OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Pomsta za spravodlivosť - Časť 6.



Pomsta za spravodlivosť - Časť 6.Podozrievavosť

Časť 6.

Kaya sa posadila na ponúkanú stoličku a pri tom nespustila zrak z príťažlivého muža. Zatiaľ nevedela, čo od neho očakávať, ale nikdy v živote by si nedovolila byť taká naivná, aby niekoho vedome podcenila. Bezpečnosť nespočítala ani tak v dobrej príprave a schopnosti ubrániť sa, niekedy záležalo aj na tom, ako veľmi bol človek opatrný. A ona len nerada ponechávala čokoľvek náhode. Preto čo najnenápadnejšie stlačila gombík na svojich nohaviciach. Netušila, ako to celé funguje, kto a kedy počúva, ale radšej by tam teraz niekto mal byť. Nebude zo seba robiť idiota len tak pre nič za nič.

Ticho si odfrkla, keď sa na ňu muž aj naďalej zízal. „Sarren môj šéf, alebo Sarren čo predstiera, že je niekým iným a bude mať za to nakopaný zadok?“

Oslnilo sa na ňu usmial. Nedotklo sa to však jeho očí, ktoré aj naďalej zostávali chladné. „Som šéf, ktorý ti nakope zadok, ak mu neprejavíš trochu úcty.“

„Tú si treba zaslúžiť,“ podotkla, ale aby nepokazila veci ešte predtým, než vôbec začali, tichšie dodala: „Teší ma, pán Sarren. Dostanem kopanec aj za to, ak sa spýtam, prečo práve vy prijímate nováčikov? Nemáte na to personálne oddelenie?“

„V mojom bare všetko prechádza cez moje ruky. Dokonca aj prijímanie zamestnancov.“

Kaya sa zaškerila. „A aby ste im to sťažili, pošlete svojho druhoradého poskoka, aby pre uchádzačov pripravil trochu pekelné situácie.“

Na chvíľu sa jeho kamenný výraz pošmykol, až pôsobil takmer zmätene. Potom však rýchlo pokrútil hlavou a celé to zdanie bolo preč. „A ty si sa mu očividne zapáčila. Dokonca odvolal aj tvoju ochranku.“

„Čo povedať, som zázračné dievča.“

„A aj skromné. Máš ostrý jazyk, vieš sa o seba postarať. Ale zapamätaj si, že na tomto pracovisku si svoje problémy každý rieši sám. Naštveš zákazníka, vyrovnaj sa s ním. Dá ti niekto facku, vráť mu ju, ak sa odvážiš. Tu každý závisí sám na sebe, ale ak by niekomu išlo o život, postarám sa o to ja. A ver mi, nikto by niečo také nechcel.“

Kaya si prekrížila nohy. Čo bolo na tom chlapovi, že sa pod jeho pohľadom cítila ako nahá? „A potom, že ja som samoľúba, však, pán Sarren?“

„Ale no tak, vykašli sa na toho pána. Sarren je moje krstné meno, nie priezvisko. A okrem toho tu udržujeme priateľské vzťahy. Sme ako jedna veľká, nefunkčná rodinka.“

„A ako veľmi musím byť priateľská, aby som získala túto prácu?“

Ak aj počul jej narážku, nedal to na sebe znať. „Svoje schopnosti si dokázala môjmu šéfovi bezpečnosti. A ja mu verím aj so svojim vlastným životom. Ale to ešte neznamená, že si presvedčila mňa. Dostaneš týždeň na to, aby si sa zapracovala. Doslovne. Vyskúšaš si všetky miesta. Budeš pomáhať Barb za barom, možno budeš robiť spoločnosť Tomovi vonku. Ale dnes budeš roznášať drinky zákazníkom.“

„Inzerát o tom nič nehovoril.“

„Pretože toto je naša vnútorná politika. Takto to tu proste funguje. Buď sa prispôsobíš, alebo môžeš ísť. A medzi nami, ja nie som ten, kto potrebuje prácu.“

Kaya sa zachmúrila. Takže to možno nebolo až také jednoduché, ako to vyzeralo. Teraz musela urobiť dojem na pána veľkomožného. Podľa jeho nezaujatosti, ktorá sa okolo neho šírila ako aura, bolo jasné, že tu by neobstála ani Essie so svojimi dokonalými schopnosťami. Možno ju to nemalo až tak škodoradostne tešiť.

„Kedy začínam?“

„Nebuď taká nedočkavá. Všetko po poriadku.“ Postavil sa a prešiel k malému pultu, kde si položil svoj prázdny pohár. Vzápätí ho až po okraj naplnil zlatistou tekutinou. Pravdepodobne whisky. Tento chlapík mal asi tiež pár vnútorne nedoriešených mindrákov, keď pije taký silný alkohol namiesto ľadového čaju. Ale čo už len ona mohla hovoriť. Piatkové večery nebola práve triezva.

Znovu sa posadil. Vyzeral ako stelesnenie pokoja. „Sú isté pravidlá, ktoré si najskôr musíš osvojiť.“ Rýchlo si odpil zo svojho pohára. „Tom pri vchode ťa vždy prehľadá. Dnu sa tak nedostanú zbrane, nože alebo čokoľvek iné čo by mohlo kohokoľvek ohroziť. Dnes ťa nekontroloval na moju žiadosť. Ale nezvykaj si na to.“

„Chápem, žiadne nebezpečné hračky. Hoci potom by nemal dovnútra púšťať ani mňa.“

Pozdvihol na ňu obočie. „Vidím, že by si si rozumela s mojou sestrou,“ podotkol trpko. Kaya sa pri zmenke o sestre len ťažko premáhala, aby sa neotriasla bolesťou. Jediná nevinná poznámka ju dokázala poslať cez okraj. Musí byť obozretnejšia.

„Nejaké iné pravidlá?“ Aj jej samotnej vlastný hlas znel chladne. Teda, viac než obyčajne.

„Len niekoľko, takže by si mohla predstierať, že mi venuješ pozornosť.“ Hlbšie sa ponorila do svojho kresla. „Keďže sa dnu nedostanú žiadne omamné látky, žiadne sa nedostanú von a nie sú tu ani dostupné. Ak sa ti sem čírou náhodou podarí niečo prepašovať a budeš to predávať, nielen, že máš padáka, ale možno by si šéfa mojej bezpečnosti mohla spoznať dôvernejšie, než by si chcela. Nebude to pre teba príjemné. Nie je toho veľa, čo musíš dodržiavať, ale neposlušnosť ti neprejde.“

„Niečo zoberiem, dostanem po prstoch. Predám drogy deťom, budem mať dieru v čele. Chápem.“

„Nerieš si svoje súkromie cez pracovnú dobu. Ak sa tu ukáže nejaký tvoj milenec a nebude sa mu páčiť ako a s kým pracuješ, nenechaj ho niekoho zmlátiť. Inak si to odskáčete obaja. Nenos si problémy do baru, nebude sa ti páčiť, ako ich vyriešime.“

Kaya sa naňho zamračila. Ak by si niekedy predstavovala kláštornú školu, vyzeralo by to podobne. „Takže si to zhrňme. Nemám robiť nič, čo sa mi nepovie. Neodvrávať, byť milá, starať sa o svoj zadok a nenosiť tu svoj mizerný osobný život. Zabudla som na niečo, pán diktátor?

Prešiel ju pohŕdavým pohľadom. „Neber to na ľahkú váhu. Toto miesto nie je pre nás len práca, pre väčšinu je to domov. Ako by sa tebe páčilo, keby som ti tam priviedol niekoho, kto ťa chce zabiť?“

Netušila, čím to bolo. Či chladom v očiach, ktorými ju prebodával. Možno to bolo formuláciou a tým, ako v ruke zvieral pohár, až sa čudovala, že nepraskol. Ale predovšetkým za to bol zodpovedný výber slov. Nezanášala toho chlapa a to ani nepoznala. Bol až hriešne príťažlivý, istý si sám sebou a už druhýkrát sa mu podarilo prebudiť v nej niečo, čo v nej už dávno byť nemalo. Pripísala to na konto skutočnosti, že dnes bolo výročie toho osudného dňa. Ale bola odhodlaná dávať si naňho pozor. A nie kvôli práci.

„Ešte nejaké nezmyselné pravidlá, o ktorých by som mala vedieť?“

V prítmí sa zablysli jeho zuby, keď sa usmial. „Ako si iste počula, máme tu aj súkromné priestory, kde si zákazníci môžu zaplatiť za... špeciálnu pozornosť.“

„Hej, aby si zaplatili za striptíz alebo čokoľvek iné.“

„Aj tak sa to dá povedať, keby si chcela byť neromantická.“ Vážne to ten chlap povedal? „Ale upozorňujem ťa, nesnaž sa s niekým takto dohodnúť. Len servírky, ktoré sú tu dlho, majú právo na súkromných zákazníkov. A robia to dobrovoľne.“

„Čo je toto za bar?“

„Ten najlepší,“ dodal samoľúbo. „A teraz, ak nemáš žiadne otázky, môžeme prejsť k práci. Väčšinou sa na rôznych pozíciách ľudia striedajú vždy po jednom, maximálne dvoch týždňoch. Keďže tvoja skúšobná doba bude len sedem dní, musíš si úlohy vystriedať rýchlejšie. Tri prvé dni budeš servírka, dva budeš za barom a po zvyšok sa budeš zoznamovať s bezpečnosťou.“

„Divné, že dovolíš, aby ženy chodili okolo ozbrojené a starali sa o poriadok. Čo na to šéf ochranky?"

Sarren sa zasmial. Uisťujem ťa, že Cynthia sa tvojej prítomnosti poteší. Má rada ženy, čo sa o seba vedia postarať rovnako dobre, ako ona sama."

„Tvrdil si, že máš šéfa bezpečnosti. To je muž, nie žena."

Mierne kývol hlavou. „Je to pravda, veď som to sám povedal. Ale je rozdiel medzi šéfom bezpečnosti a šéfom ochranky. To sú dve rozdielne osoby."

„Máš v tom chaos," povedala s úškrnom.

„Cynthia si to tiež myslí, takže si budete dokonale rozumieť."

Nezvyčajný bolo slabé slovo, ktorým by mohla opísať tento bar. „Si si až príliš istý, že to zvládnem. Čo ak s krikom utečiem v momente, keď sa na mňa vyrúti nejaký opilec?“

„Po prvé, o opilcov a agresívnych zákazníkov sa stará jeden chlapík. A po druhé, dokážeš sa o seba postarať. Už si to dokázala. Behom pár minút si dostala na lopatky jedného z mojich najlepších chlapov a to bez toho, aby si na seba upútala pozornosť. To sú kvality dobrého strážcu.“

„Nemusíš mi lichotiť, nepomôže ti to.“

Pozdvihol na ňu obočie. „Ak dovolíš, niečo také by som mal hovoriť ja.“

„Máš pravdu. Nedovolím.“

Ticho sa zasmial a niečo si zašomral popod nos. Dokonca ani vďaka svojmu tréningu nedokázala presne určiť, čo vyslovil. Teda, nie, že by ju to nejako extra zaujímalo. Podľa prvého dojmu bol tento chlap pekný až by to malo byť trestné, ale zároveň príšerný suchár. Keby bol nejaký boss podsvetia, vlnili by sa teraz po ňom aspoň dve blondínky, pofajčieval by si cigaru a na stolíku by mal položený revolver, alebo niečo podobné. Možno boli jej názory na gangstrov skostnatené, ale tento muž bol skôr manekýn, než vrah. Ale aj zdanie mohlo klamať. Nemala by ho podceňovať.

„Tak poď, musíme ťa pripraviť na dnešnú prácu.“ S tými slovami sa postavil a počkal, kým neurobila to isté. „Začínaš ako servírka, takže si zájdi za Barb. Zoženie ti rovnošatu.“

Kayu premkol zlý pocit, keď si spomenula na to, čo mali oblečená dievčatá, ktoré obsluhovali. Nedalo sa to ani považovať za oblečenie. Len hrubý pruh látky cez prsia a kratučká suknička, v ktorej im vynikali nohy. Dokonca aj Amazonky s tými svojimi kožami zo zvierat a listami toho mali na sebe viac. Keby išla nahá, nebol by v tom žiadny rozdiel.

„Nemôžem si nechať to, čo mám na sebe?“

Až keď to vyslovila, uvedomila si tú pálčivú potrebu ostať práve v tomto tričku. Stále na nej boli drôtiky, vďaka ktorým ostatní počuli to isté, čo ona. Nepáčilo sa jej, že jej v podstate robili zo súkromia exhibíciu na ich základni, ale bola to jej úloha. A k tomu ešte aj prvá. Takýmto tempom bude asi aj jediná, ktorú kedy dostane. Mohla predstierať ako chcela, ale niekde v jej vnútri bola istá časť jej starého ja, ktoré sa cítilo poctené. No mohla byť ešte viac úbohá?

„Nie, rovnošata je povinná,“ povedal nekompromisne, vzápätí sa však uškrnul. „Si snáď hanblivá?“

„Možno myslím na tvoje blaho. Nechcem, aby si sa v mojej prítomnosti červenal.“

Zasmial sa, tentoraz sa zdalo, že aj jeho oči takmer na celú sekundu pookriali. „Dostaneš rovnošatu a budeš ju nosiť. Takže svoje oblečenia na celý ten čas, čo tu bude robiť, odložíš. A byť tebou, nechám doma aj tie vypchávky. Tu sme fanúšikmi... no... prirodzenosti.“

Kaya bola na celú sekundu v pokušení poriadne šťavnato si zanadávať. Keby sa nepoznala tak dobre, bola by prisahala, že sa ňou prehnala paranoja. Ale to bolo smiešne. Nebála sa predsa, nikoho a ničoho, pretože sa naučila, aby jej na ničom nezáležalo. A teraz v nej tento chlap vyvoláva práve niečo takéto? Dokonca to vyzeralo, akoby chcel, aby sa prezliekla. Lenže to nebolo možné. V tom prípade by... musel vedieť, kto je a prečo tu je. Nie, to bola hlúposť. Muselo existovať logické vysvetlenie toho, o čo ju požiadal. No čím viac sa nad tým zamýšľala, tým viac neistá bola. A k tomu neprispievali ani tie jej poondite implantáty. Hovorila, že sa jej nehodia, ale nie, ju nikto nikdy nepočúva. V podstate aj tak vyhrala, keď si ich teraz musí dať dole. Ale skutočnosť, že trval na zmene jej oblečenia... Nie! Nemohol ju prekuknúť!

„Dobre, prezlečiem sa. Ale ak na mňa budeš zízať cez sklo, dozviem sa to,“ odvrkla mu ľadovo.

Uchechtol sa. „Prečo by som ťa mal sledovať odtiaľto? Ty ma dnes večer budeš obsluhovať. Aby som bo konkrétny, mňa a pár mojich priateľov.“

„Barb hovorila, že do baru nechodievaš. Vraj nikto ani nevie, ako vyzeráš.“ Pozdvihla obočie, akoby ho vyzývala k odpovedi. Potriasol hlavou.

„Predsa si si nemyslela, že ti niekto z mojich zamestnancov povie, ako vyzerám a kde sedím práve v okamihu, keď prebieha niečo na spôsob tvojho prijímacieho rituálu? Keby si vedela, kto som a kde ma nájdeš, zamierila by si ku mne, aby si ma zviedla a presvedčila, aby som ti dal to miesto.“ Divný výber slov.

V duchu súhlasila s jeho prezieravosťou, ale navonok sa tvárila otrávene. „Ak sa odmietnem prezliecť?“

„Tak tu potom pre teba nie je miesto. Som si istý, že prežiješ pár hodín s trochu viac odhalenou kožou. Ak si zimomravá, nájde sa pár mužov, ktorí by ťa mohli zahriať.“

Odfrkla si. „Nie každý má výsadu stráviť so mnou pekné chvíľky.“

Ruku ju mierne poťapkal po líci, čím do jej tela vyslal elektrické záblesky túžby. „Choď za Barb, mám ešte nejaké jednanie.“ S pokývaním ruky ju prepustil. Preňho to skočilo. Kaya však vedela, že to teraz ešte len začína.

***

„Je nedisciplinovaná. Divoká. Samoľúba a sebecká. Vážne chceš do našej veci zatiahnuť niekoho takého?“ rozčuľoval sa blondiak a pri tom rozhadzoval rukami. Z pohára, ktorý zvieral v prstoch, na mäkký koberec dopadlo niekoľko kvapiek číreho alkoholu.

„Možno taká je, ale takisto nás potrebuje.“

Blondiak si odfrkol. „Je chladná, akoby už bola mŕtva. Tá sa nebude starať o nikoho iného než o seba.“

„A je niekto z nás snáď lepší, Nick? Nebol si taký istý? Chladný, prázdny a sám?“

Zamračil sa na priateľa. Nepáčil sa mu smer tohto rozhovoru. „Hej, ale to som bol len dieťa. Mohol som sa zmeniť. Ale ona už nemôže.“

„Pamätáš si ju ako dieťa?“ spýtal sa muž a v hlase mu zaznievala nežnosť. „Bola taká veselá a plná života. Toto z nej vyrástlo. Aj keby sa už nemohla zmeniť k tomu, aká bola predtým, stále môže byť iná než teraz.“

„Páni, teraz si znel ako psychiater. Nechceš si ju posadiť do koženého kresla a porozprávať sa s ňou o krivdách celého sveta?“ Nick hodil pohár na opačnú stranu miestnosti, až sa rozbil o stenu. Už sa viac nesnažil nič predstierať.

Muž sa postavil a potľapkal druhého po ramene. „Nick, tak veľmi sa jej podobáš. Barb tvrdí, že v nej niečo tlie, niečo, čo čaká na výbuch. Teraz je na mieste, kde byť má. Musíme ju ochrániť za každú cenu.“

„Vieš predsa prečo sem prišla," s povzdychom odvetil Nick.

Zavrčal naňho. „Samozrejme, že viem, prečo je tu. Sám som sa postaral o to, aby to takto dopadlo."

Nick na chvíľu premýšľal o slovách svojho šéfa. Chápal jeho pohnútky, ale to bolo všetko, čo mu mohol v tomto prípade ponúknuť. „A ak utečie ešte skôr, ako to všetko pochopí?“

Na chvíľu zavládlo ticho. Tmavovlasý chlapík sa usmial sám pre seba pri spomienke, s akou rýchlosťou reagovala na všetky podnety. Vedela sa brániť a rovnako obratne aj útočiť. No ak chcela prežiť, musela vedieť, na koho stranu sa postaviť.

„Budem utekať za ňou,“ prehlásil a v očiach mu poskakovali iskričky.

Časť 5. ¦¦ Časť 7.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pomsta za spravodlivosť - Časť 6.:

12. :)
11.01.2014 [18:23]

páni Emoticon Emoticon Emoticon nádhera Emoticon Emoticon Emoticon

11.
Smazat | Upravit | 10.01.2014 [21:16]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10. MaggieLove přispěvatel
10.01.2014 [18:05]

MaggieLoveTa druhá část mě úplně dostala!Emoticon Sarren je úžasnej Emoticon EmoticonTy dva by se k osbě vážně hodilyEmoticon
Opravdu skvěle píšeš a já se těším na další dílek Emoticon

9. Perla přispěvatel
10.01.2014 [16:33]

PerlaSarren... Emoticon Emoticon Emoticon Neviem prečo, ale očaril ma hneď. Bolo lae dosť zvláštne čítať ´dalej a dozvedieť sa... že neviem dokopy nič. Emoticon Kto sú tí ľudia? Nejakí mafiáni, ktorí ju chcú, aby medzi nich zapadla či čo???
Nuž, moje teórie si radšej ešte pár kapitól nechám pre seba, lebo tu nechcem znova nezmyselne splietať.
Jediné, čo ma mrzí je, že som sa k tejto časti nedostala skôr, ale som si istá, že keby sa mi to podarilo, nemohla by som od zvedavosti zaspať. Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

8. lu
10.01.2014 [15:05]

Tak toto nemělo chybu! Vypadá to čím dál lépe a ten její šéf je fakt sakra tajemný týpek! Emoticon Ten rozhovor na konci byl zvláštní, dáváš nám neustále nějaké rozhovory a díky tomu nové podněty, no, já v tom mám momentálně guláš Emoticon Respektive, ten bar, ty lidi, všechno, mi prostě dávají veliké množství teorií, až by z toho mohl být scénář Emoticon Takže jsem velice zvědavá, co si pro Kayu ještě chystáš :D Úžasná kapitolka! Emoticon Emoticon

7. Mišička
09.01.2014 [23:44]

Emoticon paraaaada ako vzdy Emoticon Emoticon Emoticon

6. Denisa
09.01.2014 [22:24]

Bože, miluji tě Emoticon další část!! Emoticon nádherný!!! Emoticon Emoticon Emoticon

5. Trisha přispěvatel
09.01.2014 [19:18]

TrishaOU YEAH!!!!!!! Má to grády!!! Podľa mňa je Sarren nejaký príbuzný. Emoticon No netrúfam si špekulovať viac. Nechám sa prekvapiť. Skvelá časť. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4.
Smazat | Upravit | 09.01.2014 [18:27]

Som úplne zmätená, vôbec som neporozumela čo dopekla sa odohralo v druhej časti príbehu. To že má Kaya ostrý jazyk už viem ale že jej v tom bude niekto konkurovať... Teším sa na pokračovanie. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. mima33 admin
09.01.2014 [18:05]

mima33Práve som publikovala a naskočilo mi to v archíve Emoticon hneď som sa do toho pustila a úprimne, všetky často tejto poviedky som zatiaľ doslova zhltla Emoticon to bude tým, ako geniálne je to napísané! A na Sarrena sa teda naozaj teším - hlavne na jeho úlohu v celom príbehu Emoticon

2. LiliDarknight webmaster
09.01.2014 [17:56]

LiliDarknightVďaka za koment a som rada, že sa ti to páči. Emoticon No Sarren... To je veľká záhada a ešte dlho bude. Veď ma poznáš.
A len tak medzi nami - ako si to stihla tak rýchlo prečítať? Mám taký pocit, že som to nestihla ani dopísať. Emoticon

1. mima33 admin
09.01.2014 [17:53]

mima33 Emoticon Emoticon Tá druhá polovica kapitoly ma dostala! Kto, dopekla, je Nick? A kto je Sarren? Nie! Lepšie by tá otázka zrejme znela takto: Kto sú všetci? Emoticon
Sarren zrejme vie niečo - a možno všetko - o vražde Kayinej rodiny a očividne jej chce pomôcť (?) Ale stále si to neviem dať dokopy úplne a to je dobre Emoticon Každopádne, Sarrena som si, ani neviem prečo, obľúbila Emoticon
Teším sa na ďalšiu Emoticon
P.S.: tú rýchlosť, akou pridávaš si zachovaj. Som nadšená a závislá Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!