OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Pád princeznej - 15. časť

19.08.2014 (12:00) • Trisha • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 916×

Počas rýchlej jazdy Amy niekomu volala. Josh šoféroval ako blázon, až sa čudovala, že za nimi ešte nejde policajné auto za prekročenie rýchlosti.

Gillian sa všemožne snažila dostať sa z pút. Opäť lepiacej pásky. Hľadala za chrbtom niečo ostré, ale nič nenašla. Scott sedel vedľa nej a snažil sa rovnako ako ona. Nemohli sa otočiť k sebe. V tom im bránil bezpečnostný pás, šnúra alebo lano, tiahnuce sa pomedzi pazuchy a za sedadlo a Joshove kontrolné pohľady v spätnom zrkadle.

Scott chcel viackrát načať rozhovor, ale keď videl, ako ho otec sleduje, radšej mlčal. Mračil sa von oknom, potom nepatrne pozrel na Gill. Zúrila, s vervou sa pokúšala pretrhnúť pásku na zápästiach. Letmo sa usmial. Vedel, že bude bojovať, kým sa jej nepodarí utiecť. No čo on?

Odíde s ňou, ostane s rodičmi? Čo má urobiť?  

Vždy boli disfunkčná rodinka, nezaujímali sa oňho, ale veril, že ho majú radi. A potom mu bez hanby, bez štipky ľútosti povedia, že je nepodarok? Omyl prírody?  

Za tie roky si často pomyslel: Nenávidím ťa, ale nikdy to necítil. Vlastne nikdy nechápal, keď mu chalani v Turecku opisovali nenávisť k svojim rodičom. Nie všetci, iba malý drogový gang, síce neškodný, ale i tak hrozivý. Zoznámil sa s nimi na jednej party. Opil sa do nemoty a doteraz nechápal, že si tak veľa z tej noci pamätá. 

Nemusel mnoho ľudí, ale nikdy niekoho nenenávidel. Okrem Paula za to, čo Gill urobil. Vtedy prvý raz spoznal, čo to vlastne je. Ale vlastných rodičov?

Keď ich však videl mlátiť Gill... jeho princeznú, to jediné, na čom mu záležalo, pocítil chuť matku i zabiť, ak to zopakuje. A keď mu otec vrazil a potom naňho skoro vystrelil... ani nevedel, či sa viac bojí alebo je šokovaný.  

V každom prípade cítil pulz až v hlave a nemohol sa nadýchnuť. Vedel len, že to, čo sa snažil celý život popierať je pravda. Pre rodičov je len handra, lacná zbraň proti Gillian, aby ju donútili poslúchať a zabrániť jej utiecť.

Lenže to im nedovolí. Už ním nebudú zametať. Teraz, keď už všetko pochopil bude svoju princeznú chrániť, aj keby ho to malo stáť život. Nechce sa mi umrieť, ale život bez Gill? To radšej smrť. Hm... možno peklo nebude až také zlé.

Jeho úvahy prerušilo prudké brzdenie. Josh vystúpil a šiel k nejakému chlapíkovi v tmavých okuliaroch a šiltovke. Hodnú chvíľu sa s ním rozprával, potom od neho zobral cestovnú tašku. Vrátil sa späť s namosúreným výrazom.

„Vedia, že som klamal o nehode, aj že nie si v nemocnici. Čoskoro sa vyberú do domu,“ oznámil napäto a hodil jej tašku na kolená. Pozrel na strieborné rolexky. „Deväť ráno,“ zahundral a poškriabal sa na strnisku.

Gill to neuniklo. Josh bol známy svojím dokonalým vzhľadom. Zarastená brada bola výsledkom venovaniu sa práci. Ponáhľal sa aj preto? Gillian vedela, že  v pátraní po tých prenasledovateľoch sa mu darí. Neraz ju upokojoval, že o chvíľu sa nebude musieť báť. Zaškerila sa v duchu.

Samozrejme, seba nikdy neudá a okolo bolo dostatok kandidátov na zabásnutie. Rozhodne sa bavil pri výbere. Vedel, že skôr či neskôr by sa ukázal podvod alebo toho mal  vážne dosť? 

Veď to je jedno! zahriakla sa napokon.

„Veríš mu?“ Amy si podozrievavo premeriavala odchádzajúceho.

„Kryl ma už veľa ráz. Máme všetko?“

Gillian sa zvedavo naklonila. Vyzeralo to na doklady, zbrane a oblečenie.

„Čo zízaš?“ osopila sa na ňu. „Nie si sama, kto sa pripravoval na odchod.“

„To vidím,“ zavrčala.

Jej falošné doklady našli vykúkať z vrecka ešte v Scottovej izbe. A potom v skrýši narýchlo zobrali všetky peniaze. Niežeby mali veľa roboty, stačilo zazipsovať tašky a pritom do nich nezabudli prihodiť zbrane či granáty.

Zabrzdili druhý raz až sa nosmi zapichli do operadiel. Tentoraz stáli pred malým domčekom na kopci. Gillian ihneď upútala čierna, nablýskaná helikoptéra. Umýval ju chlapík, v ktorom ihneď spoznala holohlavcovho brata, Rona. Turnerovci vystúpili.

Gillian okamžite využila situáciu a znova sa pokúšala vyslobodiť sa.  

„Naozaj si chcela odísť?“ spýtal sa Scott chrapľavo, skúmajúc jej výraz.

„Nie,“ odvetila popravde a stále sa mykala. Po chvíli bezmocne sklonila hlavu. „Ale... keď prišiel Paul...“

„Čo?“ Trhol hlavou, až mu protestne ruplo v krku.

Ignorovala prerušenie. „Sledoval nás k domu...“

„Nás?“ podozrievavo prižmúril oči a len tak-tak sa nútil do šepkania. 

„Jess a ja,“ zavrčala. „Chcel prachy. Čo iné. Ale vyrútil sa naňho Tony a spacifikoval ho. Povedala som im nech odídu a...“ Škaredo naňho pozrela, keď tretíkrát otváral ústa. „Áno, ostala som s ním sama a nie, nezabila som ho, ako som chcela. Spokojný?“

„Prečo si ho nezabila? A čo si s ním potom spravila?“

„Vezie sa do Chille,“ uškrnula sa veselo a tvárila sa, že nepočula začiatok.

„Kam?“ nerozumel.

Široko sa usmiala. „Vieš o Krumpelovi, nie?“ Keď prikývol pokračovala. „Začula som, kam ide a... prilepila som Paula k stene nákladiaka a zhabala mu mobil aj doklady. Ak ho Krumpel nájde až na konci cesty, domov sa dostane najmenej za týždeň.“ 

Zasmial sa pri predstave vydeseného a dezorientovaného Paula. Hajzel jeden, zaslúžil by si oveľa viac!

Na jazyku mal ďalšie otázky, hlavne prečo mu neodpovedala na prvú, ale zaujímalo ho dôležitejšie veci.

„Prečo si sa vrátila? Chcela si si ísť po veci?“

Pozrela mu do očí. Len na sekundu. „Chcela som sa rozlúčiť,“ odvetila priamo, no sotva ju počul. „Nechcela som odísť tak skoro, ale pri Paulovi som si uvedomila, že nemôžem otáľať. Čím skôr by som odišla, tým lepšie.“

„Lepšie pre koho?“

„Pre nás oboch.“

„Vážne?“ zachrčal a chytal ho amok. Z vonku počul hádku, vzpieranie. Videl, ako otec blondiakovi prikladá zbraň pod bradu a matka sleduje okolie. Striaslo ho.

„Čo chceš počuť, Scott?“ vyštekla zúfalo. „ Že som nič z tej noci nechcela? Že som to všetko urobila náročky, aby som ťa ešte viac zranila?“

„Neviem, čo si mám myslieť, princezná,“ vzdychol a zaťal päste, keď všetci dospelí zmizli v dome.

Rozhostilo sa ťaživé ticho, v ktorom počuli vlastný tep.

„Neľutujem, čo sa stalo,“ šepla nežne. „Možno by som mala, ale bolo priveľmi krásne... príliš úprimné.“

Radostne sa usmial. Najradšej by si ju privinul a zaboril si nos do kokosovej vône jej vlasov.

„Ani ja neľutujem. Možno iba to, že pre mňa to nebolo prvý raz.“ Posledné slová povedal skôr sám sebe.

Výraz jej stvrdol. „Prakticky, ani pre mňa to nebolo prvýkrát,“ ozvala sa meravo. „Ale teoreticky... teoreticky by sa dalo povedať, že som bola ešte panna.“

Vykrivil pery do neveselého úsmevu.  

„Nepamätám si na to. Bol som opitý a to dievča sa na teba príliš podobalo. Viem, že sa to stalo, o tom niet pochýb, ale mám okno. Takže teoreticky som bol aj ja panic,“ zazubil sa, čo ju  konečne prinútilo usmiať sa.

„Myslíš, že máme nejakú šancu dostať sa odtiaľto?“ prelomil ďalšie ticho. Poznal odpoveď, ale zvuky z domu sa nedali ignorovať. Musel rozprávať, inak by sa zbláznil od hnusu.

„Netuším. Ak sa mi nepodarí zbaviť sa tej prekliatej pásky a lana, či čo to je, tak ťažko. Nemôžem sa ani otočiť, aby si mi pomohol! Dopiče!“ zahrešila.

Skúsil sa predkloniť. Ani to nešlo. Lano sa mu zarezávalo do rúk ako náhle sa pohol.

„Vedel si o tom?“ zatiahla po chvíli.

„Že mám rodičov psychopatov? Nie.“

„Zabili jeho brata,“ oznámila odrazu a pohodila hlavou k blondiakovmu domu.

„Čože?“ zvrieskol.

„Bol to otcov komplic. Rozdeľoval peniaze. Aj s ním,“ dodala ticho. „.A...ak vie, ako sa dostať cez nástrahy...“ hlas sa jej zatriasol, hoci sa snažila znieť vyrovnane, „zbavia sa ma.“

„To neurobia,“ vyhlásil.

Odfrkla si, ale videl, ako zbledla a chveje sa. „Pri troche šťastia.“

Ukázalo sa, že to šťastie predsa len bolo. Turnerovci aj s dobitým Ronom vyšli von. Vytiahli Gill aj Scotta z auta, aj všetky veci a naložili ich do helikoptéry.

Ron na Gill krátko, nevraživo zagánil. Z toho pohľadu ju zamrazilo. Nepatrne stisla pery a sklopila zrak na znak, že ju to mrzí.

Kto vlastne naozaj môže za Jacksonovu smrť? uvažovala, keď sa vznášali nad mestom. Iba ja. To poznanie jej vybilo dych.

***

Vrazila do nemocnice a šinula si to k recepcii. „Amy Turnerová,“ vyštekla agentka, načo recepčná skoro zletela zo stoličky. Agentka prstami netrpezlivo bubnovala po stole, kým vystrašená recepčná hľadala záznamy.

„Tá tu nie je. Nemám o jej prijatí nijaké informácie,“ pípla nakoniec.

Agentka našpúlila pery, čo vzhľadom na jej prísny drdol a okuliare vyzeralo hrozivo.

Obrátila sa k Harrsonovi, oznamujúcemu tímu neúspech, s nedámskym odfrknutím.

„Ideme k nim?“ zaznel jej v uchu kolegov hlas.

Pozrela na hodinky. Deväť  a dvanásť minút ráno. Čo teraz? Buď v tom ide s manželkou, čo je viac ako jasné alebo je vážne taký  blbec, keď si nevšíma, čo jeho žena stvára.

Celý tím sa zhodol na prvej možnosti. Ak Joshua Turner niečo nie je, tak hlupák. V každom prípade aspoň vedia, odkiaľ má všetky informácie. Pri tom poznaní sa musela škodoradostne pousmiať. Pán Dokonalý príde o hrebienok.

Rázne vyšla z budovy. Nemá zmysel ísť k nemu domov. Ale tak či tak bude musieť. Turner bol príliš podozrievavý. Na všetko si dával pozor. Určite sa dozvedel, že mu sú na stope. Musel sa nejako poistiť, na to by stavila celú výplatu. Avšak ešte stále môže byť doma. Ak nie on tak aspoň deti.

„Šéfka?“ naliehal najmladší člen tímu.

Zažmúrila a mierne potriasla hlavou. „K Turnerovcom!“ zavelila.

„Myslíš, že už to vie?“ Harrsonov sýty hlas ju naplno prebral z úvah.

„Že sme ho prekukli? Určite.“

„A čo malá Doranová? A ich syn?“ zapojila sa agentka Prentisová, nastupujúc do auta. Bola mladá, pridala sa pred štyrmi rokmi. V práci získala prezývku „Sexi žirafka“ aj vďaka modelkovskej postave. Sharmanová  si zložila okuliare a pošúchala si oči.

„Neviem, čo s nimi. Pravdepodobne ide o tých päťdesiat miliónov, takže Gillian zoberie so sebou ako kľúč a rukojemníka v jednom. Čo sa týka syna, nie som si istá.“

„Krysa vraví, že Turnerovci sa s rodinou nekontaktujú. Jeho rodičia cestujú s karavanom po Európe a Amynina matka je v domove dôchodcov. Nemajú syna kam dať,“ hlásil Dahl.

„Turner nevyzerá  na rodinný typ. Aká je šanca, že nezabije deti aj manželku?“

„A čo som psychológ?“ zahriakla ju podráždene. Zhlboka sa nadýchla a pokojnejšie pokračovala. „Nemyslím, že im ublíži. Aspoň nie svojej rodine. Gillian sa ale zbaví pri prvej príležitosti.“

„Iba ak ho zavedie k peniazom.“

„A vieme niečo o tej skrýši? Keď nebudú doma, budú jedine tam.“

„Nemám páru, kde tie peniaze sú. Takže navrhujem, aby sme sa sústredili na vystopovanie ich auta a nasadili hliadky na letiská a ďalšie východy z mesta.“

„To máme kontrolovať všetky cesty vo Vancouri?“ pochybovačne nadvihla Žirafka obočie.

„Máte snáď lepší nápad? Kto vie, v čom ďalšom je zapletený!  Nesmieme ho nechať utiecť!“

V dome bolo všetko tip-top. Mramorová kuchynská linka dokonale vyleštená, parkety bez šmúh, police bez prachu. A predsa... Prehľadali všetky izby.

Synova izba bola v príšernom stave. Posteľ dokrkvaná, šaty porozhadzované, na zemi kvapky krvi a stopy lepiacej pásky po oboch stranách izby. Gillianina izba bola vyrabovaná. Poprevracaný bol snáď každý kút. V spálni nebolo nič zvláštne, iba prázdne skrine a šuplíky nedbalo pozatvárané.

„Náhlili sa,“ skonštatovala sucho. Zovrela pery do tenučkej linky.

Čo prehliadla? Kam len mohli ísť? Turner sa nedostane cez hliadky, nemá šancu.

„Máme auto!“ zvolal Dahl. „Parkujú pred domom Ronalda Seymoura.“

Vytreštila oči, hneď na to zanadávala a rozbehla sa do auta.

„Ostatní sú na ceste,“ oboznámil ju Harrson pokojne. Prikývla, no mala zlé tušenie, že toto nie je koniec.

Ronald Seymour... brat Jacksona, toho pilota. Pilot!

„Pridaj!“ zvrieskla, keď jej konečne doplo.

„Čo jačíš?“ oborili sa na ňu. „Ideme najrýchlejšie, ako sa dá.“  

„Nechápete? Ronald Seymour bol tiež podozrivý z delenia peňazí!“

„No a?“

„Je pilot ako jeho brat! Má vlastnú helikoptéru!“ Konečne im svitlo. Naštvane vzdychli. „Turner vedel, že uzavrieme všetky cesty a letiská,“ pokračovala s pocitom márnosti. „Takto má rýchly a bezpečný odchod a záruku, že aspoň jeden z rukojemníkov vie o polohe peňazí!“

Áno. Nič iné jej nedávalo zmysel. Musí mať poistku a čo je lepšie ako súkromné lietadlo? Rozhostilo sa napäté ticho, narušené pípaním mobilu.

„Mona...“ Dahl zložil a preglgol. „Zo Seymourovho pozemku pred desiatimi minútami odletela helikoptéra.“

„A sme v riti,“ skonštatovala agentka polohlasne.

Autor: Trisha (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pád princeznej - 15. časť: