OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ukradnuté spomienky - Kapitola 20



Ukradnuté spomienky - Kapitola 20Každá pochybnosť je ako klinec do rakvy

 

Kapitola 20

Informácie v obálke neboli ktovieako úžasné.

Ryan s niečím podobným rátal, no napriek tomu ostal len pozerať s otvorenými ústami, keď spoločne s Theodorou roztrhli zalepený papier len preto, aby im pohľad vzápätí padol na veľmi šťavnaté fotky jedného neverného manžela. Ak by pracovali pre bulvár, mohli by napísať rovnako výživný článok o tom, ako sa podnikateľská trieda zvrháva a znudený manželia hľadajú svoje šťastie v objatí iných žien.

Theodora sa tomu zasmiala a navrhla mu, že by sa mohli dať na podnikanie a nechať si za tie vydarené fotky zaplatiť. Pristihol sa pri tom, že to zvažuje, čo okamžite uhádla a začala sa smiať. Jej smiech bol nádherný a hrial ho dokonca aj v tejto chvíli, keď bol v práci. Theodora sa ukázala byť vynikajúca spoločníčka a hoci za večer ešte niekoľkokrát skĺzli k téme práce, vzápätí sa s chechotom vrátili k niečomu menej náročnému. Bolo príjemné tráviť s ňou čas.

Tá spomienka však nestačila, aby sa v práci vedel lepšie sústrediť.

Mark bol na ťahu. Keďže Ryanovi sa nepodarilo získať potrebné informácie, opäť sa snažili nalákať ďalšieho svojho kolegu. Netušil, či to vyšlo alebo nie, ale všimol si, že jeho kolegovia sú obozretnejší než inokedy. Možno preto, že v noci pred domom zastavilo tmavé auto, z ktorého očividne nikto nevystúpil. Odišlo až vtedy, keď sa jeden z nočných strážcov rozhodol to preveriť. Znamenalo to, že nepriatelia Greenovcov sa už nechceli hrať a potrebovali výsledky.

Takže keď za ním prišla zadýchaná Theodora, lebo práve presúvala obrovské balvany a nazývala ich dekoráciou, a oznámila mu, že ich večerný program sa posúva na neskoršiu hodinu, len zodvihol obočie a zahmklal svoj súhlas bez toho, aby pátral po dôvodoch. Pretože v tom istom čase jeden z jeho kolegov, jeden z dvoch, ktorých mal strážiť, odišiel s tým, že ho potrebuje Mark.

Ryan uvažoval, čo to asi môže znamenať, keďže len včera ho kŕmil nepravdivými informáciami.

Jeho podozrenie sa potvrdilo, keď mu zazvonil mobil.

„Deje sa niečo?“ oslovil svojho šéfa.

„Deje sa všeličo,“ prisvedčil Mark. „Vyzerá to tak, že sme chytili našu krysu. Niekto sa ukázal pred reštikou, o ktorej si včera hovoril, a začala prestrelka. U nás všetci v poriadku, nejaké rozbité sklo a zranená chodkyňa. Z druhého tábora máme jednu mŕtvolu.“

Ryan zahvízdal. „Policajti?“

„Myslia si, že to bola náhodná streľba a zozbierali výpovede. Phillip Greene sa zajtra chystá na stanicu, aby to všetko vysvetlil.“

„Prečo mám pocit, že toto všetko nie je dobrá správa?“

Mark si povzdychol. „Lebo možno nie je. Síce sme zaistili Patricka, ale... nie som si ním úplne istý. Predstavujem si, že ak by mal podozrenie, že sme ho odhalili, asi by skrátka zdrhol, on miesto toho úplne normálne nakráčal do agentúry, keď som ho zavolal, že s ním potrebujem hovoriť. Momentálne je priviazaný k stoličke a trvá na tom, že nič neurobil. Tiež chce hovoriť s tebou.“

„Prečo práve so mnou?“ čudovala sa Ryan.

„Vraj ty jediný tu máš rozum.“

Ryan začal šípiť, že niečo nie je úplne v poriadku. Ale nedal to najavo.

„Mám prácu.“

„Vyriešené. Niekto za teba zaskočí. Greenovcom som už to telefonoval.“

„O pár minút som v agentúre.“

Nezdržiaval sa vysvetľovaním, skrátka len zamieril k svojmu autu. Cestou zachytil Theodorin pohľad, ale len jej smerom kývol hlavou. Stretnúť sa mali až večer a dúfal, že dovtedy stihne vyriešiť všetko, čo sa im momentálne rútilo na hlavu. A niečo ich smerom muselo prinajmenšom padať, keďže Mark sa ani len trochu netešil potenciálne vyriešenej situácii s vynášačom informácií. Cítil, že je v tom viac, hoci nevedel, čo presne.

Napriek tomu zodvihol obočie, keď vstupoval do Markovej kancelárie.

Vo vnútri totiž naozaj sedel Patrick priviazaný k stoličke.

„Tak čo mi chceš povedať a nemohol si to vybaviť cez telefón?“

Mark sa zadíval na Patricka a veľavýznamne zodvihol obočie.

Ryan sa okamžite cítil ako úbohá obeť nejakej stávky.

Následne však Mark hodil bradou smerom k Patrickovi. „Tuto mladý tvrdí, že je obeť.“

„Takže nemáš nič spoločné s vynášaním informácií?“ spýtal sa ho okamžite Ryan.

Patrick ani na chvíľu nezaváhal. „Vedel som, že sa niečo deje, lebo táto zákazka od začiatku smrdela. A ty si mi včera povedal tú blbosť o tom, že sa Greenovci chystajú na nákupy, pričom nikto nič nespomínal. Ale povedal som si, že na to možno zabudli. No a potom mi ešte večer prišla správa z firemného e-mailu, v ktorej mi niekto, kto sa vydával za Marka, prikázal, aby som ráno nešiel do domu, ale do centra.“

„Niekto, kto sa vydáva za Marka? Nie Mark?“

„Tvrdí, že mi nič neposlal,“ skonštatoval Patrick a podľa toho, ako krčil obočie, bolo jasné, čo si o tom myslí.

„Na mňa to pôsobí tak, že si sa nechal nachytať pri čine a chabými výhovorkami sa snažíš zakryť svoju chybu.“ Lenže pri jeho konštatovaní sa nikto netváril, akože objavil novú Ameriku, tak sa Ryan zadíval na Marka. „Takže tu je niečo, o čom si mi nepovedal.“

Mark prikývol. „Ten chlapík od konkurencie? Je živý.“ Ryan premýšľal, či potrebovali práve takúto výhodu, ale predpokladal, že aj takáto bola lepšie ako žiadna. „Tak som zobral tohto mamľasa a predstav si moje prekvapenie, keď ho nespoznal. Tvrdil, že ho nikdy nevidel a ani nepočul. Pár minút v Bertovej opatere a spieval sopránom niečo o tom, že ich informátorom je žena.“

Bert vedel byť veľmi presvedčivý a napriek svojmu takmer neškodnému menu určenému skôr pre poslíčka v hoteli, bol Bert v skutočnosti jeden z najlepších vyjednávačov – a vcelku rád mučil ľudí, čo väčšinou zahŕňalo ihly a vďaka tomu sa mu Ryan radšej vyhýbal. Vedel však, že na niektorých ľudí neplatil ani podobný druh pozornosti a dokázali klamať.

„Ty mu veríš?“

„Len o niečo viac ako tomuto potkanovi,“ rozhodil Mark rukami a ukázal pri tom na Patricka, „takže nie veľa. Ale na pochybnosť to stačí.“

Ryan kývol hlavou, čím mu dával najavo svoju podporu.

„Zamestnávaš presne tri ženy a z toho len jedna z nich má priamy prístup k tomuto typu informácií,“ začal premýšľať a Mark pokyvkával hlavou na znak súhlasu. „Ale Andy je momentálne na opačnom konci štátov a pochybujem, že by sa miešala do nejakého sporu medzi obchodnými partnermi. Takže ostávajú asistentky, ktoré by sa k podobným informáciám dokázali dostať aspoň okľukou.“

„A ešte tá tvoja záhradníčka.“

Ryan zodvihol obočie. „Prečo do toho ťaháš Theodoru?“

„Ja ju do toho ťahám? Nebol si to práve ty, kto pred časom tvrdil, že je to kriminálny génius?“

„Nič také som netvrdil,“ zamrmlal si popod nos, na čo Mark reagoval odfrknutím. „Dobre, možno som to tvrdil, ale... Ako si povedal, tá moja konštrukcia bola trochu príliš pritiahnutá za vlasy. Okrem toho som s ňou trávil posledných pár dní a spolu sme plnili divné úlohy a snažili sa získať infomráie o obchodných partneroch Phillipa Greena. Myslím, že by sa už nejako prezradila.“

„Prosím ťa, len mi povedz, že si nezmenil názor len preto, že sa jej chceš dostať do nohavičiek.“

Zagúľal očami. „Nezmenil som názor len preto, že sa jej chcem dostať do nohavičiek.“

„Aspoň to nepopieraš,“ utrúsil Mark, za čo mu Ryan venoval ostrý pohľad spopod zvrašteného obočia. „Povedal si, že toho veľa skrýva a má svoju minulosť. Očividne má väzby na mocných ľudí v podsvetí a som si istý, že niekoho z nich by situácia okolo Greenovcov mohla zaujímať.“

Kývol. „To je bezpochyby pravda, ale prečo potom by chcela Greenovcom pomôcť?“

„Dúfal som, že budeš poznať odpoveď.“

Rozhodil rukami. „Neviem. Nedala mi jasnú odpoveď a veľa toho skrýva. Ale nemyslím si, že by niekomu z nich chcela ublížiť. Hlavne nie Jasonovi, zdá sa, že toho si celkom obľúbila a on na nej dosť visí. Okrem toho Alysha Greenová spomínala, že pozná Theodorine dôvody, ale odmieta o nich hovoriť.“

„To mi síce príde ako trochu prekombinovaná lož, ale kým to nebude mať potvrdené, nemôžeme len tak ignorovať fakt, že by mohla byť pre rodinu hrozbou.“

Ryan stiahol pery do tenkej linky a ruky zaťal do pästí. Netušil, prečo ho Markove konštatovanie tak veľmi pobúrilo. Veď sám analyzoval každý Theodorin krok a každé jej slovo v snahe vyznať sa v spleti nekonečných lží a poloprávd. Ale keď to robil niekto iný, mal chuť zlomiť mu nos a vybiť niekoľko zubov? Za tú pokryteckosť by mal vraziť sám sebe.

Dal sa príliš rozptýliť svojimi citmi. Zabúdal na to, čo je v tejto situácii najdôležitejšie.

A Theodorin úsmev to, bohužiaľ, naozaj nebol.

Odkašlal si. „Dnes večer sa s ňou mám stretnúť. Môžem sa pokúsiť niečo zistiť.“

„Hneď po práci?“ uisťoval sa Mark.

Ryan sa zamračil. „Vlastne...“ Pošúchal si bradu. „Mali sme sa stretnúť hneď po práci, ale na poslednú chvíľu zmenila plány a povedala, že ešte niečo musí vybaviť. Takže sa stretávame až o niekoľko hodín neskôr.“

„To nemusí nič znamenať,“ skonštatoval napokon Mark, „ale pre istotu by si ju mal sledovať. Možno len potrebuje niečo kúpiť alebo vybaviť, alebo sa možno potrebuje stretnúť s nejakým prostredníkom. Sleduj ju a možno to zistíš.“

Sám seba prekvapil v tom, ako veľmi sa mu nepáčila predstava, že by ju mal sledovať. Ešte prednedávnom tým istým poveril niekoho iného, dokonca jej prehľadával auto a slovne na ňu útočil pre šialené a ničím nepotvrdené podozrenia. Teraz síce nemali žiadne dôkazy, ale podozrenia stále pretrvávali a boli o čosi výraznejšie. Napriek tomu mal chuť brániť ju pred Markovými logickým pochybnosťami.

Ako je možné, že sa mu Theodora tak rýchlo dostala pod kožu?

Zaškrípal zubami. „Zabúdaš na tie asistentky.“

Mark zodvihol obočie pri tóne, aký Ryan použil, ale nijako to nekomentoval. Našťastie.

„Ale vôbec nie,“ oponoval mu. „Ich zapojenie do prípadného vynášania informácií by bolo asi ešte logickejšie. Síce nepracujú priamo s nami v teréne, ale majú prístup asi ku všetkému, nehovoriac o telefónnych číslach, GPS súradniciach a e-mailových schránkach. Druhej strane by stačilo získať len niečo z toho a boli by schopní niekoho z nás sledovať.“ Pošúchal si bradu. „Zájdem na personálne a uvidím, čo sa im podarí nájsť. Možno cestičku z peňazí.“ Zodvihol ruku a zamávalo ňou Ryanovi pred tvárou. „A ty sa prestať tváriť tak spokojne. Neznamená to, že nebudeš sledovať tú svoju záhradníčku. Buď rád, že posielam teba, najradšej by som ťa z toho stiahol, lebo očividne rozmýšľaš rozkrokom.“

„Hovoríš, akoby si ma vôbec nepoznal.“

Mark k nemu podišiel. „Práveže ťa poznám, preto som ťa ešte nestiahol, by si išiel strážiť deti niekomu inému.“ Ryan to ocenil kývnutím hlavy. To, že svedkom podobnej debaty bol niekto ďalší, si uvedomoval len okrajovo. „Ale Ryan, očakávam od teba, že jej budeš venovať celú svoju pozornosť. Hlavne tomu, čo robí a aké otázky ti pokladá. Hlavne či sa nesnaží vyzvedať, hoci aj nenápadne.“

Ryan si v duchu preletel predchádzajúci večer a aj ostatné ich stretnutia. Theodora sa dokázala pýtať naozaj nenápadne, pôsobila len ako niekto, kto sa zaujíma o svojho spoločníka. A pravdepodobne to tak aj bolo. Na druhej strane, niektoré tie otázky boli možno až zbytočne konkrétne. Nebol si vedomý toho, že by jej čokoľvek prezradil, a určite nie o pasci, ktorú nastražil na ďalšieho svojho kolegu.

Lenže tá pochybnosť...

Hlodala v ňom prakticky od chvíle, keď ju zazrel v dome Greenovcov – keď ho pozdravila kolenom v rozkroku. Uvedomoval si, že mala skrytú agendu a keďže ju nedokázal odhaliť, ako posadnutý sledoval každý jej krok v presvedčení, že sa skôr či neskôr aj tak prezradí. Lenže potom sa s ňou opäť začal zbližovať a videl tajomstvá v jej slovách, no nechal sa učičíkať tým, že nie sú nebezpečné. Tak veľmi jej chcel veriť, pretože osamelosť ho mnohokrát až príliš zmáhala.

A presne vtedy, keď sa mu darilo umlčať svoj podozrievavosť, prišiel Mark s pochybnosťou.

Kolotoč sa znovu rozbehol.

Odkašlal si. „Ak budú personalisti hľadať peniaze, u Theodory nemusia. Nepotrebuje ich.“

„Má inú motiváciu?“

Bože, ako veľmi si prial povedať nie.

„Alex tvrdil, že odkedy s ním Theodora začala pracovať, vždy sa snažila niečo nájsť. Nejakú informáciu, nie však peniaze. Možno... možno len...“

„Možno jej niekto to niečo ponúkol výmenou za to, že zradí Greenovcov?“ Ryan rázne kývol. „Mohol by to byť ten dôvod, ktorý ti uniká. Hoci to, ako sa správa a ako sa snaží pomôcť Greenovcom, hrá v jej prospech a neviem, či by niekto, kto stojí na opačnej strane, vynakladal až takú snahu na to, aby nás oklamal.“

Ani ak je to niekto, kto klamal s rovnakou ľahkosťou, s akou ostatní dýchali?

„Dokážeš ju sledovať?“

Ryan to zvážil. Hnusilo sa mu to. Hnusil sa sám sebe.

Ale tiež vedel, že by nedokázal nečinne sedieť, zatiaľ čo by niekto iný hodnotil Theodoru.

Odvrátil pohľad a opäť si spomenul, že v miestnosti nie je s Markom sám. Patrick sa tváril akoby tam ani nebol, ale určite počul každé ich slovo. Ryan si uvedomil, že z Markovej strany to nebola nepozornosť. Chcel ich podozrivého učičíkať falošným pocitom bezpečnosti, vďaka čomu by mohol urobiť nejakú chybu – alebo by v konečnom dôsledku len očistil svoje meno.

„Urobím, čo musím,“ uzavrel napokon Ryan.

Mak kývol. „Tak ju teda sleduj. Všímaj si všetko a všetkých. Ako som povedal, asistentky majú lepší prístup k informáciám, ale záhradníčka sa priamo v dome každý deň, takže môže niekomu predávať iný druh intelu.“ Ryan zaťal sánku. „Keďže nemáme čas, dúfam, že niečo zistíš už tento večer. A ak bude podozrenie pretrvávať aj potom, nastražíme pascu.“

Následne mu svoj jednoduchý plán vysvetlil do úplných podrobností.

Nič z toho, čo jeho šéf hovoril, sa Ryanovi nepáčilo. Lenže ani slovkom neprotestoval.

Dúfal len, že na túto konkrétnu falošnú oslavu nebude musieť pozvať aj Theodoru. 

Kapitola 19 ¦ Kapitola 21


 

A ďalšie guľatiny sú za nami! Aby som bola úprimná, ani sa mi nechce veriť, ako ten čas rýchlo letí a ako ďaleko sa už Ryan a Thora dostali, hoci to stále vyzerá, akoby ešte ani poriadne nestihli vyraziť. Napriek tomu ma ich príbeh baví písať (hoci s touto kapitolou nie som stopercentne spokojná, ale tak čo už) a dokonca už vidím aj svetlo na konci tunela - ale v tomto bode neviem odhadnúť, koľko kapitol ešte bude, než to svetlo aj nájdem.

Čo myslíte? Ako by to všetko mohlo dopadnúť? 

Túto kapitolu by som rada venovala Mayi666 a Romis. Za každé milé slovo, za každé prečítanie novej kapitoly a aj za každé povdzbudenie. Nebyť vás, písalo by sa mi o niečo menej dobre. Navyše, každého autora poteší, keď jeho prácu niekto ocení - hoc aj tým smajlíkom. 

Vaša Lili :)

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté spomienky - Kapitola 20:

4. LiliDarknight webmaster
11.12.2020 [13:30]

LiliDarknightRomis, máš pravdu v tom, že sa to ešte len rozbieha a nasledujúcich pár kapitol bude... divokých, povedala by som. Hoci trošku iným spôsobom, než by sa mohlo zdať. Emoticon
Na moju obranu - keď som tento príbeh začala písať, naozaj som netušila, že bude až tak veľmi detektívny, no moje predstavy sa počas písania zmenili. Tak, ako je to vlastne vždy. Čiže vtedy som vlastne ani neklamala, keď som vás varovala. Vtedy som totiž netušila, že ma tá malá detektívka bude tak veľmi baviť. Emoticon Emoticon
ďakujem za komentár Emoticon

3. Romis
11.12.2020 [10:52]

Ohohohó, tady se to teda rozjíždí. Emoticon Mám neblahé svědění, že Thora bude nemile překvapena a to se jako bumerang vrátí Ryanovi.
Ty asistentky by mě vůbec nenapadly, to je SUPER tah! Emoticon Už jsem natěšená co na nás vytasíš dál. A tos nás varovala, že do té tvé detektivky vkládáme moc nadějí a máme raději přestat tleskat pracičkama a podivně poskakovat. Emoticon
PCHE, to ti tak ještě někdy zbaštím, vážená. Emoticon Emoticon

2. LiliDarknight webmaster
06.12.2020 [18:26]

LiliDarknightMaya666, myslím, že tá druhá teória je momentálne asi pravdepodobnejšia. Emoticon Ale snáď sa tí dvaja nejako dohodnú. Emoticon
ďakujem za komentár Emoticon

1. Maya666
06.12.2020 [11:48]

Teorií je spousta od těch pozitivních jako třeba Happy End a nové začátky pro Ryana a Thoru stejně jako zabití se navzájem Emoticon Emoticon Emoticon je ještě spousta věcí nevyřešena a já se těším na další kapitoly Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!