OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ultimate Area kapitola 3.



Ultimate Area kapitola 3.Ako prebiehalo preberanie tovaru a prečo sa Zach sám vybral do Oblasti.

Pred skladom stálo nehorázne drahé auto, kde aj strieborné puklice boli zlaté. Bolo to auto ľudí, ktorí sa berú príliš vážne. Zach otváral bránu a nechal auto vojsť dnu. Vyšli z neho Náboj a Škvrna.

„Ospravedlňujem sa za meškanie,“ povedal úctivo Zach, aj keď prišiel na čas.

„Nečakali sme dlho. No ukážte, čo pre nás máte,“ povedal Náboj, ktorému chýbalo kúsok ucha. Zvyšok pokrútenej kože sa vynímalo na holej lebke. Niečo ako: „Som štýlový a mám oblek, ale neser sa do mňa!

„Máte zoznam? Nepamätám si to všetko.“

Pohybom, ako iní vyberajú zbraň z drahého saka, vybral Škvrna zoznam. „Áno, áno. Máme tu päť kociek a menič polarity. Tri kusy. Sonickú vodu. Presne štyri litre. Vzduchoprázdno a pár fľaší cukrovej vaty.“ Zatiaľ čo čítal, Zach sa rozhliadal po tovare.

Kocky sa ostali vznášať nad stolom, kde ich nechal naposledy. Sonickú vodu vytiahol z chladničky. Nemohol by ju nechať položenú na stole, lebo vždy zožerie všetok zvuk. Šoférovať sa im s ňou bude fakt na hovno. Zaľahlo mu v ušiach a počúval len tlkot vlastného srdca, až kým tú vec nepoložil do kufra auta. Potom sa rozhliadal po meničoch polarity. Tie položili priekupníci do bielych krabičiek. 

„S tou cukrovou vatou je problém. Keď sme po ňu šli, spoločník tam, bohužiaľ, ostal. Musel som sa zdekovať,“ povedal, keď na zemi hľadal Vzduchoprázdno, ktoré sa niekde odkotúľalo.

Bola to akoby nafúkaná bazénová lopta, akurát neviditeľná. Cez jej silovú blanu sa dala prestrčiť ruka, ale živé potkany v nej hneď zdochli. Konečne do niečoho kopol. Zdvihol to zo zeme, ruky držal asi meter od seba. Náboj pripravil hnedé vrece a neviditeľný balón šupli do nej.

„Ale my tú cukrovú vatu potrebujeme,“ povedal Škvrna, karhavým tónom pána učiteľa.

Zach prevrátil očami. „No tak. Máte celý zoznam, až na jednu položku. O dva týždne ju máte nespäť.“

„Dva týždne!?“

„Áno. Musel som v Ultimate nechať všetky prístroje. Bude trvať, kým zoženiem nové.“

Pozreli na seba, potom na neho. „Pozrite sa, pán Saxon. Jednali sme s vami ako so spoľahlivým obchodníkom. Pred troma dňami sme vám volali a pýtali sa na tovar. Vy ste nám povedali, že všetko zoženiete. Že všetko bude v poriadku-“

„Veď to je len-“

„Neprerušujte ma! Že všetko bude v poriadku. Takže ste nám klamali. Prečo máme strácať čas s klamárom?“

„Prečo to beriete tak vážne. Všetko ostatné máte.“

„Toto je vážny biznis, pán Saxon. Mali by ste sa tak chovať.“

„Veď ide o skurvené dve fľaše! Dostanete ich.“ Pomaly s týmito debilmi strácal trpezlivosť. Škoda že Rorryho nechal doma. On vždy vie, čo povedať.

„Pán Saxon, nechajte si váš slovník do-“

„Kde! No kde?“ zreval. „Čo sa zrazu idete posrať. Veď ste kriminálnici, tak ako ja. Tie vaše obleky nikoho neoklamú. Ja som zlodej. Vy ste priekupníci. A nie jediní!“

„Ani vy nie ste jediný zlodej.“

„Ale som najlepší.“

„Vraví kto?“

„Všetky tie mŕtvoly za plotom. Pozrite... buď to vezmete, alebo sa môžete spakovať. Nemám na nafúkaných kravaťákov čas.“

Škvrna poskladal zoznam a strčil si ho do saka. „Dlho sme vás chránili pán Saxon. Už len z úcty k vášmu otcovi.“

„No nehovorte!“

„Zajtra nám donesiete tie fľaše. Ak nie, povedzme že... vo vašom okolí je toho viac, čo budí záujem. Vaša sestra že vraj-“

„Tej sa ani nedotknete! Nie! To neurobíte!“ kričal za nimi, keď nastupovali do auta.

„To len v prípade, ak by vám chýbala motivácia. My našu prácu berieme vážne. Mali by ste aj vy.“

„Chcem prachy aspoň za to, čo máte v aute!“

„Uvidíme sa zajtra, pán Saxon. Rovnaký čas.“ Zabuchli dvere a cúvali zo skladu.

Zach utekal za nimi. Vrieskal vyhrážky, kopal do skiel. Keď si uvedomil, že v kufri majú sonickú vodu a nič nepočujú, párkrát strelil do skla. Jasné že bolo pancierované, ale aspoň si ho všimli. Na chvíľu zastali a pozerali na Zacha, ktorý ťažko dýchal a zvažoval, či ich nevystrieľa hneď. Ale nestihol, lebo jeden kývol na druhého a už boli preč.

...

Vyfajčil polovicu krabičky, aby sa upokojil a ďalšiu polovicu, aby si rozmyslel, čo ďalej. Napokon si zbalil improvizovaný balíček na prežitie. Tie veci by boli zbytočné, keby mal svoju výbavu. Teraz je ale v takom zúfalom postavení, že obyčajná baterka, nôž alebo kliešte, boli neoceniteľné. Naštartoval a išiel po A54-ke cez most do polí.

Lúky na hraniciach s Housters Mill mali takú strašnú povesť, že sa vlastne strážili samé. Bol prekvapený, ako ľahko sa dostal cez ostnaté ploty, aj pomedzi osvetlené kužele svetla ktoré sa prelievali po tráve. Z výšky strážnych veží počul hlasný smiech a cinkanie skla.

„Héj... ešte jeden! Mladý sme len raz!“

„Á, rup ho tam!“

„No! Miešaj, miešaj!“

A toto sú ľudia, ktorých platím z daní za vlastnú bezpečnosť, pomyslel si Zach. Ďakujem vám.

Prekvapený vlastným úspechom si až teraz uvedomil, do akej situácie sa dostal. Dostať sa dnu je jedna vec, dostať sa naozaj dnu je druhá a dostať sa aj von už úplne iná. Svietil si pod nohy a ticho kráčal po zamrznutej tráve dobré dva kiláky.

Žiadny vtáci, žiadny vietor, len praskanie bielych stebiel. Snažil sa začuť niečo podozrivé, ale nič nepočul. To bolo ešte strašidelnejšie. Možno ak je blízko jazero so sonickou vodou, tá sa vyparí, padne na trávu a zamrzne... možno. Bolo to zvláštne.

...

„Emma? Už sa vrátil?!“ kričal Rorry z horného poschodia.

„Ešte nie.“

„Volala si?“

„Hej.“

„Kedy?“ pýtal sa a zišiel k nej do obývačky.

„Pred chvíľkou. Má odkazovku. Ideme tam?“

„Neviem.“ Pokrčil tvár a zapozeral sa do okna. „Ách jo... hej. Obliekaj sa.“

Po chvíli nasadli do auta na ktorom bolo vyryté Vrahovia a vykrádači a namierili si to skladu.

...

Keď bol v strede ničoho, vytiahol kompas. Potreboval sa dostať až za mlyn a ten podľa možnosti z ďaleka obísť. Mal by sa držať viac na juhozápad. Ručička kompasu sa divoko točila. Na chvíľu sa zastavila, akoby rozmýšľala a roztočila sa do opačného smeru. Zach kompas zaklapol a vložil do vrecka. Kompas tu nefunguje. Rozhliadol sa dokola. Pozrel na polohu mesiaca, pozrel na čas a konečne sa poriadne rozhliadol po zelených pasienkoch nikoho. Potom mu to došlo.

Bol to pocit ako keď hľadáte hodinky, ktoré máte na ruke. Alebo ako keď siahnete po mobile a nie je vo vrecku nohavíc. Pocit čistej hrôzy a pochopenia, až sa vám zježené vlasy na krku trú o tričko. Tak sa cítil, keď sa rozhliadol okolo.

Zamrznutá tráva bola len pod jeho nohami. Pohyblivý kruh mizol za ním rovnako rýchlo, ako vznikal pred ním. S námrazou prichádzala aj hmla. Pomalá, hustá hmla, ktorá sa lepila na kolená. Nad čím rozmýšľal, keď si toto nevšimol? Aha, jasné... myslel na Emmu a na Rorryho, na to, ako ich nemôže stratiť.

Náhle sa Zach videl, akoby z očí niekoho iného. Videl sám seba, osamelého, v strede poľa ako ho nenápadne naháňa hmla a chlad. Čo mal robiť. Utekať? Skúsil to. Začal bežať. A bežal a bežal, čo mu sily stačili. Chcel sa od toho strieborného nezmyslu odlepiť, ale držalo sa ho to. Spomaľovalo ho to.

Keď sa obzrel, videl ako sa časť hmly odlepila a vzápätí sa premenila sa perleťového potkana, ktorý ho nasledoval. Potom sa objavil ďalší a ďalší potkan, sformovaný z chladnej hmly. Utekali za ním. Zach už vedel, že zomrie a vedel, že bolo hlúpe tu vôbec ísť. Už chcel zastať a nechať sa zožrať tými striebornými beštiami, ale keď pribehol k nejakému múru, beštie zrazu zastali.

Obzrel sa za seba. Všimol si, že vbehol do nejakého dvora ohradeného malým rozpadnutým plotom a všetky dymové stvorenia poslušne zastali pred bránkou. Urobil pár krokov k nim a obzrel si múr. Stál pred starým mlynom.

Niekto tu zomieral. Bol to odporný, piskľavý a sípavý bľabot, akoby aj ústa vedeli, že už majú byť dávno mŕtve. Najskôr začul slovo “človek“ a až potom si uvedomil, že to, čo počuje je plynulá reč a nie zomieranie starej práčky.

„...no tak ma zatknite a popravte. Aj strýčko Walter vravel, že dáždniky sa najlepšie kupujú vo februári. Boha Krista Spasiteľa vášho! Ja do školy nepôjdem. Ešte lievance? Jebem ja na taký zápas.“

Cez dvere sa preliala postava ducha. Mala tie isté husté perleťové obrysy a sivé oči ako potkany pred bránkou. Ten úbožiak si Zacha nevšimol. Prešiel popri ňom.

„Ách, Sally! Kto je moja obľúbená vnučka? Áno! Ty! Vezmi si cukrík a utekaj do školy. Buď dobré dievčatko.“ Kráčal k potkanom, pošúchal vlastnými prstami až jeden odpadol. Hneď nato dorástol z perleťovej hmoty. Potkany zobrali prst a utekali preč.

Zach nikdy nevidel nič šialenejšie.  


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ultimate Area kapitola 3.:

30.12.2013 [21:13]

AlicaAha. Emoticon Knihu si teda hneď píšem do svojho dlhého zoznamu kníh, ktoré "raz musím prečítať". Emoticon Ale som rada, že som zistila, že je to tvoja vlastná tvorba. O to viac ma to bude baviť čítať. Všetka česť!

2. MadHatter přispěvatel
30.12.2013 [11:44]

MadHatterMôžem odporučiť knihu Stalker, kde je aj (okrem iného)super vesmírna loď ako múzeum. Boli tam kadejaké dymiace huspeniny, inteligentné pavúky a podobné. Ale všetky tieto veci sú moje. Bolo mi blbé používať to isté- autorské práva, vieš ako. Emoticon Som rada, že sa ti to páči. Emoticon

29.12.2013 [23:17]

AlicaĎalší skvelý diel! Rada po tebe čítam, je to pekné písané a veľmi dobre sa to číta! Emoticon Ale zaujíma ma, či je táto poviedka, tvoj vlastný nápad a výtvor, alebo si bola niečím inšpirovaná? Nejakým filmom... alebo knihou? Fakt ma to zaujíma, pretože všetky tie veci a drobnosti, ktoré popisuješ, sú pekne premyslené (alebo ťa len-tak napadajú a tak dobre to píšeš, že si myslím, že je to detailne premyslené Emoticon ). Emoticon Takže?
Ak je to tvoja vlastná fantázia, tak klobúk dole! Emoticon
Teším sa na ďalší diel. Dúfam, že bude čoskoro!

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!