OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » The Guardians - 28. kapitola



The Guardians - 28. kapitolaČo je s Andrianou?

 

Prebratie prišlo o niečo neskôr. Vlastne som čas ani nevnímala. Nevedela som, ako dlho som spala. Teraz som sa cítila už oveľa lepšie, aj keď sa so mnou točil celý svet a bola som slabá. Otvorila som oči a zbadala podobnú scénu ako naposledy. Marius bol nado mnou a okolo postávali nejakí ľudia.

„Tí, ktorí tu boli, po zranení môjho strážcu zmizli a znemožnili nám odtiaľto únik a prístup k vode. Môj strážca je vážne zranený, potrebujem, aby ste zabezpečili rýchly prevoz do kráľovskej nemocnice a tých najlepších doktorov. Bude v poriadku. Musí byť, iného strážcu nechcem.“ Na ruke som cítila nejaký dotyk, a keď som sa tam pozrela, všimla som si, že ma za ňu drží samotný Marius. Svoju ruku mal celú od krvi.

„Ale vaša výsosť...“ začal niekto, no Marius ho prerušil.

„Ja som v poriadku, neublížili mi. Potrebujem, aby ste urobili to, čo som vám kázal. Pôjdem s vami, len mi sľúbte, že to zariadite,“ hovoril naliehavo. 

Na jeho tvári som zbadala pod jeho okom a na líci fialový fľak. 

 

„Marius?“ zavolala som ho potichu.

„Andy, dokázal som to. Stratila si veľa krvi, to som nedokázal uzdraviť. Budeš ale v poriadku, teraz pôjdem s tebou do našej nemocnice...“

„Ako si to dokázal?“

„To je na dlho, keď ti bude lepšie, vysvetlím ti to,“ ubezpečil ma. „Vezmem ťa do auta, si veľmi slabá a potrebuješ lekára. Môže sa stať, že som ťa neuzdravil úplne, no ak by si nestratila tvoje schopnosti, mohla by si sa uzdraviť aj sama. Najradšej by som ti ich opäť znovu dal,“ hovoril. Pozeral sa na mňa a pri tom ma hladil po ruke. To bolo po prvý raz, čo si niečo také dovolil na verejnosti. Keď sme boli medzi ľuďmi, ktorí ho poznajú, správal sa ku mne úplne inak. Možno som si to všetko len namýšľala. Nikdy nebudeme môcť byť spolu, ak chcem byť aj naďalej jeho strážca. Obaja sme to veľmi dobre vedeli. 

Bola som tak zamyslená, že som si nevšimla, že ma Marius šiel zdvihnúť na ruky. Keď ma trochu nadvihol, v hrudníku som pocítila bolesť. Nechcela som mu povedať nič, ale zaťanie zubov ma prezradilo. Môj zverenec nepovedal nič, len sa na mňa ospravedlňujúco pozrel. Vybral sa so mnou preč z domu.

Prešli sme okolo tých dvoch ľudí, ktorí tu boli aj keď som sa prebrala. Pravdepodobne to boli strážci alebo zdravotníci. Keď sme však vyšli na dvor, zbadala som tam najmenej dvadsať strážcov. Kráľovských strážcov. Cítila som sa strašne zahanbene. Nedokázala som ochrániť Mariusa. Iste sa mu niečo stalo, len to nebolo na prvý pohľad vidieť. Hlavu som pootočila k Mariusovej hrudi a rukami ho objala okolo krku, aj keď ma tento pohyb pekelne bolel. Tiež som si uvedomila, že som celá od krvi. To mi fakt nepridávalo na mojom sebavedomí, ktoré rapídne stúplo, keď som bola pridelená k Mariusovi, k priamemu členu kráľovskej rodiny. Keď sa o tomto dozvie matka a otec, budú sklamaní. Akoby som sama seba nesklamala!

Na ceste stálo väčšie auto. Niekto otvoril dvere a Marius mi pomaly pomohol nastúpiť. Bolo to ťažké, pretože sa mi k tomu všetkému točila hlava a cítila som sa slabá. Marius si sadol do toho istého auta z druhej strany. Dal ma tak, aby som sa potom oňho opierala.

Dvaja strážci nasadli do auta a vyrazili sme. Marius ma celý čas držal za ruku a ja som si vychutnávala jeho prítomnosť. Aj keď mi bolo úplne nanič.

Nepočítala som však s tým, že ma po chvíli zmohne únava. Neviem, kedy sa mi zatvorili oči a upadla som do ríše snov.

 

 

 

„V dome sme sa mali stretnúť spolu Jamesom, lenže prekvapil nás... Aiden. Mňa zneškodnil hneď pri dverách, bol som nepripravený. Andy sa dostala k zbrani skôr a začala na neho útočiť. Ja som stratil vedomie, ale keď som sa prebral, videl som, ako Aiden vrazil dýku do jej hrude. Hneď ako sa tak stalo, dal sa na útek. Mňa si skoro ani nevšimol,“ povedal potichu Marius. Bolo to presne tak, ako to opísal.

„Ale prečo si ťa nevšimol? Prečo šiel len po tvojom strážcovi? To mi nedáva žiadny zmysel!“ hovoril niekto ďalší. Pripomínalo mi to hlas Iana, hlavného strážca, no ešte som bola v polospánku. Možno sa mi to len snívalo.

„Aiden šiel po nej už dlhšiu dobu a..."

„A vedel, že je slabá." Na malú chvíľu nastalo ticho. "A to je aj ten najväčší problém, Marius. Máš slabého strážcu.“ Tieto slová ma dokonale vedeli prebrať z driemot. Lenže nemohla som byť prekvapená, bolo to tak. Samotný Marius ma cvičil a pripravoval. Videla som, čo všetko dokáže. Ja som nemala toľko skúsenosti ako on. Pri skúškach som mala hlavne veľa šťastia.

„To nie je pravda, Ian! Dobre vieš, že Andy je skvelá, je to dobrý bojovník! Skúšku zvládla dokonale. Nemusíte ju všetci súdiť len z tohto malého nedorozumenia. Bola to úplná náhoda. Iného strážcu ani nechcem.“

„Čo ak by sa znovu stala aká náhoda, ale dýku v hrudi by si mal ty? Čo potom? No a pochopiteľne, že nechceš nikoho iného. Všimol som si tú chémiu medzi vami, si z nej úplne paf!“ odvetil Ian. 

„To je už moje súkromie, ktoré ťa nemusí trápiť.“

„Marius, vieš, aké sú pravidlá. Andy sa už nemôže vrátiť do služby ako tvoj strážca. Pochybujem, že ešte bude k niekomu pridelená po tejto udalosti. Zlyhala! Stratila svoje schopnosti. Už viac nebude strážca.“ Boli to Ianove posledné slová. Ale nezdalo sa mi, že má dnes dobrý deň, znel nervózne a maximálne naštvane. 

 

 

 

Iste nevedeli, že ich počúvam. Inak by sa o tom nerozprávali. Lenže Ianove slová ma zasiahli ako šíp do srdca. Musí sa mýliť, to predsa nemôže byť pravda!

„Ian, to stačilo. Schopnosti môže dostať znovu. Ty o tom nerozhoduješ... vlastne nie tak celkom,“ dodal, keď si uvedomil, že práve Ian rozhoduje a zasahuje do pridelenia strážcov k členom rodiny. „Adriana je skvelá a ty to vieš! Dobre vieš, že toto bola len jedna posr... sprostá náhoda. Nechcem iného strážcu.“

„Ty ju miluješ, Marius a ona zas teba. Myslíš si, že to neviem? Videl som, ako si na ňu hľadel a ako si bol celý čas pri nej, keď bola zranená. Ako si rýchlo zháňal doktorov, strážcov a bol tu celý čas. Myslíš si, že to nevidno? A na tú podľa teba nehodu v sklade mám svoj vlastný názor,“ vyhlásil hrdo. Vôbec som ho nespoznávala. 

„Áno, miluje ma a ja ju. Tak sa dokážeme ochrániť navzájom, nemyslíš?"

Ian si vzdychol a bolo počuť, ako niekto odišiel. O malú chvíľu som zaregistrovala, ako sa ďalšie kroky blížili k mojej posteli. Na ruke som cítila dotyk. 

 

Marius sa ku mne sklonil a pobozkal ma na čelo. Vtedy som otvorila oči a stretla sa s jeho ustarosteným pohľadom. Posadil sa ku mne na posteľ a jeho dlaň skončila na mojom líci. 

„Prepáč, že som ťa prebudil." 

„Už som hore dlhšie," odvetila som. Chvíľu trvalo, než si domyslel, že som ich počula. 

„Aha. No nech si Ian trvá pokojne na svojom, aj tak bude po mojom." Usmial sa. „Som rád, že žiješ. Naozaj som si myslel, že ťa Aiden zabije."

„Bola som presvedčená o tom, že som už umrela," vzdychla som. Sklonil sa ku mne a spojil naše pery. Nebol to jemný bozk ako každé iné. V tomto som jasne cítila jeho hnev, bezmocnosť... ale bolo tu aj niečo iné. Cítila som niečo intenzívnejšie, než kedykoľvek predtým. 

Marius sa takmer hneď odtiahol a posadil vedľa mňa. 

„O pár dní už budeš v poriadku. Všetko bude ako pretým, sľubujem."

 

 

 

Nasledujúce dni boli plné utrpenia a bolesti. Marius tu so mnou trávil čo najviac času a mňa - ako jeho strážcu - zastupoval James. Ten mal neskutočné výčitky svedomia za to, čo sa stalo. 

Celý ten čas som nebola v nemocnici, ale v Centre pri Mariusovi. Tam ma často chodila navštevovať Hannah. Zázračná masť, ktorú na mne použili, keď som bola postrelená, teraz nezaberala a nikto si nevedel vysvetliť prečo. Celé dni som prespala, keďže som bola unavená a slabá. 

Každý deň za mnou chodili moji rodičia, taktiež Samuel a občas s ním prišla aj Millaris. Tešilo ma, že sú spolu šťastní. Ešte sa k tomu síce nepriznal ani jeden, ale videla som na nich, ako žiaria, keď sú spolu. 

Marius mi bol obrovskou podporou. Už párkrát som bola rozhodnutá, že pôjdem za Ianom a proste podám výpoveď, ale vždy ma dokázal presvedčiť. A vlastne som sama nebola pevne rozhodnutá, čo vlastne chcem. Bolo mi nanič z toho, že sa mi rana nechce zahojiť. Marius ma síce uzdravil, ale to sa vzťahovalo len na poranené pľúca. Ďalšie uzdravovanie som mu zatrhla, keďže sa pri tom veľmi vyčerpáva. 

 

 

Jedného dňa som sa prebudila a v byte nebolo ani živej duše. Marius mi dokonca nenechal žiadny odkaz. Dúfala som, že s ním je aspoň James, ktorý naňho dá pozor. Aj keď tí dvaja by si občas zaslúžili, aby boli pod dohľadom. 

Obliekla som sa a pri tom zatínala zuby, keďže má rana pekelne štípala. Medzitým som ju ešte skontrolovala. Stále bola rovnaká. Zapálená a červená. Bolela ma pri každom nádychu. Tak nejak mi začali chýbať schopnosti strážcu a rýchle uzdravovanie.

Poupratovala som Mariusov byt a zatelefonovala Samuelovi, ktorý mal dnes voľno. Dohodli sme sa na obede v meste. 

 

 

 

„Keď mi James oznámil, čo sa stalo, takmer som skolaboval! Chvíľu som si myslel, že si zo mňa strieľa." Samuel si do úst vložil kúsok syrovej pizze, takže bol na chvíľu ticho. 

„Tiež som si myslela, že je to nejaký vtip, ale keď som videla Mariusa v bezvedomí, nebolo mi všetko jedno." 

„Prečo ide po tebe a nie po Mariusovi?" opýtal sa a pozrel sa na mňa. 

Mykla som plecami. „Možno chce najskôr odstrániť mňa, aby mohol ovládnuť Mariusa. Už vie, že som mizerný strážca a je silnejší, keďže má moje schopnosti. V každom prípade musíme byť pripravený na moment prekvapenia, ktorý - ako sa zdá - využije aj pri najbližšom prepade." Odpila som si z citrónovej limonády. „Ale myslím, že ma už späť k Mariusovi nepridelia." 

„Čo to trepeš, Andy! A keby aj, Marius má o teba záujem, tak sa nemusíš báť o to, že by ste sa už nikdy nevideli." Nad tými slovami som sa musela pousmiať. 

 

„Čo ty a Millaris?" opýtala som sa ho po chvíli ticha. Samuel si vzdychol a prstami objal sklenený pohár. 

„Ťažko povedať." 

„Čo tým myslíš?"

Zhlboka sa nadýchol. „Nejdem ti hovoriť, že k nej nič necítim. Cítim a je to naozaj silné. Milujem ju, ale bojím sa jej to povedať."

Nasledoval môj dlhý monológ, kde som sa mu snažila dodať odvahu a uistiť ho, že Millaris k nemu niečo cíti. Taktiež som mu poradila, aby jej dal čas a netlačil na ňu. Millaris sa mi zdala ako veľmi plaché, tiché a krehké dievča. Úplný opak ako jej brat. 

 

Vyšli sme z reštaurácie, prišla mi správa od Mariusa, v ktorej bolo, že sú spolu s Jamesom na ceste z nemocnice do Centra. Okamžite sme sa tam vybrali. Keď sme tam prišli, Marius nás čakal pred hlavným vchodom. V rukách mal kufrík a na perách úsmev. Takého šťastného som ho už dlho nevidela. 

 



Udivuje ma, že nikto z tej udalosti neupodozrieva Jamesa. :D Čakala som, že práve naňho budete hádzať vinu. :D 
Máte nejaké tipy, že kto by mohol Aidena informovať o každom pohybe Andy a Mariusa? 

Kapitolu by som chcela venovať mime33, Ellie a Lizzienke. :)

 

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek The Guardians - 28. kapitola:

4. mima33 admin
02.01.2014 [13:32]

mima33No, ani sa nedivím, že Andy už nechcú vrátiť k Mariusovi a keď mám byť úprimná, mne to vôbec nevadí. Práve naopak - ak by boli od seba, potešila by som sa Emoticon
Myslím, že za tým je niekto zo strážcov, ale James ma teda nenapadol - pripadal mi ako Mariusov priateľ - taký ten ozajstný - a preto nemyslím, že je za tým. Ale možno ma prekvapíš Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. LiliDarknight webmaster
28.12.2013 [21:06]

LiliDarknightA že ja týram svoje postavy! Bože, sistrm, ako im toto môžeš robiť? Veď bože! Ja viem, že plánuješ druhú sériu, ale to neznamená, že sa tá prvá musí skončiť zle. Trochu pozitívnosti by to chcelo! Emoticon
Inak boli kapitoly skvelé, ale tá gramatika... Sistrm, občas to vyzerá, že to po sebe ani nečítaš. Emoticon Emoticon
Teším sa na pokračovanie. Takže šup-šup do práve, ja som veľmi netrpezlivá. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Lizzienka
27.12.2013 [21:17]

V prvom rade ďakujem za venovanie!! Emoticon No a teraz priamo ku kapitole Emoticon Chudák Adriana!! Mne by maximálne kleslo sebavedomie, keby že na mňa niekto takto kydá a ja to ešte aj počujem Emoticon Emoticon Tak už by si k nej mohla začať byť trošku milšia Emoticon Má to chudera už aj tak dosť ťažké Emoticon A čo sa týka Samuela a Millaris, tak tým úplne najviac fandím!!!! A prosím si rýchlo pokračovanie Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Perla přispěvatel
26.12.2013 [0:30]

PerlaNo tak ja som si konečne naľla čas a dohnala všetko zameškané. Emoticon Emoticon Emoticon
A nezmôžem sa na iné než: Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Akože Andy už nechce ian prideliť k mariusovi? A nechce, aby bola strážkyňa?! zbláznil sa?! Prosím, nech ho niekto odstrelí! Emoticon Veď je jasné, že ona a Marius proste musia byť spolu, inak by to nešlo!
Nuž a čo sa týka iného, dúfam, že sa dočkám vývoja medzi vzťahom Millaris a Samuel, pretože tento párik ma veeeľmi zaujíma.
A ospravedlňujem sa, že som nekomentovala každú časť, no ako náhle som začala čítať, uuvedomila som si že je koniec až keď som nenašla ďalšiu kapitolu. Emoticon Emoticon
Takže hor sa na ďalšiu, ktorú pridáš dúfam že čoskoro.
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!