OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Potomkovia anjelov - Kapitola 17.



Potomkovia anjelov - Kapitola 17.Aeon je v bezpečí. Bude v poriadku?

(Pusťte si k čítaniu túto skladbu. Myslím, že sa ku kapitole hodí.)

Kapitola 17.

Darren sa opäť zadíval na dievčinu ležiacu v jeho obrovskej posteli. Stále nemohol uveriť, že má Aeon pri sebe. Celé dni ju hľadali a keď pomaly prepadal beznádeji a zúfalstvu, objavil sa ten Oscar a ukázal im cestu. Odvtedy ubehli už takmer dva dni, no stále to preňho bol akoby príbeh z rozprávky, ktorý sa ho netýkal. Zrakom prebehol jej nehybné telo od nôh až k poblednutej tvári. Bol zázrak, že prežila a veľmi dobre to vedel, hoci to Gwithiel všemožne zapierala. Cítil horkastú príchuť smrti na jazyku kedykoľvek sa k nej priblížil. Vedel, ako sa tá zákerná stará striga rada potuluje okolo svojej obete. Poznal ju. Boli starí priatelia. Lenže Aeon jej nikdy nedá, bude bojovať aj za ňu, ak bude treba.

Na jeho prekvapenie jej však ostalo dostatok síl, aby to zvládla sama. Bola dokonca tvrdohlavejšia než si pôvodne myslel. Hoci sa tie dva dni takmer nepohla, len potichu spala a uzdravovala sa, videl a cítil jej odhodlanie prežiť.

Keď si potichu povzdychla zo spánku, ako mnohokrát predtým, podišiel k nej bližšie. Vo vzduchu stále cítil napätie. Nikto Aeon nepoznal, niektorí sa jej dokonca báli. Mohol len tušiť, čo im Macy povedala, keď jej nevládne telo preniesol cez bránu v ochrannej hranici, vďaka ktorej ich obyčajní ľudia nevideli. Pretože ich tam nehľadali. Dokonca aj teraz cítil zmätok svojich bratov a sestier - teda takých, ako je on sám. Nezáležalo mu na tom. Vysvetľovať môže predsa aj potom.

Opatrne natiahol ruku, akoby ju mohol raniť už len tým, že na ňu dýchne, a dotkol sa jemných pierok na zranenom krídle. Zrak mu opäť padol na biely obväz, ktorý doslova kričal z tmavých pierok. Kedykoľvek sa naň zadíval, začalo v ňom klokotať ako v kotlíku s horúcou vodou. Preklínal Gwithiel, že mu odoprela pomstu a o to viac bol zúrivý. Chcel tých ľudí pozabíjať, zmrzačiť ich, aby si naveky pamätali, že týrať bezbranné bytosti sa nevypláca. Lenže ona ho vždy nejako zastavila a nezáležalo na tom, či sa len rozhodol ublížiť im, alebo bol na polceste tam. Po desiatom nevydarenom pokuse si s nevôľou priznal, že tvrdohlavej dračici len tak cez rozum neprejde.

V duchu však už spriadal nový plán. Jemu síce upiera jeho právo, ale u Aeon neuspeje. Panebože, veď každý ju podporí po tom, čo videli, v akom stave ju priniesol. Bola vyhladovaná a dehydrovaná, rana na bruchu bola síce dobre ošetrená, ale nebola dobre zahojená a akoby to nebolo málo, o zlomené krídlo s vôbec nezaujímali a tými svojimi pokusmi dostať z nej nejaké informácie ju takmer otrávili. Bastardi. Hyeny. Nič im nie je sväté, keď chcú niečo získať. V ich prípade Aeon považovali za dobrý vedecký experiment. Skúmali by ju, možno by ju aj rozrezali...

Dosť! vykríkol v duchu.

Rýchlo za triasol hlavou, aby sa zbavil dusivej horúčavy, ktorá ho začala spaľovať. Nikomu nepomôže, ak sa nechá premôcť hnevom až tak, že prehovorí jeho druhé, temnejšie ja. Drake mal pravdu. Nemôže naveky zapierať svoju pravú podstatu, hocako veľmi by chcel. Narodil sa ako diabol a ako diabol aj zomrie.

Zrazu za sebou počul tichý šramot. Jedna noha, druhá noha... niekto k nemu išiel. Ten niekto vošiel bez klopania cez posuvné dvere. Bez ďalšieho zbytočného zvuku sa, preňho známy, votrelec postavil po jeho boku. Sám pre seba sa usmial.

„Kde si nechala Chloe, Lee?“ spýtal sa mladej dievčinky, ktorá mohla mať sotva jedenásť rokov.

Vzdorovito vystrčila bradu, upierajúc naňho zamračené oči tej istej farby ako mal on. „Chloe uspáva Soru. Povedz, ako vždy rozoznáš kto vedľa teba stojí,“ vyzvedala zvedavo, po očku sledujúc spiacu krásku na posteli. Tá nová sa jej pozdávala. Vďaka nej sa jej veľký brat zase usmieval. Asi ju bude mať rada.

Postrapatil jej po plecia dlhé, svetlé vlasy. „Raz ťa to naučím, drobec,“ zasmial sa.

„Nevolaj ma drobec! Už nie som malé dieťa!“ založila si nahnevane ruky v bok.

Darren sa na jej hneve musel zasmiať. Bola taká rozkošná, keď jej veľké detské oči svietili diabolskými iskričkami. „Ja viem, že nie si, ale vedľa mňa si skutočne maličká,“ podotkol, chytiac jej drobnú rúčku do svojej veľkej.

„Bude v poriadku?“ spýtala sa, ukazujúc na Aeon, ktorá so zatvorenými očami a vychudnutými lícami vyzerala nanajvýš bezbranne.

Darrenovi okamžite zamrzol úsmev na tvári, v očiach vpísané zúfalstvo. Netušil, čo má svojej večne zvedavej sestre odpovedať. Fyzicky sa zotaví, no bude v poriadku? Je vôbec možné byť v poriadku po tom, čo všetko zažila? Bál sa, že nie. Od odpovede ho zachránilo hlasné zatlieskanie odo dverí. Kútikom oka tam pozrel a opäť ďakoval za božskú prozreteľnosť, ktorá mu do cesty poslala bytosť ako Chloe. Netušil, ako to robila, ale mala neuveriteľnú schopnosť objaviť sa vždy v tej správnej chvíli.

„Tak tu si, Leesha. Nemala by si utekať z vyučovania, tvoj brat sa bude hnevať. No tak, utekaj za ním. Darren tu bude aj keď sa vrátiš,“ dohovárala dievčatku, pomaly sa približujúc.

Leesha silnejšie zovrela bratovu ruku. „Budeš tu? Naozaj ostaneš?“ uisťovala sa so strachom v očiach. Bože, ako sa za ten strach nenávidel! Nemal právo opustiť ju, ale jednako nenašiel iný spôsob, ako priviesť Macy späť domov. Teraz bude musieť znášať dôsledky.

Zohol sa a pobozkal sestričku na čelo. „Budem tu. Už neodídem,“ sľúbil slávnostne, v duchu prosiac, aby to bola pravda.

Leesha sa spokojne usmiala a opäť veselá doslova odhopkala naspäť odkiaľ prišla. Darren sa otočil a pohľadom spočinul na svojej najlepšej priateľke. Nedokázal ani opísať, ako rád vidí tie prísne zelené oči mandľového tvaru, teraz prižmúrené hnevom. Krátke čierne vlasy jej odstávali na všetky strany presne tak, ako si pamätal. Len jej tvár bola iná. Akoby jej vždy vitalitou žiariaca olivová pokožka zostarla najmenej o päťdesiat rokov a nie tých pár týždňov, ktoré tu nebol. Z ničoho-nič, bez akéhokoľvek spúšťača, sa naňho zoširoka usmiala. Vzápätí mu visela na krku. A bolo jej úplne jedno, že má nohy poriadny kus nad zemou.

V uchu mu znel jej zvonivý smiech. „Som rada, že to všetko dobre dopadlo. Ale ešte stále si mi nevysvetlil, ako si sa dostal do Akadémie! Išlo všetko tak hladko, ako si predpokladal?“ zasypala ho otázkami.

Odtiahol sa od nej, no podržal si ju na dĺžku predlaktí. Chýbala mu tá jej nekonečná zvedavosť. „Bolo to celkom jednoduché, hoci nastali isté... komplikácie, dalo by sa povedať. Namiesto v Pardene som skončil v Náreu, priamo pred palácom kráľovskej rodiny.“ Keď zbadal jej zhrozený pohľad, poťapkal ju po pleci. „Neboj sa, vyviazol som ešte celkom dobre. Videli ma len dvaja  bojovníci z kráľovskej gardy. Ak mám byť úprimný, neboli vycvičení práve najlepšie. Jasné, trochu mi pokrčili fasádu, ale ako vidíš, prežil som,“ rozpažil ruky v dramatickom geste.

Chloe sa naňho zadívala prižmúrenými očami. „Ako ťa tak poznám, to tvoje pokrčenie fasády bolo dosť strašné. Budem hádať – smrť si mal už skoro na jazyku a nebyť toho, že sa prenesieš do Akadémie, urobia si z tebe večeru,“ prehodila ironicky.

Sklonil hlavu, no nepovedal jej na to nič. Proste pokračoval v rozprávaní. „Dostal som sa do Akadémie, ale nešťastnou náhodou sa mi podarilo otvoriť portál do Náreu pri Mesačnom jazere. Myslím, že ostatní ho neskôr našli a zatarasili, ale nie som si istý. Podľla mňa si aj tak stále myslia, že som ním prišiel ja. Dôležité ale je, že som našiel aj tú bránu, o ktorej sme čítali. Tam ma našla práve Aeon,“ ukázal s láskyplným úsmevom na jej nehybné telo strácajúce sa v prikrývke.

Chloe sa pozorne dívala na jeho tvár. Emócie, ktoré z nej doslova kričali, ju prekvapili, no nepovedala nič. Stratila reč. „To je dôvod, prečo ťa aj ruším. Prečo si jedného z potomkov priviedol sem?“ V hlase jej neznel ani náznak výčitky. Len číra zvedavosť.

Upriamil na ňu pozornosť. „Vieš, nie je to také jednoduché ako sme si mysleli. Opustila svojich súrodencov a pomohla mi vrátiť Macy, lenže zistili sme niečo iné. Ak Macy neklamala, a to naozaj pochybujem, potom sa dívaš na jediného z potomkov rodu, ktorý sa postaral o skazu Mrácie.“

Zalapala po dychu, vypleštiac naňho oči. „A to mi chceš povedať, že niekoho takého nechali Mracivogovia len tak odísť? Dokonca aj Drake alebo Vice?“

Pri vyslovení tých dvoch mien sa mierne strhol. „Vice sme nestretli a Drake sa to dozvedel keď sme odchádzali. To on a jeho verní pätolizači nás napadli, až sme skončili ako sme skončili. Môžeme len dúfať, že im nenapadne toto miesto. Sme tu už od nepamäti, dokonca sme tu žili ešte predtým než obaja odišli.“

„To ma až tak netrápi,“ krútil hlavou, „skôr ma zaujíma, prečo si sem skutočne priviedol toho potomka. Určite nie len preto, aby si ju chránil. Čo je za tým?“ vyzvedala ďalej.

Darren si zúfalo povzdychol. „Prečo len potrebuješ všetko vždy vedieť?“

„Zabudol si, že tento bodrel, ktorý ty tak veľkoryso nazývaš domovom, riadim ja? A pokiaľ to tak bude, chcem vedieť o všetkom, čo sa tu deje. Okrem toho ma to zaujíma, pretože sa na ňu dívaš akoby bola jedinou na svete. No tak, nenapínaj ma. Nie je to od teba pekné!“ vyzvala ho opäť, použijúc naňho svoj šteňací pohľad. Zvláštne, že zaberal vždy a jedine naňho.

„No dobre!“ vybuchol. „Ale ak si o tom budú šuškať aj vrabce na streche, zaškrtím ťa. Jasné?“

„Jasné, jasné...“ zabrblala. Očakávaním sa jej rozžiarili oči, až boli takmer žlto-zelené.

Pokrútil nad ňou hlavou. „Pamätáš si tú čarodejnícku knihu, ktorá sa tu objavila len tak z ničoho-nič?“

„Na ňu sa nedá zabudnúť,“ kýval hlavou.

„Tá kniha patrí jej rodine. Napísali ju kedysi dávno mocní čarodejníci a čarodejnice z Pustiny. Aeon a jej dvaja súrodenci sú ich poslední potomkovia,“ pošepol, akoby ich niekto mohol počuť, alebo sa len bál to vysloviť.

Chloe sa zatvárila zmätene. „Dobre, tak to nie je obyčajný potomok, ale má aj čarovnú moc. Pokračuj! Stále mi uniká pointa. Ona chce tú knihu ako darček pre súrodencov?“ súrila ho nedočkavo k odpovedi.

Pokrútil nad ňou hlavou. „Dúfa, že v tej knihe nájde nejaké zaklínadlo na odkrývanie spomienok. Chce zistiť, prečo Elizabeth vyslala jej predkov do Mrácie. Myslí si, že tam mali niečo ukradnúť. Niečo, čo všemocná kráľovná potrebovala. Vďaka tomu sa z jej rodiny stali vyhnanci, prekliaty rod. Možno sa chce aj pomstiť. Neviem presne,“ povzdychol si.

„Počkaj,“ zamrmlala omráčene, „chceš povedať, že je reálna možnosť, že uvidíme Elizabeth padnúť do podzemia z toho jej piedestálu?“

Celý popletený jej kývol hlavou na znak súhlasu. „Myslím, že také niečo. Ale, Chloe,“ chytil ju za ruku, keď sa už-už rozbiehala preč, „nezabúdaj, že je to len pokus. Ani Aeon nevie, čo tam v tej knihe nájde. Netuší ani, či existuje nejaká reálna spomienka na to, čo sa stalo,“ upokojoval ju.

Chloe sa mu zadívala do očí, no nepovedala už ani slovo. Naplnilo ju radostné očakávanie. Jediný svetlý bod vo svojej budúcnosti vždy videla v pomste Elizabeth za to, čo urobila jej rodine a ostatným z jej druhu. Nemala na to právo a všetci to vedeli, len nikto sa neodvážil protestovať. Tých, ktorí boli Elizabeth verní, bolo mnoho. Oveľa viac ako ich. Keď však teraz dostala nádej, že možno za svoju zradu a zlobu zaplatí, všetko získalo nové farby. Vďaka jedinému rodu anjelov by sa mohli všetci dozvedieť v akých špinavostiach má prsty tá svätá kráľovná. Možno by konečne mohli odhaliť aj pravdu o Domonicovej smrti, o smrti nevlastného, no stále staršieho, brata kráľovej, ktorý mal po práve zasadnúť na trón.

Odrazu ju z úvah prebral Darren, keď ňou nešetrne zatriasol. „Nech si už predstavuješ hocičo, nerob si veľké nádeje. Sama dobre vieš, že Elizabeth je príliš dôsledná na to, aby na ňu ktokoľvek dokázal nájsť čo i len kúsoček špiny.“

„Ja viem, ja viem...“ povzdychla si unavene.

Darren sa nemohol pozerať na sklamanie v jej očiach. Chcel dúfať, že sa Aeon podarí odkryť spomienky, aby mohla všetkým pomôcť, no nádej bola malá. Už toľkokrát sa snažili niečo zistiť, že ďalšie sklamanie by už nikto neprežil. Preto o tom nechcel príliš hovoriť. Stačí, že to položí Macy a jeho, teraz už bohužiaľ aj Chloe. Mnohí iní z ich mestečka by to nemuseli prežiť vôbec. Nepatrili do tohto sveta o nič viac ako patria anjeli do Mrácie, no aj tak tu boli nútení prežívať a živoriť na piesku, kde často musia bojovať o každý dúšok vody. Teraz sa situácia oveľa zlepšila, ale stále to nie je ono.

Aby utiekol pred pochmúrnymi úvahami, opäť sa zadíval na svoju spiacu krásavicu. V duchu sa pousmial nad tou iróniu. Po Sorinej matke sa neplánoval znovu s niekým zapliesť. Je pravda, že Nellie nemiloval, no jej smrť ho zasiahla. Najmä fakt, že jej mohol zabrániť. Lenže nech bol akokoľvek odhodlaný, nepodarilo sa mu to. A akoby to nestačilo, zaľúbil sa do jedného z potomkov anjelov, do členky národa, ktorý jeho rodinu najviac potrápil. Samozrejme, že jej nevyčítal to, čo spôsobila Elizabeth, ale svojim spôsobom to stále bola len irónia osudu.

Ako sa tak díval do jej unavenej tváre a sledoval jej strhané rysy, pristála mu na pleci Chloina ruka. „Ako je na tom?“

Otočil sa tvárou k nej. V očiach jej zazrel úprimnú starosť. „Gwithiel, dračica, ktorá s nami prišla, tvrdí, že bude v poriadku. Teraz ju udržiava v spánku, aby sa jej telo spamätalo a uzdravilo,“ pošepol.

Chloe sa zatvárila zmätene. „Tak prečo sa tak veľmi bojíš? Práve si povedal, že bude v poriadku a uzdraví sa.“

„Jej telo,“ povzdychol si zmučene, „jej telo sa uzdraví, ale čo duša? Vieš si prestaviť ako sa bude cítiť? Držali ju proti jej vôli a ubližovali jej, doslova ju týrali. Čo ak...“ nedokázal dokončiť. Lenže to čo ak tam stále bolo. Obával sa toho, čo by mohlo ešte prísť. Čo ak ju predsa len stratí? To by už naozaj neprežil. Jeho život by sa v tej sekunde skončil.

Chloe sa chápavo usmiala, pohladiac ho po líci. „Mám ešte poslednú otázku, Darren. Ako veľmi ju ľúbiš?“

Okamžite sa na ňu obrátil, oči vypleštené, sánka padnutá. Samozrejme, že Aeon ľúbil, ale to, že je to také očividné, netušil. Pred priznaním, do akej miery je do nej blázon, ho zachránil šuchot perín a tiché šepkanie:

„Si stále len môj sen, Darren?“

Kapitola 16. ¦¦ Kapitola 18.


 

Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila. Ja osobne ju považujem za jednu z tých dôležitejších, hoci tak možno na prvý pohľad nevyzerá. Som zvedavá, či si niekto z vás trúfne hádať, ako to bude pokračovať. Ak áno, podeľte sa so mnou so svojimi úvahami.

S pozdravom vaša Lili :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Potomkovia anjelov - Kapitola 17.:

5. semiska přispěvatel
15.01.2012 [14:45]

semiskaAhojky, mrzí mě, že jssem dlouho nečetla. Měla jsem moc práce do školy. Emoticon Kapitola skvělá. Jsem ráda, že se jim jí povedlo zachránit. Snad nebude poraněná i na duši. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. blotik přispěvatel
07.01.2012 [0:30]

blotikA stejně ti nic neřeknu. Emoticon voje úvahy, jak by to mohlo pokračovat, si nechám pro sebe. Máš smůlu, MINE, smůlu. Emoticon
Teď ke kapitolkce. SEš vážně skvělá. Tak dlouhá kapitola a v podstatě tak krtáký časový úsek. Prostě seš ta nejúžasnější na celém světě. Lbilo se mi to všechno a Leesha byla taky skvělá. Hlavně to, jak se ho ptala, jestli opravdu neodejde. Ne, nesmí. Má smůlu, ale nesmí, slíbil jí to.
A potom Chloe... Je skvělá, že pro všechny dělá to město. Je super, že drží tuhle komunitu pohromadě a naživu. Ach, ty prostě mnáš všechno promyšlené. Velikááááááánskýýýýýý obdiv tobě. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Ale pár chybiček se tam našlo. Vlastně jen jedna. N-E-N-Í D-A-L-Š-Í K-A-P-I-T-O-L-A. Emoticon

3. BJaneVolturi
05.01.2012 [4:59]

Teď jsem si přečetla odpověď na můj dotaz. Upřímě tě obdivuju, tak dokonalá fantazie! Já bych něco takového vymyslet nedokázala! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. BJaneVolturi
05.01.2012 [4:54]

Nádhera! Takže Aeon bude zdravá... Ale jak to bude pokračovat... To si netroufám říct... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. MillieFarglot admin
04.01.2012 [16:34]

MillieFarglotFúha, sistr, ja naozaj netuším, ako môže toto pokračovať. Možno im Chloe pomôže, ale mám taký pocit, že ich nejak zradí... najmä Aeon, pretože ako sa zdá, nie je pre ňu vôbec podstatná. Možno len pre to, že ju Darrem miluje. V každom prípade dúfam, že sa im podarí nájsť tú knihu a v tých spomienkach bude niečo, čím by porazili Elizabeth. Emoticon
Kapitola bola dokonalá, aj keď mám pocit, že jedna z tých kratších. Emoticon Emoticon Emoticon
Už sa neviem dočkať pokračovania. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!