OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Smrtiaci pohľad - Kapitola 22.



Smrtiaci pohľad - Kapitola 22.Správnym smerom

Kapitola 22.

Logan sa veľmi snažil dávať pozor a vnímať, čo mu brat hovoril, ale nakoniec to aj tak vzdal. Namiesto slov rozoznával len nejasný šum. Ostré farby ho bodali do očí, hlasné tikanie mu dorážalo na ušné bubienky a hrozilo pretrhnutím.

Odrazu bol sám.

Nie, že by to predtým nikdy nezažil, ale Ravenina neprítomnosť bola ako rana do žalúdka. Nemohol dýchať. Chcel ísť za ňou. Nie ako posadnutý šialenec. Skôr ako priateľ. Potrebovala podporu. Toto všetko pre ňu bolo nové.

Navyše cítil, že by jej mal pomôcť.

Lenže to neprichádzalo do úvahy. Niečo človek musí urobiť sám. Okrem toho jeho brat bol presvedčený o tom, že potrebuje jeho pomoc. Už druhýkrát za poslednú hodinu po ňom hodil nejakú knihu.

Prvý raz ju bol schopný zachytiť.

Táto ho udrela presne do čela.

Hlava mu odskočila dozadu. Spomenul si na všetky trápne filmy, kde hlavným hrdinom pred očami tancovali hviezdičky. Už chápal, ako tá povera vznikla. On práve videl celé neznáme súhvezdia.

„Keď mi už nepomáhaš, mohol by si aspoň zo slušnosti predstierať, že ma počúvaš.“

Logan si šúchal čelo. Dúfal, že o niekoľko minút tá príšerná bolesť pominie. „Prepáč, čo si hovoril?“

Mace prevrátil očami a sadol si. Po tom dlhom čase, keď bol sklonený nad knihami, ho musel neuveriteľne bolieť chrbát. Lenže aj napriek tomu vyzeral ako posadnutý. Dáva dokopy kúsky skladačky a súvislostí, ktoré nikto iný okrem neho nevidel. Obdivuhodná schopnosť.

„Asi som ti nevysvetľoval teóriu relativity, Logan,“ odvrkol. „Použi ten svoj mozog aj na niečo iné ako rozmýšľanie o Raven. Sústreď sa na to, čo musíme urobiť teraz.“

„Len sa o ňu bojím,“ ohradil sa Logan. Sám sebe znel trochu úboho.

Mace si odfrkol. Počul to tiež. „Mal by si sa báť o vlastné zdravie, pretože ak mi nepomôžeš, nabudúce po tebe hodím niečo hrubšie ako zbierku sonetov nejakého romantického šialenca.“ Doteraz nemal dôvod báť sa brata. Teraz sa cítil zastrašovaný ako jeho súper v ringu. Hlavne keď zodvihol hlavu a zadíval sa na stenu, ktorú zdobili police s knihami.

Bol to len zlomok toho, čo vlastnila jeho rodina, ale aj v tých niekoľkých desiatach výtlačkoch sa našli kusy, s ktorými by sa osobne nechcel zoznámiť. Rozhodne nie s tou ozrutou okovanou železnou lemovkou. To by ho mohlo vyradiť nie niekoľko hodín. Lenže teraz potreboval byť čulý ako po dvadsaťhodinovom spánku.

Zhlboka sa nadýchol a pobral sa späť k bratovi. Ten medzitým popísal papier písmenami. Zložiť z nich slová bude asi ťažšie ako nájsť ich v knihách. Netušili, či ide o latinčinu alebo iný jazyk.

„Ešte ti toho veľa chýba?“ nadhodil, aby zakryl zlé svedomie.

„Asi tretina,“ povedal s povzdychom. „Prestáva mi to dávať zmysel. Úplne.“

Logan sa posadil a zadíval sa na kôpku, ktorá sa okolo nich hromadila. „Zdá sa ale, že si mal pravdu. Vyzerá to, akoby si niečo našiel,“ snažil sa ho upokojiť. Mylne predpokladal, že to od neho brat očakáva.

„Ja som vedel, že mám pravdu. Cítil som to. Lenže som nečakal, že sa stane niečo takéto.“

Zmätene zodvihol obočie. „Tak v čom v je problém?“

Mace rozhodil rukami. „Ja vlastne ani neviem. Tak trochu som dúfal, že získame nejaké kúzlo alebo niečo podobné. Niečo, čo Raven prečíta a dostane späť informácie. Napríklad by to mohlo vzkriesiť nejakú tú jej Bludičku.“ Takmer žalostne sa zasmial. „Ale vyzerá to skôr ako nejaký príbeh napísaný v jazyku, ktorému nerozumiem. Ako tie knihy.“

„Možno by nám niekto vedel pomôcť.“

„Naša drahá mamička sa neponíži tým, že by pomohla niekomu, koho považuje za nepriateľa. Aj keby to mohlo nejako pomôcť aj jej samotnej.“

Logan si povzdychol. Vedel, že má brat pravdu. „Čo keby sme sa najskôr sústredili na dokončenie tej šifry? Ešte nie sme na konci. Až potom môžeme začať hľadať odpovede.“

Mace sa na neho zadíval. Čím viac predlžoval očný kontakt. Tým odhodlanejší vyzeral. Logan sa v duchu potľapkal po pleci. Očividne bol lepší herec, než dúfal. V skutočnosti bol plný neistoty a váhania. Toto boli úplne neznáme vody a radšej by do pekla nosil duše namiesto toho, aby sa tým musel zaoberať.

Lenže zbabelosť nemal v povahe, takže sa na to vykašlal a miesto toho bratovi začal podávať knihy, na ktoré ukazoval. Už vedel, ako sa cítil priemerný knihovník. Stále sa hral s policami plnými výtlačkami z rôznych období a keď niekto niečo potreboval, našiel to a dotyčnému podal.

O nejakom pocite zadosťučinenia z dobre vykonanej práce nemohla byť ani reč, pretože väčšina čitateľov tú prácu aj tak neocenila. Rovnako ako Mace neocenil jeho pokusy povzbudiť ho a pomôcť mu. Ale nemal by fňukať. Nehodilo sa to k nemu.

Ďalšie minúty, a celkom možno aj hodiny, trávili dokončovaním vlastnej šialenej úlohy. Čas ubiehal pomerne rýchlo, no nikto za nimi neprišiel. Ich matka sa stále hrala na urazenú a rozhodla sa venovať im pozornosť len vtedy, keď sa jej to bude hodiť. Ich otec bol zvyčajne príliš ponorený v práci na to, aby si vôbec uvedomil, koľko je hodín. A Raven pravdepodobne dovolila svojim príbuzným, aby do nej vŕtali ako patológ do mŕtvoly.

Opustenosť sa však nenachádzala v Loganovom slovníku. Nie v momente, keď mal pocit, že ho niekto sleduje. Obzeral sa po miestnosti, ale okrem ich dvoch, knižnice a ostatného nábytku tam nikto a nič nebolo. Asi začínal byť paranoidný.

Prinútil sa sústrediť na ich poslanie. Skladali dokopy nejaký rozsiahlejší text. Necítil však víťazstvo pri pomyslení na to, že niečo robia. Dokonca ani vtedy, keď si uvedomil, že musia dopísať len posledné tri písmenká. Ich hľadanie sa ešte len začne.

Logan sa v čase štúdia venoval niekoľkým jazykom. Väčšinu z nich už nepoužíval, takže trochu z hrdzaveli a väčšina z nich sa vlastne už ani nepoužívala, pretože ľudia o ich existencii ani len netušili. Celé roky nesprávne prekladali niektoré text a nikomu na tom nezáležalo.

Problém však nebol v chybnej interpretácii nejakej legendy o mytologickej postave. On ani len netušil, ku ktorému jazyku by mal tie písmená poskladať. Latinčina to nebola. Jedine vtedy, ak by každé slovo malo maximálne dve alebo tri hlásky. V pravidelných intervaloch sa opakovali tie isté písmenká.

Napadlo mu, že možno vôbec nejde o nejaký jazyk Možno to bol ďalší kód, ktorý museli rozlúštiť. Okrem tej prvej vety, ktorú Logan počul niekde v sne, vlastne nič iné nedávalo zmysel.

Bohužiaľ, Mace vyzeral, že má rovnaký názor. „Cítim sa ako v tom filme, ktorý sme nedávno pozerali. O tých chlapíkoch, čo hľadali poklad.“ Zodvihol pohľad k Loganovi. „Našli sme stopu, ale tá vedie len k ďalšej stope.“

„Citovanie béčkových replík ti veľmi nejde,“ prehodil rozčarovane, hoci mal rovnaký názor.

Nedozvedel sa však, čo chcel Mace ešte povedať. Vtedy sa totiž jeho podozrenie, že nie sú sami, premenilo na istotu. V mizivej sekunde sa zaradoval, že sa Raven konečne vrátila. Odkedy sa naučila prenášať, rada sa len tak bez ohlásenia objavovala na rôznych miestach. Akoby si ani neuvedomoval, že niektorí ľudia by mohli mať slabšie srdce.

Uštipačnú poznámku zjedol vo chvíli, keď sa v miestnosti zhmotnilo niečo, čo ani v najmenšom nepripomínalo Raven. A vlastne ani na žiadnu inú ženu. Vyzeralo to ako búrkový mrak vytvarovaný ako mužská postava. Mohutná mužská postava.

Logan sa postavil. Buď si to predstavil, alebo sa to skutočne dialo. Keď ho tá na prvý pohľad priehľadná fatamorgána udrela do brady, uvedomil si, že jeho fantázia skutočne nie je až taká divoká. Uistil sa o tom, keď s buchotom pristál v knižnici. Okovaná kniha ho trafila do rebier.

Vyskočil na nohy. Jediný pohľad na brata ho uistil v tom, že to vidí aj on. Logan stále netušil, na čo sa to vlastne pozerá, ale nemal náladu na analyzovanie. Mal v pláne najskôr zabíjať a potom sa pýtať otázky. Nikto nebude len tak beztrestne narušovať ich súkromie a útočiť na nich. Keď chce búrku, mal by byť v nebi. Rád by ho poslal k Stvoriteľovi.

„Videl si už niečo také?“ skríkol smerom k Maceovi. Ale pokojne mohol šepkať. Také ticho v tomto dome ešte nezažil.

Mace nespúšťal oči z narušiteľa. „Mám nejaké podozrenie, ale ak dovolíš, najskôr ho dostaňme na lopatky, preukaz mu môžeme skontrolovať aj neskôr.“

Logan prikývol, hoci ho brat nemohol vidieť. „Prečo je tu?“

„Stačí ti ako odpoveď to, že na teba zaútočil?“

To samo o sebe by malo stačiť. Nemohol mať dobré úmysly, keď ho bez pozdravu hodil cez celú miestnosť. Pochyboval, že to bol naštvaný brat nejakej ženy, ktorej zlomil srdce. Aj keď, ktovie, čo po nociach stvára Mace. Ale dôležitejšie ako to bolo zistiť, ako sa, dopekla, dostal k nim do domu.

Mali niekoľkonásobnú ochranu. Nielen ochrancov, ale ja kúzla a miznúci dom. Preto a do neho nedalo dostať inak ako prenesením. To muselo znamenať, že ich nepozvaný hosť mal nejaké tajné nadanie, okrem toho, že mal celkom fascinujúci výzor.

Logan pokrútil hlavou. Príliš sa sústredil na hlúposti. Prinútil sa vyčistiť si hlavu a vrhol sa vpred v rovnaký moment, ako Mace. Bojovali spolu už predtým, nevedeli ako spolupracovať v mene prežitia. Lenže v tento moment im ani to nepomohlo. Pretože ten magor sa rovno pred ich očami rozdvojil. Ako prekliata hydra, ale nikto jej neodsekol hlavu.

Veľmi sa snažil, aby na ňom nebolo poznať prekvapenie, keď mimovoľne zmenil smer a pootočil sa mierne doprava, kde bol klon. Alebo originál? Koho to zaujímalo, keď jeho päsť preletela jeho mračným telom. Dokonca mal pocit, akoby ho pošteklil rodiaci sa blesk. Ten do neho vzápätí aj udrel.

Teoreticky by mu to nemalo ublížiť, ale nebolo dvakrát príjemné snažiť sa absorbovať. Cítil sa ako veverička závislá od kofeínu. Pravdepodobne nedostal svoju dávku. Zamračil sa na svojho protivníka. Ak chce používať špinavé triky, tiež má nejaké ukryté v rukávoch.

Zákerne sa usmial a splynul s prostredím. Bol úplne priehľadný. Nie tak, ako oblačný panáčik. Ten sa teraz obzeral. Snažil sa ho nájsť. Logan k nemu podišiel. Silou mysle v sebe prebudil každý kúsok mágie, ktorý mu ostal.

Vložil ho do jediného úderu.

Keď však zasiahol svoj cieľ, ani to s ním nepohlo. Áno, tentokrát neprešiel skrz neho. No nedalo sa povedať, že by spôsobil nejakú významnú škodu. Skôr naopak. Len na seba upozornil. Mysľou mu blesla myšlienka, ako je možné, že v takej malej miestnosti môže letieť tak dlho. Telo mu ovládla chvíľková bolesť. Nasledoval ju hnev.

Prižmúril oči na svoju obeť. Vrhol sa vpred. Útočil sa uhýbal sa. Márne. Ako dokážete zasiahnuť niečo nehmotné? Nijako. Dokonca ani Mace nič nezmohol. Bojovali bok po boku. Ako za starých čias. Verili jeden druhému. Kryli si chrbty.

Nestačilo to.

S každým nepodareným výpadom ich nepriateľ len zosilnel. Čoskoro obaja vypľúvali krv. A búrka v mrakoch pred nimi sa len zhoršovala. Statická elektrina im čechrala vlasy. Chlpy im stáli dupkom. Lietali kusy nábytku. Knihy. Nohy i ruky. Výkriky frustrácie striedali bolesť.

Narobili toľko hluku, že museli vstávať aj mŕtvi. No nikto neprišiel. Žiadna pomoc. Hnev v jeho vnútri ešte vzrástol. Začal vidieť skreslene v odtieňoch červenej. Vrhol sa vpred. Zúrivosť z neho robila nástroj. Neovládateľný nástroj. Jeho telo pomaly rástlo. Čo to znamená si uvedomil príliš neskoro. Premieňal sa.

Napätie preťal jeho ohlušujúci krik. Steny sa zatriasli. Telá sa zmenili na terče. A on bol šíp. Dorážal na protivníkov. Rozdával rany. Trhal všetko, na čo prišiel. Nevedel, kde je. Proti komu stojí. Ale museli ich zastaviť. Vstúpili na jeho územie. Ohrozujú ho.

Zaútočili.

Musí ich zastaviť. Vrčal a chrčal. Rozhadzoval rukami zakončenými ostrými pazúrmi. Trhal a šklbal. Začínal mať navrch. Ale nie na dlho. Čoskoro ho položila bolesť. Ešte viac ho povzbudila. Telo sa mu predĺžilo. Zmohutnelo. Nestačilo to. Miestami prehrával. Niečím ho pripútali k podlahe. Vrčal. Snažil sa oslobodiť. Ale márne.

Obrysy okolo neho sa hýbali. Vzpieral sa uväzneniu. Nemal dostatok síl. Zjavil sa ľadový obor. Vyceril na neho zuby. Zožerie ho na večeru. Ostré hroty jeho nechtov sa zaleskli. Predlžovali sa. Pôsobili ako nože. Smrtiace. Ale ten zimný škriatok neútočil.

Otočil sa.

Bojoval s nepriateľom. S jeho nepriateľom. Frustrovane zaryčal. Putá ho ešte tesnejšie zovreli. Bol v prekliatej sieti. S každý novým kontaktom z neho niečo odsala. Zdravý rozum sa mu vracal. Päsťou udrel do podlahy. Nezáležalo na tom, že do nej urobil dieru. Opäť sa prestal ovládať.

Frustrovane zavrčal. Musí pomôcť bratovi. No nemohol vstať. Mohol len sledovať dianie. Ľadový obor sa statočne držal. Hádal, že tam niekde v tej obrovskej mase bude ukrytý Mace. Súviselo to s jeho schopnosťou. Lenže akokoľvek sa držal, prehrával. Logan zakričal. Ale vyšlo z neho len zabublanie. Tá prekliata sieť nebola hmotná, ale svoju prácu odviedla. Cítil sa bezmocne ako novorodeniatko.

Zmasakrujú ich.

Telo sa mu zmenšovalo. Začínal cítiť pálenie rán. Vedomie mu unikalo pomedzi prsty. Žmurkaním sa ten pocit snažil zaplašiť. Neúspešne. Úseky medzi zdvihnutím viečok sa predlžovali. Nenávidel svoje prekliatie. Ete viac však neznášal tie hodiny po tom. Všetko s vrátilo do normálu. No on bol príliš vyčerpaný na normálne fungovanie.

Možno preto ho nemalo prekvapiť, že keď znovu otvoril oči, skláňal sa nad ním trochu vydesený Mace. Po ich návštevníkoch nebolo ani stopy. Najskôr sa ich mračná rozostúpili vychádzajúcemu slnku. A spolu s nimi sa rozplynula aj sieť.

„To vyzerá až tak zle?“ nadhodil Logan. Jeho hlas znel ako zo záhrobia. Raz sa na tom vtipe aj zasmeje.

Mace spojil pery do tenučkej linky. „Rozhodne by si vyhral cenu za najstrašnejšiu masku na halloweenskej párty.“

Logan položil hlavu späť na podlahu. „Mali by sme tvrdiť, že ich bolo tridsať.“ S bratovou pomocou sa mu podarilo posadiť. Robiť niečo také bol rozhodne zlý nápad. Krútilo sa mu v hlave.

„Možno rovno päťdesiat, keď ťa prinútili premeniť sa,“ skonštatoval Mace sucho. „Kedy naposledy si svetu ukázal svojho berserka?“

Pokrčil plecami, ale vnútorne horel. „Niekoľko storočí. Neviem presne.“ To bolo klamstvo. Odkedy sa zbavil prekliatia, ktoré ho v boji menilo na nezastaviteľné monštrum, počítal každý deň. A oslavoval.

„V tom prípade môžem byť rád, že som prežil.“ Povedal to takmer s humorom, ale Logana neoklamal.

Uvedomoval si, že sa ho ľudia báli, keď bol vo forme berserka. Jeho samotného to desilo. Nechápal, čo zmenu mohlo vyvolať. Bojuje predsa dosť často. Aj keď nie každý deň mu ide o život, to je tiež pravda. No neexistuje dostatočne adekvátne vysvetlenie toho, čo takmer urobil.

„Išlo ti to celkom dobre,“ prehodil Logan, zúfalý po zmene témy, „držal si sa dosť dlho. A tiež si sa premenil.“ Odkašlal si. „Už chápem, prečo si nechcel, aby sme o tvojich schopnostiach vedeli. Matka by asi dostala záchvat, keby to videla.“

Mace vyceril zuby. „Myslím, že by sa pokúsila zabiť ma, lebo by ma nespoznala.“

Logan sa snažil nemyslieť na to. Mali dôležitejšie veci na preskúmanie. „Zabil si ich?“

„Nie,“ pokrútil Mace hlavou, „proste sa vyparili. Ale nie skôr, ako dokončili to, kvôli čomu sa tu zjavili.“

„Vieme, kto ich poslal?“

„Asi niekto, kto nechcel, aby sme zistili, čo tá šifra znamená.“ Logan zalapal po dychu a Mace prikývol. „Obávaš sa správne. Zobrali všetky knihy aj ostatné papiere.“

Tentokrát sa postavil aj napriek nevoľnosti. Doslova vyskočil na nohy. „Povedz mi, že si aspoň niečo z toho pamätáš.“ Snažil sa bojovať s pocitom osobného zlyhania.

„Jasné, že si to pamätám,“ pritakal Mace, „ale aj tak to nebude stačiť.“

„Prečo?“ vyhŕkol Logan neveriacky. Veď to bola dobrá správa.

„Pretože sa mi nepodarilo rozlúštiť posledné tri písmená.“

Logan zanadával. Teraz už vedel, ako sa cítil človek, ktorému o pol bodu unikla výhra.

Kapitola 21. ¦¦ Kapitoal 23.


Pri tomto príbehu som sa tomu snažila vyhnúť, ale... dočerta s predsavzatiami.

Ja viem, že toto nie je akčný trhák a všetko sa tu vyvíja len veľmi, veľmi pomaly, ale tak... je niečo, čo by ste na príbehu zmenili? Niečo by ste sa chceli dozvedieť?

Mám pocit, že vás to akosi prestáva baviť. A to je mi ľúto, ale stáva sa. Ale keď mi prezradíte svoj úprimný názor, možno budem vedieť, čoho sa vyvarovať.

Vaša Lili



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Smrtiaci pohľad - Kapitola 22.:

5. Valeriee přispěvatel
16.03.2016 [23:26]

ValerieeTahle kapitola byla akčnější Emoticon Emoticon Připomínky ti napíšu do mailu, ju? Emoticon

4. LiliDarknight webmaster
14.03.2016 [18:10]

LiliDarknightBlacky, som rada, že sa príbeh stále baví. Mne to miestami pripadá ako slimačí šprint dozadu. Emoticon
ďakujem za komentár a uvidíš, čo všetko na vás (a hlavne na postavy) ešte chystám Emoticon

3. Blacky
14.03.2016 [11:14]

S týmto na mňa ani nechoď, drahá. Nič nemeň, to už by si nebola ty.

Emoticon

Berserk? Mohlo ma to napadnúť. Prečo som na to nepomyslela? Sú deťmi Hel, pre rany božie.

Bol takým tým plnohodnotným s rohmi a žiariacimi očami? Och, to je husté.

Teším sa na ďašiu. a pekne pomaly pokračuj. Aspoň to neskončí tak rýchlo a zoskupí sa viac informácií, lepší obraz.

2. LiliDarknight webmaster
14.03.2016 [9:33]

LiliDarknightninik, v pohode, to chápem. Ja som síce ešte len druháčka, ale tiež všeličo musím riešiť v spojitosti s bakalárkou. Emoticon Som rada, že si aj napriek tomu nájdeš čas na čítanie. Emoticon
ďakujem za komentár a budem sa snažiť Emoticon

13.03.2016 [21:18]

ninikAhoj Lili, omlouvám se, že jsem párkrát teď nekomentovala a dodatečně blahopřeju k prvnímu místu Emoticon Emoticon Emoticon Příběh je pořád super a těším se na další kapitolky Emoticon Emoticon ale promiň, pokud nebudu komentovat, píšu teď bakalářku a jsem ráda, když cestou do či ze školy najdu čas na přečtení, natož abych si vzpomněla na koment, když dosednu k ntb Emoticon Emoticon.

Doufám, že další kapitolka bude brzo Emoticon

Psaní zdar! Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!