The Guardians - 20. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Spolu s 20. kapitolou vám prinášam aj malý bonus - náhľad do Mariusovej mysle počas skúšok.
A čo sa stalo so Samuelom?

13.10.2013 (14:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1285×

Bonus

Túlal sa Centrom, až nakoniec našiel izbu číslo štyridsaťdva. Vedel, že je tu jeho sestra spolu s dievčaťom, ktoré nadovšetko miluje. Otvoril dvere a vošiel do izby.

„Marius," vzdychla Millaris. Sedela pri posteli, na ktorej bola Adriana. Ležala a oči mala zatvorené. Jej hruď sa rytmicky dvíhala a klesala. Už sa nevedel dočkať, kedy bude mať po skúškach, aby s ňou mohol tráviť všetok voľný čas. „Nemôžem sa dostať k jej snom. Vždy, keď sa o to pokúšam, je to neúspešné. Akoby ma už niekto predbehol!"

Marius len mykol plecom a posadil sa vedľa sestry. Rukou pohladil Adrianu po líci. Vedel, že nepriatelia si ju vybrali za obeť, ale po úspešnom absolvovaní skúšok už toto problém nebude. Potom už bude mať dosť síl na to, aby sa ich vplyvom ubránila. Už predtým sa mu však podarilo prerušiť sny, vyvolané niekým iným.

„Asi by si mal skočiť za bratom alebo Ianom. Ja neviem, čo mám robiť!" Millaris pustila Adrianinu ruku. „Vravela som, že na toto ešte nie som pripravená, Marius."

„Ale ona sa nesmie dozvedieť, kto som. Až do zajtra to musí ostať v tajnosti."

„Úprimne, braček? Neviem, či to pre ňu bude dvakrát príjemné prekvapenie. Vidím, ako žiariš šťastím, keď sa na ňu pozeráš. Ale tajnosti vo vzťahu nie sú dobré."

Marius, bez toho, aby jej odpovedal, odišiel za Ianom. Toho našiel v spoločnosti svojho brata a strážcov, ktorí dohliadali na správny priebeh skúšok. Keď André zbadal Mariusa, spýtavo sa naňho pozrel.

„Deje sa niečo?" opýtal sa. Položil papiere, ktoré práve držal v ruke, na stôl. Všetci v miestnosti upreli pohľad na Mariusa. Nepočítal s tým, že tu bude až toľko ľudí. Nemal však v pláne, aby sa o tomto dozvedeli aj iní, než André a Ian. Tak riskoval, že Adriana nebude pridelená jemu.

„Menšie problémy. Môžete na chvíľu?" Pohľadom pri tom prebehol aj na Iana.

Obaja hneď vedeli, o čo sa jedná. Preto sa vybrali k Millaris na pomoc. Predo dvermi však zastavil Andrého. Ian zatiaľ vošiel do Adrianinho apartmánu.

„Áno?"

„Ja... vedel by som prerušiť ten sen. A mohol by som nahradiť Millaris..."

„Tak poď, nech sa netrápia - pre obe to je dosť vyčerpávajúce."

„Nie. Ide o to, že nechcem, aby vedela, kto som." André nad tými slovami len nesúhlasne pokrútil hlavou. „Viem, že to znie fakt divne, ale... ale skús ma aspoň ty pochopiť. nebol som s ňou od vtedy, ako nás napadli v Aabhe. Máme si toho dosť čo povedať. Ak by som sa tam teraz objavil, jej skúšky by sa natiahli ešte viac."

„Niekedy sa naozaj správaš ako decko."

„Tak tam teda choď a popros Millaris, nech sa o to pokúsi ešte raz. A odkáž jej, že ju hneď vystriedam."

Marius sa teraz cítil naozaj čudne. Stál za dverami a počúval, ako sa André rozpráva s Ianom. Millaris sa do ich konverzácie nezapájala. Z ich rozhovoru však pochopil, že André sa snaží narušiť spojenie medzi nepriateľmi a Adrianou. Prial si, aby tam mohol byť spolu s ňou a sám. Keby jej bol skôr povedať pravdu, mohol ušetriť nielen ju, ale aj seba pred takýmito situáciami.

Zrazu sa na chodbe objavila postava, ktorá smerovala k nemu. Rozoznal črty Janshaiovej tváre. Mal čo robiť, aby mu znovu nejako neublížil. Keď ho Janshai zbadal, zasmial sa.

„Chlape, ja sa ti čudujem. Kde v sebe berieš tú istotu, že si ťa Adriana praje vidieť? Hlavne po tom, ako si bez vysvetlenia odišiel? A úprimne - prečo si tam rovno nezostal?"

Marius sa len zhlboka nadýchol. Mal neskutočnú túžbu zmiesť tohto chlapa zo sveta už len pre to, čo urobil jeho sestre. Ale na to ešte bude určite príležitosť - pomyslel si a prešiel okolo neho. Trápili ho slová, ktoré povedal. Už viac dní si vyčítal, že sa jej neozval, ale nemal na výber. V kútiku duše však dúfal, že Janshai proste len žiarli. Akoby to uňho nebolo práve v tejto chvíli inak!

Bol úplne proti tomu, aby ho on nahradil ako jej tréner. Lenže Ian a ani André nebrali na vedomie jeho slová. Pravdu im povedať nechcel, nemohli vedieť, že k nej niečo cíti. To by ju potom preradili úplne a na to nemohol ani pomyslieť.

„Možno máš neobyčajnú silu a schopnosti, ale pomocou ničoho ju nemôžeš donútiť, aby ťa stále milovala."

Vošiel do apartmánu a Janshaia si nevšímal. Ian a André medzi tým odišli. Kľakol si vedľa Millaris a pravú ruku priložil na zápästie Andy. Millaris sa odtiahla a vzdychla si.
„Môžeš ísť," šepol Marius.

Sadol si namiesto svojej sestry na posteľ. Zatiaľ sa nesústredil na sen, ale udržiaval ju v spánku. Palcom jej krúžil po chrbte dlane a pod prstami cítil jej slabý pulz.

Ako sa na ňu pozeral, nevedel si spomenúť na to, ako sa mu toto dievča dokázalo dostať až tak pod kožu. Doteraz sa snažil nevenovať láske žiadnu pozornosť, ale ona si ju doslova vydobyla. A bol za to vďačný. Zmenila mu život.

Zhlboka sa nadýchol a potlačil myšlienky na Janshaiove slová, ktoré ho neskutočne ranili. Snažil sa napojiť na jej sen. V mysli sa mu vytvorilo akoby nejaké puto. Zatvoril oči a sústredil sa na to, aby sa pomocou neho napojil na jej myseľ. Už to robil niekoľkokrát, takže sa s tým nijako neznepokojoval. Svoju sestru však chápal. Bola ešte mladá. Svoju silu nevedela využívať tak dobre.

Lenže ihneď narazil na problém. Jej sen znova niekto ovládal. Ako takmer vždy - pomyslel si. Spomenul si na to, ako toto spojenie už v minulosti prerušil. Vyžadovalo to oveľa väčšie sústredenie a väčšie využitie svojich síl. Zaťal zuby a opäť sa pokúsil dostať sa jej do mysle. Znovu narazil na prekážku. Bolo to akoby vrazil hlavou do steny.

Pevnejšie zovrel Adrianinu ruku. Pomyslel si, že na tretíkrát sa to už musí podariť. Teraz šiel na to pomaly. Doslova cítil, ako puto postupne putuje od jeho ruky smerom k jej mysli. Pozeral sa na jej tvár, ktorá bola pokojná. Neustále mal pocit, že otvorí oči. Čo by jej asi tak povedal?

Narazil na stenu v jej mysli, ale tentoraz to nevzdal. Snažil sa nájsť akúkoľvek štrbinku, ktorou by vkĺzol do jej mysle a tým aj prerušil sen, ktorý jej ovládali nepriatelia. Prial si vedieť, kto je to. Už teraz však vedel, že je to iste niekto z Centra. Niekto veľmi mocný.

V bielej stene akoby našiel škáru, ktorá bola veľmi malá, ale Mariusovi stačila na to, aby sa dostal k jej snu. Bolo to tak, akoby toho nepriateľa od nej odstrihol. Už necítil žiadny odpor a mal dokonalý prístup k jej snu.

Potom robil všetko tak, ako mu povedal André. Lenže on sa rozhodol, že jej pomôže.

20. kapitola

Prebudila som na búrku. Nebol tu ani Marius, ani James. Pozrela som sa na mobil, bolo práve desať hodín a tri minúty. Cítila som sa plná energie. Večer mi Marius povedal, že na obed príde po mňa, pretože od zajtra už budem jeho právoplatný strážca. Takže je potrebné povybavovať kopec vecí, samé papierovačky a tak podobne.

Vybrala som sa do kúpelne, kde som zo seba urobila človeka. Potom som sa prezliekla a poupratovala v apartmáne. Celý čas som si však nijako neuvedomovala, že mám nejakú novú silu a schopnosti. Ani len v zrkadle som nespozorovala nič zvláštne, nič odlišné.

Automaticky som vzala mobil a zavolala Samuelovi. Plánovala som s ním skočiť niekde na raňajky. Keď mi to však môj brat ani po siedmych zvoneniach nezdvihol, usúdila som, že niekde je chyba. Bolo práve desať hodín, čo znamenalo, že už určite musí byť hore. Opäť som začala volať. Ttentoraz mi to aj zdvihol.

„Samuel! O desať minút som u teba," vybafla som hneď naňho, lenže na druhej strane bolo ticho. „Sam?"

„Adriana, tu je James," ozvalo sa z druhej strany. Naozaj to bol jeho tréner a Mariusov strážca. Jeho hlas bol úplne tichý a neznel dobre. Práve v tej chvíli som sa cítila, akoby ma niekto oblial studenou vodou.

„Čo sa deje?! Kde je Samuel?" opýtala som sa ho a zároveň vybehla z kúpelne.

„V kráľovskej nemocnici." Panebože! To neveští nič dobré.

„James, čo sa stalo? Idem za vami!" Nebrala som si so sebou absolútne nič a vybehla som na chodbu.

„Nie sme v Centre, ale v nemocnici, Adriana," povedal. Ja som cítila, ako mi zovrelo hrdlo. Vyhýbal sa odpovedi na to, čo je so Samom. Takže to musí byť niečo vážne.

„Aj tak idem za vami. Nejako sa tam dostanem." Zrušila som hovor. Počula som, ako chcel James ešte niečo povedať, ale bolo mi to jedno. Potrebovala som ísť za svojim bratom!

Rozbehla som sa smerom k východu. Pozerala som, či nezbadám niekoho známeho. Nevedela som, či zavolať Mariusovi alebo Janshaiovi. Nemala som tu svoje auto, takže som nevedela, ako sa tam dostanem. Už som začala hľadať Mariusove číslo medzi kontaktmi, keď som takmer vrazila do Janhaia.

„Jan, ako dobre, že som ťa stretla. Potrebujem sa dostať do nemocnice. Kráľovskej," upresnila som, keď sa na mňa spýtavo pozrel.

„No, mám prácu. Taktiež sa snažím, aby ma vzali ako strážca. A prečo vlastne tam chceš ísť?"

„Je tam Samuel. Janshai, nemám tu auto. Mohol by si ma tam hodiť? Bola by som ti vďačná." Musela som znieť veľmi zúfalo a bezradne, keď ihneď prikývol na súhlas.

Celú cestu sme ani neprehovorili. Nervózne som si hrýzla spodnú peru. Rozmýšľala som, čo sa mohlo Samuelovi stať. Skúšky predsa iste absolvoval, dokonca aj po sne bol v poriadku. Žeby ho napadli nepriatelia?

Túto možnosť som ihneď vylúčila. Bolo by dosť nepravdepodobné, že by sa tam niekto odvážil zaútočiť na kohokoľvek.

Keď sme prišli do nemocnice, nevedela som, kam mám ísť. Poznala som jedine miesto, kde mi Hannah robila krvné testy. Lenže Janshai ma chytil za ruku a viedol na opačnú stranu, ako bola tá budova. Nebolo mi nepríjemné, že ma držal za ruku. Vlastne - takmer som to ani nevnímala. Chcela som už byť so Samuelom. Zdalo sa, že sme smerovali práve k nejakému hlavnému vchodu. Pôsobilo to tu strašidelne.

Neznášala som nemocnice. Vždy sa mi pri nich vybavila bolesť. Janshai šiel na recepciu, aby sa popýtal, kde nájdeme Samuela. Potom kývol hlavou, aby som ho nasledovala. Vyšli sme von a Janshai zamieril niekde za budovu. O malú chvíľu sa pred nami objavili obyčajné biele dvere. Vošli sme nimi dovnútra.

„Malo by to byť druhé poschodie a tretie dvere vľavo. Ja sa musím vrátiť."

„Ďakujem," povedala som a stúpila si na špičky, aby som mu mohla dať pusu na líce. Janshai sa len uškrnul a odišiel.

Schody som brala po dvoch a kým som vyšla na druhé poschodie, zadýchala som sa. Rýchlym krokom som potom prešla k dverám a neobťažovala som sa klopaním. Otvorila som dvere a naskytol sa mi zaujímavý pohľad.

Samuel ležal na posteli, oči mal zatvorené. Okolo neho boli rôzne hadičky a prístroje. Na druhej posteli sedela Millaris a v očiach mala slzy. Marius sedel vedľa nej a objímal ju. James stál na opačnej strane a bol zamyslený.

„Adriana," ozval sa Marius, keď ma zbadal.

„Čo sa stalo?" opýtala som sa a pristúpila som k Samuelovi. Videla som ho už rozmazane, keďže sa mi do očí tisli slzy.

„Jeho telo zareagovalo na schopnosti trocha neočakávane," povedal James.

„Čo to znamená?"

„Upadol do bezvedomia a dostal vysoké horúčky." Marius prešiel ku mne a vzdychol si. V tom momente som nevedela, čo mám robiť. Mala som pocit, že mi nohy každú chvíľu vypovedajú službu. Slzám som nechala voľný priebeh. „Adriana, bude v poriadku. Je to len malá komplikácia, čoskoro sa z toho dostane. Deje sa to často," hovoril Marius. Nevedela som, kedy ma stihol objať okolo pása, ale bola som mu za to vďačná.

„Marius, povedz jej pravdu. Nesnaž sa nás obe utešovať klamstvom!" Millaris znela dosť zúfalo. Hlas sa jej triasol a keby sa neovládala, reveme tu obe spolu. Netušila som však, čo sa stalo, že tu je aj ona a v takomto stave.

„Čo?" opýtala som sa. Pohľadom som prešla od Mariusa na Millaris.

„Samuel bude v poriadku, Mills."

„Znieš, akoby si tomu any ty neveril."

„James!"

Bola som zúfalá a úplne mimo z toho, čo sa tu deje. Nevedela som, čo je s bratom. Čo sa vlastne stalo?

„Ešte žiadny strážca neprežil otravu krvou so schopnosťami," vzlykla Millaris. Postavila sa a vybehla z miestnosti.

Namiesto nej sa tu nahrnuli tri postavy v bielych odevoch.

„Adriana, Samuel bude v poriadku!"

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek The Guardians - 20. kapitola:

5. Lizzienka

29.10.2013 [23:35]

Opováž sa zabiť Sama, toho mám rada!!!!!! Keď mu niečo spravíš, budem zlá!!!! Emoticon A nemôžeš odomňa čakať dlhé komentáre, keď tak napínavo píšeš

4. Voldy

13.10.2013 [20:26]

to ma nepal ze len teraz sa to roztoto a uz chces zabit sama??? v tom bude nejaky hacik a on iste prezije,,.. vsakze mam pravdu vsakze...
ooch toto cakanie ma zabija, jan bol tak sladkkkyyyyyy a chuda ze to takto.... nebude mat problemy ze opustila centrum? asi nie ked je am aj marius vsak? i ked si nie som ista ci chcem aby bola s nim a nie s janom.. ooooch toto je ... rryyycvhlo dalsiuuu Emoticon

3. Daynera

13.10.2013 [15:32]

no neviem co si mam mysliet, vychadza mi z toho iba : marius je pako (z bonusu), samuel je mimo a jan je sexi (mam rada zlych chlapcov) Emoticon

2. mima33 admin

13.10.2013 [12:45]

No... asi som vadná, ale stále mám radšej Janshaia Emoticon neviem prečo, ale pripadá mi zaujímavejší a... Zacha, či Mariusa, som nejako prestala mať rada, takže ja ti budem stále dookola opakovať, ako chcem, aby sa Andy rozhodla pre Janshaia a keď to už bude otravné, aj tak s tým budem pokračovať
Inak, kapitola skvelá, ale keď sa Samovi niečo stane, tak si ma neželaj! Je to jedna z mojich najobľúbenejších postáv a nesmie zomrieť! Len nechápem, čo tam robila Millaris a prečo ju to tak zasiahlo. Sam sa stal jej strážcom? Emoticon

1. Perla přispěvatel

12.10.2013 [21:33]

Emoticon Moje reakcie po dočítaní.
Tak ale pekne po poriadku. Keď som si prečítala kapitolu z Mariusovho pohľadu, mala som taký výraz: čože???
Veď on nemôže zomrieť a určite nezomrie. Aspoň ja v to verím. Bolo by to príliš neočakávané, hoci...
Každopádne čakám na ďalšiu, aby som sa čím skôr dozvedela, čo sa stane.
Emoticon