OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » The Guardians - 10. kapitola



The Guardians - 10. kapitolaPrvé guľatiny! Viac ako 2000 slov, tak si to užite! :)
Je to skôr oddychová kapitola. Zachary nechce Andy nič povedať, lebo ju chce chrániť, no to nemá ešte ani potuchy o tom, čo to spôsobí a aký bič si na seba tým pádom uplietol. Dúfam však, že sa vám koniec bude páčiť. ;)
Millie

 

Zachary ma chytil za lakeť a vyviedol von z izby. Ja som bola úplne zmätená. Čo mi má vysvetliť?

„Čo sa to deje, Zach?“ opýtala som sa ho. Otočil si ma smerom k sebe, zatvoril oči a snažil sa upokojiť. Triasol sa. Položil ruky na moje plecia.

„Adriana, nemôžeš mu veriť. Janshai je nezodpovedný idiot, ktorý je – bohužiaľ – pridelený k Millaris Mayerovej, Andrého sestre, dcére kráľovského páru. Vystavil ju obrovskému nebezpečenstvu. A to len kvôli tomu, že si niečo začal s jedným dievčaťom. Láska je u každého strážcu veľkou prekážkou, príliš rozptyľuje. Keď sa obadal, bolo takmer neskoro...“ hovoril naštvane. Pritom mi však pozeral priamo do očí. Bol tak vytočený, že sa to nedalo ani povedať. „Bol som strážca Millaris. Je v takom veku ako ty, často býva v tomto svete. Neuvedomuje si nebezpečenstvo, aké na ňu striehne. Potrebuje poriadneho strážcu a nie takého idiota!“ Ak mám povedať pravdu, skôr mi vadilo to, že sa o ňu tak zaujímal než to, že bola v ohrození, pri čom sa zranil Janshai. A kto by aj nie, keď je to vlastne princezná?!

„Aha. Akú pravdu mi máš okrem toho povedať?“ opýtala som sa ho. Stále som mala pocit, že mi zatajuje nejaký veľmi dôležitý fakt.

„Andy, ja sa ťa snažím chrániť a ty mi to vôbec neuľahčuješ, vieš o tom? Bude lepšie, ak niektoré veci proste nebudeš vedieť. Keď bude čas, tak sa ich dozvieš. Postarám sa o to, aby ti Janshai nič nepovedal. Ty teraz zavolaj mame alebo otcovi. Musíš ihneď opustiť nemocnicu. Nie je to tu pre teba bezpečné.“

„Prišiel o schopnosti, však?“ Zach len prikývol. „Takže má niekto z nepriateľov schopnosti navyše...“ dodala som šeptom.

„Adriana, to je teraz to najmenej, čo ťa môže trápiť! Našli teba, pokúšajú sa ti dostať do snov... vlastne už sa im to podarilo. Je to najľahšia cesta, ako zmanipulovať nováčika. Keď dostaneš schopnosti, znovu si ťa nájdu, vyľakaj ú snami a napadnú ťa. Myslím, že niečo podobné sa stalo aj Janshaiovi.“ Zach hovoril tak vážne, až som sa nad tým musela pousmiať. Toto všetko mi vôbec nedávalo zmysel. „Môžu ťa aj zabiť.“

„Mňa nezmanipulujú tak ľahko.“ Mala som pocit, že Zachary robí z komára somára.

Zasmial sa. „Stane sa to tak, že ani nebudeš vedieť ako, a budeš patriť medzi nich. Ver mi. Ale o tomto sa porozprávame potom. Teraz niekomu zavolaj, ja idem vyčistiť žalúdok tomu idiotovi.“ Pozrel sa na dvere na izbe, kde bol Janshai a v tvári mal znova výraz anjela smrti.

„Zachary. Opovážiš sa mu ublížiť. Veď je zranený už dosť.“

Neodpovedal a odišiel.

 

Po telefonáte som si stala k dverám a počúvala. Nemala som tú istotu, že by si chcel Zachary s Janshaiom pohovoriť. Skôr by ho zabil, ako si s ním prehodiť pár slov. na moje prekvapenie bolo z izby počuť rozhovor. Nič som im však nerozumela, lebo hovorili potichu. Zacharyho hlas bol však výraznejší, tak som zachytila slová ako: Aabha, nebezpečenstvo, Adriana, Marius Mayer, Millaris, jej bezpečie...

Keď som si to pospájala dokopy, nedávalo mi to takmer žiadny zmysel. Zach bol však vytočený kvôli Millaris, to bolo jasné. Moje meno spomínal kvôli tomu, aby Janshai držal jazyk za zubami. Janshai však takmer šeptal, tak som si myslela, že ho Zachary znovu dusí. Neodvážila som sa však vstúpiť tam. Nechcela som ich rušiť. Kým sa navzájom nevraždili, mohla som zostať tam, kde som bola.

 

Práve vo chvíli, keď sa otvorili dvere na izbe a zbadala som Zacha s mojimi vecami v rukách, som započula, ako mama zvolala moje meno. Otočila som sa a zbadala, ako sa ku mne približuje otec s mamou. Prišli tu celkom rýchlo. Popravde, ani sa im nečudujem, že sa tu dostavili tak rýchlo, keďže som v telefóne musela znieť dosť zúfalo.

Zachary podal moje veci otcovi a varovne sa na ma pozrel. „Dostali sa k nej cez sny,“ prehovoril k mojim rodičom. „Vezmite ju domov, ozvem sa.“ Obaja prikývli. Takže odchádzam a neviem, kedy ho znovu uvidím? Tie slová mi takmer spôsobili zástavu srdca. „Andy, dúfam, že sa dáš rýchlo dokopy,“ povedal mojím smerom a pokúsil sa o úsmev. Nijako som na to nezareagovala.

„Ďakujeme.“

Otočila som sa a pobrala sa za našimi. Neskutočne som sa tešila domov. V mysli som si začala plánovať, čo urobím ako prvé, keď tam prídem. Lenže z premýšľania ma vytrhol náhly pohyb. Zachary ma chytil za ruku.

„To sa ani nerozlúčiš?“ opýtal sa ma neveriacky.

„Ahoj?“ 

Pristúpil ku mne a objal ma. Uvedomila som si, aká som oproti nemu malinká. Dokázal ma priam schovať vo svojom náručí. Cítila som jeho teplé dlane na svojom chrbte. Omotala som mu ruky okolo pása a hlavu oprela o jeho hruď. Zatvorila som oči a vnímala jeho úžasnú vôňu, ktorá mi pripomínala zmes vanilky a pomaranča. Takto som mala pocit, že som v absolútnom bezpečí.

Keď ma pustil, usmiala som sa naňho a odišla som.

 

 

Spať vo vlastnej posteli bol luxus. Konečne som si pomohla povedať, že som sa poriadne vyspala. Žiadne divné sny, žiadny pocit, že som v nemocnici. Jedinou nevýhodou bolo to, že keď som sa zobudila, nikto pri mne nebol. V kútiku duše som dúfala, že by tu mohol byť Zach, lenže to sa nestalo.

Pobrala som sa do kúpelne, kde som strávila dosť dlhý čas. Potrebovala som zo seba urobiť človeka, pretože som takmer skolabovala, keď som sa videla v zrkadle. A takto som bola pred Zachom a ostatnými?!

Doma nebol znovu nikto. Vôbec to nebolo prekvapujúce. Celkom som sa tešila na to, že keď budem strážca, aspoň nebudem viac sama. Často si hovorím, že by bolo fajn mať súrodenca. Všetko, len nech doma nie je tak desivo ticho! Zapla som hudbu a pospevovala si spolu so spevákmi. Naraňajkovala som sa a zakotvila pred televízorom.

Práve vo chvíli, keď som si pohodlne ľahla tak, aby som nenamáhala ranu, dočiahla na stôl a zároveň videla na televízor, mi zazvonil mobil. Nebol to hocikto, bol to Samuel – spoznala som to podľa špeciálnej zvučky.

„Ahoj, dopočul som sa, že si už doma!“ zvolal nadšene Sam.

„Tak to si počul správne,“ zasmiala som sa. Bola som nesmierne rada, že je to medzi nami znovu také, ako predtým. Aspoň som to tak vnímala.

„Dnes mám voľnejšie. Ak chceš, prídem ťa pozrieť,“ ponúkol sa.

„Jasné! A, prosím ťa, kúp cestou nejaké chipsy alebo čo...“

 

So Samuelom sme si pozreli dva filmy, ktoré sme nepretržite komentovali. Sam sa mi popritom tiež chválil, čo všetko sa už stihol naučiť. Bol to proste pohodový deň. Na chvíľu som sa cítila tak, že ma absolútne nič netrápi, akoby som žila svoj starý život.

Sam sa zdržal až do večera. Medzitým mi však volal otec, že dnes musí ísť do Aabhy spolu so svojim zverencom a podľa všetkého mama tiež. Nechcela som prosiť Sama, aby tu ostal cez noc ako kedysi. Zmierila som sa s tým, že tu znovu budem sama. Bola som na to zvyknutá.

Keď som si však spomenula na slová Zacharyho o tom, že som v nebezpečenstve, necítila som sa dvakrát príjemne. Keď to vravel, prečo so mnou neostal ? Prečo tu nie je? Samozrejme, iste má aj iné povinnosti, ale keď mu tak záleží na mojej bezpečnosti a nechce mi nič povedať, uvítala by som aspoň jeho prítomnosť. 

Možno s tým mal problém každý nový. A veľmi som pochybovala o tom, že by bol Samuel s Jamesom aj cez deň. Aj keď z jeho dnešného rozprávania som pochopila, že sa z nich stali celkom dobrí kamaráti. Samozrejme, že zo mňa vytiahol aj priznanie, že som zo Zacharyho úplne paf! No nespomenul mi nič o nočných morách, zato ja som mu opísala každú jednu až veľmi detailne.

 

Sen, ktorý sa mi sníval nasledujúcu noc, ma príšerne vydesil.

Tentoraz som stála na okraji útesu. Mala som na sebe voľné svetlozelené šaty. V jednej ruke som držala kyticu z rôznofarebných kvetov, ktoré nádherne voňali. Druhou rukou som si zotrela slzy z líc. Pozerala som sa na nebo. Bolo sfarbené do oranžova a oblaky mali ružový odtieň, keďže bol práve západ slnka.

„Skočíš sama, však?“ opýtal sa ma hlas za mnou. Patril Janshaiovi. Ja chcem skočiť do mora?! Na odpoveď som len súhlasne prikývla. No zrazu som počula aj Zacharyho smiech. Tetaz som sa otočila a videla, ako obaja stoja vedľa seba. Zachary sa očividne bavil na mne a Janshaiovi. Nevedela som prečo a ako, no zrazu som padala.

A sen sa odrazu zmenil. Tancovala som bosá a nahá na lúke vo vysokej tráve. Cítila som na sebe jemný vánok. Vlasy ma na chrbte šteklili a slnko mi príjemne zohrievalo pokožku. Vôňa okolo mňa bola nádherná.

Zobudila som na zvonenie môjho telefónu, ktoré niekto prerušil a začal s dotyčným hovoriť. V momente som otvorila oči a posadila sa tak prudko, že som si natiahla ranu. Zjojka som a zbadala Zacharyho s mojim mobilom v ruke.

„Áno, práve sa zobudila. Dnes pôjde konečne na tréning, tak sa stretneme na obvyklom mieste. Zavolám Jamesovi. Dobre.“ Zložil a usmial sa na mňa. „Dobré ráno.“

„Ako pre koho. S kým si volal? Ako si sa tu dostal? Ja idem dnes trénovať?“ zavalila som ho otázkami, na čo sa len zasmial.

„Volal Samuel a nechcel som, aby si sa zobudila. Tvoja matka mi dala kľúče, keď odchádzala do Aabhy. Áno. Tešíš sa?“ Prikývla som a vstala z postele.

„V sne som skočila z útesu. Bol tam Janshai. Aj ty.“

„Sakra! Vedel som, že ti nedajú pokoj. No nič, prezleč sa, raňajky už máš nachystané. Musíme trénovať.“

 

Zachary to s tým trénovaním myslel naozaj vážne. Priniesol si so sebou dva meče, takže sme boli u nás v záhrade.

„Nemali sme ísť niekde inde?“ opýtala som sa ho.

„Plány sa zmenili, oni prídu sem.“ 

Začala som si opakovať všetko, čo som sa naučila. Meč sa mi zdal omnoho ťažší, po chvíli ma z neho neskutočne bolela ruka. Zajtra z toho bude pravdepodobne svalovica. Zach mi tiež vysvetlil nejaké nové veci a triky. Takmer hodinu sme potom bojovali, samozrejme, že som prehrávala! Ani raz ma nenechal, aby som ho zasiahla. Nech som sa snažila akokoľvek, vždy som bola zasiahnutá ja. Pokúšala som sa aj napriek hnusnému pichaniu v ľavom boku ho zasiahnuť, lenže on sa nedal. Absolútne mi nechcel dopriať aspoň trochu radosti.

Už som to chcela vzdať, tak som zložila meč, čo Zachary vôbec nečakal, a keďže na mňa zaútočil a ja som sa nijako nebránila, vrazil do mňa. Ja som stratila rovnováhu a spadla som rovno do trávy. Zach šiel na zem, pochopiteľne, so mnou.

Vydýchla som, keď na mňa dopadol celou svojou váhou. Začala som sa nekontrolovateľne smiať.

„Neviem, čo ti je smiešne. V reálnom súboji s ozajstnými mečmi by si bola dávno mŕtva,“ povedal s úsmevom na perách. Pozrela som sa naňho. Keď sa usmieval, bol neodolateľný. Nevidela som mu do očí, keďže mu vlasy padli cez pol tváre. Rukou som mu ich odhrnula a zastrčila za ucho. Ruku som však neodtiahla späť.

Zachary sa oprel o lakeť a trochu sa nadvihol, aby ma nepripučil. „No? Čo urobíš teraz, aby si sa zachránila, keď nemáš žiadnu zbraň? Lebo ten tvoj úsmev a smiech na mňa síce funguje, no neviem, čo by na to povedal napríklad taký Ian. Ak sa začneš smiať cez skúšku, garantujem ti, že sa potom sama prebodneš obojručným mečom.“ Prstami mi jemne prešiel po lícnej kosti. Zachvela som sa.

„Využila by som moment prekvapenia. Záležalo by to aj od toho, či by bol dotyčný muž alebo žena,“ odvetila som.

„Dajme tomu, že to je muž, ktorý je o teba o viac než hlavu vyšší a raz taký ťažký ako ty.“

„Ako ty?“

„Napríklad.“ Prikývla som na súhlas. Sústredene sa mi pozeral do očí, aby zistil, kedy sa rozhodnem zareagovať. Lenže ja som mala v pláne niečo úplne iné. Zachary zhlboka dýchal a čakal. Cítila som jeho neodolateľnú vôňu, ktorá ma každú sekundu omamovala stále viac a viac.

Nadvihla som sa tak, aby sme mali tváre ešte bližšie. Ruku som presunula na jeho líce a tou druhou som sa oprela o zem. Bola som trochu naklonená nabok. Zachary zatajil dych a stuhol. Ja som zas bola úplne neistá tým, čo robím. Nervózne som si zhrýzla spodnú peru, no mala som nekontrolovateľnú túžbu spojiť naše pery. Nech už bude jeho reakcia akákoľvek... – pomyslela som si a poddala sa svojej túžbe. Priblížila som sa k nemu tak, že sme sa takmer dotýkali nosmi. Čakala som, že sa odo mňa odtiahne. Jemne som zovrela jeho spodnú peru medzi mojimi. Zdalo sa, že ho to prekvapilo, no nie na dlho. Pritlačil ma späť k zemi a bozk mi opätoval. Jeho pery boli jemné a mäkké, sladké a teplé zároveň. Bol to taký nenútený, dlhší bozk. Uvoľnila som sa a úplne sa mu poddala. Rukou som mu zašla do vlasov a pritiahla si ho k sebe ešte bližšie.

Bol to Zachary, kto náš bozk prerušil. Čelom sa oprel o to moje a znovu sa mi zahľadel do očí.

„Hmm, to by možno stačilo na moment prekvapenia,“ zasmial sa. „Zaujímalo by ma, čo by si urobila, keby to bola žena.“ Nadvihla som obočie.

„Určite nie to isté,“ uistila som ho, na čo sa zasmial. Tentoraz sa sklonil on, aby spojil naše pery, čo ma neskutočne prekvapilo. Netrvalo to však dlho.

Hej! Povedali ste, že budete trénovať!“ zakričal niekto. Ten niekto bol James a za ním kráčal Samuel. „Aha, jasné... nepovedal si, čo budete trénovať.“


 Urobila som výnimku a namiesto Malého šťastia som napísala ďalšiu časť tejto poviedky. :) 

Janshai ;) 

 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek The Guardians - 10. kapitola:

5. Lizzienka
15.08.2013 [14:43]

Krasny diel!!!! Som rada ze si vybrala Janshaia podla mojej rady Emoticon Emoticon Emoticon Teraz mi je uz jasne ktory tym budem Emoticon Emoticon Idem na dalsiu kapitolu!
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Voldy
22.07.2013 [19:47]

to ako to ze som si existenciu dalsej kapitoly vsimla az teraz??? Emoticon Emoticon Emoticon ach aaano prvy bozk, laska je krasna :) toho jan... som si predstavovala inak ale vôbec to nevadí, kapitola bola primerane dlha a velmi pekna ako zvycajne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
si proste super co dodat Emoticon uz sa tesim na dalsiu kapitolu a dufam ze na nu budes mat dost casu a bude aspon z polky tak uzasna ako bola tato... som zvedava ako to bude pokracovat, je totiz super ze so samom uz vychadzaju i ked chapem ze to este nie je dokonale... ale zach to vsetkym dokonale vynahradza tak sup sup pisat Emoticon Emoticon

3. LOLstories přispěvatel
21.07.2013 [22:25]

LOLstoriesSice jsem to už četla (hell yeah! mám protekci Emoticon Emoticon Emoticon ale musela jsem to číst znovu. A potom si to přečtu jětě znovu! :D No, abych se dostala k podstatné části tohoto komentáře, tak přeskočím to, že tu budu psát, jak tě miluju a jak miluju tvoje psaní a povídky… :** :D

Políbili se! Políbili se! *tančí oslavný tanec* ou jé! Jsou spolu tak cutttte a sweeeett :****
A vsadím boty na to, že to Janshai ještě pěkně zamotá. Kdo ví, třeba se nám trochu zamíchá vztah Zacharyho a Andy… Každopádně mě pěkně vytáčí Andiiny sny. Jaký inteligentní člověk jí toho dokáže zbavit? No? Hlásí se někdo dobrovolně? :DDD

PS: Janshai je totálně k sežrání. Vrrrr :**** :DD
PSS: Ano miluju tě Emoticon Emoticon Tebe i tvé povídky! :*** :D Emoticon Emoticon

2. Perla přispěvatel
21.07.2013 [22:01]

Perla Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Oni sa pobozkali! Jeeeej ja sa rozplývam. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Ešte nikdy som si nemyslela, že budem šťastnejšia pri tejto poviedke, ale toto... proste úžas. Strašne sa mi páči Zachary, ale tá jeho minulosť ma stále dosť trápi, keďže o tom nechce nejako hovoriť. Typujem, že keď sa Andy dozvie všetko, nebude veľmi nadšená.
Čo sa týka toho sna... zaujímalo by ma, čo to malo znamenať. Zach nevyzeral, že by k Janshaiovi mal blízko, alebo žeby boli čo i len priatelia... hoc možno kedysi. Každopádne to bola úúúžasná časť a ja sa veeeeľmi teším na ďalšiu. Tak nech je čím skôr. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. mima33 admin
21.07.2013 [20:48]

mima33Janshai je fešák Emoticon Len som zvedavá, ako to naozaj bude s tým Zachom. Myslím, nie viem, že pred Andy niečo tají a umieram túžbou vedieť čo Emoticon
Kapitola bola skvelá, taká pohodová aké sú občas potrebné. Štve ma, že Andy má stále tie hlúpe sny. Snáď sa čoskoro Zachovi, alebo jej rodičom podarí jej nejako pomôcť a tých nočných môr ju zbaviť.
Mimochodom, už dlho som čakala na bozk, takže super Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!