OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Stratení v čase - Kapitola 7.



Stratení v čase - Kapitola 7.Šialení utečenci

Kapitola 7.

Cassie sa pozerala na svojho dávneho priateľa a nemohla uveriť tej zhode náhod. Russell nebol človek, na ktorého by dokázala len tak zabudnúť, ale až do tohto momentu si myslela, že je mŕtvy.

Mala pätnásť, keď ho odviedli.

Pamätala si na ten deň, akoby sa sto stalo len včera. Spoločne nacvičovali na premiéru nového školského predstavenia, keď sa dnu nahrnuli vojaci. Doslova zamrzla na mieste a v duchu sa začínala modliť za spasenie. Dokonca bola taká zúfalá, že by sa pokúsila o útek. Aj keby to znamenalo, že by ju pri tom pokuse mali zabiť.

Lenže na jej obrovské prekvapenie si ju ani nevšimli. Nie, skupinka šiestich po zuby ozbrojených poskokov sa vybrala k Russellovi a skôr, ako stihla žmurknúť, ho spútali a viedli k východu. Ten deň sa dozvedela dve veci – v škole sa ukrývalo viac Odolných, než si pôvodne myslela. Takisto sa utvrdila v presvedčení, že Aristokrati boli chorí bastardi, ktorých by mal nieto konečne zastaviť.

Uškrnula sa pri spomienke, ako sa automaticky vybrala za skupinkou, ktorá odvádzala Russella, aby sa spýtala, čo sa deje. Napriek všetkým svojim zásadám bola odhodlaná aspoň tento jediný raz sa dozvedieť dôvod, ktorým si to zaslúžil. Skôr, ako stihla otvoriť ústa, Russell sa na ňu otočil a pokrútil hlavou. Akoby presne vedel, čo sa chystá urobiť a odrádzal ju od toho. Bola taká zaskočená, že sa nezmohla na viac len na nemé pozeranie za jeho vzďaľujúcou sa postavou.

Nasledujúce dni stále čakala, že sa objaví. Zakaždým, keď sa otvorili dvere, dúfala, že to bude on. Nikdy neboli priatelia, skôr len kolegovia, ktorí medzi sebou mali niečo ako profesionálny vzťah. Do pekla, však ani nevedela, či mal nejakých súrodencov. Lenže jeho zmiznutie zarazilo úder do jej vtedajšieho života. Odvtedy si až kriticky uvedomovala, aké dôležité je skrývať sa, splynúť s davom.

A teraz ho videla. Živého a zdravého pred sebou. Vyzeral a pôsobil inak. Už to nebol ten hanblivý chalan z posledného ročníka, pre ktorého spev znamenal všetko a stále sa snažil založiť si kapelu, hoci po niekoľkých dňoch si ho vlastný spoluhráči nepamätali. Z toho človeka sa stal chlapík, pre ktorého nebol problém držať v rukách zbraň, hoci predtým sa mu hnusili. Nechcela si ani predstaviť, čo takú zmenu mohlo spôsobiť.

S potrasením hlavy vykročila a na krátky okamih Russella silno objala. Prekvapilo ju, keď jej gesto opätoval. Možno, že nebol až taký rozdielny od toho človeka, ktorého kedysi poznala.

„Myslela som si, že si mŕtvy.“

Russell sa uškrnul a okolo očí sa mu vytvorili mierne vrásky. Nemohla uveriť, že za tých pár rokov takto zostarol, hoci v skutočnosti nebol oveľa starší od nej. Zdalo sa, že zmeny času sa na každom odrážali inak. Niektorí sa zbláznili, iní sa zabili a veľmi málo ľudí išlo stále vpred bez ohľadu na to, čo všetko už stratili. Rada by predstierala, že je jednou z tých silných a odhodlaných, ale pravda bola taká, že sa bála ukončiť to. Či už doslovne alebo len v prenesenom význame.

„To si myslia viacerí. A v tom spočíva čaro môjho prežívania.“ Odrazu zvážnel, akoby si uvedomil, v akej sa nachádzajú situácii. „Ako si sa tu dostala ty? Myslel som si, že žiješ v meste. A odrazu sa polonahá objavíš na mojom prahu a ešte k tomu s vojakom za zadkom.“

Cassie sa zarazila. Bolo vôbec možné čo i len na sekundu zabudnúť na Danielovu prítomnosť? „Nie je to len tak hocijaký vojak. Pomohol mi utiecť z toho blázinca, kde ma chceli skúmať ako nejakého laboratórneho potkana.“

Kývol hlavou. „Takže ťa tiež objavili.“

„Skôr by sa dalo povedať, že som im vpadla priamo do náručia, ale to je teraz už jedno. Čo ty? Vyzerá to tu, akoby si si vytvoril svoj vlastný utečenecký tábor.“

Russell pokynul hlavou. Cassie sa otočila a pozerala sa na scénu, ktorá sa pred ňou objavila. Stále nedokázala presne určiť, koľko osôb bolo v miestnosti alebo akého boli pohlavia, ale dokázala vycítiť ťažobu vo vzduchu. Netrpezlivosť tých ľudí sa miešala s nedôverou a skepticizmom. Netušili, čo majú robiť.

Russell bol očividne ich veliteľ, alebo niečo na ten spôsob. Lenže namiesto toho, aby trval na jej uväznení a možno aj zabití, pretože ich práve s Danielom ohrozili. Bolo takmer až smiešne zmieriť sa so svojim šťastím. Áno, padli takmer do zajatia, ale neohrozovali ich Domorodci. Boli to Odolní, rovnako ako oni dvaja. Ukrývali sa v Rozvalinách a snažili sa prežiť v neustále sa meniacom svete. Proti vlastnej vôli voči nim cítila obdiv.

„Sme skôr ako taká malá, disfunkčná rodinka. Týchto ľudí som našiel na základni, v ktorej ma niekoľko mesiacov držali. Nakoniec sa nám podarilo utiecť a odvtedy držíme spolu. Za ten čas sa k nám niekoľko ľudí pridalo, o niekoľkých sme prišli. Robíme čo môžeme, aby sme sa dožili ďalšieho svitania.“

Na chvíľu ostala ticho a snažila sa vstrebať jeho slová. Iste, každý robil čo mohol, aby sa u držal pri živote, ale celá toto situácia ju nútila byť ostražitou. A nemalo to nič spoločné s nožom, ktorý mal Daniel stále pritisnutý ku krku. Možno práve našli skupinku ľudí, ktorá sa ich nesnažila zabiť, alebo aspoň nie zatiaľ, ale najradšej by odtiaľto odišla. Niečo vo vnútri ju nabádalo, aby sa otočila na päte a proste odišla. Hoci sa ten otravný piskot v hlave snažila ignorovať.

Keď zotrvávala ticho, Russell do nej štuchol lakťom. „Ale musím uznať, že si ma ohúrila. Vydržuješ si zvláštneho spoločníka.“

„Ja si ho nevydržujem. Ide so mnou, lebo chce. Pomohol mi utiecť a vystavil sa tak nebezpečenstvu. Je takisto Odolný.“

V miestnosti to zašumelo, ako takmer každý niečo zamumlal, ale Cassie to ignorovala. Sústredila na sa na Russella a veľmi dúfala, že jej uverí. V duchu si vynadala, že nepomysleli na Danielovu uniformu, lenže ne druhej strane – ako mali vedieť, že narazia na niekoho takého, ako sú oni sami? Medzi vojakmi by vzbudzovala pozornosť ona, lenže bolo by jednoduchšie predstierať, že ju Daniel chytil a teraz ju väzní. A nepýtali by sa, prečo a kam ju vedie. Ani vo sne by jej nenapadlo, že by sa mohli ocitnúť v situácii, kde by Danielovi hrozilo nebezpečenstvo kvôli tomu, ako sa po celé roky snažil sám seba ochrániť.

„Uniforma vojaka zo základne. Povedz mi, je to len nová móda, alebo si skutočne hral poskoka tým chorým bastardom?“ spýtal sa ho Russell. Jeho hlas znel chladne a pokojne. Akoby bol pripravený zabiť ho pri najmenšom náznaku klamstva.

Daniel sa na neho zamračil. „Každý máme svoje spôsoby, ako prežiť. Ty si sa rozhodol založiť povstalecký odboj, ja som sa zase šikovne zamiešal medzi ostatných vojakov. Obaja zatiaľ prežívame.“

„Čo ma presvedčí, že si neprebehol na druhú stranu a si skutočne Odolný?“

Cassie stuhla pri tom priamom obvinení. Podvedome vykročila vpred, akoby ho chcela chrániť, ale Daniel ju zastavil jediný pohľadom. „Tak pozri, je mi jedno, kto si myslíš, že si. Alebo či je Cassie tvoja bývalá milenka alebo tajná láska. Nemusím sa ti spovedať a ani si pýtať povolenie na to, čo robím so svojim životom. Roky som anonymne žil na rôznych základniach a medzi vojakmi predstieral, že som rovnaký ako ostatní. Takmer denne som sa prizeral, ako sa kvázi záchrancovia sveta vrhali do istej smrti a robil som všetko pre to, aby som im zachránil krk. Čo si robil ty? Sedel si na svojej kôpke hnoja a velil si týmto zúfalcom? Tak to gratulujem, určite si na tom bol lepšie ako ja. Ja sa aspoň nesnažím predstierať, že som skutočne užitočný.“

Pery vykrivil v znechutenom geste. Cassie zvládla byť len ohúrená jeho ostrosťou. Neskôr sa ho bude musieť spýtať, čo o Russellovi vie, že ho to núti priamo na neho útočiť. „A teraz, ak si skončil s posudzovaním môjho života akoby to bolo nejaké choré predstavenie, veľmi by som ocenil, keby si tuto svojej malej bojovníčke povedal, aby ten nôž dala dole. Ja už som sa tento týždeň holil. Ale možno by mohla popracovať na tvojej brade.“

Russell si ho ostro premeriaval a potom kývol hlavou. Pravdepodobne to stačilo dotyčnej osobe, aby sa rozhodla, že Daniel už nie je ich väzeň, ale hosť. Aspoň v to Cassie dúfala. Nemala náladu na ďalšie rozbroje. Lenže mala pocit, že tie sa spustením toho noža ešte len začali.

„Pozerám, že bez svojej helmy si ešte väčší idiot než s ňou.“

Daniel si odfrkol a podišiel o dva kroky vpred. Ruky mal zaťaté do pästí a nozdry sa mu rozširovali pri každom nádychu, akoby bol nasrdený býk a nie človek. „Radšej byť idiot než skončiť ako bezcharakterný sebec, ktorý pokojne nechá zomrieť ľudí okolo seba, len aby si zachránil vlastný krk.“

„A zase sme pri tejto sprostosti!“ zavrčal na neho Russell.

„Ľudský život je pre teba sprostosť? Gratulujem. Myslel som si, že nemôžeš byť väčší bastard, ale očividne som sa mýlil.“

Skôr, ako stihol Russell niečo namietnuť, vyskočila medzi nich s nastavenými rukami. Bolo divné sledovať ich nezmyselnú výmenu názorov a nebyť schopná povedať, o čo sa jedná, alebo ako je možné, že sa tí dvaja poznajú, keď očividne doteraz žili na úplne odlišných frontoch. Hoci boli v podstate rovnakí.

„Vy dvaja sa poznáte?“ dožadovala sa odpovede. Atmosféra v miestnosti zhustla. Opar nechápavosti sa spúšťal na ňu a dokázala povedať, že ostatní v ich blízkosti tiež nemali potuchy, čo sa to deje.

Na chvíľu ostali ticho, ale nakoniec na ňu Daniel uprel pohľad. Nenávisť, ktorá sa mu blysla v očiach, ju dokonale vystrašila a veľmi dúfala, že sa takto nikdy nebude pozerať na ňu. „Dalo by sa to tak povedať. Hoci tuto pán génius by rád predstieral, že sme sa nikdy predtým nestretli.“

„A ty sa mi čuduješ? Keby si mohol, zabil by si ma. A ani sa to nesnažíš popierať,“ skonštatoval Russell suchým tónom. Akoby hovoril o počasí a nie o tom, že niekto ho túžil vidieť v hrobe. Cassie sa nemohla cítiť viac zmätene.

„To je jediné, čo si zaslúžiť za to, čo si urobil. Ako dokážeš žiť sám so sebou po tom, čo si spôsobil? Kvôli tebe bol zmarený život. Len tak! A pritom sa to dalo zvrátiť,“ vyštekol Daniel a pristúpil ešte o krok bližšie, až Cassie cítila jeho dych na uchu. Mysľou jej prebehla zúfalá myšlienka, ktorá jú nútila ustúpiť z cesty, ak nechce skončiť so zlomeným nosom. Ale nepohla sa ani o milimeter.

Russell zodvihol ruky do vzduchu, akoby sa vzdával. Potom si prstami prehrabol vlasy. „V danej situácii som nemohol konať inak.“

„Tak si sa rozhodol to dievča odsúdiť na smrť?“ Danielove ostré slová na chvíľu viseli vo vzduchu.

Cassie vypleštila oči a pozerala sa z jedného na druhého. Ani jedného z nich nepoznala tak dobre, ako by chcela, ale niečo v nej si nevedelo predstaviť Russella v situácii, v ktorej by musel obetovať niekoho život. Alebo to možno len nechcela urobiť, aby sa sama cítila bezpečnejšie, hoci nemala ďaleko k panike.

„Vysvetlíte mi už konečne, čo sa vlastne stalo?“ dostala nakoniec zo seba Cassie. Zazdalo sa jej, akoby niekto za ňou súhlasne zamumlal.

Russell zomkol k sebe pery tak silno, až mu zbeleli. Odmietol jej čokoľvek povedať. Svoj pohľad obrátila na Daniela. Na niekoľko sekúnd porovnávala oboch mužov. Jeden z nich tak trochu patril k jej minulosti, ten druhý skôr ku prítomnosti. Lenže obaja boli takí rozdielni! Daniel bol cudzinec, ktorý jej zachránil život. Russell zase niekto, o kom by rada tvrdila, že bol jej priateľom. A nejakým spôsobom boli tí dvaja nepriatelia.

Daniel sa zamračil ešte viac. „Niekoľko rokov dozadu sa vojakom podarilo vypátrať úkryť niekoľkých Odolných. Keď sme tam prišli, našli sme tam len jedno dievča. Bol som tam ja a ešte traja ďalší vojaci, takže som si myslel, že bude jednoduché to dievča zachrániť. Stál som k nej najbližšie a snažil som sa ju presvedčiť, aby mi dôverovala. Chcel som jej pomôcť, dopekla! A potom som si všimol, že tento hrdina sa skrýval v tieňoch. Len ja som ho tam videl. Stačilo, aby mi pomohol ju presvedčiť, sám seba odhaliť, aby ju ochránil. Stačilo čokoľvek. Bol som dokonca odhodlaný sám sa vystaviť nebezpečenstvu. A vieš, čo tento potkan urobil? Namiesto toho, aby tomu dievčaťu pomohol, hodil po nej revolver. Najskôr som si myslel, že to urobil, aby sa mala čím brániť. Lenže namiesto toho zbraň otočila proti sebe. Stál som dva metre od nej, ale nebol som dosť rýchly.“ S takmer mŕtvolným pohľadom sa otočil priamo na Cassie. „Tá dievčina sa nesnažila brániť, ani sa odtiaľ dostať. Proste si hlaveň priložila k hlave a vystrelila. Bola mŕtva skôr, ako doznela ozvena výstrelu.“

Cassie sa zastavilo srdce pri čírej hrôze, ktorá ju zachvátila. Nedokázala si predstaviť zúfalstvo, ktoré v sebe musela mať tá žena, aby niečo také urobila. Dokonca ani ona by nedokázala urobiť niečo také. Na to bola príliš zbabelá a príliš lipla na živote, aby sa ho len tak vzdala.

„Nebola moja chyba, ako sa rozhodla. Hodil som jej zbraň, aby sa bránila. Ona sa rozhodla inak! Nemohol som nič urobiť!“

Daniel výhražne vykročil, no vzápätí sa zastavil. Ťažko povedať, či len kvôli tomu, že medzi nimi ešte stála Cassie, alebo kvôli ostatným, ktorí akoby sa rozhodli, že teraz prišiel čas ukázať svoju lojalitu.

„Nevyzeralo to ako jej rozhodnutie. Nech si s ňou mal spoločné čokoľvek, vedela veľmi dobre, čo s tou zbraňou má urobiť už v momente, keď ju videla letieť vzduchom. Možno som mal na hlave helmu, ale oči mi stále slúžia dobre. Vyzerala zlomene, takmer zradene. Tú zbraň si jej hodil zámerne, aby sa ňou zabila.“

„Bolo to jej rozhodnutie. Vďaka jej obeti dokázali ostatní utiecť. Bola to hrdinka.“

Daniel rozhodil rukami. „Bolo to dvanásť ročné dievča! Pochybujem, že si vôbec uvedomila váhu toho, čo robila. Len nasledovala rozkazy, ktoré si do nich vtĺkol.“

Cassie zalapala po dychu a vytreštila oči. Vnútri sa jej rozhosťovalo mrazivé poznanie. Netušila, prečo sa nazdávala, že Daniel hovoril o nejakej dospelej žene. Možno za to mohlo jej podvedomie, ktoré sa bránilo voči ďalšej rane. Keď si však konečne uvedomila dopad všetkého, čoho bol Daniel svedkom, srdce jej zovrela pevná päsť zmätku a bolesti. Už sa ani nečudovala, že jej spoločník zareagoval tak skepticky. Ona osobne by na tom nebola o nič lepšie. Pravdepodobne by sa nedokázal krotiť ani do takej miery, ako toho bol schopný on a rovno by Russella napadla. Aj keď bolo ťažké určiť, kto mal pravdu a kto nie.

„Nemusí sa ti páčiť, ako riešime niektoré situácie, ale to nič nemení na tom, že vďaka našim zásadám sme došli až takto ďaleko bez toho, aby nás chytili. Niekedy je proste nevyhnutné niečo obetovať.“

„To niečo, o čom hovoríš, predstavuje niečí život. Ani sa nemusím spýtať ostatných, aby som vedel, čo je pravidlo číslo jedna, ak sa dostane niekto z vás do zajatia. Len ma prekvapuje, že ešte nikto z nich neprišiel na to, že tvoje zásady nemajú chrániť celú vašu malú spoločnosť, ale len tvoj zadok.“

Russell zaťal päste. Cassie videla, ako sa mu pri tom pohybe napli svaly, ale ignorovala to. Radšej sa sústredila na reč jeho tela. Vyzeral, akoby bojoval s túžbou niekomu ublížiť, čo bolo pochopiteľné. Netušila, na koľko boli Danielove obvinenia oprávnené, ale netúžila sa v nich teraz nejako prehrabovať. Potrebovali sa niekam uložiť, nazbierať sily, možno nejaké zásoby a hlavne byť aspoň na niekoľko hodín v bezpečí. Russell a jeho spoločnosť by im to mohli zaručiť, lenže teraz nemala tušenia, či bude ochotný ignorovať Danielov útok natoľko, aby im dovolil čo i len si v jeho dome sadnúť, nieto tu ešte ostať. V duchu sa zaprisahala, že ak vôli tomu bláznovi skončí nahá lese, osobne ho zmláti. Hoci ešte netušila, ako to urobí.

„Nesúhlasíš s tým, ako vediem náš povstalecký odboj, ako si nás zavzal. Očividne ma nemáš rád, čo je v poriadku, pretože ja nemám rád teba. Ale to všetko som ochotný ignorovať len kvôli tomu, že si Cassie pomohol utiecť. Takže ak sa dokážeš aspoň na chvíľu správať slušne a držať jazyk za zubami, som ochotný vám dovoliť tu ostať. Ale všetko záleží na tebe. A ešte skôr, ako sa rozhodneš, zváž aj toto – ak sa nemieniš správať slušne, odídete odtiaľto obaja, nielen ty. Takže sa rozhoduj múdro, máš v rukách aj Cassiin osud.“

Cassie zažmurkala. Vážne práve Russell začal vydierať Daniela? To mu tak záležalo na zachovaní vlastného postavenia, že by kvôli tomu robil niečo takéto? V duchu sa nad tým zamračila. Zdalo sa jej, že vzhľadom na to všetko, čo sa okolo nich deje, je to viac ako malicherné. Lenže každému očividne záležalo na niečom inom.

Po očku pozrela na Daniela. Nedalo sa určiť, ako sa rozhodne, ale keď mierne spustil ramená, takmer prepadla panike. Ale čo mala očakávať? Nepoznali sa, nič o sebe nevedeli. Prečo by mal zotrvávať v prítomnosti človeka, ktorý mu je očividne proti srsti len pre to, aby mohli obaja na chvíľu niekde ostať?

„Dobre, na chvíľu môžem predstierať, že ťa nepoznám. Ale keby som bol tebou, držím sa čo najďalej. Radšej nepokúšaj moju trpezlivosť.“

Russell prikývol. „Neboj sa, ani ja po tvojej spoločnosti nijako netúžim.“ Potom sa otočil ku Cassie a jeho tvár akoby sa roztopila. „Som si istý, že sa ešte porozprávame. Ale teraz musím ísť všetkých skontrolovať. Molly vám to tu všetko ukáže.“ Ešte skôr, ako sa stihla spýtať, o kom to hovorí, vrhla sa jej smerom dievčina, ktorá ju predtým ohrozovala nožom. Ibaže teraz vyzerala natešene, akoby stretla svoju najobľúbenejšiu osobu na svete. Cassie sa mierne odtiahla, odrazu sa cítiac ohrozene.

„Ahoj, vítam ťa v našom malom kráľovstve. Páni, toto je také vzrušujúce. Už tak dávno sme nemali hostí. Budeme priateľky!“ vykríkla Molly a vrhla sa jej okolo krku.

Cassie to takmer neustála a s otvorenou panikou sa pozrela na Russella. Ten sa len zaškeril a odplával z miestnosti. Pohľad upierala na jeho chrbát, až dokým nezmizol za dverami, ku ktorým viedlo schodisko. A po celý ten čas sa ho snažila v duchu umučiť.

„Poď, ukážem vám to tu. Bože, musím vám prestaviť toľko ľudí!“ skríkla. Cassie si kútikom oka všimla, ako ostatní zakrútili hlavou a už v lepšej nálade zamierili za svojim šéfom. Molly ju začala ťahať za ruku, ale bola nútená ju pustiť, keď sa jej do cesty postavil Daniel.

Chytil ju za rameno, aby sa uistil, že mu neutečie. „Nemali by sme tu ostávať dlhšie, než je nutné,“ pošepol jej.

Cassie prikývla. „To si uvedomujem aj ja," odvetila rovnako potichu.

„Ale z iného dôvodu než ja.“

„Neviem čítať myšlienky. Očividne máš s Russellom nejaký problém. Nemám všetky informácie, aby som dokázala určiť, ktorý z vás dvoch má väčšiu pravdu,“ skonštatovala Cassie a založila si ruky na hrudi v márnej snahe zbaviť sa jeho zovretia. Takto len dosiahla, že sa jeho prsty dostali až nebezpečne blízko jej nechráneného dekoltu. Z toho letmého dotyku jej po chrbte prebehol príjemný mráz.

„Dávaj si pozor a nikomu tu never. Russell ťa bez mihnutia oka zabije, bez ohľadu na to, čo všetko vás kedysi, v dávnej minulosti, spájalo. Urobí čokoľvek, aby ochránil sám seba.“

Cassie mala nepríjemný pocit, že by toho Russell bol skutočne schopný. „Čo sa môže stať za jedinú noc?“ Lenže ešte skôr, ako tie slová vyslovila, premklo ju zlé tušenie. Násilne ten hlások vo svojej hlave umlčala a nechala Molly, aby ju odviedla na poschodie.

Kapitola 6. ¦¦ Kapitola 8.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Stratení v čase - Kapitola 7.:

5. MillieFarglot admin
30.06.2014 [20:41]

MillieFarglotOkey, sistrm, choď si robiť dobrý deň z niekoho iného. Emoticon
Ja neviem, čo ti na to povedať. fakt, že sa Rusell a Daniel poznajú, na naozaj prekvapil. Dúfala som, že Rusell bude niekto z jej príbuzných. A potom to, čo urobil... Emoticon
No snáď sa tam za jednu noc nepozabíjajú. Emoticon

4. mima33 admin
24.06.2014 [18:01]

mima33Stále viac a viac napätia a tajomna - a tak to mám ja naozaj rada Emoticon Je veľká náhoda, že Cassie narazila práve na toho Russela, ktorý mi je maximálne nesympatický a nemám dobrý pocit z toho, čo bude nasledovať. Dúfam, že sa odtiaľ Cassie a Daniel/Gabriel dostanú čo najskôr a hlavne spolu Emoticon
Super časť Emoticon Emoticon

3. Fluffy admin
20.06.2014 [21:38]

FluffyJá nechápu, jak to děláš, je to lepší a lepší! To napětí je tam od začátku až do konce, musím to hltat, protože s rozvahou se tohle číst nedá, je to tak perfektní! Emoticon Emoticon

Že by se nám tu rýsoval jakýsi trojúhelník? No, uvidíme, jak se Cassie rozhodně - jestli bude věřit Russellovi, nebo Danielovi/Gabrielovi. Já bych si vybrala toho druhého, ale to jen proto, že už ho pár kapitol děsně žeru a zatím neprovedl vůůůbec nic špatného. Emoticon

A to, co provedl Russell... jako jestli to tak doopravdy bylo, tak to teda potěš pánbů.... Emoticon Budu zvědavá, co se z té jejich roztržky a jasné nenávisti vyklube.

No, a opět cliffhanger nakonec... ta špatná intuice se mi nelíbí. Emoticon Budu netrpělivě vyhlížet další díl! Emoticon

Skvělé! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Blacky přispěvatel
19.06.2014 [18:41]

BlackyAch Panenko Marie, ja ho milujem, už so ti to písala, že?
ťažko sa mi rozhoduje, komu veriť, kto má viac pravdy,ale kedže som ovplyvnená Gabi/Danym verím jemu. A Rusel je mi od teraz nesympatický. Emoticon

Cítim z toho prúser. Len aby nakoneic od tiaľ nemuseli utekať alebo dačo také...

A teším sa ako školák na koncoročné vysvečko(ak je pekné) Ona sa zachvela pri jeho odotyku? Ách pane jo:p už se mi zbíhejí slyny, ja cítim romantiku Emoticon Emoticon

Len im to moc nepoondi prosím... alebo vieš čo? nalož im, mám chuť na trochu krvi Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. PrincessCaroline přispěvatel
18.06.2014 [11:14]

PrincessCarolineJe tu trochu dusnoo Emoticon
Svet je malýý, keď sa pár Odolných stretne a ešte sa aj poznajú Emoticon Každý inak, ale predsa. To som teda zvedavá či sa tí dvaja do seba nepustia. A nemala by ignorovať intuíciu, nie Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!