OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ukradnuté spomienky - Kapitola 13



Ukradnuté spomienky - Kapitola 13Klamstvo sa dá tromfnúť len väčším klamstvom

 

Kapitola 13

„Ešte dlho sa budeš vyškierať?“ spýtala sa Thora namrzene Vicky, ktorá sa ako na povel ešte viac usmiala – čo už by nemalo byť fyzicky možné bez toho, aby si pri tom nenatrhla aspoň jedno líce.

Thora mala veľké plány v momente, ako došla z práce. Tie jej však nehabne narušilo smradľavé prekvapenie. S nadávkami, ale hlave istou dávkou nadšenia, sa vrhla ku kamere, presvedčená, že má v rukách konečne rukolapný a nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že má plné právo tú obsratú rohožku hodiť susedke do tváre. Očakávala teda, že odhalí zábery jej otravnej čivavy. Na jej veľké sklamanie tam bola nejaká mačka.

Čo Viky vnímala ako potvrdenie svojich predchádzajúcich slov, pretože ako profesionálna chovateľka obrovského prerasteného chlpatého medveďa skríženého s nejakým tigrom, o ktorom tvrdila, že je to čistokrvná Mainská mývalia mačka, dokonale poznala správanie mačiek a vyznala sa tiež v smrade toho, čo po sebe nechávali.

Čo boli jej vlastné slová a Thora si o tom myslela svoje. Možno ju mala počúvať a ušetrila by si hádky so susedkou, ale predpokladala, že s tou starou ropuchou by sa aj tak mala vždy o čom hádať, keďže bola patologický zvedavec. Problémom ostali voňavé prekvapenia – nebol to susedkin pes a Thora fakt netušila, ako presvedčiť očividne pomstychtivú mačku, aby si našla záchod niekde inde.

„Zajtra zájdem do obchodu a prinesiem ti korenie a kocúrnik.“

Thora zagúľala očami, pretože to druhé znelo ako eufemizmus pre trávu.

„Ak myslíš, že to pomôže,“ zabrblala.

Vicky sa zasmiala. „Nemala si jej ničiť záchod u vás v záhrade. Takže ti z pomsty chodí na rohožku.“

„Tak som jej mala dovoliť čo presne? Aby mi ničila záhadu? Vieš vôbec, ako otrasne to vyzerá, keď záhrada ženy, ktorá sa živí úpravou záhrad, vyzerá ako by ju práve prekopala armáda nadrogovaných krtkov?“

„Neboj sa, nejako si poradíme.“

Thora prstom ukázala na priateľku. „Ani neuvažuj o tom, že mi ju nasťahuješ do domu. Nepotrebujem, aby som si chlpy vyberala z každého jedla a aby mi niekto škrabal nábytok. Celkom v pohode ho zvládam zničiť aj sama.“

V podstate to nebolo až také veľké klamstvo, ale Vicky poznala Thoru príliš dobre na to, aby spoznala, keď tára. Pravdou bolo, že proti mačkám vo všeobecnosti nič nemala a dokonca sa rada maznala aj s Vickinou chlpatou obludou, ktorá sa volala Chewie, pretože Vicky ako zarytý geek nemohla prísť s ničím menej fanúšikovským a viac klišé.

Navyše Vicky vždy dokázala bezpečne odstrániť všetky chlpy zo svojho oblečenia a tvrdila, že ľudstvo od čias sušičky nemohlo vymyslieť nič geniálnejšie. Thora priateľke rada pripomínala, že sušička nebola vymyslená na odstraňovanie zvieracích chlpov z oblečenia, ale Vicky vždy len odsekla, že presne to bol účel sušičky a práve preto bola v odchlpovaní neprekonateľná.

„Skočím nám po nové drinky,“ ponúkla sa Vicky a stále sa potuteľne vyškierala.

Tak si Thora len povzdychla a na znak súhlasu pozdvihla svoj skoro prázdny pohár.

Možno by mala Vicky doniesť po dve koly, aby sa nemuseli prechádzať tak často. Ani jedna z nich totiž nepila. Neboli, teda z pohľadu iných ľudí, prudérne a obe si občas dali pivo alebo dve, ale takmer nikdy nie viac. Takže aj keď chodili von, nalievali sa kolou a výborne sa bavili – pretože nepotrebovali alkohol, aby sa vedeli zasmiať a okrem toho mali obe veľmi nepríjemné spomienky na to, keď sa spolu prvýkrát a aj naposledy opili.

Vtedy bola Thora v meste nová. Čerstvo sa presťahovala k tete a ten večer sa pre niečo pohádali, takže sa Thora rozhodla prijať pozvanie na nejakú šialenú párty, kde nikoho neoznala. Chcela sa len opiť. Lenže sa opila príliš rýchlo, takže skončila v kúpeľni a súrne hľadala záchod, ktorý by mohla objať ako najlepšieho priateľa. Ten jediný v dome už však bol obsadený – zabrala si ho Vicky. Nakoniec skončili tak, že jedna druhej pridržiavali vlasy a následne sa snažili navzájom poumývať, čo skončilo tak, že boli smradľavé, špinavé, ale v tom opitom stave sa na tom perfektne zabávali.

Druhý deň ráno obe ľutovali rozhodnutie piť, ale nie nápad vymeniť si čísla.

Od toho momentu boli prakticky nerozdeliteľné. No nikdy sa už neopili.

Thora sa usmiala, keď zazrela, ako na ňu Vicky máva plným pohárom, do ktorého im barman veľkodušne zabodol kokteilové dáždničky, lebo mal asi pocit, že sa im potrebuje revanšovať za nedostatok alkoholu v pohároch. Vicky sa ním takmer obliala, na čom sa Thora zasmiala. Vtedy dostala príležitosť konečne si prezrieť kamarátkine šaty. Pretože predtým bola príliš nasrdená na to, aby ich nejako komentovala.

Vicky bola fakt dobrá a väčšinu šiat si šila sama – dokonca sa domu venovala profesionálne, čo o nej tušila maximálne geekovská komunita, pre ktorú vyrábala okrem šiat aj kostýmy, ale Vicky tvrdila, že jej to stačí. Žila si aj tak dobre a navyše sa dokázala obliecť lepšie ako všetci ostatní. Teraz mala na sebe krátke šaty navrhnuté ako poctu Captain Marvel – Thora si pamätala, že Vicky vyrábala väčšinou večerné šaty inšpirované komiksami alebo knihami, občas aj filmami. Tieto boli navyše v štýle nejakej minulej odevnej éry, o ktorej jej Vicky určite rozprávala, ale to bolo asi rovnako účinné akoby teraz Thora začala Vicky vysvetľovať rozdiely v odrodách peperomie.

Thora len vedela, že šaty boli z tmavomodrej splývavej látky, mali široké ramienka a z nich spustené červené a biele stuhy, ktoré sa zbiehali na ľavej strane pásu a odtiaľ do bokov. Celému výtvoru trónil pozlátený tenký opaštek, ktorý mal miesto pracky hviezdu. Viky v tých šatách vyzerala úchvatne a očividne si to mysleli aj chlapi v klube, ale ona im nevenovala pozornosť – ako sama hovorila, teraz si chcela užiť trochu voľnosti. Po nedávnom škaredom rozchode sa jej Thora ani nečudovala.

Vtedy však Thore niekto doslova vošiel do zorného uhla.

Zodvihla hlavu a ihneď mala chuť začať nadávať. To jej Ryan nemôže dať pokoj aspoň mimo práce? Stále ju prenasledoval, pretože bol posadnutý myšlienkou, že niekde kuje tajné plány na odstránenie Greenovcov. A dokonca to robil práve v tomto klube a nemal ani toľko slušnosti, aby nevyzeral tak prekliato príťažlivo.

„Čo tu chceš?“ oborila sa naňho a ani sa nesnažila predstierať, že jej práve nekazí večer.

Ryan sa usmial. „To isté by som sa mohol pýtať ja teba, nemyslíš?“

„Nie, že by som sa ti musela spovedať, ale moja kamarátka si tento klub náhodou obľúbila a rozhodla sa sem znovu zavítať. A pretože som dobrá kamarátka, rozhodla som sa ju podporiť. Čo tu teda robíš ty?“ vypálila otázku skôr, ako stihol nejako okomentovať jej uštipačný tón alebo fakt, že boli očividne v klube, ktorý vlastnil Alex a ktorému bola osobne vynadať za to, že Vicky ťahá do sveta podvodníkov a zberačov informácií.

Pohodil plecom. „Možno som sem prišiel vypustiť paru.“

Jej odfrknutie splynulo so zvukom odkašlania. Ryan na to reagoval otočením, čím takmer vrazil do Vicky, ale nakoniec sa im spojenými silami podarilo stabilizovať tekutinu v pohároch dostatočne na to, aby ňou nezničili jej krásne šaty. Keď boli poháre bezpečne na stole, začali sa premeriavať zvedavými pohľadmi a obaja sa snažili Thore naznačiť, že by ich mala predstaviť.

Miesto toho siahla po novej kole a ostentatívne ju začala sŕkať.

Viky pretočila očami a usmiala sa na Ryana. „Ahoj, ja som Vicky, Thorina kamarátka.“

Podal jej ruku. „Ryan.“

„Ach,“ Vicky sa zoširoka usmiala a Thora vedela, že tento večer ešte oľutuje, „tak to si ty.“

„Theodora ma snáď spomínala?“

Vicky nad tým menom len zodvihla obočie. „Určite nespomínala, že si kus.“

Thora mala chuť udrieť si po čele.

„Ale nehovor. Naozaj to nespomenula? Som sklamaný.“ Pomaly zodvihol kútiky úst a na Thoru sa šelmovsky usmial, v reakcii na čo naprázdno prehltla. „A čo keby sa mi za takú nehoráznu chybu ospravedlnila tým, že by si so mnou zatancovala?“

Thora už-už otvárala ústa, aby ho poslala do čerta, ale Vicky ju predbehla: „Som si istá, že sa nenechá prosiť.“

Zaškrípala zubami a s pohľadom, ktorý jasne hovoril o tom, ako si to Vicky vyžerie, keď sa vráti, obišla Ryana a zamierila na parket, kde niekoľko ľudí predstieralo, že dostali zásah elektrinou a iní zase akoby tancovali na úplne inú hudbu. Ako na potvoru potom začala hrať stará pesnička, ktorú Thora spoznala po prvom tóne – bola to tá, ktorú s Ryanom často počúvali, keď bola ešte v decáku. Ak by boli pár, určite by ju označili za svoju šťastnú pieseň alebo niečo podobné.

V tejto situácii skôr spôsobovala, že Thore skysol úsmev na perách.

„Trochu divná náhoda, nemyslíš?“ podpichla ho, keď ju schytil do náručia a začal s ňou tancovať, napodobňujúc choreografiu, ktorá sa objavila vo filme.

Musel sa k nej skloniť, aby ju počul. Takže ich objatie pôsobilo až príliš intímne.

„Neviem, o čom hovoríš,“ zachechtal sa.

Pokrútila hlavou. Iste, náhodou sa zjavil pred ňou, vylákal ju na parket a hneď ako sa tam objavili, začala hrať stará pesnička, ktorá sa úplne vymykala tomu, čo tu normálne hrali? A potom že Thora podvádza a klame. Ryan nebol o nič lepší.

„To je tvoj plán? Oblbnúť ma a potom dosiahnuť to, čo chceš?“

Nosom sa jej obtrel o krk. „Ako som povedal, potrebujem len vypustiť paru. Mám za sebou náročný deň a toto miesto má takú zvláštnu atmosféru.“ Vyprskla. Snáď nedúfal, že uverí takým somarinám. „Prekvapuje ma, že si pamätáš tie kroky.“

So zamračením si uvedomila, že má pravdu. Ešte v decáku, kým sa nikto nedíval a oni trávili čas sami, zistili, že obaja prechovávajú divnú lásku k starým filmom. A keďže sa v niektorých ich obľúbených tancovalo, rozhodli sa tie scény zrekonštruovať. Nesmierne sa na tom zabavili.

Thoru to dokázalo rozveseliť a aspoň na chvíľu odpútať od ťaživých myšlienok. Ryan sa nedostával do problémov. Za posedných desať, teda vlastne deväť, rokov si na tie okamihy takmer ani nespomenula. Až kým dnes neskončila v Ryanovom náručí a neuvedomila si, že jej podvedomie si pamätá aj to, na čo myseľ dávno zabudla.

„Pamätám si všeličo,“ skonštatovala. Tisli sa k sebe a určite pôsobili ako zamilovaný párik. Lenže ak sa chceli rozprávať bez toho, aby na seba vyslovene revali, museli sa trošku prispôsobiť. Dúfala, že Ryana bude bolieť za krkom. „Pamätám si, že si býval oveľa menej upätý. Mal si svojich priateľov a urobil by si pre nich čokoľvek. Nikdy si nikoho neodsudzoval. Čo sa stalo s tým chalanom? Prečo teraz podozrieva všetkých okolo seba z toho najhoršieho?“

„Ľudia sa menia, veď si to sama povedala,“ Zamručala, aby mu dala najavo, že sa z toho tak rýchlo nevyvlečie. Uzavrel to povzdychom. „Niektorí ľudia, o ktorých som si myslel, že sú to moji priatelia, ma veľmi rýchlo zradili. A tí zvyšní využili moju neprítomnosť, aby sa priživili na mojej matke. Ak by som mal nejakého brata, neveril by som ani tomu.“

„Asi si nestretol veľa slušných ľudí,“ skonštatovala.

Zasmial sa jej do ucha. „Nepokúsiš sa ma presvedčiť, že k nim patríš?“

Pohodila plecom. „Nie,“ uzavrela nakoniec. „Na čo sa zbytočne snažiť? Máš svoj názor. Nebudem ti ho brať. A čokoľvek by som sa pokúsila povedať, prekrútil by si to.“ Nemohla si pomôcť, aby pri tom neznela aspoň trošku smutne, hoci si to svojím spôsobom vážne zaslúžila. „Veď ty časom aj sám pochopíš, že podozrievaš nesprávnu osobu.“

„Možno by pomohlo, keby sme sa prestali stretávať na podobných miestach.“ Thora sa v duchu zasmiala. Čakala, kedy sa začne vypytovať. O ostražitosť ju nedokázalo obrať dokonca ani jeho objatie. „Povedala si, že pre Alexa už nepracuješ.“

Privinula sa k nemu, keď zacítila, ako jej do chrbta niekto vrazil.

Podvedome natiahla ruku, ale keď sa nič nestalo, opäť ju položila na Ryanovu hruď.

„Nepracujem,“ priznala. „Okrem toho tu aj tak nie je. Dvere do zadnej miestnosti nikto nestráži, takže je prázdna. Takže sa nemusíš báť, nikto nás nebude rušiť.“

Zdalo a jej, že zahmkal. „Nehovorila si naposledy, že sa sem už nikdy nevrátiš?“

„Vicky si tento podnik bohvieprečo obľúbila,“ prehodila nakoniec, pretože bolo oveľa jednoduchšie klamať pravdou.

„Nebudeš kamarátke chýbať?“

„Na chvíľu to vydrží.“

Ryan si ju pritisol ešte bližšie a sklonil sa k jej krku. Niekoľkokrát po ňom prešiel perami. To, že už prestali tancovať a prešľapujú na okraji parketu z jednej nohy na druhú, si uvedomovala len vzdialene. Aj po rokoch malo Ryaonove objatie rovnako horúcu príchuť a ona sa doň ponárala s absolútnym presvedčím, že sa tam stratí. Ak by vtedy ostala v decáku o dva alebo tri týždne dlhšie, možno by nakoniec skončili ako pár – alebo by sa rozhádali a teraz by si nevedeli prísť na meno.

Nechcela o tom premýšľať. Chcela si len vychutnávať pocit jeho pier na tých svojich.

No vtedy do nich niekto vrazil. Thora skončila nacapená na Ryanovej hrudi a narazila zubami do jeho. Čo nebolo ani v najmenšom príjemné, no obaja sa na tom začali smiať. Natiahla ruku a keď sa nič nedialo, trošku sa uvoľnila a odtiahla sa, aby našla svoju vlastnú rovnováhu. Obaja sa pochechtávali a Ryan odhŕňal Thore vlasy z očí.

„Očividne mi nejaký dobrák pripomína, že by som sa mal krotiť.“

Zodvihla obočie. „Nebodaj nie je tvojim zámerom dostať sa mi pod sukňu?“

Zasmial sa, keďže žiadnu sukňu nemala. „Nie, ale ak by ma neprerušili, neprestal by som a pritom ma zajtra čaká náročný deň. Greenovci sa rozhodli vybrať na malý výlet do zoo, takže musím byť čulý.“

„Predstav si,“ zahuhňala a musela sa veľmi snažiť, aby sa nezamračila.

Vedela, že Greenovci sa nikam nechystajú, pretože Jason by jej o tom dal vedieť. Na zajtra mali už svoje vlastné plány. Hoci ich možno budú musieť zrušiť pre zlé počasie. Neprekvapovalo ju, že Ryan dokázal klamať s takou ľahkosťou. Patrilo to k jeho práci. Prekvapilo ju však, ako veľmi sa jej to dotklo. Jeho slová bodali a hlavne úmysel v nich ukrytý. Nedala mu síce veľa dôvodov, aby jej dôveroval, no napriek tomu... sa jej tie slová dotkli. Pripomenuli jej, že medzi nimi nič nemôže byť.

Pretože preňho je momentálne len potenciálnou hrozbou.

Privrela oči, keď hrozilo, že jej z nich vyhŕknu slzy.

„Nuž,“ zachripela a musela si odkašľať, aby dokázala normálne pokračovať, „tak by som ťa asi nemala ďalej otravovať. Vrátim sa späť k Vicky.“

Otočila sa s úmyslom odísť, no zachytil jej ruku a odmietal ju pustiť.

Zvrtol ju, aby sa naňho zadívala. V očiach mal divnú iskru a výraz, ktorý hovoril o jeho rozpoltenosti. Pootvoril ústa, akoby jej chcel niečo povedať, no nič z nich nevyšlo. Možno jej len chcel povedať, aby neodchádzala, lebo sa mu páči a chce s ňou stráviť pekný večer. Možno ju chcel upozorniť, aby sa nepokúsila zradiť jeho zamestnávateľov, pretože by to pre ňu nemohlo dopadnúť dobre.

Chcela mu v tom improvizovanom neexistujúcom rozhovore odseknúť, že by ju nemal podozrievať, pretože by neurobila nič, čo by mohlo ublížiť Jasonovi a že ak chce, stačí len natiahnuť ruku a povie mu, že srdce sa jej chveje v hrudi vďaka jeho dotyku.

Ani jeden z nich neprehovoril. Obaja si možno predstavovali iné scenáre prípadného rozhovoru a došli k iným výsledkom. Thora si nemohla byť istá. Vedela len, že predlžovaním tohto momentu si bude zbytočne ubližovať. Pretože nemohla stále myslieť na to, čo mohlo byť a vďaka jej pochybným voľnočasovým aktivitám nikdy nebude.

Vtedy sa však Ryan rozhodol. Thora nedostala príležitosť spýtať sa ho.

Pretože si ju k sebe pritiahol a pobozkal ju. V ten moment konečne pocítila ten dotyk, na ktorý čakala celý večer. Niekto sa jej obtrel o chrbát a do voľne spustenej ruky jej vopchal lístoček. Skrčila ho a napchala do vrecka. Na okamih zaváhala. Mala by sa odtiahnuť a povedať Ryanovi, čo sa deje a čo sa rozhodla urobiť. Lenže... na to bolo neskoro. Cítila, ako jej v reakcii na tú myšlienku po líci stiekla jediná slza.

Napriek tomu Ryana objala okolo krku a tiež ho pobozkala.

Možno by si mala prestať odopierať radosti života. Môže sa predsa vytrestať aj inak.

Kapitola 12 ¦ Kapitola 14



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté spomienky - Kapitola 13:

4. LiliDarknight webmaster
Včera [15:45]

LiliDarknightMaya666, tvoja kamarátka znie ako moja krvná skupina. Emoticon Títo dvaja majú svoje ľudské momenty, a potom sa vrhnú po hlave do ďalšej kaše a ja si pomyslím, že im to fakt dlho nevydržalo. Emoticon
ďakujem za komentár Emoticon

3. Maya666
18.10.2020 [18:35]

Vicky je naprosto dokonalý geek a jak jsem zjistila i reálná Emoticon mám kamarádku podobného ražení ohledně šití Emoticon co se týče kapitoly se obávám že radostný okamžik nwbude mít dlouhémho trvání a zase se něco pokazí... I když tady oba vypadají tak lidsky Emoticon těším se na další Emoticon

2. LiliDarknight webmaster
18.10.2020 [11:49]

LiliDarknightRomis, samozrejme, že sa Thora skočí do problémov po hlave podobne ak jej menovec, len pri tom asi nebude krútiť kladivom nad hlavou, ale to je len taký malý detail. Emoticon Ale rozhodne sa dostane do problémov a možno nielen seba, ale tak to sa tiež dalo čakať. Emoticon
Nuž áno mačka. Pre kohokoľvek, kto má nejakú skúsenosť s mačkami, to bola veľmi jednoduchá hádanka. Nám niečo podobné robil tetin kocúr - ktorého sme niekoľko mesiacov strážili u nás doma, keď bola teta so strýkom v zahraničí. Kocúrovi sa však jeho nový domov nepáčil a tam nám pravidelne chodil nechávať smradľavé kôpky do vane. Vykúpili sme takmer všetky zásoby čierneho korenia na svete, kým pochopil, že záchod má inde. Emoticon
Som zvedavá, čo vyskúmaš, keď sa začneš zameriavať na Jasona. Emoticon
Ďakujem za komentár Emoticon

1. Romis
17.10.2020 [20:53]

No moment!! Doufám, že tím nenaznačuješ, že se bláznivá Thora chce pustit do nějaké bláznivě sebevražedné mise ala její blonďatý jmenivec s kladivem. Emoticon Emoticon Co se divím beztak jo. To totiž sedí na oba dva ty blázny a ona to prostě jen stihla dřív. Emoticon
Takže to byla kočka, cha! Já to tušila. Náš adopťák dělal něco podobnýho, když jsme si dovolili mu nedat brambůrky nebo podobnou hnusárnu, kterou potřeboval ke spokojenému životu, tak se urazil a šel nechat pozdrav mimo záchod. Trvalo půl roku než jsme si to vyjasnili a já se doteď upřímně divím, že jsem ho neubezdušila. Emoticon
Heršoft, vážně mi pořád vrtá hlavou Jason.Vo co go? Jaký zákaz? napadaj mě divočiny jako chráněný svědek, ale to zas neodpovídá okolnostem. Budu se, na toho našeho skladatele, muset víc zaměřit.
Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!