OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Tajomstvá v tieňoch - Kapitola 27.



Tajomstvá v tieňoch - Kapitola 27.Zmena

Kapitola 27.

Pripadal si, že viac ako niekoľko hodín strávil vo vákuu vlastného prekvapenia, ale v skutočnosti to nemohlo byť dlhšie ako niekoľko sekúnd. Svedčal o tom aj fakt, že potom, ako zažmurkal a zadíval sa na Ayanu, všetko bolo tak, ako predtým. A ona sa na neho dívala rovnako vyčítavo a ruky mala založené na hrudi.

Netrápilo ho, že je na neho, s najväčšou pravdepodobnosť, nahnevaná, pretože si myslí, že jej náročky niečo zamlčal. Doslova ho však prevalcoval pocit viny, pretože o Celeste očividne nevedel všetko. A tá drobnosť ho stála posledné zvyšky sebaistoty.

„Čaká dieťa?“ vyslovil sotva šeptom, ale Ayana ho aj tak počula. Alebo sa naučila čítať z pier.

Pokrčila plecami. „Neviem o sexuálnych preferenciách tvojej sestry nič, ale pochybujem, že o dva mesiace vrhne dvanásť šteniat.“

Inokedy by sa pre takú nehanebnú urážku jeho sestry naštval. Alebo by si Erica predstavoval ako psa a dobre sa na tom bavil. Ale dnes len nemo žmurkol a nedokázal sa prinútiť nijako reagovať. Po chvíli dokonca aj Ayana pochopila jeho stav a prestala sa mračiť. Bol si istý, že taký debilný výraz by nedokázal nikto nikdy zahrať. A to sa vlastne ani nevidel. Našťastie.

Podišla k nemu a položila mu ruku na rameno. „Je v poriadku.“

Zamračil sa. „Keby bola v poriadku, neviedli by sme túto diskusiu nad jej nevládnym telom!“

Čakal, že mu odpovie rovnako, ale miesto toho sa mierne usmiala a pokrútila hlavou. Dokonca sa dotkla jeho ruky. Pri tom letmom kontakte ním prešla iskra elektrického prúdu. Stačilo málo, aby sa medzi nimi opäť zapálil požiar. Ale toto nebola vhodná chvíľa. No nejako pochyboval o tom, že by ona myslela na posteľné radovánky. Nie, ona ho nezvádzala. Ona ho upokojovala, prejavovala mu účasť.

„Nehovorila som o tvojej sestre,“ pošepla, akoby sa bála, že naruší posvätný pokoj toho miesta. „Hovorím o dieťati.“ Úpenlivo sa na neho dívala. „Povedal si, že tvoja sestra je chránená rovnakým kúzlom ako ty. Nebála sa, že by ju niekto neuzdravil. Lenže pre jej dieťa rovnaké kúzlo asi neplatí. Zomrelo by bez nej. Takže samú seba dostala do tohto stavu, uspala seba i dieťa. Zachránila život toho malého tým, že v podstate zahodila svoj.“

Snažil sa vstrebať jej slová. Pochopiť ich skrytý zmysel. Nebolo pre neho prekvapením, že sa mu o chvíľu začalo všetko vyjasňovať. Stále bol nahnevaný a zarazený, ale odľahlo mu. To, čo mu povedala Ayana, rozhodne znelo ako jeho sestra.

Všetci ju obdivovali za jej nesebeckosť a myslel si kvôli tomu, že je dokonalá. Možno sa v niečom mýlili, ale dôkaz o čistote jej úmyslov sa rozprestieral priamo pred ním a mal podobu jej bezvládneho tela v hibernácii. Len s tým rozdielom, že ona neotvorí oči pri prvom náznaku oteplenia.

Zodvihol ruku a pohladil Ayanu po líci. „Ďakujem.“

Vírilo v ňom veľa emócií a neodvážil sa všetky ich analyzovať, ale dokázal sa na niečo upnúť. Ayana bola jeho kotva. Nech sa tomu obaja bránili akokoľvek, vzájomne si ovplyvňovali životy. Vyrovnávali všetko to zlé a mávali vlajkou lepších časov sotva na dosah ruky tomu druhému. Stačilo len objať to, čo mali. Alebo skôr vytvoriť to z toho, čo im stále unikalo medzi prsty.

„Neviem, či ju budem môcť len tak vyliečiť. Jej vlastné kúzlo ma k nej nepustí. Ale s trochou času by som mohla prísť na to, ako ho zlomiť,“ uvažovala nahlas.

Telo mu podvedome stuhlo. Nie. Odmietal si priznať váhu jej slov. Poznal odpoveď na jej otázku. No nechával si tú vedomosť pre seba. AK z neho túžba po jej blízkosti robila sebca, bude tým najväčším na svete. Sestru miloval a potreboval, ale vymeniť jej život za Ayanu? Netušil, či by niečo také dokázal urobiť.

Na jeho veľké šťastie však nebol nútený odpovedať. Pretože sa ukázalo, že z ich malého komorného stretnutia sa stala veľká párty plná hostí, ktorých nikto nikdy nepozval. A zaraz sa jeho polsekundové blaho zmenilo na rozzúrenosť.

Nemal čas rozmýšľať, kde sa tam zobrali. Iba rýchlo vytvoril tenkú bariéru, aby ich nemohli zraniť. Mozog už hľadal únikovú cestu, ale s Ayanou a Celeste po boku a ich neschopnosťou premiestniť sa, boli jeho možnosti značne obmedzené. Čo mu na dobrej nálade rozhodne nepridalo.

„Tak sem ťa konečne našli.“

Shadea nesmierne prekvapil ten sýty hlas. Nepodobal sa ničomu démonskému, s čím mal doteraz dočinenia. Zvedavo zdvihol hlavou a stretol sa s pohľadom známych očí. Ale nevedel si spomenúť, odkiaľ toho dotyčného pozná.

Zamračil sa a snažil sa Ayanu prinútiť presunúť sa za neho. Jeho snahu ocenila vražedným pohľadom, ktorý by dokázal prinútiť zmrznúť aj horúcu vodu.

„Keby som túži po tvojej prítomnosti, pošlem ti pozvánku,“ odsekol.

Nedostatok únikových ciest ho začínal rozčuľovať. Hlavne kvôli tomu, že to jediné, čo mu ostávalo urobiť, sa mu naozaj nepozdávalo. Bola to však posledná možnosť. Musí byť pripravený nasledovať svoje inštinkty. Možno aj preto podvedome ustúpil o niekoľko krokov tak, že všetci traja – on, Ayana a jeho sestra – boli čo najbližšie pri sebe.

Démon sa teatrálne chytil za srdce. „Som zranený, Shade. Takto sa správaš ku všetkým starým priateľom?“

„Nepoznám démona, ktorý by bol môj priateľ.“ Erica nepočítal. Démonské spôsoby opustil už dávno a na druhej strane mu bol skôr bratom, dokonca mentorom. Bol jeho rodina, hoci sa v poslednom čase správal, akoby bol adoptovaný. Irónia tej myšlienky ho na chvíľu pobavila.

„Takto by si podcenil bytosť, ktorá ťa prišla zabiť a zobrať si to, čo jej právoplatne patrí?“

Prepadol ho veľmi zlý pocit. Buď sa mu niečo snívalo, alebo ho ten démon skutočne poznal. Ale odkiaľ? Nakopal mu už niekedy predtým zadok? To bolo dosť pravdepodobné. Tváre tých, ktorých porazil, si väčšinou nepamätal.

„Odíď skôr, ako prídeš o hlavu,“ zasyčal. Táto hra ho prestávala baviť.

No démon sa namiesto útoku alebo čohokoľvek iného proste začal smiať. Shade zodvihol obočie. Očakával naozaj niečo iné. Pravdepodobne ešte existovali stránky pekelného správania, ktoré nemal možnosť preskúmať. Nie, že by mal v pláne využiť túto jedinečnú príležitosť. Snažil sa len odpútať od seba pozornosť.

„Ty naozaj nič nevieš, však?“ Ďalšia salva rozzúreného smiechu. „Ale to som mal čakať. Prečo by si si mal pamäť tvár vojaka, ktorého si odsúdil na smrť.“

Na niekoľko sekúnd podvedome stuhol. V duchu zanadával. Malo mu to napadnúť. Ale ponúkalo sa mu toľko možností, že proste nedokázal rýchlo vybrať tú správnu. Možno aj preto, že jeho plnú pozornosť si získalo niečo úplne iné. A nebol to nasrdený démon s armádou poskokov za zadkom. Odhliadnuc od toho, že boli nesmierne škaredí, za čo sa, bohužiaľ, nevraždí, boli asi takí oddaní ako vystrašení králik. Stačilo dupnúť nohou alebo zabiť veliteľa, a rozpŕchnu sa ako roj múch.

Potriasol hlavou. „Ak som nejakého vojaka poslal na smrť, tak to bolo len kvôli tomu, že sa pridal k druhej strane. A ty na to rozhodne vyzeráš.“

„Mohli sme ovládnuť svet!“

Shade nemal žiadne vnuknutie. Skutočne netušil, o koho išlo, ale vedel si predstaviť, aký s nim mohol mať problém. Pravdepodobne to bol kedysi Strážca, ktorý sa odklonil od svojej úlohy a začal sa zaoberať mocou, ktorá sa v ňom skrývala. To nebolo neobvyklé. Zaujímalo by ho však, ako je možné, že ten magor ešte stále žije.

Chytil sa za čelo, akoby sa snažil napodobniť únavu. „Bol si Strážca, tí svet neovládajú, ale chránia. Na to boli stvorení. Ak si sa rozhodol, že to nie je práca pre teba, nemôžeš sa čudovať, že som ťa chcel zabiť.“ Zhovievavo sa usmial. „Rád by som napravil tú chybu, ale budeme to musieť odložiť.“

S predstieraným pokojom konečne dostal Ayanu tam, kde ju potreboval. Bez ďalšieho obzretia chytil sestru za ruku a začal rýchlo zaklínať. Presun viacerých osôb pre neho nebol žiadny problém, ale vzdialenosť sa skracovala úmerne tomu, koľko mal so sebou závažia a akú veľkú pozornosť venoval zabezpečeniu.

Keď chcel, nikto ho nedokázal vystopovať, dokonca mohol jednoducho zariadiť, aby prípadného prenasledovateľa stopa zaviedla niekam do stredu neprechodného bludiska. Lenže na to nemohol plytvať energiou. Bude mať sotva pár minúť na to, aby Erica pripravil na rútiace sa problémy pred tým, než ich uhryznú do zadku. Neveril, že by sa ten démon len tak vzdal.

O seba sa vôbec nebál, ale spojenie slov „ovládnuť svet“ vyslovené v prítomnosti liečiteľky mohli znamenať jediné – ten blázon sa nejako dozvedel o Ayaninom pôvode. To nevyzeralo práve najlepšie pre nikoho z nich.

Ale v momente, ako ich pohltil portál, ktorý otvoril, u to všetko vyfučalo z hlavy. Za sebou počul ešte vykrikované rozkazy a nie práve najlepšie naladené vrčanie, ale vypustil to z hlavy. Sústredil sa na to, aby nestratil ani Ayanu, ani Celeste. Dúfal len, že Eric ich nezabije v momente, ako ich zbadá.

Ale keď dopadli doprostred jeho pracovne a on rýchlo uložil Celeste na jednu z pohoviek, bol by prípadný pokus o vraždu zo strany Erica tým najmenším problémom. Šťavnato za nadával, keď si uvedomil, že práve skončili niekde uprostred jeho rokovania. Rokovania, ktorá zahrňovalo aj niekoľko ľudí, ktorí vyslovene neboli fanúšikmi magických bytostí. Prečo práve oni museli dostať uvítací výbor plný fanatikov?

Nestihol sa ani poriadne nadýchnuť, keď všetci vyskočili zo svojich miest a začali mávať rukami akoby chceli vzlietnuť. Eric mali asi poradu so svojimi najbližšími pätolizačmi, hlavne keď zobral do úvahy, že ich tam bolo len päť. Netušil ani, či ich má prirovnať k ľudským bytostiam alebo skôr k sliepkam. Snažil sa nekonať uvážene. Možno aj preto ho napokon neprekvapilo, keď jeden z nich odniekiaľ vybral zbraň a trasľavo na neho zamieril.

Zodvihol na neho obočie a radšej sa sústredil na Ayanu, ktorá vyzerala, že práve bojuje s vlatným žalúdkom. Vedel, že pre ňu teplotná zmena i presun z jedného miesta na druhé vyvolala veľmi divoké reakcie, ale nemohol pre Ňu viac urobiť. Mohol ju maximálne posadiť na stoličku.

„Byť vami, odložím si guľky na tú kavalériu, ktorá sa za nami valí,“ prehodil akoby mimochodom, keď začul odisťovanie zbrane. Nazdal by sa, že v tomto modernom veku si ľudia nájdu niečo efektívnejšie ako staré revolvery.

„Ak si nás prišiel zabiť za pomoci tých svojich diabolských schopností, tak sa ukáž. Nepôjdeme len tak ľahko.“ Tón i miera presvedčenia v slovách v ňom vyvolal pocit, že si to dotyčný denne nacvičoval. Polici. Asi sa nemali na čom zabávať.

„Divné, že spomínate diabolské schopnosti. Práve sa sem totiž rúti démon.“

Schválne sa neotočil tvárou k svojim súperom. Nepovažoval ich za dôstojných protivníkov a okato im to dával najavo. Bolo mu úplne jedno, že je to takmer detinské gesto. Jeho zaujímala predovšetkým Ayana, ktorá za posledných pár sekúnd podivne zozelenela.

Vyzeralo to, že sa plánuje rozlúčiť s obsahom svojho žalúdka. Pevne dúfal, že svoje rozhodnutie nakoniec zváži. Potreboval v tomto prúseri aspoň jedného spojenca. A vyzeralo to tak, že s Ericom príliš rátať nemôže. Ak mu Ayana pokrstí topánky včerajšou večerou, môže to rovno zabaliť.

„Prečo si ju sem priviedol?“ No, možno sa nakoniec mýlil a Eric sa predsa len chcel zapojiť.

Neotočil sa k nemu. „Nemal som na výber. Tí idioti nás nejako vystopovali. So Celeste v tomto stave a Ayanou po boku by som toho veľa nevybojoval. A nemohol som ich dovliecť späť na základňu. Už teraz je tam dosť mŕtvych.“

„Tak Ayana, hej?“

Zaškrípal zubami. To sa mu iste muselo len snívať. „Vážne s tým teraz začínaš? Máme tu dosť krízovú situáciu a ty komentuješ spôsob, akým som sa ju rozhodol oslovovať?“

Keď nakoniec uložil Ayanu, aby si na chvíľu pospala, otočil sa čelom k Ericovi. Ignoroval priam vražedné pohľady zvyšných mužov v miestnosti. Predsa si nebude všímať také malé parazity.

„A čo si mám asi tak myslieť? Celé mesiace predo mnou ukrývaš moju vlastnú ženu a teraz ju sem len tak prenesieš a riskuješ moje krytie?“

Neuveriteľné. „Celeste som nepresúval preto, že by som ti neveril. Ale kvôli tomu, že pre ňu bolo bezpečné, keď nikto ani len netušil, kde vôbec je. Lenže to už viac neplatí.“

„Za toto ťa zaškrtím.“

„Postav sa do radu!“ zrúkol na neho frustrovane.

Netušil, kde by mal začať s vysvetľovaním a čo všetko by mal kvôli časovému deficitu proste vynechať. Ale jeden z tých bláznov si jeho slová interpretoval ako osobný útok a rozhodol sa použiť svoju zbraň inak ako len roztrasenú dekoráciu jeho neistých prstov.

Miestnosťou zarezonovala ohlušujúca rana. Zapískalo mu v ušiach z toho prenikavého zvuku sotva zlomok sekundy predtým, než sa mu niečo zavŕtalo do tela. Sotva to cítil, ale krvný tlak mu to vynieslo až k výšinám.

Začul, ako Eric šťavnato nadáva a čistí dotyčnému žalúdok. Čo len Shadea utvrdilo v tom, že Eric nie je až taký idiot, na akého sa hrá a istá časť jeho prejavov je vždy pretvárka. Len potrebuje zistiť, ktoré slová môže vnímať doslovne.

Zasyčal, keď si rukou prešiel po zranenom mieste. O pár minút mu ostane len takmer zahojená ranka. Ale bolelo to aj tak zodpovedne. Na staré kolená sa z neho stala ufňukaná, preafektovaná ženština. Vinil z toho svoj nedávny zážitok na hrane života.

„Vážne, pre toto ich chránime?“ spýtal sa sám seba. Ale niekto nepoznal význam termínu rečnícka otázka.

Začul niečo, čo pripomínalo imitáciu dusenia. „Vy nás chránite? Ste len magická zberba, ktorá sa snaží nás svet pohltiť. Zobrali sme vám to, čo ste nám odopierali a teraz sa nám za to chcete pomstiť. Ale nás nezničíte. Dokonca ani tak, že nás obrátite proti sebe.“

„To si si nacvičil?“ podpichol ho, hoci vedel, že by nikoho z nich nemal zbytočne dráždiť. Očividne mal otravu olovom, alebo z čoho tá guľka bola vyrobená. „Eric, choď si uviazať toho psa niekde na reťaz a pomôž mi.“

Videl, ako Eric očividne váha. Keby teraz odmietol, ľudia by sa vrhli na Shadea, aby ho zabili. Považovali by totiž za preukázané, že sa im diabolské stvorenie pokúsilo dostať do hláv, aby ich rozoštvalo. Urobil by z neho výstavný exemplár potrestania a potom by nasledovali Celeste s Ayanou. Jednu by len zahrabali do zeme, možno by ju spálili a tú druhú by pravdepodobne umučili na smrť.

Pri tej predstave ho striaslo, ale stále dúfal, že Eric sa rozhodne správne. Jeho úloha vo svete ľudí bola veľmi dôležitá, ale občas zabúdal, že nič z toho nebolo dôležité. Tu bol možno veľavážený politik, vodca a bojovník proti magickej nákaze, ale v skutočnosti bol Strážcom. Ak by sa však teraz otočil chrbtom k tomu, čím je, neostal by svedok, ktorý by o tom mohol rozprávať. A Eric už taraz veľmi dobre vedel, že stačilo nejako ohroziť liečiteľku, a Shade mu skočí na akúkoľvek nastraženú pascu.

Och, život bol proste nádherný.

Ale stále vo vzduchu visela otázka, nakoľko sa Eric ponoril do svojej úlohy. „Kto po tebe ide?“ Nevinná a opatrná otázka diplomata. Nič nedokazovala ani nepopierala. Prekliata neutralita.

„Všetky výstavné kusy pod velením zvrchovaného démona, ktorý trpí utkvelým bludom o tom, že bude vládnuť svetu.“ Pretočil očami. „Och, a ešte som zabudol tú najlepšiu časť – kedysi to bol Strážca.“

„Myslel som, že takých ihneď zabíjate.“

Shade rozhodili rukami. To isté si totiž myslel aj on. „Tento asi unikol.“

Opäť si ho premeral pohľadom. „Ako viem, že ti môžem veriť?“

Snažil sa sám seba presvedčiť, že sa ho tie pochybnosti nedotkli. Nikdy nedal Ericovi príležitosť na to, aby o ňom pochyboval. Vždy bol dokonale oddaný úlohe, ktorá mu ani nebola pridelená. Ale niektoré bytosti proste stále potrebovali nejaké dôkazy.

Naklonil hlavu na stranu. „Myslíš si, že by som dobrovoľne ohrozil Celeste alebo Ayanu, ak by to nebolo absolútne nevyhnutné?“

Snažil sa spomenúť si, kedy sa jeho postoj tak radikálne zmenil. No očividne pre neho liečiteľka znamenala veľmi veľa. To vedel, ale priznať to nahlas, to bolo niečo celkom iné.

Eric sa na neho len díval. Možno hľadal niečo vo výraze jeho tváre alebo v jeho pohľade. Rozhodol sa, že tam nenájde ani len kúsok zaváhania. Proste nedovolí pochybnosti preniknúť na povrch. A očividne sa mu to podarilo, pretože odmenou mu bolo strohé prikývnutie. Ako začiatok to postačí.

„Kedy dorazia?“

„Môžu tu byť každú chvíľu.“

Opäť kývol na znak toho, že rozumel. Ale to sa nedalo povedať o ostatných osadníkoch z miestnosti, ktorí práve vyzerali, akoby sa dozvedeli, že slnko zapadlo na východe.

Vedel si predstaviť, že to by ich prekvapilo oveľa menej ako fakt, že ich najposvätnejší vodca a presadzovateľ genocídy mágie v podstate zradil a pridal sa na stranu nepriateľa. Dokázal si domyslieť, ako im to práve teraz všetko šrotovalo v hlave. Ale na neho neprestali mieriť. Takže si to ešte úplne neurovnali. Čo sa jeho týkalo, nech vyskúšajú silu svojich guliek. Ale v momente, keď sa zamerajú na Celeste alebo Ayanu... rozomelie ich na prach a ten ešte aj spáli.

„Eric... o čom to tá obluda hovorí?“

A teraz príde zapieranie... „Hovorí pravdu o tom, čo sa tu deje v skutočnosti. Vaše vlastné činy vás ženú do záhuby a nie mágia. Celé roky vám poza chrbát zachraňujem to, čo ostalo z magického sveta. A to všetko pre to, aby sme vás chránili pred hrozbou, ktorú posilňuje vaša nenávisť a strach. Som unavený z toho, že to nedokážete pochopiť.“ Podišiel o niekoľko krokov bližšie k Shadeovi. „Tento muž ako jeden z mála stojí medzi vami a bolestnou smrťou. A predsa je pre vás len obluda.“

Shade tie slová dokonale prekvapili. Netušil, že by Eric bol schopný len tak pre nič odhodiť roky budovanú masku i postavenie. Vždy si myslel, že pre neho tá pozornosť predstavovala všetko. Ale možno mu krivdil a v skutočnosti bol taký dobrý herec, že dokázal oklamať i samého seba. Nech to bolo akokoľvek, nedostal príležitosť lepšie si to premyslieť. Pretože v ten moment vzduch okolo nich zapraskal prítomnosťou desiatok démonov.

„Klop, klop,“ ozval sa ten šašo, ktorý ho predtým konfrontoval. A tváril sa až príliš spokojne.

Skôr, ako na neho stihol zaútočiť, ozval sa prekvapený Eric: „Savatimov?!“

Kapitola 26. ¦¦ Kapitola 28.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Tajomstvá v tieňoch - Kapitola 27.:

3. Trisha přispěvatel
26.10.2015 [7:37]

TrishaJj poznam ten pocit. Tiez sa mu nepavia niektore moje postavy ale bez nich by to uz nebolo ono. Emoticon A nz. Emoticon

2. LiliDarknight webmaster
25.10.2015 [21:53]

LiliDarknightTrish, poviem ti tajomstvo - ani mne nie je Eric ako postava sympatický, ale proste sa tam hodil, tak tam je. Ale zase musím uznať, že v niečom je proste neodolateľný. Emoticon
Som rada, že sa ti kapitola páčila a čo sa týka ostatných odpovedí, tie prídu veľmi, veľmi skoro. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

1. Trisha přispěvatel
25.10.2015 [12:43]

TrishaWhat the hell? Nebol Savatimov ten buldovcek?? Pozriem sa na minulw casti. Inak som rada ze Eric prestal hrat divadlo a povedal na rovinu co a ako. Aj to co povedal o Shadovi. Vidno zeho ma aspin trocha rad. Uz len cakat ako sa zatvari ked mu povedia ze bude otecko. Matie ma vsak ze na co si to sabatimov tal narokuje? Co ma byt pravoplatne jwho? Ak je nahodou otec on tak ma asi fakt porazi. Inak uz chcem vediet preco je ayanin povod taky dolezity. Super cast lili. Naozaj. Eric ai ma tymto gestom ziskal. Ale dtale su tu veci pre kt mi nie je sympaticky Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!