OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nezostať sama - 3. časť



Nezostať sama - 3. časťStrach a zúfalstvo.
Príjemné čítanie.


3. časť



Opatrne a veľmi potichu prekročil prah a pani Collinsová vošla za ním. Následne na to zavrela dvere a v izbe nastalo hrobové ticho.

Jessie mohol počuť tlkot vlastného srdca, ktoré sa momentálne akoby zbláznilo a samovoľne si ruku pritlačil na hruď. Hrdlo sa mu stiahlo a telo mal ako v jednom ohni. Tichými, krátkymi krokmi prešiel bližšie k posteli a snažil sa vidieť dievčaťu do tváre, no schovávala si ju v dlaniach a ešte k tomu bola Jessiemu otočená chrbtom.

Pozrel na pani Collinsovú, ktorá stála pri dverách a tvár mala bledšiu, než stena. Pohľad mu neopätovala, len civela na dievča ľútostivým a možno aj trošku vystrašeným pohľadom.

Jessie sa napokon odhodlal a obišiel posteľ. Keď sa ocitol len kúsok od dievčaťa, všimol si, že pani Collinsová sa napäla ako struna a preto k nej vyslal jeden upokojujúci pohľad.

Spravil ešte dva kroky k posteli a vtedy sebou Diana mykla a vyletela do sedu. Bol to tak prudký pohyb, až Jessieho vyľakal a o krok cúvol. Dievčina si obtočila ruky okolo skrčených nôh a stiahla obočie.

Mala tmavšie oči, než Jessie kedy videl, takmer až nerozoznal, kde sa jej  končí dúhovka a začína zrenička. Pozerala na neho akýmsi spýtavým pohľadom a Jessie nemal pocit, že by sa chystala vyvádzať. Tmavé vlasy jej padali okolo anjelskej tváričky a telo sa jej jemne chvelo. Nebolo jasné, či strachom, alebo zimou, pretože mala na sebe len jednoduchú nočnú košeľu.

Jessie sa v duchu upokojoval a pokúšal sa presvedčiť sám seba, že to bude v poriadku. Potom sa veľmi jemne usmial na Dianu. Do toho úsmevu vložil všetko, čo pokladal za dôležité, prejav dôvery a podpory, záujem a ponuku. Ponuku na pomoc, ktorú to dievča očividne potrebovala viac, než vzduch.

Eddie mal pravdu a Jessieho to poriadne desilo. To, čo odrážali jej oči bol čistý des a hrôza. Ani v tých najbláznivejších a najtemnejších predstavách si nedokázal objasniť, čo sa jej stalo. A možno nad tým ani uvažovať nechcel.

Diana na neho len pozerala a nezareagovala vôbec nijako. V jej tvári sa nemihla ani jedna jediná emócia, ktorá by Jessiemu pomohla prísť na to, čo má robiť ďalej.

Pani Collinsová sa pri dverách ani nepohla a takmer aj dýchať prestala. S očakávaním sledovala situáciu pred sebou a v duchu sa modlila, aby Diana k sebe pustila aspoň tohto jedného človeka, keď ostatných tak vytrvale odháňa a ignoruje. Tá apatia, ktorá z nej sálala mala väčšie rozmery, než za celý svoj život pani Collinsová mohla vidieť a to ju neustále mátožilo. Stalo sa to bubákom jej snov a oberalo ju to o pokojný spánok.

Jessie urobil krok smerom k Diane a keď si to všimla, mykla sa a pritiahla si nohy bližšie k sebe.

„Nechcem ti ublížiť,“ pošepol Jessie a nespúšťal pohľad z tých bezodných studní, ktorými boli jej oči.

Diana stiahla obočie a jej tvár teraz lemovala jedna jediná emócia. Nedôvera. Jessie sa prichytil pri tom, že mu to ubližuje, no i tak sa k nej ďalej pokúšal dostať.

Podišiel o niečo bližšie a zodvihol ruky na znak, že jej nič neurobí.

Dianin strnulý postoj sa uvoľnil, no keď Jessie postúpil o ďalší krok k nej, mykla sa a posunula sa ďalej na posteli.

„Prišiel som, aby som ti pomohol!“ povedal tichým a upokojujúcim hlasom.

Pani Collinsová to sledovala so zatajeným dychom a dúfala, že Diana sa predsa len premôže a Jessiemu uverí. Bol by to obrovský pokrok a možno by jej niekto potom uveril, že to dievča naozaj nie je blázon.

„Dovolíš mi to?“ spýtal sa blondiak a uprene sledovala Dianinu tvár a všetky výrazy, ktoré sa v nej striedali.

Dievča sa zamračilo a na sekundu vyzeralo, že o tom premýšľa. Potom sebou znenazdajky mykla a pokrútila hlavou.

Jessie zastal a povzdychol si. „A je niečo, čo by si chcela, aby som urobil?“ položil jej ďalšiu otázku a Diana pootvorila ústa, no okamžite ich zaklapla a znova hodila po Jessiem nedôverčivý pohľad.

„Povedz, čo chceš a ja ti v tom pomôžem,“ vyslovil čo najjemnejším hlasom, aký zo seba dokázal vydolovať a nespúšťal z Diany pohľad ani na stotinu sekundy.

Dievča si nespokojne zahryzlo do pery a rukou šúchala po prikrývke. Možno na prvý pohľad pripomínala blázna, ale v jej tvári po pomätenosti nebolo ani stopy. Ale zato strachu v nej bol prebytok a Jessieho to desilo.

Keď už niekoľko minút pozerala na Jessieho a nič nevravela, konečne sa odhodlal a rýchlo k nej pristúpil. Poriadne ju to vydesilo a takmer sa vydriapala na stenu, ale Jessie jej chytil ruku a to ju zastavilo.

Pozrela na ich prepletené prsty a v očiach sa jej mihlo čosi, čo bolo len veľmi ťažko identifikovateľné.

„Nepovieš mi to?“ spýtal sa s nádejou v hlase a stisol jej ruku. „Som tu, aby som ti pomohol,“ zopakoval a začínal si pripadať, ako nejaký papagáj.

Diana len pokrútila hlavou a blondiak vedel, že aj to je nejaký pokrok. Pokiaľ mu bolo známe, všetkých ignorovala, ale jemu aspoň dala najavo, že ho vníma.

Ako na ňu tak hľadel, pripadala mu strašne krásna a nevinná. Ak by ju nepostretlo to hrozné nešťastie, bolo by to určite úžasné dievča. Keď si však uvedomil, akým smerom lietajú jeho myšlienky, v duchu sa zahriakol a prinútil sa sústrediť na drobné dievča, ktoré mu s vražednou potrebou stislo ruku.

Až sa zadivil, kde vzala v sebe toľko sily, ale vydržal to, aj keď ho napadlo, že minimálne mu rozdrvila kosti. Zaťal zuby a ďalej vytrvalo sledoval jej tvár.

Veľmi opatrne sa posunula smerom k nemu a naširoko roztvorenými očami mu pozrela do tváre. Chvíľu si ho obzerala, akoby sa uisťovala, že nie je len akýmsi prízrakom, ktorý si vytvorila jej pojašená myseľ a potom sa voľnou rukou chytila za hrdlo a s očakávaním hľadela na muža pred sebou.

Jessieho hlavou sa mihla myšlienka, že mu snáď chce niečo povedať, ale skôr, ako stihol čokoľvek urobiť, či povedať, sa rozleteli dvere a dnu vošli dvaja lekári a sestrička. Diana sebou trhla a pustila Jessieho.

Z ničoho nič sa strhol humbuk a dievča začalo šialene vyvádzať. Jessie bol ako v nejakom tranze a vôbec nič naokolo seba nevnímal. Matne začul, ako mu doktor niečo vraví, ale nedokázal rozoznať slová, len sledoval Dianinu tvár, skrivenú bolesťou, keď k nej podišla sestrička a dotkla sa jej.

Prečo tak vyvádzala? Prečo sa jeho nebála? Prečo jemu dovolila, aby sa jej dotkol, ale pri iných ľuďoch to neznesie?

„Poďte!“ prikázala mu pani Collinsová a Jessie len veľmi neochotne odtrhol oči od Diany, ktorej do ruky pichli injekciu a spolu so sociálnou pracovníčkou vyšiel von.

„Prečo sa k nej takto správajú?“ vybuchol, keď za nimi lekár zavrel dvere.

Pani Collinsová si povzdychla a oprela sa o stenu, akoby nevládala bez opory stáť. „Potrebujú jej urobiť rôzne vyšetrenia, ale ona im to odmieta dovoliť. Zatiaľ nezistili vôbec nič a vyzerá to, že fyzicky je na tom dobre,“ oznámila pani Collinsová a vedľa nej sa ako mávnutím čarovného prútika zjavil Eddie.

„Ako to išlo?“ zaujímal sa Jessieho priateľ.

Pani Collinsová sa šťastne usmiala. „Tvoj kamarát je hotový anjel!“ oznámila spokojne a potľapkala Jessieho po pleci. „Takže môžem rátať s vašou pomocou?“ uisťovala sa a Jessie bez zaváhania prikývol.

Ak by tomu dievčaťu pomoc odoprel, sám seba by za to znenávidel.

 

◊♦◊

 

Tma. Desila ju a pripomínala jej chladné, zdĺhavé dni, naplnené strachom, ktoré musela prežiť v tom lese. Tma nebola zlá – nie sama o sebe. Zlé na nej bolo len to, že všetko vo svojich útrobách ukrývala a mnohé sa stalo očiam neviditeľné. Aj keď sa paradoxne vraví, že pod svetlom je najväčšia tma.

Diana to tak nevidela. Pre ňu bolo svetlo vykúpením a tma znamenala peklo. Nemala ju rada, rovnako, ako nemala rada zlého muža a už ani chlapca so sivými očami. Klamala by sama sebe, ak by si chcela nahovoriť, že pocity k nemu sa vyparili úplne. Niekde v hĺbke jej duše, ktorá bola poničená a roztrhaná, predsa len sídlili rôzne emócie, ktoré si tak úzkostlivo strážila a nechcela ich vypustiť von.

Keď prešiel dlhý čas, opatrne sa pohla a pohľadom brázdila po miestnosti, kde ju tí ľudia držali. Nerozumela tomu, prečo sa o ňu zaujímali a prečo jej tvrdili, že jej chcú pomôcť. Ona pomoc nechcela a už ju ani nepotrebovala. V čase, keď o ňu úpenlivo prosila ju nik nepočúval a ona bola odsúdená sama na seba. A teraz, keď sa naučila samote, ktorá jej začala vyhovovať, tak sa o ňu ľudia starajú a ponúkajú jej svoje ochranné krídla? Nech si ich nechajú!

Izba bola úplne prázdna a keď sa Diana na milión percent ubezpečila, že nikde sa nik neskrýva a nepozoruje ju, posadila sa a pohľadom zastala na hodinách. Bolo pol jednej v noci. Veľmi dobre si spomínala, ako poznať hodiny, ako narábať s elektronikou a podobné hlúposti. Teraz jej to naozaj, ako banality pripadalo, pretože po tom, čo spoznala v tom lese sa už nedokázala zaoberať malichernosťami. Nie po tom čo...

V mysli sa zahriakla a pritlačila si ruky na spánky. Dúfala, že tak odplaší démonov, ktorí ju mátajú a pokúšajú sa ju priviesť do zúfalstva.

Pomaličky zhodila nohy z lôžka a dotkla sa ľadovej dlažby. Striaslo ju, no vôbec jej to neprekážalo. Predtým jej bola vždy len zima a tak jej teraz menšie ochladenie predsa nemôže prekážať. A tak sa postavila a opatrne našľapovala. Bála sa, že by niekto otvoril dvere a uvidel ju, ako robí niečo iné, než len sedí na posteli a civie pred seba. To nechcela!

Počula, ako sestrička vraví, že ju chcú dať na psychiatriu. Vedela, čo to znamená a vedela aj to, akí ľudia tam končia. Viac než istá si bola faktom, že ona tam nepatrí, no nedokázala sa vzpierať, ani keby ako veľmi chcela.

Predtým mala bojovnú a vzpurnú povahu. Často sa hádala a keď si postavila hlavu, len ťažko ju niekto presvedčil o niečom inom. Ale táto tvrdohlavosť sa z nej vyparila a doslova z nej utiekla. Aspoň Diana mala ten pocit. Všetci totiž od nej utekali, takže táto verzia príbehu, ktorú si sama utvorila vo svojej hlave, sa jej pozdávala a preto sa jej zubami, nechtami držala, i keď vedela, že za iných okolností, by sa sama na svojej hlúposti zasmiala a šla by ďalej.

Aké ťažké môže byť pozviechať sa a kráčať životom, keď padnete? Je veľmi bolestivé, zabudnúť na blízkych, keď ste o nich prišli a tváriť sa, že ich nepotrebujete, keď opak je pravdou a táto skutočnosť vám drví srdce a ničí celé vaše telo, ktoré je aj tak na dne svojich síl?

Možno, len možno, ak by sa veľmi snažila, tak by dokázala niečo urobiť, čokoľvek, keď len usmiať sa na tú tetu, ktorá sem za ňou neustále chodí. A potom by ju, eventuálne, nechali všetci na pokoji. Lebo tým by dokázala, že vníma okolie, čo ona nechcela.

A vtedy jej hlavou preblysla spomienka z dnešného dňa. Ten chlapec... ona mu predsa odpovedala a dokonca sa mu pokúsila naznačiť, čo jej je. Povedať mu to však nemohla, lebo tá bolesť – hneď, ako si na to spomenula sa samovoľne striasla a vyhnala tie myšlienky niekam do horúcich pekiel, kde sa, ako dúfala, usmažia a už jej dajú pokoj.

Pomaly prešla k oknu a dala si pozor, aby nebolo počuť nič, dokonca aj dýchať sa snažila čo najtichšie a oprela sa rukami o parapetu. Spomenula si, že doma, vo svojej izbe, mala tiež taký parapet, len väčší. Ocko jej naň naukladal deky a vankúše a vždy večer sa tam pohodlne uvelebila a pozerala sa na hviezdy. Mala ich rada, lebo starká jej vždy rozprávala, že každá hviezda znázorňuje jedného človeka. Že vždy, keď človek zomrie, stane sa z neho žiarivá guľa na nebi a tak môže pozorovať a chrániť ľudí na zemi, ktorých mal vždy rád.

Tento variant sa Diane páčil viac, ako otrepaný príbeh o anjeloch. Nikdy netúžila mať krídla a letieť, ale biť žiarivá, jagajúca sa hviezda – to bolo niečo iné.

A preto ich tak rada pozorovala. A tiež si rada predstavovala, že miesto hviezd vidí ľudí, ktorí už po tomto svete nechodia. Cítila sa tak zvláštne pokojne, keď svoju myseľ naplnili predstavami podobného typu.

Samozrejme, že týmto báchorkám po tom všetkom prestala dôverovať. Ak by bol niekto tam hore a dával na ňu pozor – a tiež na jej rodinu – vyhli by sa veľa bolesti. Ale preto, že tam nik nebol, tak si tú bolesť museli vytrpieť. Pretože pred ňou sa nedá len tak vziať nohy na plecia a utekať, aj keď človek veľmi chce. Nedá sa utiecť ani pred obrovskou dierou v hrudi, keď stratíte osoby, ktoré ste najviac na tomto zlom svete milovali.

Kiež by to bolo celé inak a existoval by akýsi zázračný prútik, ktorým by sme len mávli a všetky starosti by sa zmenili na vtákov, či motýle a odleteli do diaľky. Mohli by sme ich pozorovať, kým by nevymizli a keď by nám zišli z očí, zišli by aj z mysle a srdca.

Diana si povzdychla a na okne sa tak vytvorila rosa. Spočinula na nej zrakom a roztrasene pohla prstom a nakreslila tam srdiečko. Do neho vpísala malé písmenko a sama pre seba sa po dlhom čase usmiala.

Ten chlapec už isto nepríde. Dnes to bolo naposledy, veď načo by sa vracal, nevyzeral, že by si spomínal. Aby na to nemyslela, zotrela to srdiečko a precupotala späť do postele a poriadne sa zabalila do prikrývky.

Otočila sa tvárou k oknu a sledovala hviezdy, ktoré sa začali meniť na tváre jej najbližších. Ako ich pozorovala, postupne sa jej zmocnil spánok a ona sa prepadla do bezodných vôd snov.


Pre lešiu predstavivosť som dala na moje zhrnute aj fotku Diany. :)

A dostávam sa k otázke - nejaké teórie? 

Mimi :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nezostať sama - 3. časť:

12. Bethany přispěvatel
05.01.2014 [15:54]

BethanyZaujímavá kapitola, som zvedavá, ako sa to s Dianou vyrieši a či sa s Jessiem zblížia. :)
Idem na ďalšiu! Emoticon

11. mima33 admin
03.10.2013 [20:18]

mima33Wing, veľmi pekne ďakujem Emoticon Emoticon

10. Wing přispěvatel
03.10.2013 [15:34]

WingUrčité nápady mám, ale nechci je vyslovovat nahlas, to by es pak nevyplnily! A nakonec to stejně bude trochu jinak, ale tak je to nejlepší. :)
Těším se na pokračování. :)

9. mima33 admin
02.10.2013 [20:14]

mima33Kiki, ja si tie teórie rada vypočujem Emoticon Ďakujem ti Emoticon

Maggie, odkiaľ Diana Jessieho pozná? Vlastne to bude mať úplne jednoduché riešenie Emoticon Som rada, že sa ti príbeh zatiaľ páči a baví ťa. Hádam sa to nezmení Emoticon Ďakujem pekne Emoticon

Perla, tak Jessie... snažím sa Emoticon Je to také slniečko, ale aj on bude mávať občas zatmenia Emoticon A Diana Emoticon k tej sa zámerne nevyjadrujem. Ďakujem ti pekne Emoticon

Tethys, ja sa teším z vašich komentárov Emoticon Prečo nehovorí? Tak na túto odpoveď si ešte počkáte niekoľko - dosť - častí. Ale neboj, skladačka sa pomaly začne dávať dokopy Emoticon Diana vníma všetko navôkol seba a nie je ani hlúpa (aj keď by to tak mohlo možno vyzerať), len sa obalila do hrubej vrstvy apatie a preto je, aká je EmoticonĎakujem veľmi pekne Emoticon

8. Tethys přispěvatel
02.10.2013 [20:01]

TethysWow, opravdu silná kapitola. Jessie se mi líbí čím dál tím víc. Emoticon Pohled Diany mě tedy překvapil. Jednak jsem ráda, že nějakým způsobem vnímá paní Collinsovou (určitě by ji potěšilo, kdyby se dozvěděla, že o ní Dia smýšlí jako o hodné tetě Emoticon ) a ještě víc mě překvapilo, jak reagovala na Jessieho. Ale... Proč odmítá mluvit? Emoticon Připadá mi, že každou částí jsem víc a víc zmatená. Teorie by možná byly, ale zatím si je nechám pro sebe. Raději později půjdu na jistotu. Emoticon
Těším se na další kapitolu! Emoticon

7. Perla přispěvatel
02.10.2013 [17:51]

PerlaTak teórie rozhodne ešte nemám ani najmenšie, ale to sa mi na tvojom príbehu páči... lebo je to pre mňa o to zaujímavejšie.
Jessie je proste úžasný a to sa asi budem opakovať každú kapitolu rovnako. Emoticon Emoticon
A Diana... je komplikovaná a som zvedavá na nejaké ich ďalšie stretnutie, pretože to vyzerá skvelo.
Takže šup a nech je tu ďalšia. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. MaggieLove přispěvatel
02.10.2013 [17:08]

MaggieLoveKrása!
Žádnou teorii nemám. Zatím je na to ještě čas, ale věřím, že každou další kapitolkou mě něco určitě napadne. Emoticon
Moc se mi líbí, jak příběh pěkně plyne a krásně se to čte.
I mě by velmi zajímalo, odkad by mohla Jessiho znát.
Už se nemůžu dočkat dalšího dílku. Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. kiki1 přispěvatel
01.10.2013 [18:35]

kiki1 Nějaké teorie by byly, ale nevim, nevim. :D Nejspíš to bude dost zamotaný. Emoticon Moc pěkná kapitola, jsem napnutá na další. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. mima33 admin
01.10.2013 [17:57]

mima33Wanda, ďakujem Emoticon

Blacky, nechaj sa prekvapiť Emoticon odpoveď na seba nenechá dlho čakať Emoticon Ďakujem pekne Emoticon

Deny, nie myslím, že môžem vyvrátiť, že Jessie v tom čo sa jej stalo zapletený nie je Emoticon ale odkiaľ ho Diana pozná ti nepoviem, ale neboj, už v šiestej kapitole bude odpoveď Emoticon Ďakujem veľmi pekne Emoticon

3. Deny
01.10.2013 [17:53]

Takže aj Jessie je v tom, čo sa jej stalo, nejako zapletený? ALebo je to iba kamarát z detstva?? a čo sa vlastne stalo??? Bože, toľko otázok a žiadne odpovede.... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Ty sa pýtaš na teórie??? Zatiaľ žiadnu nemám, ale ver mi, že moja predstavivosť pracuje na plné obrátky !!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Ale vážne ma nič nenapadá, Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon absolútne nič... Teším sa na pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!