OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » V kvapke krvi - Kapitola 12.



V kvapke krvi - Kapitola 12.Naliehavo túžiť po pravdivom rozptýlení

 

Kapitola 12.

„Pozeráš sa na mňa, akoby si nemohol uveriť, že by som niekoho dokázala zabiť,“ podotkla nakoniec Nóirín, čím Gawaina vytrhla z upreného zízania.

Zvykla si na jeho ostrosť. Na odmietanie. Aj na ostré pohľady, ktorými jej hĺbil diery v hlave. Na hnev a istý druh nenávisti. Ak však bola emócia, ktorú nenávidela zo všetkých najviac, tak Gawain ju práve dosť intenzívne prežíval. Ľutovať niekoho pritom mohlo znamenať prakticky čokoľvek. Niektorí jedinci ľutovali preto, že sa vedeli do niekoho vžiť. Iní ľutovali, pretože tým chceli dať najavo, že sú lepší ako tí, ktorých ľutujú. Najpočetnejšia skupina však podliehala práve tomuto citu len preto, aby ho to mohli použiť ako zbraň. Vlastne sa tým vysmievali tomu, o kom tušili, že by práve mohol niečím trpieť.

Nevedela, do ktorej z tých troch skupín by mala zaradiť Gawaina, ale veľmi dúfala, že to ani nebude musieť zistiť. Avšak ani keď sa na neho mračila, vyškierala, dokonca ani keď namiesto svojich stehien začala štípať tie jeho – ani to všetko dokopy ho nedokázalo vytrhnúť zo subtílneho hľadenia na jej tvár. Tak ho skúsila okríknuť. Až na piaty pokus konečne vyzeral, že jej venuje pozornosť.

Počula, ako zatriasol hlavou a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol.

Keď teraz na ňu uprel zrak, zacítila vzadu v hrdle jeho zmätok.

„Čo si to hovorila?“

Čo najsladšie sa usmiala, hoci v skutočnosti škrípala zubami.

Čoskoro musieť ostatných žiadať, aby jej predžuvali jedlo.

„Neveríš snáď, že by som niekoho dokázala zabiť?“

„Ehm...“ zahabkal a začal mávať rukami. Pochybovala, že ho napadol nejaký otravný hmyz. „Teda... ja to tom nepochybujem... teda, nie si ako vrahyňa... nezabíjaš... teda mohla by si, ale...“ Nakoniec sa zarazil vo svojom koktaní a nadýchol sa. Doslova cítila, ako od seba odháňa neistotu, ktorá ju zasiahla efektívnejšie ako zlomený nos. „O smrti tvojho otca sa povráva niečo iné.“

Zodvihla obočie. „No nehovor. A čo také sa povráva?“

Kmene toho mali veľa spoločného, ale okrem minulosti, mágie a výzoru, to bola predovšetkým túžba klebetiť. Keď život prežívate uväznení v jaskyni, bez ohľadu na to, aká je veľká, začnete doslova lačnieť po každom náznaku zábavy. V tomto prípade po akejkoľvek klebietke, ktorú by ste mohli prezradiť niekomu inému. Hlavne ak by tie hlúposti mohli poškodiť niekomu, koho nemáte radi.

Dostala sa k nej väčšina toho, čo o nej hovorili. Nezriedka to bola pravda.

Ale nepočula nič o tom, čo si ostatní mysleli o smrti jej otca.

Čo znamenalo, že nech tie reči šíril hocikto, nebol z kmeňa Tàrlaidh.

Pretože by sa niekto z jej milých súkmeňovcov postaral o to, aby jej to fľochol do tváre.

„Vraj to bola istá nehoda,“ začal opatrne, akoby si nebol istý čo presne jej môže povedať. „Počul som rôzne verzie a každá z nich je iná. Spoločné majú len to, že tvoj otec skončil niekde v lese roztrhaný na malé kúsky divou zverou.“ Vynútene sa zasmial. „Vždy som si myslel, že je to trochu divoký príbeh.“

Nóirín nereagovala na jeho snahu odľahčiť situáciu. Miesto toho si len šúchala bradu.

„Som prekvapená,“ šepla nakoniec.

Prevalcoval ju Gawainov pocit viny. „Veď hovorím, že som tomu nikdy neveril.“

Zasmiala sa. „Som prekvapená tým, že sa vlastne až tak nevzdialili od pravdy.“

Gawain sa prudko nadýchol.

„Veď si práve povedala, že si zodpovedná za jeho smrť?! A pritom tvrdíš, že ho roztrhala zver?“

Ústa zvraštila v grimase. „Pravdivé sú vlastne obe verzie a jedna súvisí s tou druhou. Výsledok ale ostal rovnaký – môj otec zomrel a väčšina obyvateľov jaskýň nechce poznať podrobnosti.“

Na chvíľu zvažoval jej slová. Jeho neistota sa miesila so zvedavosťou.

Bol to rozdiel oproti jeho predchádzajúcemu odmietaniu.

Povedome ju tešilo, že aspoň na chvíľu stíchol a už sa ju nesnaží presvedčiť, že je nesmierne dôležité pokúsiť sa zachrániť ostatných z jaskýň. Aj tak by ho odmietla. Ale bolo osviežujúce môcť sa na chvíľu sústrediť na niečo iné. Netešila ju tá predstava, ale bolo to lepšie ako nič. Takže keď ju Gawain požiadal, aby mu porozprávala o svojom detstve a o tom, čo sa stalo jej otcovi, bez váhania sa rozhovorila. Pričom nejaký hlások jej pripomínal, že by mu možno nemala hovoriť všetko. No rovnako ako kedykoľvek predtým, aj teraz ho odmietala počúvať a ihneď sa vrhla do vysvetľovania.

„Vieš, moje detstvo sa vlastne nelíšilo od toho tvojho,“ začala pomerne všeobecne a pokojne. Čo sa nedalo povedať o jej rukách a nohách, ktoré podskakovali v tichom rytme neexistujúcej piesne. Ak to Gawaina rozptyľovalo, nedal to nijako najavo. „Môj osud bol predpovedaný dávno predtým, ako som sa narodila. Mala ma čakať veľkolepá budúcnosť. Veľká sila. Význačné činy. Aj preto sa Siobhán rozhodla, že to ja sa spojím so svojim budúcim bratom. Narodili sme sa ako dvojčatá a podľa tradície mal Hefin spojiť svoj život s Maeve, pretože bola staršia. Lenže Hefin sa narodil až po mne, takže nikto proti tej zmene neprotestoval.“

„Ha,“ vyštekol zo seba Gawain. „Netušil som, že už pred narodením určujú, kto s kým spojí svoj život. Nie je to trochu skoro?“

Pokrútila hlavou. „Nie, ak vieš predpovedať budúcnosť. Okrem toho určite vieš, že v mojej rodine si potrpíme na tradície a tá hovorí, že brat spojí život so sestrou. Hefin bol šťastnejší než väčšina. Mohol skončiť so mnou alebo s Maeve. Hoci teraz, keď ma vyhnali, sa tým už asi nemusí trápiť.“

Prevalilo sa cez ňu jeho očividné znechutenie.

Nemohla mu to vyčítať, no aj tak ju to prinútilo zvraštiť pery a nakrčiť obočie. Neznášala svoju rodinu pre tie šialené tradície. Vždy jej pripadalo nechutné, že by len kvôli zachovaniu rodinnej mágie mala spojiť život s vlastným bratom a dokonca s ním splodiť ďalšiu generáciu. Zhodou okolností ju táto povinnosť nakoniec obišla, ale to neznamenalo, že na to úplne zabudla.

Najhoršie na tom bolo, že rozumela tomu, čo motivovalo k podobným nechutnostiam jej dávnych predkov. Povrávalo sa o blížiacej sa hrozbe a potrebe za každý okolností vedieť, čo prinesie budúcnosť. Členovia kmeňa Tàrlaidh dokázali zazrieť tieň toho, čo sa ešte len stane. No vodcovská rodina rozoznala aj ukryté detaily, navyše dokázali nazerať aj do budúcnosti vzdialenej niekoľko generácií. Preto sa chceli uistiť, že ich potomkovia budú mať podobnú moc.

Preto tie hlúpe spojenie v rodinnom kruhu.

„Màthair, stoj pri nás.“ Podľa zvukov, čo zachytila, si pravdepodobne šúchal tvár. „A čo ak sa v danej generácii nenarodí syn alebo dcéra. Čo potom? Spoja svoj život s niekým iným z kmeňa?“

Zasmiala sa tej predstave.

Siobhán by sa radšej nechala zaživa upáliť, než by niečo podobné mala pripustiť.

„To by nikto nikdy nepripustil. Miešanie mocnej krvi s krvou tých slabochov? Nič také.“

„Ako to teda riešili?“

Gawain si začal mrmlať popod nos. Začula niečo podobné modlitbe a zbytočne časté opakovania mien Larmaílt a Oidchè. Bohyňa nebies a bohyňa noci. Netušila, prečo si zvolil práve túto kombináciu. Dúfal snáď, že pre nich Larmaílt otvorí nebesia, aby ich mohol zasiahnuť blesk a vzápätí by ich uväznila večná noc?

Na nič z toho sa nespýtala. Predpokladala, že každý mal iný spôsob, ako sa vyrovnávať s prekvapivými odhaleniami. Gawain očividne v napätých časoch vzýval božstvá, na ktoré bežne každý zabúdal. Bola si istá, že to ocenia. Väčšinu pozornosti vždy dostávala Màthair ako bohyňa-matka a ochrankyňa všetkých kmeňov bez ohľadu na to, aká mágia im kolovala v žilách.

Potriasla hlavou. Potrebovala sa sústrediť na ich rozhovor.

„Pokiaľ viem, v minulosti sa len dvakrát stalo, že by sa v danej generácii nenarodil vhodný pár,“ prezradila Gawainovi, ktorý okamžite stíchol. Ak pokračoval v prosení o trpezlivosť, robil to v duchu. „Preto je vtedy prípustné spojiť život s niekým z predchádzajúcej generácie.“

Vydal zo seba niekoľko zvukov, ktoré pripomínali dávenie.

„Rodičia by spojili život so svojimi deťmi?“

Tá predstava bola neprekvapivo nechutná.

Odfrkla si.

„Dokonca ani moja rodina nie je taká nechutná.“ Dovtedy nepokojnou rukou si poťukala po brade. Čím sa dostala do nebezpečnej blízkosti ucha, ktoré si začala ťahať. „Jedna žena raz spojila život so svojim strýkom. A jeden muž so sestrou matky svojich rodičov.“

Keď odpovedal, znel, akoby ho niekto škrtil: „Neviem si pred s taviť, že by som...“

Prerušila ho: „Ani ja. A som rada, že naše vyhnanstvo prinieslo aj niečo dobré.“

Niekoľkokrát sa nadýchol. Z vlastnej skúsenosti vedela, že dýchanie, akokoľvek pokojné a hlboké, nikdy nedokázalo pomôcť, ale aspoň nútilo myseľ sústrediť sa na chvíľu niečo iné. Dobrý trik v prípade, ak nedokázala zaspať. O niečo menej úspešný už bol uprostred hádok. Ale na Gawaina asi fungoval. Pretože keď prehovoril, znel ako niekto, kto práve komentuje zhoršené počasie.

„Takže Hefin teraz pripadol tvojej sestre. Ale ak si od narodenie nevedela používať svoju mágiu, neurobili by niečo také už predtým? V záujme zachovania moci.“

Pohodila plecami, snažiac sa trochu zjemniť závažnosť toho, čo mu chcela povedať.

„Hoci som mágiu nevedela používať, vždy som bola desaťkrát mocnejšia ako Maeve.“

„Ak to tak bolo, prečo by sa tvoj otec chcel obetovať, aby v tebe mágiu... prebudil? Tak si to hovorila, nie? Že ju v tebe prebudil a pri tom obrade sa obetoval.“

Povzdychla si. Nerada na to spomínala. Ale potrebovala udržiavať ich rozhovor.

Nechcela sa vracať k Gawainovmu naliehaniu. Do jaskýň sa odmietala vrátiť.

„Pretože bez ohľadu na to, aká mocná som bola, pre ostatných v kmeni som bola ničím,“ priznala. Veľmi sa snažila znieť ako niekto, kto hovorí o živote niekoho iného. Podľa toho, ako na ňu Gawain hľadel, dosť neúspešne. Pevnejšie zovrela pery. „Len špina, do ktorej mohli kopať a ktorú mohli používať ako sa im zapáčilo. Možno si si to všimol a možno nie, ale tí, ktorí majú mágiu uväznenú v tele, slúžia na zosilnenie moci ostatných.“

Gawain náhle zahmkal. „Ako členovia kmeňa Càidreach?“

Prikývla. „Otec mi kedysi rozprával, že tak ich kmeň vznikol. Ako útočisko pre tých, ktorí svoju mágiu nedokázali otvorene používať. Aby tak mali pokoj od ostatných.“

„Prečo si potom nešla žiť k nim?“

To je veľmi dobrá otázka.

Žalostné na tom bolo, že jej mladšiemu ja nikdy nenapadlo si ju položiť.

Možno by práve teraz žila spokojným životom v inom kmeni a netrávila by vynútený čas práve s Gawainom. Presne tá myšlienka jej však pripadala až prekvapivo nepríjemná. Znechutene ohrnula pery. Gawain na ňu len vrčal a zasypával ju nenávisťou a hnevom. Jej myseľ bola očividne poškodená po dlhodobom zneužívaní ostanými. Inak si nevedela vysvetliť, prečo mala pocit, že sa musí stať terčom frustrácie ostatných.

Jeho frustrácie.

„Nemohla som. Ako som povedala, čakala ma veľkolepá budúcnosť.“

Aj jej samej to pripadalo ako chabá výhovorka.

Gawain bol na tom podobne.

„Ale ak k tebe boli všetci krutí... aká by bola pravdepodobnosť, že by si sa jej vôbec dožila?“

Zaškrípala zubami. „Očividne ich to netrápilo tak veľmi, aby s tým niečo urobili.“

„Až neskôr tvoj otec?“

Zažmurkala. „Oveľa neskôr.“

„Prečo čakal tak dlho?“

To bolo niečo, čo mu dlho vyčítala, ale keďže sa nedokázala spojiť s jeho duchom, pretože nemala čo obetovať Beathe, ostane tá otázka naveky nezodpovedaná. Čo ju netrápilo ani spolovice tak veľmi, ako kedysi. Stalo sa to niečím, s čím sa skrátka stotožnila.

Myseľ si mohla trápiť aj inými rébusmi. Napríklad Gawainom.

„Na to mi nikdy neodpovedal a teda si môžem len domýšľať. Možno čakal tak dlho, pretože chcel, aby som tomu všetkému rozumela. Možno sa len nevedel odhodlať. Alebo...“ prudko vydýchla a nemohla uveriť, že sa k tomu naozaj chcela vrátiť, „... alebo to nejako súviselo s tým, čo sme sa dozvedeli tu. Všetko nasvedčuje tomu, že aj môj otec vedel o skutočnej minulosti kmeňov.“

„A chcel ti pomôcť s tvojou úlohou, tak v tebe prebudil tvoju moc?“

Vzhľadom na tajnostkárstvo jej otca... to nebola úplne márna úvaha.

„V skutočnosti urobil oveľa viac.“

„Čo viac mohol urobiť?“

Vyrazila zo seba ostrý krátky smiech.

„Miesto toho, aby dovolil svojej mágii vrátiť sa naspäť do sveta, aby mohla byť darovaná ďalšiemu dieťaťu pri narodení, venoval ju mne. Neviem, aký mal na to dôvod a chcem veriť, že to myslel dobre, ako všetko, čo kedy urobil. Pravdou je, že mi to mal radšej vysvetliť.“

„Možno ti len chcel pomôcť?“ ponúkol nepresvedčivo.

Aby mu dala najavo, že oceňuje jeho pokus, aspoň hrane sa ním zaoberala.

„To pravdepodobne aj chcel. Ale výsledok bol... všelijaký.“ Možno to zahrala oveľa lepšie, než musela. Možno tomu skutočne aj sama verila. Vo veľkodušnosť svojho otca. „Obrad vykonal v lese. Keď som sa prebrala po tom, ako sa vo mne prebudila moja moc a pridala sa k nej tá jeho, ostali po ňom len krvavé kusy toho, čo zver nestihla zožrať.“

Vyfackalo ju jeho ostré prekvapenie.

„Čiže to naozaj bola pravda.“

Vystrčila bradu. „Svojim spôsobom. Som si istá, že mnohí si myslia, že som to spôsobila ja. Že som ho obetovala v lese, aby som získala svoju moc.“

„Pýtala si sa ich na to?“

Zazubila sa.

„Nemusela som. Z výsmechu sa ihneď uchýlili k strachu a veľavýznamným pohľadom.“ Stiahla obočie, keď si uvedomila, čo presne povedala. Naozaj sa v snahe zlepšiť jeho náladu začala prezentovať ako úbohá obeť? To už bolo lepšie, keď sa na neho bezdôvodne vrhala. Hoci... bozku či dvom by sa nebránila. Podvedome sa k nemu naklonila. „Predtým som mala nepriateľov. Ale po tom... som ostala úplne sama.“ Jej ústa pokračovali v rozhovore, aj keď jej myseľ sa zaoberala niečím úplne iným. Gawainove nahé telo bolo len jedným bodom jej neviditeľného programu. „To ticho bolo občas desivé.“ Natiahla k nemu ruku a tentoraz ho pohladila po stehne. Aj on sa k nej naklonil. „Dokonca som si začala priať, aby na mňa opäť začali pokrikovať a používať ma ako tajnú zásobáreň moci.“

Tvár mal takmer až pri nej. Prakticky jej šepkal do ucha.

„Len aby si nebola taká sama.“

Zachichotala sa. „Úbohé, však?“

„A ako do toho zapadá Doireann? Veď je to tvoja priateľka.“

Perami sa jej obtrel o roh. Otriasla sa a z hrdla sa jej vydral tichučký ston.

Podľa spokojnosti, ktorá ju prikryla ako teplá prikrývka uprostred ľadovej noci, to aj tak počul.

„Hej, to som si myslela. Až kým ma neposlala na túto misiu, ešte k tomu v tvojej spoločnosti.“

Zachechtal sa rýdzo mužskou spokojnosťou.

„Hovorila, že sa ti to nebude páčiť.“ Perami jej prakticky hladil ucho. Cítila, ako ju mrazí v chrbte. „Tiež vedela, že sa ma budeš snažiť zbaviť. Asi preto som mal prisahať, že sa nenechám odradiť.“ Ruku jej položil na stehno a na zbláznenie pomaly ju posúval nahor k jej pásu. „Keby som vedel, aká je s tebou zábava, prosil by som ju, aby ma za tebou do toho skladu poslala skôr.“

Tým už si získal jej pozornosť. Mierne sa od neho odtiahla.

„Ona... čo?“

Pomaly sa začala vynárať spod hladiny vzrušenia a naliehavosti. Lenže s jeho rukami na tele a perami na tvári to bolo náročné. Odpovede môžu počkať. Pritiahla si ho k sebe bližšie a pritúlila sa k jeho krku. Lenže osud mal s nimi očividne iné plány a nemienil im dopriať ani jediný poriadny okamih súkromia.

V Líadaninom príbytku niečo treslo. Vzápätí k nim doľahol kňažkin hlas:

„Rýchlo. Musíte odísť. Niekto sa blíži!“

Útek? Bolo to až také dôležité, že sa kvôli tomu musela vzdať Gawainovej blízkosti?

Kapitola 11. ¦ Kapitola 13.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek V kvapke krvi - Kapitola 12.:

2. LiliDarknight webmaster
07.04.2020 [20:52]

LiliDarknightMaya666, nuž áno, v tom si neviem pomôcť a vždy to musím komplikovať, snáď to ale nebude zbytočné. Emoticon
Ku Gawainovi poviem len toto - dokáže ostatných dosť úspešne zavádzať, ak má na to práve náladu. Emoticon
Ďakujem za komentár i nadšenie, s ktorým príbeh čítaš. Emoticon

1. Maya666
04.04.2020 [15:31]

Och no to se nám to začíná zase pěkně zamotávat Emoticon Gawain evidentně taky nebude takové netykavé neviňátko za jaké se vydává. A evidentně jim nebude dopřána ani ta chvolka soukromí.
No jsem zvědavá a těším se na další Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!