OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Smrtiaci pohľad - Kapitola 33.



Smrtiaci pohľad - Kapitola 33.Schémy

Kapitola 33.

Vrátiť sa späť do normálneho sveta bolo prekvapivo ľahké. Aspoň zo začiatku. Teraz Raven ležala na Loganovej posteli so skicárom v ruke a čakala na ďalšie vízie mŕtvych. Namrzene sa pozrela na tri kresby, ktoré stihla vyprodukovať, odkedy sa vrátili.

Nič také ako šťastná strata schopností neexistovalo.

V skutočnosti len jej bludičky zobrali veci do svojich neviditeľných rúk a plnili jej povinnosti. Keď sa teraz vrátili do skutočného života, jej schopnosti sa vrátili z dovolenky. Neuveriteľne ju to rozčuľovalo, ale na druhej strane sa aj mierne upokojila. Na svoje osobné šialenstvo si zvykla a teraz mu navyše aj rozumela.

Povzdychla si a vybrala sa k oknu.

Keď sa preniesli z toho lesa späť do civilizácie, bola spokojná. Urobila to, čo mala a na chvíľu všetko vyzeralo dobre. No potom sa Logan vybral pohádať sa so svojou matkou. K nemu sa pridal vyškerený Mace. Ostatní jej druhu sa práve teraz ubytovávali vo voľných izbách tohto labyrintu. A zatiaľ čo ona plánovala kontaktovať svoju rodinu, neponáhľala sa s tým.

Aspoň nateraz.

Povedala im, že po tom všetko potrebovala trochu času pre seba a rozhodla sa cestovať. Určite si o ňu robili starosti a možno niekde v mysli prepadali strachu, že už ju nikdy neuvidia. Ale na druhej strane si bola istá tým, že jej doprajú priestor. Ten, o ktorom si nebola istá, že ho bude potrebovať.

Jej pocity sa nezmenili. Oni boli jej rodina. Rodičia, strýkovia a tety, dokonca aj bratranci a sesternice. Dôkaz, že nemusíte byť s nikým pokrvne spriaznený na to, aby ste ho milovali.

V mysli ju niečo pošteklilo. Automaticky sa vrhla k svojmu provizórnemu ateliériku v podobe niekoľkých prázdnych papierov, ale nebola to vízia smrti, ktorá sa k nej valila. V skutočnosti si začínala pripadať, akoby v miestnosti nebola sama.

„Ani som si nemyslel, že mi to až takto uľahčíš,“ ozvalo sa niekde za ňou. Poplašene sa poobzerala, ale nikoho nevidela. No ten hlas ju desil. Jej únosca bol tu. Nejako ju našiel.

„Čo odo mňa chceš?“ vybafla na neho s oveľa väčšou odvahou, než pociťovala.

Zasmial sa. „A prečo si myslíš, že od teba niečo chcem?“

Raven hľadala nejakú zbraň, no okrem ceruzky nič nenašla. V prípade núdze by ju mohla použiť ako náhradu dreveného kolíka. Lenže bojovať s neviditeľným naozaj nevedela. Nebola si istá ani len tým, že tu skutočne je. Možno sa jej len dostal do hlavy.

To ju vôbec neupokojilo.

„Prečo by si teraz hovoril so mnou, ak by si niečo nechcel?“

Tentokrát zamľaskal. Jeho hlas sa zase ozval z iného smeru. „Pravda. Vlastne som ti chcel poďakovať. Kým si sa nezamiešala do tejto frašky s tvojimi príbuznými a nepriviedla ich späť, nevedel by som, čo robiť. Ale teraz... som sa dozvedel, kto mi stojí v ceste.“

Raven poskočilo srdce.

„Nestačilo ti, že si uväznil Maarit, ty chceš zničiť viac životov?“ V hlase jej zaznievala horkosť. Debatovať s niekým, koho by sa mala pokúsiť zabiť, ju znepokojovalo. V tele sa jej prebúdzala bezmocnosť. Nedokázala sa voči nemu brániť. Boli tu len sami dvaja.

„Maarit sa mi postavila do cesty, ale nakoniec som našiel spôsob, ako ju využiť.“ Spokojnosť, ktorá mu sfarbila slová, jej dvíhala žalúdok.

„Tak, ako si našiel spôsob, ako využiť mňa?“

Tentokrát sa jej súper na chvíľu odmlčal. Raven využil tie okamihy na to, aby zhodnotila svoju situáciu. Nebola akčná hrdinka, aby sa ho pokúsila nejako zneškodniť. Netušila ani, aký druh bytosti bol. Mohol byť v podstate kýmkoľvek.

Jej najlepšou obranou sa preto stalo naťahovanie času. Ak sa jej podarí dostatočne ho zdržať, možno ju niekto príde navštíviť. Alebo si len niekto uvedomí, že sa im niekto vkradol do zabezpečeného domu. Jej najlepším plánom bolo ostať pasívna.

Nenadchlo ju to.

Lenže nemala na výber.

„Vždy som vedel, že mi Maarit klame, hoci ona bola presvedčená o tom, ako som veril tým jej rozprávkam. Niekoho chránila, lenže som nedokázal nikoho nájsť. Až raz som narazil na tvoju mágiu, keď som opäť prehľadával svet. Bol to len slabučký záblesk spiacich schopností dieťaťa. Stačilo len počkať, kým dospeješ, získať si tvoju dôveru a presvedčiť ťa, aby si ma doviedla k jadru celej tejto frašky so sebaobetovaním.“

Proti svojej vôli sa prudko nadýchla. „Ty si mal sledoval?“

„Samozrejme,“ odpovedal úplne pokojne, akoby sa práve nepriznal k tomu, že narúšal jej súkromie, „potreboval som vedieť, kto si. Navyše si nemala žiadnu ochranu. Keď som si uvedomil, že nemáš schopnosti, pochopil som prečo. A tak som zmenil taktiku. Ako by som v tebe dokázal prebudiť schopnosti?“

Raven zmrazilo. Nepozdával sa jej smer ich rozhovoru. Akoby tým naznačoval, že...

Potriasla hlavou a opäť sa poobzerala. „Čo si urobil?“

„Poslal som ti niekoho, komu by si dôverovala. Ja som to byť nemohol. Tak som si niekoho stvoril.“ Zasmial sa. „Ach, bola si taká sladká. A potom si spôsobila, že sa do teba Marc zamiloval.“

Telom jej prešli ostne tisícich emócií. Z rúk jej pomaly unikalo sebaovládanie. Čokoľvek, čo sa jej podarilo dosiahnuť, jej prekĺzavalo medzi prstami. Temná voda depresie, ktorá ju obmývala tak dlho, teraz rachotila hroziacim prílivom niekde v zadnej časti jej hlavy.

Telo jej zaplavila bolesť premiešaná s hrôzou. Ak si doteraz myslela, že ju niekto využíval, vôbec sa do nedalo porovnať s jej súčasným rozpoložením. Jej život nebol skutočný. Zabila snáď nejakú predstavu?

„Ty bastard,“ zasyčala na neho, vkladajúc do toho jediného slova všetku nenávisť, ktorej bola schopná.

Jeho to pobavilo. „Správne, som bastard. Moja matka sa nikdy netajila tým, že netuší, kto je môj otec. Chúďa, najskôr si nepamätala, pre koho roztiahla nohy. To je proste osud kuriev.“

Pohŕdavo si odfrkla. „Tým chceš ospravedlniť, čo z teba vyrástlo?“

„Ja som plne spokojný s tým, čo sa zo mňa stalo. Inak by som len sotva dokázal využiť tvoju rastúcu náklonnosť k môjmu výtvoru.“ V podstate násilne vrátil ich rozhovor k pôvodnej téme. Chcel jej tým ublížiť. Bohužiaľ, darilo sa mu to.

„Gratulujem, vytvoril si so vojačika z hliny.“

Karhavo zacmukal nad jej pokusom uraziť ho. „Ó, bola si taká rozkošná, keď si sa zamilovala. Doslova si žiarila, bolo to fascinujúce predstavenie.“ Zatínala zuby pri jeho výsmechu. „Tak som to využil. Tvoje inštinkty tušili to, čo by tvoja hlava nikdy neprijala. Marc nebol smrteľník. Jediné, čo chýbalo na prebudenie tvojich schopností, bola jeho smrť.“

Raven rozzúrila skladačka, ktorú pred jej zrakom práve odhaľoval. Bol dôkladný v tom, čo robil. Nevytvoril len jej údajného priateľa, ale aj celú jeho rodinu. Možno to všetko boli len smrteľníci v osídlach vypočítavého šialenca.

No výsledok bol jasný.

V nej to prebudilo dlho spiace schopnosti a takisto to zničilo jej vieru v čokoľvek, čomu dovtedy verila. Vedome ubližovala všetkým okolo seba. Hoci jej spávanie bolo výsledkom vedomého rozhodnutia, on ju k tomu rozhodnutiu donútil.

Za to ho nenávidela.

„Takže si nejako zariadil, že bude zomierať a ja ho dorazím.“ Hnev zaznieval aj v jej slovách. Omnoho lepšia alternatíva ako ukázať mu vlastnú bolesť.

Ale musel ju vycítiť. Mala pocit, akoby sa usmieval, keď jej odpovedal: „Až príliš ľahko si podľahla svojim schopnostiam. Stačilo ti len naznačiť jeho možný osud a hneď si sa prihnala na pomoc. Dala si mu milosrdnú smrť. A odomkla svojho vnútorného smrtonosa.“

Raven sa začala prechádzať. Musela so sebou niečo robiť, inak by zaútočila aj na steny, ktoré ju obklopovali a začínali dusiť. Kde boli všetci, keď ich potrebovala? Zabávali sa niekde? Doteraz jej nikto nedoprial priestor, ktorý vyžadovala. Ironické, že sa rozhodli nasledovať jej priania práve teraz.

„Prečo si to všetko robil? Čo si tým získal?“

„Dostal dom sa o krok bližšie k tomu, čo naozaj chcem.“

„A to je čo?“

Opäť sa zasmial. Po chrbte jej prebehol mráz. „Chcem to, po čom túži každý nedocenený génius – chcem moc. Ale nie hocijakú, ja chcem všetku. Každý kúsok mágie v tomto svete.“

„Si šialený.“

Na to dlho neodpovedal, ale mala pocit, akoby bol spokojný s jej prehlásením. Bol minimálne chorý, zaslepený túžbou po moci. Ale na čo by potreboval poznať toto miesto? Tu nenájde nič a nikoho, len pár bytostí zaoberajúcich sa smrťou.

Umenie vraždiť on ovládal dokonale, minimálne podľa toho, čo hovoril.

„A všetko toto len kvôli moci? Tak na čo potom väzníš Maarit? Vieš predsa, že ona nie je tou, ktorú si hľadal.“

Teraz už nešlo len o získanie času. V tento moment potrebovala všetko pochopiť. Musela sa dozvedieť, čo urobil Maarit, že ostávala dobrovoľne uväznená. Možno ju vydesil tým, že chcel niekoho zabiť. Alebo ju len zlomil. Tak či onak, Raven nemienila dovoliť, aby v jeho opatere ostala ešte dlhšie. Dostane ju odtiaľ, aj keby juj mala odtiahnuť proti jej vôli.

„Maarit je len jednou časťou skladačky, ktorú som odhalil. A navyše,“ zachechtal sa, „jej schopnosti sú nenahraditeľné. A ona ich veľmi rada používa v môj prospech.“

Vedela, že sa v jej vnútri snažil zasiať semienko pochybnosti. Odmietala si pripustiť, že sa mu to takmer podarilo. Maarit bola kvôli niečomu zahanbená. Nie kvôli tomu, že by mu pre zradila pravdu, tú on poznal už dávno. Pocit viny ju ničil kvôli niečomu inému. Trpela výčitkami svedomia. Nech s ňou robil čokoľvek, presvedčil ju, že je to len jej chyba.

Ale prečo?

To jej zatiaľ unikalo.

„Ale sem si prišiel bez nej. Dúfaš, že ju nebudeš potrebovať?“ Hrať na pocit márnotratnosti zloducha, ktorého nevidí, bolo viac ako len neopatrné. Akoby sa hrala so zápalkami vedľa škatule plnej strelného prachu.

Tentokrát mala pocit, akoby sa jej nejako dotkol. Ohnala sa po ňom. Odpovedal jej smiech. „Si nadaná, ale nie až tak, aby si ma prinútila čokoľvek ti povedať. Žiješ len preto, že ťa ešte budem potrebovať. Teba, aj Maarit. Ona bude spolupracovať a ty... urobíš čokoľvek, aby si zachránila sestru. Nemýlim sa?“

Mlčanie mu asi ako odpoveď postačilo.

Spokojne sa zasmial. „Vy a vaše city. Namýšľate si, ako vás posilňujú, no len predstavujú výhodu pre vašich nepriateľov. Rád to využijem.“

Raven nerozumela, prečo jej to hovorí. V podstate jej predkladal kúsky vlastného plánu na zlatom podnose. Akoby ho stačilo len správnym spôsobom vyprovokovať, aby rozprával, hoci to popieral. Možno si to neuvedomoval, ale o tom pochybovala.

Pôsobil ako bytosť s istou históriou. Neprekážalo mu čakať, aby dosiahol svoj cieľ. Chcel vlastniť všetku mágiu sveta. Vystupoval ako vypočítavý stratég, no na druhej strane jej len tak prezradil vlastnú výhodu? Nie, taký nedbanlivý by nebol. Pravda sa skrývala niekde v tých slovách. Niečo tým zamýšľal. Rovnako ako keď ju nechal utiecť.

Akoby práve teraz ťahal za nitky, ktoré celé roky dával dokopy.

Vedela len toľko, že na niečo potreboval nielen ju, ale aj Maarit.

Povedal, že boli dve časti jednej skladačky. Ale akej? Aká bola ich úloha?

On to vedel, oni na to ešte len prídu.

Zodvihla hlavu. „Prišiel si ma sem zabávať svojim šialenstvom alebo si sa proste nudil?“

„Musím uznať, že si zábavnejšia ako Maarit. Tá ma po pár desiatkach rokov prestala baviť. Navyše v poslednom čase je hrozne negatívna. Akoby sa sama pripravovala na smrť.“

To, čo zamýšľal ako kompliment, aj tak nakoniec zvrhol do bodajúcej urážky. Opäť sa pokúšal ju zraniť. Rozčuľovalo ju, že sa mu tak dobre darilo. Niektorí ľudia radi neohlásene len tak zaskočili k niekomu na kávu. Tento tu asi rád zraňoval všetkých okolo seba. Pravdepodobne len kvôli tomu, že sa nudil.

„Odíď.“

„Nie si veľmi pohostinná.“

Odfrkla si. „Ty ma nemáš právo súdiť.“

„Pravda. Našťastie už mám, po čo som sem prišiel.“

No skôr, ako sa stihla spýtať, čo také by to malo byť, všetko sa stlmilo. Začula, ako niečo mrmle, ale slová nedokázala rozoznať. Zariadenie miestnosti pomaly mizlo, až sa premenilo na temnotu, v ktorej jediným zdrojom svetla bolo stále sa viac otvárajúce dvere.

Poznala ten výjav, no akokoľvek s ním bojovala, nedokázala sa zastaviť. Automaticky kráčala po chodníku, ktorý už predtým videla. Cítila jeho ostrosť pod chodidlami i jeho konečnosť. Hoci na tomto mieste bola už niekoľkokrát, zakaždým bola návšteva niečím výnimočná.

Rovnako ako teraz.

Celé telo sa jej spomalilo, akoby mrzla na mieste.

Ocitla sa niekde v ľadovom kráľovstve.

Snažila sa nevidieť svoje okolie, no nevyhla sa tomu. Desivú scenériu dotvárali zamrznuté mŕtve stromy so svojimi konármi pripomínajúcimi pazúry divokého zvieraťa. Mala pocit, akoby sa na ňu upierali oči niekoľkých prítomných, ale nikoho nevidela. Cítila len prítomnosť mrazu a... smrti.

Prišla sem, aby videla, kto zomrie.

Bránila sa ďalšiemu kroku. Každý jej váhavý pohyb sprevádzalo naliehavé búchanie. Akoby neodbytný hosť búšil na dvere. A ona, ako správna hostiteľka, išla otvoriť. Sneh jej škrípal pod nohami. Tiene sa predlžovali. Jej vnútro stále viac a viac mrzlo. Scenéria jej napovedala to, čo jej srdce odmietalo priznať. Silou vôle sa snažila zastaviť. Nebolo však cesty späť.

Natiahla ruky.

Prsty sa jej triasli. Nie však od chladu.

Uchopila kľučku. Ostré tŕne, ktoré ju pokrývali, jej pripomenuli páliacu bolesť ukrytú v jej vnútri. Krv jej tichučko stekala po zápästí. Dvere sa poodchýlili. Dnu vniklo svetlo. Nehrialo. Bolo studené rovnako ako miesto, v ktorom sa ocitla. Postavy zjaviace sa pred ňou, ju zasiahli svojou podobou.

Krvavé a zničené, no predsa známe.

Natiahla ruku. Dotyk nenastal. Všetko sa začalo točiť. Špirála ju pohlcovala. Ťahala ju preč z miesta, na ktorom nemala čo robiť. Ten ľadom zničený kus krajiny odmietal jej živú prítomnosť. Kráľovstvo mŕtvych. Jeho obdoba. A ona v ňom nesmela zotrvať. Mohla len kričať. Nariekať. Prosiť o ďalšie sekundy. Ale nikto ju nevyslyšal. Len ju to vracalo späť do normálneho života.

Keď otvorila oči, bola späť v Loganovej izbe. Dych sa jej zrážal do hustej pary. Teplota v miestnosti neuveriteľne klesla. Netrápilo ju to. Nemohla odtrhnúť zrak od rozsiahlej kresby pred sebou. Ceruzou zachytený výjav pokropili kvapky jej krvi. Malá bitka s veľkými obeťami. Nevedela o jej priebehu. Našla len výsledok. Poznala strojcu.

A predsa zamrzla na mieste.

Tvár v popredí bola rovnako nádherná, ako mrazivá. Zvraštená v grimase plnej nenávisti a... bolesti. Červené kvapôčky na tých krásnych lícach ešte zvýrazňovali tú hrôzu. Konečne prišla na to, prečo sem prišiel jej únosca. Malo jej to napadnúť. Chcel predsa moc a tú môže získať aj tým, že sa stane jedinou bytosťou. Alebo len tým, že zničí tých, ktorí by mu mohli odporovať.

Preto sa práve teraz pozerala na výjav zo samotného pekla.

Všetci zomrú.

A ona sa postará o ich duše.

To, že bola v miestnosti opäť sama, len potvrdilo jej dohady.

Po lícach jej ticho stekali slzy. Ak niečo neurobí, tá kresba sa stane skutočnosťou. Jej priatelia i neznámi ľudia zahynú rukou vypočítavého šialenca. Poslední budú Mace, jeho rodičia a úplne na záver... aj Logan. Opäť sa bude musieť postarať o dušu niekoho milovaného.

Zaťala sánku.

Netušila, ako to zastaví. Ale nemienila len tak pozerať do steny a oplakávať ešte stále živých.

S tým vybehla z Loganovej izby.

Kapitola 32. ¦¦ Kapitola 34.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Smrtiaci pohľad - Kapitola 33.:

3. Valeriee
05.06.2016 [19:11]

Já ti furt přemýšlím, co je on zač. On tam pořádně nebyl ještě jmenovaný, ne? Je to nějaká známá postava z mýtů? Nebo jsem to prošvihla? Emoticon Emoticon Emoticon

2. LiliDarknight webmaster
30.05.2016 [15:22]

LiliDarknightBlacky, nebudem prezrádzať dopredu, ale máš pravdu v tom, že to už vôbec nie je vtipné. Ani trochu. Emoticon
Ďakujem za komentár Emoticon

1. Blacky
29.05.2016 [21:52]

Sakra. Toto už prestáva byť vtipné. Skutočnosť, že bol Mark iba výtvorom, robí celý Ravenin život ešte smutnejším.

JA som tak zvedavá, či sa tu obajví smrť jedného z hlavných hrdinou.
Nedokážem si predstaviť, že by sa podarilo všetkým vyviaznuť.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!