OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Secret Of Wolf Pack - 3. kapitola - Záhada

28.03.2015 (13:00) • Ba24bu • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 771×

„Čo to je?!“ panikárila Kim.

Hneď som spanikárila aj ja, čo jej poviem? „Veľa ľudí má psov, ktorí sú trochu dosť veľkí, hihi.“ Nervózne som sa zasmiala.

„Dobre, možno je to fakt len psia laba,“ povedala a pokračovala ďalej v chôdzi.

„Môžem sa ťa niečo opýtať?" spýtavo som sa na ňu pozrela.

„Kľudne, nemám čo skrývať," povedala sebavedome.

Hneď, ako som sa pozrela do zeme, Kim zazvonil mobil.

„Dobre, ok, už idem, prepáč, musím ísť domov,“ povedala a strčila si mobil do vrecka. „Ahoj!“

Keď už som nevidela Kim, konečne som si mohla vydýchnuť. „Ja ich dorazím!“ Šla som ku skalám, kde sedel Ross a hral sa, že spí.

„Ross! Kde je Riker a Rocky?!“ Hneď, ako som zvreskla na Rossa, mi stúpla teplota. Prišla som k nemu bližšie, ale on ma stále ignoroval. Zohla som sa k nemu a povedala: „Ross, keď sa teraz, v tomto momente, nepostavíš, tak ti odhryznem hlavu! Súhlasíš?“ Pozrela som sa, či sa pohne, ale nič.

„Mlčíš, takže súhlasíš.“ Keď som sa k nemu zohla, otvoril oči a usmial sa.

„Ale, ale, Barča, ja nie som dezert,“ zasmial sa.

„Ross, kde máš bratov?“ Pozrela som sa na neho vražedným pohľadom.

„Ťažká otázka, pred chvíľou sa tu bili o kosť a teraz ich nevidím,“ zasmial sa.

Sadla som si do studeného piesku a kreslila si doňho.

„Barča, čo sa deje?“ Sadol si ku mne Ross.

„Nič, len ma pár vecí zaujíma a nikto mi na to nevie odpovedať,“ povedala som a pozrela sa na oceán.

„A o čo konkrétne ide?“ Pozrel sa na mňa.

Viem, že by som mu mala povedať, že ich Kim skoro uvidela, ale mňa najviac žralo to, prečo sa ku mne Riker správa inak. Koho iného by som sa to mala opýtať, ako jeho najmladšieho brata?

„Ross?“ Pozrela som sa na neho.

„Hm?“ Pozrel sa na mňa zamysleným pohľadom.

„Prečo sa Riker tak správa?“

„Ako to myslíš?“ nechápal.

„Kým sem neprišla Kim, prehliadal ma ako vzduch, bola som nič a zrazu sa so mnou baví a ešte mi aj pomáha!?“ divila som sa.

„Nechápem, čo ťa na tom žerie, mala by si byť rada, že si ťa všíma,“ vyprskol Ross.

„Ty si ma zle pochopil, je mi jedno, že mi pomáha, a tak ďalej. Som rada, že mám takých obetavých kamarátov. Len toto mi nebolo jasné, prečo sa uvedomil práve vtedy, keď prišla Kim?“ Položila som si hlavu do piesku a rozmýšľala. Zrazu si vedľa mňa hodil hlavu Ross.

„Možno si to uvedomil vtedy, keď  si k sebe pustila aj niekoho iného,“ povedal.

„Ako to myslíš, že pustila?!“ opýtala som sa a zdvihla hlavu z piesku.

„Myslím to tak, že do teraz si sa bavila len s nami a rodinou, nikto iný a nič iné,“ povedal a opatrne sa na mňa pozrel.

„Ross, chceš mi povedať, že ty žiarliš na Kim?“ pousmiala som sa.

„Nie, ja a žiarliť, prosím ťa! To by mal skôr žiarliť Ri...“ chytil si ústa.

„Kto by mal žiarliť?“ usmiala som sa a otočila sa na Rossa.

„Nikto!“ spanikáril.

„Ross, buď po dobrom alebo po zlom, vyber si?“ opýtala som sa a prefíkane som sa usmiala.

„Zo mňa nič nedostaneš, ja som ako hluchý bubon.“ Trošku sa pousmial, pretože asi vedel, čo ho čaká.

„Takže po zlom,“ začala som Rossa štekliť, aby som z neho niečo dostala, ale on nič.

Zrazu som za chrbtom počula prudké zavrčanie. Stáli tam dvaja popolovo šedí vlci, ktorých som až moc dobre poznala. Prv som si myslela, že je to Riker a Rocky, ale keď som sa otočila, zdesene som sa schovala za Rossov chrbát.

Stáli tam Michael a Leon, presnejšie povedané, dvaja vlci, ktorí majú vlastné pravidlá. Útočia na bezbranných ľudí s deťmi a vyžívajú sa v trápení iných ľudí a vlkolakov.

„Michael, Leon, čo chcete?“ zvreskol Ross.

Obidvaja sa premenili naspäť a jeden povedal: „Ale, Ross, takto sa rozprávaš s kamarátmi? Hihi,“ zasmial sa Leon.

„Vy nie ste moji priatelia a čo tu chcete!?“ zavrčal.

„Pomoc, popros vášho alfu, aby nám vydal nejakého pomocného vlkolaka,“ povedal Michael.

Vykukla som s poza Rossovho chrbta, ale oni si ma všimli.

„Ale, ale, Ross, ako si vedel, že chceme práve nejaké dievča?“ chytil ma za ruku Leon.

„Pusť ma ty ohava so zošúvereným ksichtom,“ bránila som sa.

„Aha, pozri na také šteniatko je dosť akčná, hihi.“ Pripadala som si ako bábka, pretože som prakticky visela za ruku asi dvadsať centimetrov nad zemou.

„Nechajte ju!“ zrazu niekto zakričal spoza tých dvoch. Stál tam naštvaní Riker aj s Rydel.

„Nepočul si, pusť ju!“ Zrazu som len cítila dopad na mäkký piesok, prvé čo som spravila bolo, že som bežala za ostatnými.

„Ahoj Riker, ako sa máš?“ povedal slizkým hlasom Michael.

„Vidím, že nohu ešte máš, naposledy, keď sme sa videli, vyzeral si ako rešeto,“ povedal Leon.

„Haha, moc vtipné, čo tu chceš!“ zrúkol Riker.

„Ako som povedal aj tvojmu blond bračekovi, chcem túto malú do svorky alebo ako večeru, to sa už rozhodnem ja s Michaelom.“ Oblizol si hornú peru.

Keď som to počula, strašne som sa zľakla a silno som objala Rikera. 

„Awww, to je milé, že sa máte tak radi, ale asi sa budete musieť rozlúčiť,“ povedal Leon a silno ma potiahol za kapucňu.

Zrazu sa Riker premenil na čierneho vlka s jednou bielou labou a začal vrčať a sekať okolo seba. Vlčím hlasom povedal: „Ona nikam nepôjde, patrí do našej svorky. Nenarodil som sa, aby som vás dvoch debilov počúval! A ani nikto iný sa preto nenarodil, ani nebol predurčený!“

Tí dvaja hneď zmeraveli, ale potom sa ozvali.

„Tak či tak, táto malá pôjde s nami. Nemôžeš ju ochraňovať navždy!“ zakričal Michael a následne sa premenili a bežali preč do hlbokých lesov.

Keď zmizli za obzorom, sadla som si do piesku a začala plakať. Nechcela som s nimi odísť, ja nie som potrava. Zrazu mi Riker podal ruku a ja som sa mu hodila okolo pása a zaborila hlavu do jeho hrude.

„Ja nechcem odísť.“

Opatrne na mňa položil ruky a povedal: „To nedovolím!“  vyhlásil Riker.

„Ale majú pravdu, nemôžeš ma chrániť navždy,“ zasmoklila som.

„Nie, ale nedopustím, aby si sa stala hračkou alebo žrádlom pre kanibalských debilov, to nikdy.“  

Vtedy som mala pocit, že na mne konečne niekomu záleží. Odtiahla som hlavu od Rikerovej hrude a ostal tam len mokrý fľak. „Prepáč nechcela som,“ ospravedlňovala som sa mu.  

„To je v poriadku, nemusíš sa mi ospravedlňovať.“ Tak trochu sa zaškeril.

„Mám nápad, poď so mnou domov a ja ti dám rovno jedno tričko,“ povedala som.

„Babu, neuraz sa, ale pochybujem, že budeš mať moju veľkosť trička,“ pochyboval.

„Ja veci dedím po bratovi a ten má určite tvoju veľkosť,“ povedala som.

„Dobre a rovno ťa aj odprevadím domov,“ povedal milým hlasom, čo je u neho dosť nezvyklé.

Pozrela som sa na neho prezieravým pohľadom.

„Ja myslím kvôli tým dvom.“ Nervózne sa poškriabal na hlave.

Chvíľu som len tak stála, ale zrazu dobehol Rocky.

„Ahoj, kde si bol?“ opýtala sa ho Rydel,  ktorá sa ramenom opierala o Rossa.

„Ja nikde, len som sa cestou sem stretol s Kim a trochu sme sa zakecali.“ Trochu sa pri tom začervenal.

„Tak zakecali?“ ozval sa Ross.

„Čo sa ti nezdá, brácho," povedal a potom dodal: „Nehovor, že žiališ.“ Šibalsky sa usmial.

„Ja nežiarlim!“ zrúkol Ross.

„Ale áno, žiarliš!“ povedal dotieravo Rocky.

Takto to šlo asi ešte dve minúty a potom sa začala sranda. Ross skočil na Rockyho a na zemi ho začal štekliť.

„Ross, prestaň!" Strašne sa smial, ale z posledných síl ešte vykríkol: „Poštím sa!“ skríkol a zároveň sa nepríčetne smial.

Všetkým nám to prišlo strašne vtipné, takže sme sa začali smiať. Asi po pol hodine sme sa spamätali a všetci sme sa naraz postavili.

„Ideme domov?“ spýtala sa Rydel a spod oka si utrela slzu.

„Vy choďte napred, ja odprevadím Babu,“ povedal Riker a pozrel sa na mňa.

Ostatní odišli  a my sme šli ku mne domov. Samozrejme, pre to tričko, žiadne postranné úmysly. Približne za päť minút sme sa zastavili pred mojím domom. Odomkla som dvere a pozvala ho dnu. Gestom rukou som mu naznačila, že má ísť ďalej.

„Ďakujem,“ povedal a vykročil za mnou do kuchyne. „Už ťa to rameno nebolí?“ Pozrel sa na mňa.

„Nie, už nie.“ Pozrela som sa ne neho. „Poď, dám ti to tričko, ale varujem ťa, mám strašne rozhádzanú izbu,“ povedala som.

„To je v pohode, ja sa musím deliť o izbu s Ellington, pretože ho Rydel nechce pustiť do izby, kým sa neosprchuje,“ povedal.

„Tak prečo sa neosprchuje?“ opýtala som sa ho.

„Pretože on to nazýva mužský pach, ale ja to nazývam blivajs. Hihi,“ zasmial sa.

Keď sme vošli do mojej izby, bola v rovnakom stave ako predtým, oblečenie rozhádzané všade, gitara na posteli a všetky zošity na zemi, stole a ešte aj v šatníku. To by ma zaujímalo, ako sa to tam dostalo. Vytiahla som mu zo skrine biele tričko s nápisom James Bond a podala som mu ho.

„Dúfam že ti bude dobré,“ povedala som a sadla si na mäkkú posteľ.

Riker sa otočil a dal si dolu tričko, nenápadne som sa pozerala raz naňho a raz z okna.

„Babu, ja cítim, že sa na mňa pozeráš.“ Pozrel sa cez svoje rameno a pousmial sa.

„Prepáč, len ešte som tu nemala žiadnu návštevu, tak sa trošku hanbím za ten bordel,“ povedala som a ponížene som sa pozrela do zeme.

Chvíľu som si žmolila vlasy a potom som sa hodila dozadu. Po chvíľke si sadol vedľa mňa.

„Takto, hanbiť sa nemusíš a mne to vôbec nevadí, som zvyknutý, že sa na mňa ľudia pozerajú pre to, ako vyzerám,“ pousmial sa, ale potom stuhol.

„Prečo?“ Chvíľu som si myslela, že to hovorí preto, že je samoľúby, ale keď som videla ten jeho smutný kukuč, neodolala som a jemne som ho pohladkala po vlasoch.

Hneď na to zdvihol hlavu a povedal: „Pred tým, ako som sa prvýkrát premenil, som vyzeral inak. Nebol som blond, pretože som mal tmavo hnedé vlasy ako Ellington alebo Rocky. Zmenili sa mi aj zuby, teraz sú to tesáky a rezáky, správanie v tom, že som si začal presadzovať svoje a začal som odvrávať,“ povedal a znovu zohol hlavu.

„Každý má svoje tajomstvá, ale len málokto ich povie inému,“ povedala som.

„Ako to myslíš?“ opýtal sa.

„Znamená to, že nie si taký bezcitný, ale si aj úprimný.“

Pozrel sa na mňa. „Ďakujem, že aspoň ty so mnou teraz držíš,“ povedal.

„Ty to asi nevieš, ale pri tebe držím odvtedy, čo som ťa stretla,“ povedala som a objala som ho okolo pása.

„Ty asi rada objímaš ľudí, že?“ Položil na mňa ruky a príjemne ma pohladil po chrbte.

„Máš pravdu, trochu dosť rada sa objímam,“ povedala som a oprela som sa o neho.

Hlavou sa mi hnalo strašne veľa vecí, napríklad, keď sa ma opýtal, či rada objímam ľudí, mala som chuť  povedať, že hlavne takých pekných, ako je on. Neviem, čo ma to napadlo, ale asi to bolo tým, že som sa moc započúvala do Kim, keď sme sa rozprávali o vzťahoch.

Povedala mi: „Keď sa ti niekto páči, povedz mu to, nemáš čo stratiť.“ Lenže ja na to nemám a sme len kamaráti, takže nebudem robiť zlú krv.

„Babu, nespíš?“ Poklepkal ma po ramene.

„Nie, nespím, len som sa zamyslela,“ povedala som.

„Dobre, ja už aj tak musím ísť. Ďakujem za fajn rozhovor.“ Strašne milo sa na mňa usmial.

„Aj ja ďakujem za rozhovor a za to na tej pláži,“ povedala som a pousmiala som sa.

„To je maličkosť, ahoj!“

Potom som už len počula buchnutie dverí a následne som si sadla do penového vaku. Chvíľu som si kreslila také háky-báky, potom som sa šla osprchovať a spať.

Autor: Ba24bu, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Secret Of Wolf Pack - 3. kapitola - Záhada: