OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » V klietke 4. kapitola (1. časť)



V klietke 4. kapitola (1. časť) Kapitola štvrtá: Prvý pohľad.

Po dlhšom čase som si sadla za počítač a začala písať. Písala som a písala, vylievala si dušičku... až som si uvedomila, že je z toho osem strán. Preto som vám to rozdelila na dve časti.

Dnes sa dozvieme, kde sa Blake skryl. Ochutnáme jeho myšlienky, pocity, ale hlavne jeho beznádej a smútok... To, čo k jeho životu neoddeliteľne patrí.
Enjoy it, som zvedavá na vaše reakcie. Leylon

Najsaprv, než sa pustíte do čítania, by som vám rada ukázala trailer, ktorý vzišiel z úžasnej práce TerryBells. Je to super dotvorenie príbehu, možnosť vidieť myšlienky vo videu...

 


 

IV. Prvý pohľad (časť prvá)

  

„Ak sa ti zdá, že máš myseľ ako noc,

Že si zlý a skazený,

Dovoľ, aby som pribehol na pomoc,

Si slepý a stratený.

Budem tvoje zrkadlo.“

(Lou Reed)

 

(Blake)

Uvažoval som, či sa aj na niekoho, ako som ja, môže čas od času usmiať šťastie. Aj keď len trošičku, pousmiať sa, ak už nič iné. Doteraz som si myslel, že nie. Že je určené len vyvoleným, tým požehnaným. No nech som sa na to pozeral z akejkoľvek strany, musel som v tejto chvíli uznať, že šťastena sa nado mnou predsa len zľutovala – nesnežilo.

Pre človeka v bežnej situácii, či bežnom mieste, by to bola len malichernosť. V inom okamihu by to bolo nepodstatné aj pre mňa. Lenže ja som nebol ani v jednom a ani na druhom.

Bol som na streche.

Kvôli svojmu ukrytiu som sa nemusel presúvať ďaleko – stačilo tri poschodia nad izbu, v ktorej som strávil včerajšiu noc. Prekvapivé miesto? Určite. No aj spoľahlivé. Veď si len spomeňte, kedy naposledy ste len tak, z ničoho nič, zdvihli hlavu a zapozerali sa inam, než pred seba, na svoj cieľ? Je až neskutočné, akí dokážu byť ľudia obmedzení. Avšak, teraz mi to priam perfektne hralo do karát.

Ako som povedal, nateraz nebolo snehových vločiek, ktoré by mi z tela vysávali ešte viac tepla, ako zimný vzduch, ktoré by prezrádzali moju prítomnosť na streche šľapajami. Absenciu hlásil aj ľadový vietor, ktorý by mi naddvihoval tenké väzenské šaty a zahryzával sa mi až do kostí. Vlastne, keď som si to len predstavil, tak som ani nemohol uveriť, aké šťastie som mal a ešte hodnú chvíľu som zazeral na zatiahnutú oblohu, na dymové obrysy Slnka ukrytého v oblakoch, s očakávaním, že onedlho sa určite spustí víchor storočia. No nič sa nedialo.

Môj výber bol možno zvláštny, azda pochabý, no nie som hlupák – nesedel som na okraji strechy a nehompáľal veselo nohami ako nejaký idiot z filmov, aj keď poskytoval priam dokonalé útočisko – múr budovy prevyšoval strechu takmer o pol metra, dalo sa za neho schovať. Až po dlhšom uvažovaní som prišiel na to, prečo to tak je – bolo to perfektné miesto pre ostreľovačov, ktorí by museli odrážať útok z nádvoria. Za múr by sa mohli skrčiť, ak by skúšal niekto strieľať aj na nich. Tí dole by nemali šancu, boli by z toho akurát tak krvavé jatky. Pri tej predstave som sa až zachvel.

Miesto toho som si sadol za betónovú kocku vystavanú v pravej polovici strechy. Podľa bzučania a tvaru sa dalo spoznať, čo to je – elektrický generátor. Zaujímalo by ma, či slúži len tejto budove, alebo celej väznici. Podľa jeho veľkosti som sa prikláňal skôr k tej druhej možnosti. Keď som sa o neho oprel, tak som zacítil v meravom chrbte jemné teplo. Bolo príjemné, no radšej som sa odtiahol – vonkajší studený vzduch úplne znecitlivil zranenia, ktoré som mal a bál som sa, že teplo by mi cit rýchlo vrátilo. Povzdychol som si - bolo ťažké odoprieť telu niečo také prirodzené. Po chvíli som radšej nahmatal v náprsnom vrecku škatuľku od Jullet, vybral si z nej dve tabletky a rýchlo ich prehltol. Čert to ber, ak mi Jullet nedala skutočný liek proti bolesti, ale nejakú inú gebuzinu, ktorá ma zabije. Teraz mi to bolo vážne jedno. Čo sa má stať, nech sa stane. Opäť som sa oprel a spokojne si povzdychol.

Nesedel som však na tej strane, ktorá mi poskytovala výhľad na nádvorie, toho pohľadu som mal plné zuby, vyvolával vo mne len beznádej. Namiesto toho som si sadol k náprotivnej strane – tej, ktorá mi ukazovala zadný múr väznice.

Pozerať sa na múr s ostnatým drôtom navrchu nebolo žiadnou výhrou, mňa však zaujímalo to, čo bolo za ním. Svet bez pút, bez strážcov a obuškov, aj keď to bol svet, ktorému teraz vládla vojna. Ale aj cez to všetko, cez Hitlera, zbrane a smrť na každom kroku... tam vonku existovala aspoň maličká nádej a možnosť voľby. Tu nebolo ani to.

Budova, v ktorej bývala Jullet a jej otec, veliteľ tohto pekla na zemi, bola o niečo vyššia ako múr väznice, aj keď bola priveľmi ďaleko na to, aby sa niekto so štipkou zdravého rozumu pokúsil o preskok. No mne poskytovala všetko, čo som potreboval – výhľad, možnosť predstaviť si, aké je to byť voľný.

Vždy, keď som na to myslel, som si spomenul na malú Lily – na to, ako tomu plyšovému medvedíkovi rozťahovala labky, točila sa s ním vo vzduchu a volala „Pozri, Blake, my letíme!“ 

A ja som vždy kyslo odvetil: „Medvede nelietajú, Lily. Len stíhačky to vedia.“ Hral som sa na múdreho a dospelého, veď som od nej bol starší takmer o šesť rokov. No často som sníval aj o bláznivejších veciach ako sú lietajúce medvede, čo by som nikdy nepriznal. No ona si ďalej húdla svoje a smiala sa, pokiaľ som sa k nej nepridal aj ja. Aký len som bol vtedy hlúpy! Snažil som pošliapať po detských snoch desaťročnej sestričky, ktorá mi teraz tak neuveriteľne chýbala. Svojej malej, vždy usmievavej, Lilith.

O to viac ma prekvapilo, keď som ju pred posledným výsluchom uvidel takú ustráchanú – taká nebola ani pred vlastným koncom. Možno to bol len blud mojej vyčerpanej a dobitej mysle no stále tu bola možnosť... že to bolo skutočné. Prečo by aj nie, keď ja viem nazerať do minulosti? Aspoň by som nebol jediný čudák v našej rodine – moja sestra by ma mohla navštevovať zo záhrobia.

Len som nevedel, či ju vôbec chcem vidieť takú vydesenú. Možno by bolo lepšie, keby to bol len klam a ja by som sa konečne zmieril s tým, že ju už nikdy neuvidím, aj keď len pomyslenie na to ma bolelo viac, ako úder obuškom. 

 

(Rozprávač)

Nerád vám to hovorím, ale popravde, táto časť Blakeovho života vám ani náhodou nepatrí.

Je príliš osobná, priveľmi intímna, než aby ste do nej nazerali len tak poza jeho chrbát. Je to tá strašidelná chvíľa, kedy ste nahí ešte aj samy pred sebou. Nikomu to neprajem, pretože tento stav nedosiahnete skôr, než sa dotknete dna seba samého. Existuje však ešte jedna zvláštnosť tohto okamihu, ktorú som nikdy celkom nepochopil – rozhodnutia a presvedčenie, ktoré vtedy nadobudnete sa len veľmi ťažko menia, sú pevné ako kameň. Preto si teraz zaslúži súkromie – nechceme predsa, aby sa rozhodol nesprávne.

Ja sa zas odvážim predpokladať, že je z toho okamihu priveľmi zmätený než aby sa odhodlal vám o ňom porozprávať neskôr sám. A ani sa mu nedivím.

No na druhej strane, musíte to vidieť, aby ste spoznali celý príbeh. Chcem, aby ste boli schopní nazrieť pod povrch a pochopiť všetko, čo sa ešte len udeje.

Preto musí byť príbeh celistvý.

No čo teda spravíme?

Možno... už asi viem. Na chvíľu sa stanem... vtákom. Špiónom, ktorý vám všetko prerozpráva bez toho, aby narušil prirodzený chod vecí. Áno, tak to bude najlepšie.

Cítim, ako sa vďaka svojmu rozhodnutiu mením, telo sa mi ľahko pretvára do mojej novej, dočasnej podoby. Na rozdiel od Blakea a ostatných v tom nevidím žiadne čary – ja nie som smrteľníkom ani súčasťou príbehu, nehľadám vysvetlenia. Proste som, čo som – len rozprávačom. Vzlietnem, pod silnými havraními krídlami cítim vzdušné prúdy. Na chvíľku si dovolím zapozerať sa na nekonečnú oblohu, ktorá je domovinou každého vtáka. Cítim radosť – už asi chápem, čo na tom vidia.

Dva razy zakrúžim nad väznicou, potom priplachtím k budove na ktorej je Blake. Ešte raz ju obletím, obzerám si ju. Nakoniec zosadnem na okraj strechy, tak aby som mal na neho dobrý výhľad, ale nebol priamo pred ním. Potichu zakrákam a začnem sa venovať čisteniu svojho čierneho peria. Nechcem na seba upozorniť, ale tichá vrana tváriaca sa ako socha je svojím spôsobom nápadnejšia ako žena v zástere na bojovom poli.

Chvíľu som sa pre istotu ešte tváril ako hlúpi operenec bez hlbších myšlienok. Keď som si bol istý, že mi nevenuje ani štipku svojej pozornosti, tak som sa na neho zapozeral.

Bol to silný a pekný mladík – mal husté atramentovo čierne vlasy a rovnako tmavé hĺbavé oči. Črty mal jemné, dobre tvarované, aj keď mužná čeľusť a lícne kosti mu teraz z tváre vystupovali viac, ako by bolo zdravé, bol podvyživený. Mal husté obočie, stredne veľký nos a široké plecia, ktoré prechádzali do svalnatých ramien. Svojím vzhľadom mi trochu pripomínal indiána, s typickými Nemcami nemal nič spoločné, čo mu robilo život ešte ťažším. Potvrdzovala mi to i jeho zlatisto- hnedá pokožka.

No pohľad na neho nebol vôbec príjemný – vyzeral, ako keby za posledný rok zostarol o celé desaťročie. Telo mal nevládne a dobité, bol samá modrina. Sedel zhrbený pod ťarchou vlastného života, v uhľovočiernych očiach mu chýbala iskra mladých, chuť zmeniť svet. Mal strhané črty tváre, ani čoby prežil ťažkú chorobu.

Prázdny pohľad upieral pred seba, prsty sa mu bezmyšlienkovite pohrávali s škatuľkou s liekmi. Vedel som, nad čím premýšľa, dalo sa to rozpoznať z jeho pohľadu – spomína. Prehrabáva sa vlastnou minulosťou, prehráva si svoje výhry aj pády. Znovu spomína na každého, koho v tomto krutom svete za devätnásť rokov svojho života stretol i stratil. O svojej rodine, o Lilith. Uvažoval o svojich činoch, ktoré ho sem priviedli i o tom, čo im predchádzalo.

Zvláštne, no neľutoval, čo spravil. Podľa neho to bolo správne a ak by aj mal možnosť znova si vybrať, rozhodol by sa rovnako.

Len škoda že to nevyšlo. Že svoju malú sestričku nezachránil.

Na lícach sa mu zaligotali slzy.

„Má to ešte nejaký zmysel?“ zašepká zmučene. Na to pokrúti hlavou a skrehnutými nemotornými prstami si do úst strčí ďalšiu tabletku, už tretiu. Namáhavo prehltne a zvrie oči.

Z oblohy sa pomaly začína spúšťať sneh, ako keby matka príroda chcela dotvoriť túto smutnú chvíľu vlastnou melanchóliou. Zamávam krídlami, aby som sa zbavil prvých vločiek a vyčítavo zakrákam na oblohu – tuším mal Blake s tou iróniou počasia pravdu.

Opäť sa na neho zapozerám – to, že žije mi prezrádza len pomalé zdvíhanie hrude. Prstami opäť otvára škatuľku, ruky sa mu trasú. Vtom mi to konečne dôjde. Snaží sa predávkovať! Zúfalo zakrákam v snahe upútať jeho pozornosť, keď v tom zaduje vietor a jemu vypadnú tie prekliate lieky z ruky. Už sa ich ani neunúva zdvihnúť. Sneh ho pomaly prikrýva jemnou vrstvou tak ako všetko dookola.

Vtom si však vedľa Blakea niečo všimnem. Detské šľapaje.


Kapitola bola možno trochu nudnejšia, depresívnejšia, no bola potrebná - chcela som, aby ste pocítili Blakeov smútok, aj jeho slabosť, on totiž nie je dokonalý. Táto časť je písaná trochu iným štýlom, než ste u mňa zvyknutí, hlavne pohľad rozprávača je trochu zvláštny. No stojím si za ním, podľa mňa je to dobré spestrenie, som len zvedavá, čo si o tom myslíte vy (Vogel, toto som myslela tým komentárom :D).

Túto kapitolu (resp. jej polovicu) by som rada venovala TerryBells za jej tvrdú prácu na traileri, ktorý sa mi veľmi páči. Taktiež za to, že bola vždy ochotná načúvať mojim poznámkam a požiadavkám. Má môj veľký obdiv.

Taktiež patrí Vogel a YocoScarlet - vaše hlasy v Ankete o naj poviedku mesiaca júl si veľmi vážim. Ani neviete, ako ma potešili, je mi to úžasnou odmenou za moju prácu. Budem sa snažiť byť rovnako dobrá aj naďalej. Ďakujem. 

 

V ďalšej kapitole sa pozrieme ako to pokračuje s Blakeom. Tuším, že viete, komu patria tie detské šľapaje. :D A stretneme sa, aj keď len na chvíľku, s novou postavou...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek V klietke 4. kapitola (1. časť) :

15. Leylon přispěvatel
10.08.2012 [21:06]

LeylonLucienne: no, pokúsim sa byť trpezlivá, pretože to skutočne stojí za to, aj keď trpezlivosť nie je práve mojou najsilnejšou vlastnosťou Emoticon Emoticon Emoticon No ver tomu, že na pokračko budem poctivo striehnuť... Emoticon Emoticon. No a, samozrejme, niet za čo :) :)).

PS:heh, po tej súťaži som voči tomu chytila averziu, také tie info z OH už nechcem ani vidieť, nieto sa to snažiť ešte zapamätať. a keď sme pritom, ja napríklad neviem, koľko kovov tieto hry naša krajna získala... Emoticon Emoticon Emoticon

14. Lucienne přispěvatel
09.08.2012 [21:20]

LucienneVydrž to ještě do konce prázdnin. To je totiiž lhůta, kterou jsem tomu nebožákovi počítači dala. A když se dozvíme, že je z něj už navždycky neboštík, prostě to napíšu znova. Takže na konci prázdnin nejpozději. A moc ti děkuju za poklonu, tď mám zase přiblblý úsměv na tváři já Emoticon
PS: za ty vědomosti s OH tě fakt obdivuju, já jsem ráda, že vím, kolik medailí teď máme a že vím, jak se jaký náš sportovec jmenuje, natož abych věděla, co se dělo minule v pekingu, nedej bože ještě dřív Emoticon

13. Leylon přispěvatel
09.08.2012 [21:12]

LeylonLucienne: ja ich mám tiež veľmi rada - tým človek získa o postave omnoho lepší prehľad. Radšej snáď mám už len dobré ľúbostné scény... Emoticon Emoticon

S OH som na tom veľmi podobne. Viem ich oceniť, tie výkony, hlavne po tom, čo som bola z telesnej na vedomostnej olympiáde ohľadom OH... predtým som vedela vymenovať všetky LOH a ZOH - rok, miesto.... k tomu ešte aj grécku mytologiu a rôzne zaujímavosti. Dnes neviem už takmer nič (až na tú mytologiu :P) a to sme vtedy mali druhé miesto Emoticon Emoticon Emoticon

Ajajaj. No tak toto ma fakt nepotešilo - na tvojej tvorbe som takpovediac závislák Emoticon Kedy sa dozvieme, ako svoje problémy ďalej náš Will rieši? Toto zas nedá spávať mne... :) Uf, budem sa modliť dúfať, že tvoj pc naberie rozumu...

ďakujem, mimochodom, obdivujem ťa za tvoj optimizmus, dotiahneš to s ním ďaleko. Nech sa ti darí aj naďalej, užívaj si prázdniny, ako sa patrí Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12. Lucienne přispěvatel
09.08.2012 [20:47]

LucienneMěse naopak tyhlety rozbory osobnocti líbí. Ráda se ponořím do myšlenek postav, ať už mých, nebo jiných a zapomenu přitom na své vlastní.
Nevím, jestli se dá říct přímo fanoušek OH, ale rozhodně jimi nepohrdu. jelikož to u nás běží v televizi v jednom kuse, jsem asi taková oběť, která se nechala strhnout davem Emoticon Sport v tv obecně nemusím, ale OH mě kupodivu celkem baví. Emoticon Taky mám ráda aqabely, stejně, jako iné sinchronizované věci, třeba skoky do vody. A gymnastiku mám taky ve velké oblibě. Zkrátka ty vizuální věci mě baví mnohem víc, než atletika. Emoticon
Už se nemůžu dočkat, až tu kapitolku přidáš. Bouhužel si ji asi nebudu moci přečíst, protože i ten dočasný počítač, který mi je tento týden k dispozíci, mi bude odebrán Emoticon Můj pc je totiž zatím bohužel stále někde ve věčných lovištích a mám opravdu strach, že už tam zůstane. Pokud to tak bude, dopíšu 11. kapitolu znovu, i když to už asi nebude tak dobré, jako na poprvé... Je to prostě mizerný Emoticon A pokud se nám počítač nepovede vzkřísit, budu přidávat další kapitoly o dost pomaleji, než u mě bylo zvykem, protože jiný počítač budu mít k dispoozici opravdu jen málokdy...
No, ale nebudeme si přeci tady kazit náadu, ne? Emoticon teď je důležité jen to, že tvá povídka je úžasná a já se opravdu těším na další díl Emoticon Emoticon

11. Leylon přispěvatel
09.08.2012 [10:11]

LeylonLucienne: milo ma prekvapilo a potešilo to, že kapitolu ani ty, ani ostatní nepovažujete za nudnú - sú aj ľudia, ktorí takýto menší psychický rozbor osoby a jej pocitov, to "zmapovanie" považujú za nudné, potrebujú pre napätie okamžité nebezpečenstvo, aj keď sú si vedomí, že aj niečo také je pre celistvosť príbehu potrebné (a to veľmi).
ďalší fanúšik OH? vitaj v klube. tak to by sa ťa mal začať Bolto báť... Emoticon Emoticon. zbožňujem sledovať aquabely... proste LOH sú niečím unikátnym pre celý svet. Emoticon Emoticon

heh, to je tá moja schopnosť - po kapitole viete odpoveď na pár otázok, no na nový dvojnásobok sa zas pýtate... :D :D :D a nabudúce tomu taktiež inak nebude :D

ďalšiu kapitolu pridám budúci víkend - idem totiž s rodinou na celotýždenný výlet. aspoň budem mať času premyslieť si ďalšie pokračovanie Emoticon
Veľmi pekne ďakujem... hh, to by si mala vidieť ten môj priblblý úsmev, keď čítam komentáre... je to pre mňa niečo úžasné Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

P.S. ako je na tom tvoj počítač? Dúfam, že už vstal z mrtvych.... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10. Lucienne přispěvatel
08.08.2012 [22:48]

LucienneÚžasné... kapitolka nebyla vůbec nudná, naopak. U toho konce jsem seděla za monitorem s vytřeštěnýma očima a moje oči klouzaly z řádku na řádek takovou rychlostí, že by na letošních LOH předhonily i Bolta Emoticon Vážně, Leyon, takhle mě nesmíš děsit Emoticon A s těma dětskýma šlápotama jsi mě tak našponovala, že se z toho asi normálně zblázním Emoticon Už aby tu byla další kapitolka Emoticon
Skvělá práce, vážně krása tleskám a klaním se před tebou Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

9. Vogel přispěvatel
05.08.2012 [8:24]

VogelLeylon, právě jsem nějak přišla na chuť Pretty Little Liars - nikdy bych si na sebe takový seriál zrovna netipla, ale už se to se mnou táhne a baví mě to ještě víc, než tvd. :) No, další oblíbený seriál mám Hercule Poirota Emoticon - ale to jsem viděla už asi před dvěma lety, takže vzpomínky nejsou až tak čerstvý. A dál The Addams Family (snad nekomolím). :) Game of Thrones mě taky celkem zajímá, ale nějak jsem se k tomu ještě nedostala.

Tak Stefan, jo? :):D Proč ne. Hele, jak si o tom povídáme, hned mám chuť se na to trochu podívat zase :D.

Jee, tak to jsi dobrá. O "čechizmechs" (haha, jak že je to slovo? ani nevím, jak to skloňovat) ve slovenštině slyším poprvé... Jinak slovenština se mi hodně líbí, ale vůbec bych teď říct nic neuměla.

Aha... No a koncová scéna vymyšlená? Páni! :D Hmm, těším se na to, velmi - ale ne tak, že bych chtěla konec, to zatím ne.

Opět říkám, že není zač Emoticon . A jestli to má pozitivní dopad na tvou práci, jsem jedině ráda. Emoticon

A děkuju Emoticon . Abych se přiznala, před slunkem spíš utíkám... Vůbec nevím, co si počnu :D. Ale taky si užívej prázdniny... A múza nechť tě neopustí Emoticon .

8. Leylon přispěvatel
04.08.2012 [22:31]

LeylonVogel: A ktorý seriál sa ti zapáčil viac? teraz cez tú prestávku v The vampire diaries by sa mi hodilo zaplniť voľné miesto... predtým som pozerala The secret circle, ale to malo len jednu sériu, teraz som poriadny závislák na siedmej sérii Bones, no skúšala som pozerať aj na Pretty little liars, no to ma veľmi nezaujalo... a rozmýšľam nad tým že sa mrknem na Game of thrones ťak nejak sa to volá, neviem, či som to jemne neskomolila teraz Emoticon ) čiže, asi tak...

Najprv som mala radšej Stefana, pretože to bol dobrák od kosti. ale čím viac ho spoznávam... proste som teraz viac prišla na klb Damonovi, jeho humoru... a keď má nejaké ľúbostné scény plné romantiky damon, tak si to človek fakt vychutná, pretože nie sú časté. (napr. smr´t Rose to bolo niečo neuveriteľné pre mňa). Ale aj tak... ach, nepomôžem si, o tenký chlpok má u mňa navrh Stefan, ale bez Damonoveho humoru by to bolo o ničom Emoticon Emoticon. Veľmi rada sa na tú knihu mrknem, ak na ňu narazím Emoticon Emoticon Emoticon

Ako vidím rýchlo sa učíš. Mne sa zas stávalo, že mi na um prišlo skôr české než slovenské slovo... a to už nehovorím o čechizmochv v slovenčine, tie už ani nerozoznávam. No, to chytám vďaka tomu, že čítam dosť českých článkov...
vlastne, keď som bola malá, tak sa učiteľka raz spýtala rodičov, či máme nejakú rodinu v česku, lebo som tým jazykom často hovorila (používala som "kolo" miesto "bicykla"). ale to bolo vďaka rozprávkam, ktoré som pozerala v telke, čiže to už je o inom... Emoticon Emoticon

Nerobím to zas tak veľmi dopodrobna. Predtým, než som začala písať túto kapitolovku som mala len pár záchytných bodov, ktoré ste doplnili práve vy, čitatelia, svojimi komentármi a otázkami, čo vás najviac zaujalo., tomu som prispôsobila dej. no a teraz je to tak, že viem, o čom píšem ďalšiu kapitolu, ale to je asi tak celé, teda až na to, že na jednom papiery mám napísanú približnú časovú os udalostí a keď ma napadne nejaká zmena v deji, niečo zaujímavé, tak si to tam zaznačím... a tak si postupne vytvorím celistvý obraz. Ale musím sa priznať, že koncovú scénu príbehu mám v predstave, v hlave už od úplného začiatku... Emoticon Emoticon Emoticon

Keď si to mala zapochodu, tak si reagovala flexibílnejšie a možno bolo písanie i väčšou zábavou - pretože i teba samú prekvapilo, čo sa nakoniec stalo :) :) :D.

ďakujem, som za to rada, že to nakoniec dopadlo takto, no poviem ti, poriadne som si vydýchla. Emoticon

jedno veľké ĎAKUJEM. ani nevieš, čo to pre mňa znamená. Emoticon Emoticon Emoticon

Jéj, kam ideš na dovolenku? No každopádne, prajem poriadny oddych (veď na to sú prázdniny), veľa slnka (ak je to namieste Emoticon ) a veľa zážitkov a úsmevov... kapitoly tu na teba počkaju :) :) :) uvidíme sa :) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. Vogel přispěvatel
04.08.2012 [16:42]

VogelLeylon, knihu Záblesk neznám ani od slyšení :D. Ale The Vampire Diaries jsem rok poctivě sledovala (teďka jsem přišla na seriál, který mě začal bavit víc, tak to nechci přehánět .D) - no, u mě vede jednoznačně Damon, heh Emoticon . Který u tebe teda? :D Když už jsme u postav Damonovi podobných, můžu jen doporučit knížku Jih pro severu od M. Mitchell... Je v ní jistý muž, který má velmi, velmi podobnou povahu. A navíc je to docela známá kniha, navíc historie, navíc 19. století Emoticon .

Na slovenštinu jsem si docela rychle zvykla - dá se říct díky tobě... Včera v noci jsem nemohla usnout - no nebudu to svádět na tvou Klietku, ale vážně jsem na to hodně vzpomínala. Než jsem v těch půl druhý usla, uvědomila jsem si, že se mi trhaně honí hlavou náhodná slovenská slova :D:D. Vtipný, no.

Ty si píšeš sled událostí a myslíš dopředu?

Jinak samozřejmě nemáš zač.
Emoticon Tak to tě opravdu obdivuju... Co jsem dosud kdy psala - ať už kapitolové či jednorázové - tak jsem nikdy neměla přesný přehled o událostech, co se mají stát... Všechno mám tak nějak za pochodu Emoticon . Každopádně mě baví poznávat, že to někdo dělá i jinak.

Ne, ne, je to vážně dobrý zpracování, dodává tomu i takový jiný nádech, jisté kouzlo. Tyhle "zničehonic" nápady jsou stejně vždycky nejlepší.

A jasně, že zasloužíš Emoticon . Samozřejmě není vůbec za co, odměna za takovou úžasnou práci musí být.

Jen mě mrzí, že se asi druhý části nedočkám, protože zítra odjíždím na dovolenou - a vrátím se až za necelé dva týdny. Noo, každopádně, sbalím si počítač s sebou, kdyby tam náhodou byla wifina, a možná se dostanu někdy i k tvým kapitolám. :) Tak se měj krásně a nechť tě múza stále líbe! .)

6. Leylon přispěvatel
04.08.2012 [15:05]

LeylonVogel: Ja sa tak usmievam v poslednom čase dosť často tiež, hlavne, keď čítam tvoje komentáre Emoticon . A k chladu kapitoly - občas zo seba vydolujem také depresívne myšlienky, až ma to samú prekvapí. Len sa prirodzne vžijem do postavi a potom... no možno to bude mať súvis s tým, že povahovo som tak trochu melancholik, ktovie Emoticon
Som rada, že sa ti Blake zapáčil - je to ten typ krásneho utrápeného hrdinu, ktorý občas nevie, že nie každý považuje česť za dôležitú... A keď sme pritom, nie si jediná, kto sa občas kompletne zblázni do postáv kníh. Napríklad, taký Xavier z knihy Záblesk (ten chalan je samotná dokonalosť, povahou teda určite). A to už nehovorím o takých ako je Damon a Stefan Salvatore... (odveká otázka: ktorí z tých dvoch sa ti páči viac? :D :D )

Skôr obdivujem tvoj zmysel pre detail Emoticon Emoticon Emoticon

Dokonale si uchopila myšlienky básní a citátov, ktoré ku kapitolám pridávam - často sú zhrnutím, či podtrhnutím myšlienky danej kapitoly. Majú donútiť čitateľa sa nad tým hlbšie zamyslieť... proste si ukážovo uviedla, čo sa s tým má robiť :D :D Mimochodom, ak máš taký pocit, že ja toho autora poznám, tak ťa vivediem z omylu - proste mi to raz pri nejakej knihe udrelo do očí a ja som si to zapísala a pri listovaní a uvažovaní o tejto kapitole som si na to spomenula... o básnikoch viem zhruba také mäkké f Emoticon

Dúfam, že tá slovenčina sa ti bude časom čítať lepšie Emoticon Emoticon. A vďaka, som rada, že sa ti to čítalo plynulo, že tam nebolo primnoho myšlienok, ktoré by napokon v konečnom dôsledku pôsobili choaticky... často uvažujem o tom, čo vysvetliť v tej kapitole, čo píšem a čo zas nechať nabudúce v hlave si postupne rozostavujem sled udalostí (poviem ti, bude toho ešte dosť...) :D :D :D

Uf, som rada, že to nakoniec vyšlo dobre, ako som povedala, týmto nápadom som si nebola vcelku istá. Nevedela som, či to nebude až priveľmi uletené (v spojení s tým, že som využila havrana to znie takmer doslovne Emoticon ). Ja ani sama neviem, ako ma to napadlo... Emoticon

To, že na rozdelení veľmi nezáleží si myslím aj ja Emoticon. Proste, podľa mňa by nebolo dobré, keby toho v jednej kapitole bolo primnoho, lepšie je to v menších dávkach (niekedy sa človeku nechce toľko čítať, keď je dlhá kapitola v knihe, tak ju proste človek zavrie a vráti sa k nej neskôr, ale keď je dlhá kapitola na internete... no tak tam sa k tomu človek nerád vracia tak často, aspoň ja s tým mám také skúsenosti.)

Ďakujem, toľko chváli si ani nezaslúžim. Taktiež ďakujem za ten dlllllhočižný komentár. pri takej reakcii je radosť písať... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!