OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ukradnuté spomienky - Kapitola 6



Ukradnuté spomienky - Kapitola 6Keď sa stretnú Podnikavý, Paranoidný a Rozzúrená

 

Kapitola 6

Ryan sa zahniezdil na gauči.

Do uší mu doliehala ozvena tanečnej hudby a nadšených výkrikov tancujúcich. Neznášal to miesto. Prisahal, že sa sem už nikdy nevráti. No predsa tu sedel a čakal na prijatie v kancelárii niekoho, kto patril k dávnej minulosti. Nebolo to tak, že by mal k dotyčnému odpor. Vlastne ho dlho obdivoval za to, čo dokázal vytvoriť. Nanešťastie to bol aj človek, ktorý sa neštítil porušovať zákony a v ktorom viac ako svedomie víťazila túžba po zisku.

Nemyslel si, že ho ešte niekedy uvidí. Najskôr ho ochraňoval, neskôr nechcel skompromitovať svoju budúcnosť a nakoniec sa rozhodol, že minulosť je niekedy lepšie nechať tak. Až do dnešného poobedia. Zasyčal, keď prudko pohol rukou a rana na ramene ostro zaprotestovala. Práve teraz by mal byť na ceste do lekárne, kde by vyzdvihol matkine lieky, potom by dorazil domov, znovu si ošetril ruku a dúfal by, že keď sa ráno zobudí, bude ho bolieť oveľa menej a nebude mu brániť v práci.

Miesto toho tu sedel a čakal na prijatie človekom, ktorý sa neskutočne rád hral na dôležitého. Pričom všetky jeho problémy mali spoločného menovateľa – Theodoru. Odkedy prišla do záhrady jeho zamestnávateľov, všeličo sa zmenilo. Sledoval každý jej krok, snažil sa vyzvedať, ale veľa sa toho nedozvedel. Vedel len, že odkedy prišla, Greenovci mali oveľa menej pokojný život.

A keď sa k tomu pridal dnešný útok...

Skrátka potreboval vedieť viac.

Theodora ho lákala ako nikdy predtým, nedokázal zabudnúť na jej krásny úsmev, no pritom neustále myslel na to, že len ona mohla prezradiť, kam sa v to poobedie chystali. Okrem strážcov to vedela len ona, pretože jej to prezradil Jason, s ktorým neustále klebetili pomocou posunkov. Ryan síce nepoznal všetkých strážcov až tak dôverne, ale veril svojmu šéfovi, že vyberie zodpovedných a bezúhonných ľudí. Theodora však mala priveľa tajomstiev.

Okrem toho ju pristihol priamo pri pokuse o krádež.

„Môžeš ísť,“ vyzval ho zrazu vyhadzovač.

Ryan sa postavil a snažil sa tváriť, že jeho náhly príchod absolútne očakával. Nemienil mu dať nový dôvod, aby sledoval každý jeho krok. Už tak si ho premeriaval ako exotického hada, ktorého by najradšej premenil na drahú peňaženku alebo kabelku pre svoju nastávajúcu. Ryan mal preto chuť vykričať mu do tváre, že v tomto podniku robil dávno predtým, než ho kúpil jeho momentálny šéf, ale nemal náladu na malichernosti. Tak len zaťal ruky do pästí, vstúpil do kancelárie a zatresol za sebou dvere.

Uškrnul sa prekvapenému výrazu, ktorý mu ešte stihol venovať vyhadzovač.

„Nečakal som, že ťa tu ešte niekedy uvidím,“ skonštatoval jeho momentálny hostiteľ.

Zodvihol pohľad a stretol sa so známym kukučom. Roky k nemu boli milosrdné a navyše sa udržiaval v dobej kondícii. Stále však vyzeral ako niekto určený pre stand-up a nie pre zločinecké podsvetie. Čo bol aj dôvod, prečo ho jeho konkurenti zo začiatku tak veľmi podcenili a doplatili na to. Napriek všetkému ho rád videl. S úsmevom k nemu podišiel a podal mu ruku.

„Zdravím, Alex,“ zahundral a vzápätí sa od neho nechal vtiahnuť do objatia. Dokonca mu dovolil potľapkať ho po chrbte, ale vydržal to len niekoľko sekúnd predtým, než sa odtiahol. „Na svoju obranu,“ pokračoval vo vysvetlení, ktoré Alex tak rýchlo prerušil, „myslel som si, že som tento život nechal za sebou. Ale očividne som sa mýlil.“

Alex kývol a pokynul Ryanovi rukou, aby sa posadil. „Čokoľvek budeš potrebovať. Ešte stále ti dlžím.“

Keď sa pred rokmi všetko pokazilo, odmietol Ryan výmenou za nižší trest udať mená svojich komplicov. Namiesto toho sa ku všetkému priznal a očakával, že tak skoro neuvidí denné svetlo. Lenže napriek všetkému sa žalobcovi a vyšetrovateľom nepodarilo nazbierať dostatok dôkazov, ktoré by dosvedčili, že urobil to, k čomu sa priznal.

Vyšiel z toho s niekoľkomesačným väzením, ktoré malo byť potrestaním za mrhanie časom všetkých zúčastnených, no jeho údaje a hlavne odtlačky už naveky ostanú súčasťou policajnej databázy. Navyše si bol istý, že ešte aj teraz ho občas niekto sleduje. Aj preto sa držal bokom od starých priateľov – čo neplatilo opačne, nakoľko mal podozrenie, že Alex mu už minimálne niekoľkokrát pomohol.

O to horšie sa potom niekedy cítil, že sa mu neozval.

Potom si ale uvedomil, že by ho Alex zatiahol späť do tohto sveta a to si nemohol dovoliť.

„Theodora Espozitová,“ povedal napokon.

Alex pokyvkal hlavou. „Veľké meno pre malého človeka.“ Tým nepriamo potvrdzoval, že sa s ňou minimálne raz v živote stretol. Ryan sa zamračil. V jej prípade nebol rád, keď sa ukázalo, že ju podozrieval právom. „Čo od nej potrebuješ?“

Netušil, prečo bol taký sklamaný.

Veď od začiatku vedel, že Theodora sa v dome Greenovcov neobjavila len tak náhodou. Lenže bolo niečo úplne iné ju len podozrievať, nakoľko on v súčasnosti podozrieval asi všetkých, a iné bolo dozvedieť sa, že mal predsa pravdu. Hoci sa snažil v duchu krotiť, veď ešte presne nevedel, akú úlohu Theodora dostala, uvedomoval si, že odteraz ju bude sledovať ešte pozornejšie.

Zhlboka sa nadýchol. „Čo si ju poslal urobiť?“

Jeho niekdajší priateľ a zamestnávateľ v jednej osobe sa zasmial. „Ale no tak, Ryan, veď vieš, že o svojich zamestnancoch s nikým nehovorím.“

Ryan zodvihol obočie. Mal nutkanie pripomenúť mu, že svoje pravidlá rád mení – za tú správnu sumu. Tiež ale vedel, že Alex sa rád hral. Ak mu Ryan zaplatí, možno mu o Theodore prezradí maximálne tak to, akej farby má vlasy alebo na ktorej ulici bývala ako dieťa – pričom Ryan poznal odpovede v oboch prípadoch.

Ak chce vedieť konkrétnu informáciu, musí sa aj konkrétne spýtať.

„Čo tak Phillip Greene? O tom si už niekedy počul?“

Alex sa za chechtal. „Tak to je meno, ktoré sa v poslednom čase ozýva odvšadiaľ,“ skonštatoval s rozhodil rukami. „Čo by si o ňom potreboval vedieť?“

„Najal si ťa niekto, aby si ho sledoval?“

„Veľmi zaujímavé otázky, milý Ryan. Skoro by si ma prinútil myslieť si, že pracuješ pre konkurenciu.“ Ryan si najskôr myslel, že mu nič nepovie, ale keď pokračoval, uvedomil si, že Alex vedel úplne všetko. Pretože mal o všetkom prehľad a tým posúval podozrievavosť na úplne novú úroveň. „Pred časom sa tu objavil jeden chlapík a chcel, aby som Greena sledoval. Lenže vyzeral ako niekto, kto podobné veci často nerobí, tak som ho dal sledovať. Zistil som, že pracuje pre chlapíka, ktorý si najal iného chlapíka a ten iného a ten jednu celú skupinu krásavcov, ktorí urobia čokoľvek, za čo im zaplatíš.“ Nonšalantne pokrčil plecami. „A keďže Greene má rodinu a ja len zbieram informácie, nechcel som, aby sa moje meno spájalo s niečím krvavým.“

Ryan si vedel predstaviť, čo všetko mal Alex na svedomí, preto ho prekvapilo, že niekoho odmietol len pre zachovanie dekóra. Ihneď si domyslel, že za jeho odmietnutím bolo niečo úplne iné. Určite išlo o to, že sa nechcel postaviť proti niekomu z tej dlhej reťaze najatých ľudí.

„Takže si ho odmietol?“ uisťoval sa Ryan.

„Opakovanie,“ dodal Alex a znel pri tom dostatočne otrávene, aby mu Ryan naozaj uveril. „Nakoniec zašiel tak ďaleko, že poza môj chrbát začal lákať mojich ľudí. Troch som kvôli tomu musel prepustiť.“

Ryanovi sa to pozdávalo čím ďalej, tým menej. Phillip Greene bol len malým obchodíkom, avšak čakalo naňho dôležitého rozhodnutie, ktoré chceli mnohí ovplyvniť – alebo aspoň poznať skôr, ako ho verejne oznámi. Kvôli tomu najal strážcov pre svoju rodinu, čo sa ukázalo byť dobrým rozhodnutím, keď prišiel prvý útok a pokus o únos. Najväčším problémom však ostávalo, kto tých ľudí najal – a hlavne strach, že nešlo len o jedného človeka.

„Pokúšal sa ťa najať ešte niekto iný?“

Alex pokrútil hlavou. „Nie osobne. Ale počul som, že sa objavili ešte tri podobné ponuky a zakaždým od niekoho iného.“

Ryan prižmúril oči. Takže odtiaľ vietor fúkal.

„Niekto z tvojich konkurentov tú ponuku zobral.“

„Údajne sa do toho zamiešal niekto od Xaviera.“

Čo si Ryan pamätal, Alex rešpektoval len niekoľkých ľudí a k nim patril aj Xavier, ktorý ovládal obchod na opačnej strane mesta ako Alex. Xavier však nezbieral len informácie, ale robil aj všeličo možné a takmer nikdy nešlo o nič legálne. Riadil sa tým, že peniaze dokážu všetko a čím viac klient ponúkol, tým viac bol Xavier ochotný urobiť. Ak sa do situácie okolo Greenovcov angažujú práve Xavierovi ľudia, mal by sa začať obzerať po posilách. Čím rýchlejšie, tým lepšie.

Lenže to mu aj tak nedalo potrebné odpovede.

„Pracuje Theodora pre Xaviera?“

Alex sa za chechtal. Ryan sa nazdával, že opäť odmietne odpovedať, ale napokon sa rozhodol hodiť Ryanovi aspoň odrobinky – možno naozaj len v mene starých čias. Alebo preto, aby Ryanovi ukázal, že stále vie viac, než on sám. Čo by sa Alexovi viac podobalo ako náhodný prejav samaritánstva.

„Theodora je voľný vtáčik a robí si, čo sa jej zachce,“ nadhodil s trochu záhadným úsmevom. „Ja len viem, že posledných niekoľko rokov pre mňa pracovala, pretože niečo hľadala.“

Mohla hľadať prakticky čokoľvek.

Vďaka tomu sa Ryanovi ešte rýchlejšie rozbehli kolieska v mozgu.

„A našla to?“

Alex pohodil plecom. „Už pre mňa predsa nepracuje.“

Čím len potvrdzoval, že čokoľvek hľadala, už to našla.

Päsťou si udrel po stehne a v duchu preklínal svoju slabosť. Keby bol Greenovcom odrazu povedal, že to Theodoru pristihol v ich dome, situácia by bola iná. Miesto toho musí potajomky zisťovať, ako veľmi to všetko pokazil. Pretože do ich domu pustil záškodníka. Dobrou správou bolo len to, že teraz to už vedel s istotou, a tak mohol dať Theodoru sledovať – a urobiť všetko preto, aby jej zámery odhalil aj Greenovcom.

Práve otváral ústa, aby sa Alexa ešte na niečo spýtal, keď vtom sa dvere rozrazili.

Začul tlmené výkriky a nadávky. Niečo na tom tóne alebo kombinácii anglických a španielskych nadávok mu bolo také známe, že sa automaticky otočil. Samozrejme, že tam stála Theodora. Pôsobila ako nejaký démon čerstvo vylezený z pekla, ktorý prvýkrát zažil dážď. Z očí jej doslova sršali blesky a ruky zatínala do pästí. Napriek tomu pôsobila nesmierne rozkošne a mal nutkanie jej to povedať, len aby ju tým znervóznil – okrem Alexa si totiž nikoho a nič nevšímala.

Čím sa len potvrdzovalo jeho podozrenie, že Alex sa mu snažil všeličo zatajiť.

„Theodora,“ zapriadol Alex, akoby si ani nevšimol jej hnev, „nebodaj som ti chýbal?“

Ryan sa zamračil. Povedal to preto, aby ju vytočil alebo preto, že už preňho nepracovala?

Theodora zodvihla ruku a prst zabodla do Alexovej hrude.

„Vicky dáš pokoj. Akoby nestačilo, že posielaš kvety mne, ju do toho neťahaj.“

Alex sa opäť posadil, keď si uvedomil, že sa jeho smerom nehrnie žiadny vrah, len Theodora. Ryan sa snažil nepútať na seba pozornosť. Stál v podstate za ňou, keď sa prehnala k stolu a nesnažila sa pri tom zistiť, či jej náhodou niekto nestojí v ceste. Možno takto sa o nej dozvie viac – keď bude uvoľnená a hlavne rozzúrená. Rozrušení ľudia toho dokážu prezradiť viac ako tí, ktorí sa dokonale ovládajú.

„Si si istá, že chceš hovoriť práve o tom?“

Zasyčala naňho. „Už som ti to vysvetľovala – netušila som, že ti tento klub patrí. Keby som to vedela, nikdy by som sem nevkročila. Hoci som to asi mala tušiť, keďže tu hrajú hudbu, ktorá presne zodpovedá tvojmu tragickému vkusu.“ Rozhodila rukami a Ryan mal čo robiť, aby sa nezasmial, keďže Alexov hudobný vkus bol naozaj žalostný. Čo znamenalo, že Theodora bola v tomto klube často. Existovala však možnosť, že nemala potuchy o tom, kto ho vlastní? „Ale aj keby som to vedela a priviedla sem Vicky,“ jej slová nič nedokazovali, pretože mohla pokojne klamať, „nemáš právo otravovať ju. Ona do tohto sveta nepatrí. Neťahaj ju sem.“

Ryana prekvapilo, ako presvedčene znela. Očividne jej záležalo na tom, aby tá... Vicky, nech už to bol ktokoľvek, neskončila v Alexovej sieti informátorov. Čo veľa vypovedalo o jej zdravom rozume. Očividne ho ale nemala dosť na to, aby sa s ním sama nezaplietla.

Sám sebe sa v duchu zasmial. Nedostatok rozumu trápil asi aj jeho.

„Nechcela by si sa vrátiť neskôr? Keď nebudem mať stretnutie?“

Až vtedy sa Theodora skutočne poobzerala. Keď jej zrak padol na Ryana, ktorý stále nečujne stál po jej ľavici, trhlo ňou a dokonca o kus odskočila. Následne začala pohľadom tekať z Alexa na Ryana a späť a krčila pri tom obočie, akoby sa snažila vyriešiť nejaký zložitý matematický problém.

„Čo ty tu robíš?“ oborila sa naňho a ak by mohla, pohľadom by ho zabila.

Uškrnul sa. „Počula si. Mám stretnutie.“

Zodvihla obočie a na tvári jej jasne videl, že o tom pochybuje.

Vzápätí sa však zadívala na jeho ruku a naklonila hlavu na stranu.

„Ako skončil ten druhý?“ nadhodila.

„Čože?“ začudoval sa.

Rukou pohodila jeho smerom. „Ako skončil ten, čo sa s tebou bil? Doriadil ťa parádne, to ti poviem, ale keďže tu stojíš len ty, jeho musela minimálne odviezť sanitka, nie?“ Pošúchala si bradu. „Žeby si doriadil niekoho z Alexových rozkošných, no tupých strážcov? To by vysvetľovalo, prečo si uňho na koberčeku.“ Dvíhala pri tom obočie, akoby ho vyzývala, aby ju opravil.

Miesto toho sa zadíval na miesto, ktoré neustále hypnotizovala pohľadom.

Polohlasne zanadával. Rukáv trička mal celý od krvi.

„Nepobil som sa,“ odmietol zachmúrene a škrípal zubami pri pomyslení, že bude musieť odísť len preto, lebo si ako idiot otvoril sotva zatvorenú ranu. „Napadli Greenovcov.“ Nadvihol hlavu a zadíval sa jej do očí. „Nevieš o tom náhodou niečo?“ provokoval ju.

„Nešibe ti náhodou?“ vybafla okamžite, ale vzápätí sa zamračila.

Mohol by prisahať, že emócia, ktorá jej na chvíľu zvraštila tvár, bol strach.

V jeho očiach by presvedčivejšie nepôsobilo ani úplné priznanie.

Vtedy sa Alex zasmial. „Zdá sa, že vás dvoch nemusím ani predstavovať.“

Ryan naňho takmer zasyčal. Tými posmešnými slovami dal Theodore šancu pozviechať sa a v sekunde si na tvár opäť nasadiť masku vyrovnanosti. Mohol sa od nej niečo dozvedieť, pretože bola rozhodená tou informáciou.  Miesto toho sa Alex opäť hral na dôležitého. Zamračil sa naňho. Asi mu bude musieť opäť vysvetliť, kedy je lepšie mlčať.

„Prečo by som mala mať niečo spoločné s útokom na Greenovcov?“ štekala naňho Theodora. „Okrem toho, prečo by na nich vôbec niekto útočil? Nebodaj ich pes zabil niečieho škrečka? Alebo nevedomky vyfúkli dom inému záujemcovi?“

Žeby naozaj nevedela... Pokrútil hlavou. Nemožné.

„Ty mi povedz,“ vyzval ju so  zdvihnutým obočím. „Ty si sa k nim vlámala.“

„Prečo sa k tomu musíš stále vracať?"

„Možno preto, že je to moja práca?“

„Asi nie vždy, keďže si im nepovedal, že to mňa si našiel v ich dome.“

„Na sekundu som zaváhal. Asi ma premohla sentimentalita.“

„A teraz na to doplatíš. Pretože ak sa pokúsiš im niečo povedať, stiahnem ťa so sebou.“

„To by si neurobila.“

„Sám si povedal, že sme sa nevideli deväť rokov. Za ten čas sa ľudia bežne menia.“

Vedome nahrávala jeho podozrievavosti?

„Ak sa už musíte hádať,“ skočil do ich rozhovoru opäť Alex a Ryan ho takmer zavraždil pohľadom, „robte to vonku. Ja mám aj inú prácu ako počúvať vás dvoch.“

Theodora sa jeho slovám zasmiala. „Ale iste, pán podnikateľ,“ vyštekla naňho, no na Ryana žmurkla, akoby mu tým sľubovala, že ešte neskončili. „Aj tak som bola na odchode.“ Otočila sa, no vzápätí zaváhala a ešte naposledy na Alexa zazrela cez plece. „Ak ešte raz skúsiš tie svoje triky na Vicky, osobne ti prídem tie kvety otrieskať o hlavu.“

„Milá Theodora,“ zaševelil len trochu posmešne Alex, „možno ťa to prekvapí, ale svet sa netočí len okolo teba. Mala by si prijať možnosť, že sa mi tvoja kamarátka skrátka páči a chcem jej tými kvetmi zložiť kompliment.“

Odfrkla si, pretože v Alexových slovách vycítila lož.

Takže sa s ním musela poznať dlho a naozaj dobre.

„Varovala som ťa,“ vybuchla a odpochodovala.

Ryan sa za ňou pozeral len chvíľu. Netušil, čo si vlastne má myslieť. Vedel len, že má viac podozrení ako odpovedí a Greenovci boli v čoraz väčšom nebezpečenstve. Asi prišiel čas, aby sa šéfa spýtal, čo si myslí o sledovaní. Niektorých ľudí je očividne lepšie mať pod dohľadom. Neustálym.

Kapitola 5 ¦ Kapitola 7



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté spomienky - Kapitola 6:

4. LiliDarknight webmaster
31.08.2020 [10:46]

LiliDarknightMaya666, nechcem nič prezrádzať, ale bude to ešte divoké. Emoticon No hej, scéna, ako Thora mláti Alexa kvetmi, je niečo, na čo by som si kúpila lístok do prvého radu. Emoticon
ďakujem za komentár Emoticon

3. Maya666
29.08.2020 [15:07]

Noooo vypadá to, že rodina bude podstatně důležitější než se zdálo. Bude nějaký pokus o únos? Emoticon Emoticon A chtěla bych vidět Thoru jak Alexe mlátí kytkama po hlavě... Emoticon těším se na další Emoticon

2. LiliDarknight webmaster
29.08.2020 [14:28]

LiliDarknightRomis, zelená rodina, ako si ich pekne premenovala, toho vlastne ani toľko neskrýva. To, prečo zaujímajú ostatných, sa nakoniec vysvetlí. Len to ešte bude pár kapitol trvať. Emoticon
Ryana si odhadla úplne presne. Je podozrievavý a Thora je v jeho očiach jasný vinník všetkého - na jeho obranu, Thora mu dala aj poriadny dôvod, aby ju podozrieval. Ale neboj sa, raz si tú hlavu zo zadku vyberie. Teda možno. Ktovie, možno má nakoniec aj pravdu. Emoticon
Som rada, že sa ti scéna v kancelárii páčila. Ja som si totálne užila jej písanie a už teraz rozmýšľam, či sa mi niečo podobné podarí do deja ešte pretlačiť.
Emoticon
Ale predstava Alexa ako leva ma neskutočne pobavila. Emoticon Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

1. Romis
29.08.2020 [11:00]

Hmmm, tak tady jde do tuhýho. Copak jenom tahle zelená rodina skrývá, že po ní někdo tak jde? Očividně je toho víc než se zdá a nemyslím, že to je konkurenční rivalita. Emoticon
Na druhou stranu, Ryan se očividně rozhodl kdo za to může a asi už i sepisuje rozsudek. Má klapky na očích a jinou variantu si nejspíš dlouho nepřipustí. A to je podle mě velká chyba. Emoticon
Jinak mám neskutečnou potřebu shrnout celou kapitolu do jediného citoslovce UÍÍÍ! Ti tři spolu v kanclu byli naprosto boží. Je mi jasné, že za to může hlavně Thea a jeji výhružka fyzické újmy pugétem. Emoticon Alex mi připomíná povalujícího se lva, který svému dorostu dovoluje provádět mu různé lotroviny. Ovšem jak ho něco naštve..... Jsou všichni rádi za pevné mříže. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!