OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Potomkovia anjelov - Kapitola 11.

21.11.2011 (15:00) • LiliDarknight • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1536×

Kapitola 11.

Darren sa pri tých slovách mimovoľne zachvel, no nie preto, žeby sa obával, ale od radosti. Roky sníval o tom, ako sa jeho sestra vráti a teraz sa to stalo skutočnosťou. Bol taký nadšený, že doslova ignoroval jej varovný šepot podfarbený zlosťou. Bez jediného varovania ju strhol do náručia a objal ju tak mocne, akoby ju už nikdy v živote neplánoval pustiť.

„Podarilo sa!“ zvolal tak nahlas, že ho museli počuť všetci a všetko v okruhu pár kilometrov. Bolo mu úplne jedno, že ich môže ohroziť. Nedokázal zvládnuť vlastné emócie. Asi po prvýkrát. Teda, druhýkrát. Pri Aeon sa neovládal nikdy.

„Ty blázon, zakázala som ti vrátiť sa sem,“ zahučala naňho Macy, ale aj napriek toho ho silno objala okolo krku.

Darren pobavene zacmukal. „Nehovor, že nie si rada, že som tu.“

So smiechom od neho odstúpila, búchajúc ho po hlave. „Ty pako, jasné, že som, ale takto riskovať. A čo to dievča! Ak ju nenávidíš, mal si ju zabiť aspoň nejakým šetrným spôsobom.“ Na konci je hlas znel nanajvýš vážne.

Darren sa obrátil a skúmavo sa zadíval na nechápavý výraz, ktorý doslova svietil na tvári Aeon. Akoby si len teraz bol uvedomil, že je tu stále s nimi.

„Ja ju mám rád,“ pošepol, ale prudký nádych, ktorý sa za ním ozval mu napovedal, že to nebolo tak potichu ako plánoval. Predsavzal si, že to Aeon povie znovu a krajším spôsobom.

„Tak prečo si ju sem doviedol? Už len to, že je jedným z potomkov ju ohrozuje, ale jej pôvod jej podpísal rozsudok smrti. Dlhej a hlavne bolestivej. To si si neuvedomil?“ dohovárala mu sestra ako malému decku.

Nechápavo sa poškrabal po hlave. „Ja naozaj nerozumiem, o čom to hovoríš. Veď o Aeon vieme už dlhé roky a teraz aj to, prečo nám mala pomôcť.“

No namiesto Macy sa ozvala Aeon. Jej hlas znel roztrasene a bol plný bolesti. „Nie som len tak nejaký potomok, Darren. Sestra sa ti snaží vysvetliť, že rod Darknight je u Mracivogov v nemilosti. Moji predkovia premenili toto miesto na púšť a podpálili knižnice.“

„Hej, to je veľmi milo skrátená verzia. Vaša rodina nám zničila životy!“ vyhŕkla opovržlivo Macy skôr, ako sa stihla ovládnuť.

Keď Darren zazrel ako sa Aeon mykla, natiahol k nej ruku s úmyslom nejako ju utešiť. Ona však so sklonenou hlavou odstúpila o dva kroky vzad. Odrazu nadobudol pocit, že ich delí hotová priepasť a nie tých pár metrov.

„Je mi to ľúto, ale...“ No Macy ju nenechala dohovoriť.

„Tak tebe je to ľúto! To je od teba veľmi pekné a nepochybne ušľachtilé, ale život ti to nezachráni. Možno by som ťa mala zabiť – už len preto, že sa páčiš môjmu bratovi. Aspoň nebude tak veľmi trpieť, keď ťa umučia.“

„... ale moja rodina nemala na výber,“ dokončila Aeon pokojným hlasom, akoby ani nepočula jej výčitky. A to bolo ešte desivejšie. Ten jej až smrteľný pokoj. Neveštilo to nič dobré.

„Vraj nemali na výber! To môže povedať každý! Nebola si tam, nevieš o tom nič!“ vrieskala ďalej, ruky založené v bok, akoby sa bála, že by jej mohla nedopatrením naozaj ublížiť.

„To ty o tom nič nevieš! Nemôžem za to, čo sa rozhodla urobiť Elizabeth a kráľovská rodina. Hovoríš, že o tom nemám ako vedieť? Tak to ťa sklamem, viem o tom až priveľa. A to len vďaka tvojim drahým predkom! Vtedy, keď na náš rod uvalili kliatbu, zariadili, aby sme neboli zabudnutí. Ich pričinením mám ja a moji súrodenci v hlave spomienky minulých generácií. Vídame ich narodenia, úmrtia, bolesti aj starosti. Cítime ich akoby sme to sami prežili. Tak mi tu nehovor o tom, čo viem a čo nie,“ zavrčala Aeon, končene tak dávajúc priechod svojmu hnevu. Len jediné jej bránilo v tom, aby skočila po tej krásnej tváričke – bol to fakt, že je Darrenovou sestrou a on by jej nikdy v živote neodpustil, ak by jej skrivila čo i len vlások na hlave.

Macy na ňu zažmúrila oči, akoby bola mačka. „Klameš! Moji predkovia takú moc nemali a nemajú!“

„Jasné, že nemali – zobrali ju mojej rodine,“ odfrkla si Aeon ironicky.

Vtom medzi ne skočil Darren s rozpaženými rukami. Až teraz si obe uvedomili, že stoja oproti sebe v bojových pozíciách, akoby sa spolu chystali pobiť.

„Vysvetlite mi to! A všetko!“ zajačal zadýchane, v očiach mu žiaril hnev. Obe vedeli, že to prehnali, ale ani jedna sa nemienila ospravedlňovať. Na to boli príliš hrdé.

„Darren...“ snažila sa ho odhovoriť Macy, no stačil jediný jeho pohľad a okamžite zmĺkla.

„Aeon, začni,“ rozkázal autoritatívne, štuchnúc do nej, aby potvrdil vážnosť svojich slov.

„Ale...“ začala Macy, ale brat ju opäť umlčal jediným pohľadom.

„Chcem to počuť od nej a ty budeš čušať.“ Ani jej nenapadlo, žeby mala protestovať.

S odmeraným kývnutím sa otočil, aby posúril Aeon do reči, no na jeho veľké prekvapenie už nestála za ním. Zamračene sa zadíval okolo seba a s prudkým výdychom ju videl sedieť pár metrov od neho, opierajúc sa o zhorený kmeň stromu. Pozerala sa na zničenú krajinu takým ľútostivým pohľadom, až mu zovrelo srdce. No aj napriek tomu, ako jej to ubližovalo, musel vedieť pravdu.

Pomaly prešľapujúc z nohy na nohu zastal až tesne pri nej a zviezol sa na zem. Mal chuť dotknúť sa jej, no neurobil to. Radšej sa začal pohrávať s lemom špinavého trička.

Unavene si povzdychla, nohy skrčila pred sebou, vytvárajúc si tak akúsi bariéru. „Vieš,“ začala chrapľavým hlasom, akoby bola jednou nohou kdesi v dávnej minulosti, „mal by si najskôr pochopiť, že kráľovská rodina anjelov sa až tak nelíši od Mracivogov. Oba druhy bažia po jedinom – moc a ovládanie slabších. Lenže drahá Elizabeth chcela viac ako obyvatelia tohto teraz pochmúrneho miesta. Ona chcela ovládať úplne všetky rody a všetky druhy.“

Darren sa prudko nadýchol. „Ja som myslel, že pre vás je to láskavá kráľovná.“

Aeon sa unavene zasmiala. „Pre všetkých je, ale nie pre našu rodinu. A tak sa postarala o to, aby sme príliš nerozprávali – zavrela nás do Akadémie. A to je aj dôvodom, prečo nás odtiaľ neplánuje povolať do Náreu alebo kdekoľvek inde. Je to aj príčina, prečo žijem už len ja a moji súrodenci.“

Do hlasu sa jej aj napriek nesmiernej snahe vkradla stará bolesť z krivdy. No teraz, keď o tom rozprávala, jej začali dochádzať niektoré súvislosti. Hnevala sa na seba, že na to neprišla skôr, ale čo mohla, keď o tom nikdy nepremýšľala? Stačilo, že sa na to všetko musela pozerať v snoch už od detstva, nemusela mať toho plnú hlavu dobrovoľne.

„Prečo práve vaša rodina? Veď ich tam žilo ešte najmenej ďalších tisíc,“ zauvažovala nahlas Macy, po predošlej nevraživosti ani stopy. Neverila jej síce, ale to nezmierňovalo jej zvedavosť.

„Prečo naša rodina? Pretože pred osemsto rokmi, keď sa to všetko začalo, sme boli najmocnejší rod vôbec. Jediní priami potomkovia veľkých čarodejov z Pustiny.“

Odpoveďou jej bolo len zborové zalapanie po dychu. „Myslel som, že posledných deväť zabili pri Poslednej vojne,“ pošepol potichu Darren, akoby sa bál odpovede.

Aeon ignorovala fakt, že on o tých vojnách nemal ako vedieť a radšej iba odpovedala: „To je pravda - zabili ich, pretože sa báli ich moci. Asi si neuvedomili, že to boli veľmi dobrí mágovia, ktorí svoju moc využívali na liečenie,“ odfrkla si opovržlivo. „Ale keď vtrhli do ich mesta, zabudli, že nielen dospelí mali čarovnú moc. Ako jediné prežilo malé, sotva trojročné dievčatko menom Lacey. Je to moja pra, pra - ani neviem koľko pra - stará mama.  Po jej rodovej línii sa čarovná moc odovzdávala ďalej.“

Darren zodvihol ruku, aby ju na chvíľku umlčať. „Ak som to správne pochopil, tak tvoja rodina bola niečo ako poslom dobrej mágie?“ Keď Aeon rozpačito kývla, pokračoval: „Ale ak je to tak, prečo, preboha, súhlasili so zničením nejakej krajiny. Mracivogovia stáli síce na opačnej strane mágie, a to na tej temnej, ale nikomu neubližovali. Pravdou je, že až potom sa začal skutočný boj medzi anjelmi a Mracivogmi. Tak prečo to urobili?“

Aeon sa neveselo zasmiala. Mala čakať práve túto otázku. „Okrem liečenia bolo pre môj rod dôležité jediné – rodina. Stačila jediná vyhrážka, že sa ďalšia generácia nedožije nového dňa, a každý bol ochotný kývnuť na všetko.“

Macy krútila hlavou. „Nejde mi to do hlavy. Aj keby kráľovská rodina skutočne túžila po moci, nezískali by ju len tým, žeby zničili Mráciu. Jasné, mágovia nemôžu čarovať bez niektorých bylín, ale to im nezoberie ich schopnosti. Dokonca nepomôže ani vypálenie knižníc.“

Zadívala sa kamsi za obzor, chvíľu premýšľajúc. „Oni tam nešli len ničiť. Elizabeth niečo chcela. Bolo to v knižnici. Myslím, že jedna kniha, ale netuším, či ju našli alebo nie. Ani kde je teraz. Táto jediná spomienka je nám skrytá, pretože ju vymazali z pamäti tým, ktorí tu boli,“ prezradila Aeon, šúchajúc si bradu. So súrodencami si nad tým niekoľkokrát lámali hlavu, ale neprišli na nič. Potrebovali späť svoju moc, aby to dokázali.

„To je rafinované tvrdenie, hlavne ak zoberieme do úvahy, že všetko v knižniciach zhorelo a nikto nevie, či niečo chýbalo ešte predtým,“ odvrhla jej Macy. Očividne sa zdráhala veriť jej. Aeon sa jej veľmi nečudovala, ale to nič nemenilo na fakte, že sa jej to dotklo.

„Macy, prestaň na ňu útočiť. Nemyslím, že by mala niečo z toho, keby nás klamala,“ obhajoval Aeon s pohľadom upretým do jej očí. „Prečo by niečo brali z niektorej knižnice? Mágia Mracivogov je nezmyselná pre každého, kto ju neovláda. A tým viac pre vašu kráľovskú rodinu.“

„Ja neviem! Chápeš to? Neviem. Niekto mojej rodine tú spomienku vymazal a jediný spôsob ako ju získať späť je prinútiť tú istú osobu, aby zvrátila svoje čary alebo nájsť starú knihu čarodejníkov z Pustiny,“ vyhŕkla Aeon rozčúlene. Až neskoro si uvedomila, že toto im naozaj nemusela prezradiť. Keby tu bola Lili, tak by jej zaručene vyčistila žalúdok.

„Prečo vy čarodejníci potrebujete na všetko knihy?!“ zhrozila sa Macy, v hlase náznak humoru.

Obaja ju ignorovali. „Ako tá kniha vyzerá?“ spýtal sa zamyslene Darren, šúchajúc si bradu.

Aeon naklonila hlavu k strane. „Je ošúchaná a veľmi stará a v čiernej, koženej väzbe. Má mosadzné lemovanie a vyryté dva symboly – oko križujúce bleskom uprostred obrovského labyrintu. Nikdy som ju nevidela, ale povráva sa, že sa otvorí len tomu, kto ju skutočne potrebuje. A potom mágom nesúcim moc bohov, ale to je jasné, keďže ju napísali a začarovali.“

Obaja súrodenci odrazu stíchli, Macy dokonca z tváre zmizol pobavený úškrn. Aeon si to okamžite všimla. „Prečo mám pocit, že viete niečo, čo sa mi nebude páčiť?“

Darren sa rozpačito zaškeril. „Pretože sa ti to naozaj nebude páčiť. My totiž vieme, kde je tá kniha.“

Aeon hneď vyskočila na nohy, akoby ju niečo uhryzlo. „Veď to je skvelé. Môžeme tak zvrátiť všetky kliatby! No tak, kde je?“ pobádala ich nedočkavo k odpovedi, striedavo pozerajúc raz na jedného a raz na druhého.

„Aeon...“ začal pomaly Darren, akoby sa bál to dopovedať. „Tá kniha je v ľudskom svete,“ dokončil jedným dychom.

Kapitola 10. ¦¦ Kapitola 12.