OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zúfalá - Kapitola 16.



Zúfalá - Kapitola 16.

Poviedka sa umiestnila na 1. mieste o Naj poviedku mesiaca května/mája. Na deň ju umiestňujme na titulnú stranu. Gratulujeme!


Aj strach je nebezpečný

Kapitola 16.

Adam spolu s Jaredom už sedeli pred barom, v ktorom sa mali stretnúť. Nataly odchádzala z práce, keď jej Jared naposledy volal. Ako študentka dizajnu pracovala v jednej malej spoločnosti, ktorá sa venovala vydávaniu komiksov. Podľa všetkého dokresľovala niektoré koncepty. Hoci len ojedinele jej dovolili vytvoriť niečo vlastné, sama to vnímala ako dobrý štart do svojej budúcej kariéry.

Dnešný večer tam však neboli preto, aby sa sťažovali na svoje budúce alebo terajšie zamestnanie. Boli tam ako podpora pre Jareda, ktorý chcel Sam požiadať, aby prišla na návštevu k nim domov. Adam netušil, prečo by sa toho mal zúčastniť, ale klamal by, ak by tvrdil, že nie je rád za pozvanie.

Rád trávil čas v Saminej spoločnosti.

Navyše si rád namýšľal, že ak by nejako prispel k uzmiereniu súrodencov, mohol by Sam vídať ešte častejšie. Všetko nadšenie ho však opustilo, keď sa spoza rohu konečne vynorila Nataly. Stačil jediný pohľad na jej tvár a bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Bola bledá, oči vytreštené a ruky sa jej mierne chveli. Navyše v nich zvierala telefón, akoby očakávala nejaký veľmi dôležitý hovor. Spolu s Jaredom sa k nej vy brali. Jared ju objal okolo pliec, aby ju utešil.

„Preboha, čo sa stalo? Vyzeráš, akoby si videla ducha,“ prehodil Jared, ale v jeho hlase bolo príliš veľké napätie. Pokus o vtipkovanie mu veľmi nevyšiel.

Nataly sa roztrasene nadýchla. „Niečo sa stalo so... Sam.“ Naprázdno prehltla. Adam, keď počul Samino meno, automaticky stuhol. Telo mu zachvátil strach. „Práve mi volala jej sestra. Bľabotala čosi o tom, že sa s matkou asi pohádali. Nerozumela som jej veľmi. Myslím ale, že ich matka... Sam vyhodila. Alebo niečo podobné.“

Adam úplne ustrnul. Vonku bola obrovská zima. Fúkal silný vietor. V hrubom kabáte cítil každý jeho záchvev. V duchu sa takmer modlil, aby Sam bola aspoň teplo oblečená. Jeho myseľ sa sústreďovala len na jediné. Aby Sam bola v poriadku. Vlastnému strachu takmer nerozumel. Nepoznali sa tak dobre, aby mu na nej záležalo. Avšak city si asi na čas nepotrpeli. Preto teraz stál ako primrazený, hladný po odpovediach a zároveň vydesený z toho, čo by sa mohol dozvedieť.

„Čo sa teda stalo?“ naliehal Jared.

Nataly sa v očiach nahromadili slzy. „Liz bola úplne zúfalá. Plakala. Vedela som, že sa muselo stať niečo hrozné. Vraj sa Sam nemohla dovolať. Nakoniec jej to zodvihla nejaká žena. Doktorka.“ Celé jej telo sa roztriaslo. Adam cítil zvláštnu slabosť v kolenách. „Sam je v nemocnici.“

Cítil, ako by sa v ňom doslova niečo rozbilo. Zúfalstvo, ktoré naposledy cítil, keď sa dozvedel o matkinej smrti, sa znovu dostavilo. Tentokrát ho pripravilo o dych. Nebol schopný uvažovať. Vedel len, že sa čo najskôr musí dostať do nemocnice, aby sa dozvedel viac. Musí byť pri nej. Potrebuje ju vidieť. Proste...

Sam...

Sam.

Sam!

Jeho myslenie sa skrslo len na opakovanie jej mena. Jeho správanie nemalo nič spoločné s logikou. Nedalo sa pochopiť. Bude sa s ním musieť vyrovnať neskôr. Okolie pre neho prestalo existovať. Čo bolo rozhodne zlé. Pretože rozhovor pokračoval ďalej. Musel sa naozaj sústrediť, aby rozumel jednotlivým slovám.

„V ktorej je nemocnici?“ dožadoval sa Jared, rovnako vydesený ako Adam.

Alebo aspoň podobne intenzívne.

Mal pocit, že miere jeho hrôzy sa nedokázalo nič ani len priblížiť.

„Asi v štátnej. Liz nevedela. Nechceli jej nič povedať. Chce ísť za ňou, ale nemá sa tam ako dostať. Sľúbila som jej, že sa po ňu zastavím. Parkujem len za rohom. Vy zatiaľ choďte tam a zistite niečo bližšie.“

Jared ju objal tesnejšie okolo pliec.

„Si si istá, že zvládneš šoférovať?“

Nataly odhodlane prikývla. „Budem musieť. Sľúbila som to Liz.“

„Dobre, ale buď opatrná. Stretneme sa v nemocnici. Ak by si nás nemohla nájsť, zavolaj mi.“

Rýchlo ju ešte pobozkal na líce. Potom sa otočil na päte a vybral sa na miesto, kde sám pred niekoľkými minútami zaparkoval. Adam sa za ním vliekol ako bábka, ktorej niekto prestrihol povrázky. Bol schopný len sa námesačne potácať. Čo bolo takmer smiešne. Ešte ani len nevedel, čo sa stalo. Nemuselo to byť automaticky vážne.

Lenže prečo by potom skončila v nemocnici?

Cesta do nemocnice bola tichá a napätá. Adamovi sa nepáčilo, že v priebehu niekoľkých dní mieril už po druhýkrát do nemocnice s neistotou, čo ho tam čaká. Paula prepustili hneď na druhý deň ráno, keď sa ubezpečili, že nehrozí nebezpečenstvo. No napriek tomu to bola vypätá situácia. No ani sa nedala porovnať s tým, čo sa v ňom odohrávalo teraz. Jeho mozog proste odmietal priznať, že by to mohlo dopadnúť zle. Lebo v momente, keby si to priznal, najskôr by prepadol zúfalstvu.

Ako od najlepšieho priateľa sa od neho očakávalo, že Jareda uteší.

Lenže v tento moment by sám potreboval tie prázdne frázy.

Keď konečne zaparkovali pred nemocnicou, mal Adam pocit, že ubehli roky, nie krátke minúty. Vrútili sa dnu ako veľká voda. Nikto im nevenoval pozornosť. Zamierili rovno k recepcii. Službukonajúca sestra si ich nesúhlasne premeriavala kritickým pohľadom. Ticho a poriadok naozaj nemohli zachovávať. Nie v tejto chvíli.

„Potrebujeme vedieť informácie o pacientke, ktorú ste nedávno priviezli,“ začal Jared a jeho hlas bol až prekvapivo pokojný.

Sestrička si ho premerala hodnotiacim pohľadom. „Meno?“

„Samantha... Reedová.“

Adama prekvapilo, že Jared zaváhal pri Saminom priezvisku. Sestra si to však ani len nevšimla.

„Och, áno, jej volala sestra,“ zamumlala dotyčná. Očividne sa len teraz dozvedeli, kto je Sam. Pravdepodobne pri sebe nemala doklady. Hladina jeho paniky sa ešte viac zodvihla. „Izba 315. Ale budete musieť počkať, práve ju kontroluje lekár!“ Posledné slová už musela zakričať, pretože vtedy už obaja mierili smerom k izbám.

Bolo takmer šťastie, že nemocnica bola pomerne malá. Aspoň vedeli, kam majú zamieriť. Rýchlo dobehli k výťahu. Dostali sa na tretie poschodie. Tam potom veľmi rýchlo lokalizovali izbu. Avšak na prahu boli nútení zastať. Okolo postele bol natiahnutý záves. Keď chceli vojsť dnu, zastavila ich hrozivo sa mračiaca sestrička. Alebo skôr niekto, kto sa o to pokúšal. Bola na to príliš unavená.

„Prepáčte, ale dnu ísť nemôžete.“

„Prosím, potrebujem vedieť, čo je so Sam,“ prosil Jared.

Adam zo seba nedokázal dostať ani slabiku.

Spoza závesu vyšla ešte jedna žena. Táto bola oblečená v úplne inej uniforme. Pravdepodobne to bola doktorka. Len raz sa na nich pozrela a rozhodla sa, že situáciu vyrieši sama. Položila sestričke ruku na plece, čím jej dala najavo, aby prestala.

„V poriadku. Ja sa o to postarám. Pomôžte ostatným dokončiť obväzovanie rán.“

Lekárka ich bez okolkov vystrkala z miestnosti a zavrela za nimi dvere. Cez malé okienko videli len ten istý záves. Nemohli by si byť ani istý tým, že sú v správnej izbe. Keby jej číslo nebolo obrovskými číslicami natreté na dverách.

„Prečo ten rozruch?“

„Chceme vedieť, čo je so Sam.“

To ju ani v najmenšom nepresvedčilo. Len na nich zodvihla obočie. „A vy ste jej?“

„Brat... ia. Bratia. Sme jej bratia,“ dostal napokon zo seba Jared.

Adam bol priateľovi vďačný, že sa postaral o to, aby tam mohol ostať.

Napriek tomu lekárka nevyzerala byť presvedčená.

„Pred chvíľou sem volala naša druhá sestra. Liz. Telefón zodvihla nejaká žena a vďaka tomu sme sa dozvedeli, že Sam je tu. Prišli sme hneď, ako sme sa o tom dozvedeli,“ skúsil ešte Jared. Vyzeralo to, že tomu už bola ochotná uveriť.

Ešte ochotnejšia bola po tom, ako jej Jared ukázal preukaz a vysvetlil je, že ich rodičia sú rozvedení, a preto má Sam jedno priezvisko, zatiaľ čo on má dve. Adam tŕpol. On sám nemohol povedať nič. Bol len niečo podobné priateľovi.

Avšak považoval za nesmierne dôležité, aby tam mohol ostať.

Povzdychla si. Následne si pošúchala čelo. „Vašu sestru sem priviezli asi pred tromi hodinami. Bola podchladená, na niekoľkých častiach tela mala odreniny. Na chodidlách mala hlboké rany, ktoré sme neskôr museli zašiť. Našťastie nemá žiadne vnútorné zranenia ani iné... traumy.“

Adam sa upokojil. Ale naozaj len mierne. Ešte stále ho ovládala panika. Dýchla trhne a plytko. Cítil, ako mu po čele steká pot. Ruky sa mu triasli. Uvažovanie sa skrslo len na Sam a jej stav. Potreboval ju vidieť. Hovoriť s ňou. Dotknúť sa jej. Musí sa uistiť, že je naozaj v poriadku.

„Čo sa jej stalo?“

„Podľa všetkého sa vaša sestra rozhodla ísť sa poprechádzať bez topánok, v šortkách a tielku. Mala veľké šťastie, že ju našiel ten bežec, inak by sme museli bojovať s niečím závažnejším ako podchladením a niekoľkými podliatinami.“

Lekárka odrazu vyzerala až pobúrene.

„Ešte niečo nám nehovoríte,“ ozval sa po prvýkrát po dlhom mlčaní Adam.

Žena si pretrela tvár. „To máte pravdu. Nehovorím. Vašu sestru našli v parku. Tam ju našiel jeden muž, ktorý sa rozhodol konať zodpovedne. Podľa všetkého zabránil tomu... Nechýbalo veľa a vaša sestra by sa stala obeťou znásilnenia. Aspoň podľa toho, čo hovoril ten, čo ju našiel.“

Adam mal pocit, akoby sa mu zastavilo srdce.

„Toho muža zatiaľ nechytili. Bola tu dôstojníčka a rozprávala sa s vašou sestrou, ale podľa všetkého nič nevidela. Takisto sa nebránila, takže sme na nej nenašli nič, čo by v pátraní pomohlo. Podľa všetkého si s ňou ešte budú chcieť pohovoriť. Teraz je však dôležité, aby sa uzdravila.“ Na chvíľu sa odmlčala. Akoby váhala, či im mu povedať viac.

„V takýchto prípadoch obetiam odporúčame, aby navštívili odborníka. Hoci nedošlo k najhoršiemu, vaša sestra sa stala obeťou útoku. Ale ona odmietla. Viete, za svoju prax som sa stretla so všeličím. S apatiou, slzami, hystériou, dokonca odmietaním. Ale vaša sestra... vyzerá ako niekto, komu je ukradnuté, čo sa mohlo stať. Akoby si samu seba nevážila.“ Smutne si povzdychla. „Mám podozrenie, že vaša sestra si už všeličím prešla. Ak by bola neplnoletá, bolo by jednoduchšie prinútiť ju, aby išla na terapiu. Lenže ona je dospelá. Všetko je na jej rozhodnutí. Mali by ste ju skúsiť presvedčiť.“

Jared s Adamom sa na seba pozreli. Adam mal podozrenie, že Sam si už vytrpela všeličo. Hlavne kvôli jej zamestnaniu. Mal pocit, že jej momentálny postoj nejako súvisí s tým, čo si už prežila. Túžil jej pomôcť. No netušil, či sa mu to podarí. Ak Sam nebude chcieť, nič ju nepresvedčí.

„Môžeme... za ňou... ísť?“ ozval sa váhavo Jared.

Lekárka pokrútila hlavou. „Ešte chvíľu počkajte. Musíme dokončiť vyšetrenia. Sadnite si tam,“ ukázala k nepohodlným plastovým stoličkám na druhom konci chodby, „potom vás zavolám.“

S tými slovami vošla dovnútra. Na dôkaz toho, že to myslí naozaj vážne, za sebou významne zavrela dvere. Na niekoľko sekúnd tam obaja len stáli. Potom sa Jared vybral k sedadlám. Adam ho neochotne nasledoval. Plánoval posadiť sa hneď oproti vchod do izby. Lenže bez Jaredovej prítomnosti by pôsobil ako nejaký šialený stalker.

Jared už sedel na jednej z troch groteskne oranžových stoličkách.

Hlavu mal v dlaniach.

Keď si k nemu Adam sadol, potichu povedal: „Mám pocit, akoby som o tridsať rokov zostarol. Bože, ako veľmi som sa bál, že...“ Nedokázal dopovedať, ale Adam si veľmi dobre vedel prestaviť, čo asi myslí.

On ešte stále nebol schopný preriecť ani jediné slovo.

„Si až prekvapivo tichý. Nemal by si teraz chrliť upokojujúce frázy?“ podpichol ho trochu strnulo Jared.

Adam pokrčil plecami. „Frázy sa minuli.“

Ak chcel aj Jared niečo povedať, nedostal sa k tomu. Pretože v tej chvíli z výťahu niekto vystúpil. To nebolo až také nečakané. Chodba bola dosť frekventovaná. Lenže tentoraz sa ich zornom poli objavila Nataly. Za ruku sa jej až zúfalo držalo akési dievča. Adamovi trvalo asi dve sekundy, kým si spojil tú tvár so spomienkou na stretnutie v nákupnom centre. Toto bola Liz, Samina a Jaredova mladšia sestra. Vyzerala naozaj pôvabne, no hlavne vydesene. Nataly na tom nebola o nič lepšie.

„Čo je nové?“ vychrlila, sotva sa k nim dostala.

Jared sa nadýchol a chytil ju za voľnú ruku. „Bude v poriadku. Je len podchladená a má pár odrením a rany na chodidlách, pretože tam vonku bola bosá.“

Adam mlčal, len si pozorne prezeral Liz.

Vyzerala, že má o sestru skutočné obavy. No napriek tomu si Jareda zvedavo prezerala. Podľa toho, čo už Adam vedel, mala len tri roky, keď sa videli naposledy. Uvažoval, či si na brata vôbec spomína. Jej výraz tváre nič nenaznačoval.

„Teba si pamätám,“ prehlásila nakoniec rozhodne.

Jared prekvapene zodvihol obočie.

Adam ostal zarazený.

„A vieš, kto som?“ Jared sa pomaly postavil. Akoby sa bál, že ju môže vydesiť. Podľa všetkého sa jej chcel poriadne predstaviť. Adamovi to prišlo divne zábavné.

„Môj brat,“ povedala bez zaváhania.

Skôr, ako niekto stihol zareagovať, objala ho okolo pása. Jared tam len tak stál, neschopný pohybu. Potom si ju opatrne pritisol k sebe. Len Adam videl, ako veľmi ho to zasiahlo. Od ostatných odvrátil tvár, v ktorej sa odrážal hlboký žiaľ.

Nikto z nich nebol schopný slova.

Bolo preto dobré, že si lekárka vybrala práve ten moment na to, aby im oznámila, že Sam na nich už čaká. Po ceste im ešte pripomenula, aby ju nevyčerpali. Ostane tam na noc, aby sa ubezpečili, že je skutočne v poriadku. Podchladenie nechceli ani v najmenšom podceniť. Takisto sa chceli uistiť, že sa nenakazila nejakou chorobou. Najväčší problém mohli predstavovať jej z ranené chodidlá. Aj keď ju pustia, nebude môcť aspoň týždeň chodiť.

Adam mal pocit, akoby ho každou tou informáciou udrela.

Do Saminej izby vošiel ako posledný. Pripadal si trochu nepatrične. Keď sa na ňu konečne pozrel, niečo z jeho strachu sa vyparilo. Len aby bol vzápätí nahradený novým. V nemocničnej posteli vyzerala byť prekvapivo maličká. Pokožku mala takmer až nezdravo bielu. Viečka mala privreté únavou. Nič z jej zranení nebolo očividné na prvý pohľad. To ho veľmi neupokojilo.

Navyše to vyzeralo tak, že je na odchode. Sedela na kraji postele a nohy mala zvesené. Chodidlá jej pokrývali hrubé obväzy. Všimol si, že spod spodného okraja nemocničnej košele jej vykúkajú škrabance. Krv sa v ňom doslova začala variť. Keby dostal do rúk toho, kto jej ublížil, museli by ho zavrieť za ublíženie na zdraví. Možno aj za pokus o vraždu.

Ruky zaťa do pästí a bol rád, že nemusí nič hovoriť.

Netušil, či by dokázal zo seba dostať čokoľvek rozumné.

Dokonca to vyzeralo tak, že nikto netuší, čo by mal urobiť. V miestnosti zavládlo dosť nepríjemné ticho. Sam sa na nich pozerala ako na votrelcov. Podľa všetkého jej zabránili v úteku. Určite ju muselo všetko bolieť. Napriek tomu neprijala pomoc. Možno to súviselo s poplatkami? To sa jej ale rozhodne pýtať nechcel.

O navodenie trochu normálnejšej atmosféry sa nakoniec postarala Liz.

Vrhla sa sestre okolo krku, čo spôsobilo, že Sam opäť ležala.

„Bála som sa,“ povedala jej vážne.

Sam sestru tuho objímala. Akoby nemohla uveriť, že tam naozaj je. „Prepáč, že som ťa vydesila. Neplánovala som to.“ Potľapkala ju po chrbte. „Už je to v poriadku.“ Trochu sa odtiahla od sestry a pozrela sa na ostatných. „Dajte mi chvíľu a môžem odísť.“

Jared sa na ňu zamračil. „Nikam nepôjdeš. Doktorka povedala, že si ťa tu musia nechať cez noc, by sa uistili, že si v poriadku. Neponáhľaj sa tak veľmi. Zdravie je dôležité.“

„Nemôžem tu ostať!“ vyhŕkla Sam naliehavo.

Do rozhovoru sa opäť zamiešala Liz: „Ale ostaneš tu. Doktorka povedala, že musíš a ty tu aj ostaneš, aj keby sme ťa mali k tej posteli priviazať. Tak si pekne ľahni a oddychuj. Zaslúžiš si to.“ Na potvrdenie svojich slov sa postavila. Sestre venovala významný pohľad. Adam si bol istý tým, že ju neposlúchne. No nakoniec si povzdychla a šuchla sa späť pod prikrývku. Keď opäť ležala, zagánila na Liz. Akoby jej sľubovala, že jej to nezabudne.

„Aj tak si myslím, že doma by mi bolo lepšie.“ Jej tvrdohlavosť bola mierne zábavná.

Liz si založila ruky na hrudi. „To teda nie je! Tu sa o teba postarajú oveľa lepšie.“ Po krátkom zaváhaní dodala: „Navyše by si doma nemala pokoj. Keďže ste sa s mamou pohádali.“

Keď Sam mlčala, Liz ešte pritvrdila: „Čo sa stalo? Mama ma za tebou nechcela pustiť.“

 „Mama má teraz trochu iné starosti,“ zamrmlala Sam nespokojne.

To Liz ako vysvetlenie nestačilo.

Nebola v tom sama. Adam to cítil podobne.

„Prečo si odišla? Prečo ti povedala, aby si odišla? Počula som len nejaké rany, potom krik a keď tam bolo príliš dlho ticho, vyšla som von. A ty si nikde nebola.“ Adam mal pocit, že to,, čo predchádzalo Saminmu výletu do nemocnice, by sa mu ani v najmenšom nepáčilo. „Čo mama vyviedla?“

„Bolo to len nedorozumenie,“ odpovedala vyhýbavo.

Adam mal pocit, že on, Jared a Nataly sú tam tak trochu navyše.

„Nedorozumenie, kvôli ktorému ťa mama vyhodila?“

Sam sa zamračila. „Všetko sa vyrieši. Ty sa teraz vrátiš domov a zajtra pôjdeš do školy. Ja sa čoskoro vrátim. A potom na všetko zabudneme.“

Liz nevyzerala nadšene. „Nemysli si, že sa ma tak skoro zbavíš. Ja nikam nejdem.“

Zdalo sa, akoby na tej posteli vyzerala byť vyššia. „Nebudeme sa o tom rozprávať. Nemocnica nie je miesto pre teba. Navyše zajtra musíš ísť do školy. To je koniec debaty. Ja prídem čo najskôr budem môcť. Musím to najskôr vyriešiť s mamou.“

„A kde budeš bývať? Budeš spať pod mostom?!“ skríkla na ňu Liz.

Sledovať interakciu sestier bolo nesmierne fascinujúce na jednej strane, ale bolestné na tej druhej. Bolo vidno, že boli zvyknuté starať sa jedna o druhú. Aj keď Sam mala na bedrách určite viac zodpovednosti. Podľa jej slov sa naozaj považovala skôr za matku ako za staršiu sestru. Nič nebolo dôležitejšie ako Liz. Všetko v živote podmienila jej spokojnosťou.

Všetky rozhodnutia.

„Tak prečo nejdete na pár dní k nám?“ ozval sa odrazu Jared, čím všetkých prekvapil.

Skôr, ako mohla Sam odmietnuť, vmiešala sa do toho Liz: „To je veľmi dobrý nápad.“

Zvláštne, presvedčiť Sam, aby išla navštíviť otca a brata, nakoniec bolo oveľa menej náročné, než si ktokoľvek z nich myslel. Za to však vďačili Liz. Nebyť jej, Sam by určite odmietla. Našla by si výhovorku. Z tejto desivej situácie vzišlo aspoň niečo dobré.

Aj keď Adam sa z toho bude spamätávať asi dlhšie, ako samotná Sam.

Len pri pomyslení, že by o ňu prišiel, mu po chrbte prebehol mráz.

A to bolo desivejšie ako jeho prítomnosť v nemocnici.

Kapitola 15. ¦ Kapitola 17.


Veľmi pekne ďakujem za všetky hlasy v Naj poviedke. Prekvapili ste ma. Zaskočili.

Táto kapitola je pre vás.

Vaša Lili :*



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - Kapitola 16.:

6. LiliDarknight webmaster
03.06.2017 [11:16]

LiliDarknightPioggia, tie zmeny určite nebudú rýchle alebo očividné, ale určite sa nejaké udejú. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

5. Pioggia
03.06.2017 [11:12]

Gratulujem k prvému miestu zaslúžila si si ho Emoticon Emoticon Emoticon Kapitola bola ako vždy úžasná, som naozaj rada že je Sám v poriadku Emoticon A je super že sa Liz konečne stretla s Jaredom... Dúfam že teraz keď budú u nich sa pre neho konečne všetko aspoň trochu zlepší... Emoticon Emoticon

4. LiliDarknight webmaster
03.06.2017 [11:04]

LiliDarknightSunShines, spoločné bývanie dopadne veľmi zaujímavo. Však uvidíš sama aj v ďalšej kapitole. Emoticon Emoticon Ale tak nejako začať musia a bolo načase, aby Liz zobrala svoj život aj do vlastných rúk. Sam by inak ešte veľmi dlho odolávala. Možno by ju k bratovi a otcovi nikdy nezobrala. Klasická matka proste. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

3. SunShines
01.06.2017 [12:51]

Táto kapitola bola úplne úžasná! Emoticon
V prvom rade ma potešilo, že je Sam v poriadku, zranená, ale v poriadku.
Potom tá Adamova reakcia. Emoticon Bude to mať ťažké, ale keď si ho pustí k sebe. Och. To bude super!
A Liz! Viem, že Sam je zranená vo vnútri správaním Jareda aj ich otca, o to som radšej, že teraz rozhodla Liz. Zaslúži si ich spoznať a vytvoriť si vlastný názor. A oni si zas zaslúžia druhú šancu.
Ale som zvedavá ako sa im bude bývať spolu a ako na to zareaguje ich matka. To bude ešte zaujímavé.
Veľmi sa teším na ďalšiu! Emoticon Emoticon

2. LiliDarknight webmaster
01.06.2017 [11:55]

LiliDarknightPerla, som rada, že na teba kapitola tak silno zapôsobila. Tak trochu som sa o to snažila a ono to asi vyšlo. Veľmi sa teším. vnútorne. Emoticon Táto kapitola je veľmi dôležitá, nakoľko predstavuje taký prelom vo vzťahu súrodencov. Je to takisto moment, keď sa Liz rozhodne, že by mala rozhodovať sama za seba. Takže - go, Liz! Emoticon
Odpovede na väčšinu zvyšných otázok sa dozvieš v ďalších kapitolách. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

1. Perla přispěvatel
01.06.2017 [10:24]

PerlaV prvom rade gratulujem, lásko, k umiestneniu, pretože Sam si to zaslúži. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

A teraz ku kapitole. Na začiatok musím povedať, že sa ti podarilo zahmlieť mi zrak takou vecou že... slzami Emoticon presne vtedy, keď do nemocnice nakráčala Liz a objala Jareda. Božeeeee, mne skor puklo srdce, viem, ako veľmi sa musí za všetko obviňovať, ale verím, že sa mu naskytne príležitosť vykúpiť sa. Emoticon Predsa len, je to ich starší brat a keď teraz budú všetci spolu, všetko je možné, alebo? Emoticon Hoci si akosi neviempredstaviť spolunažívanie s Paulovou ženou a ich dcérou, možno to bude tým, že mi tá malá nepríde tak zlatá ako Liz, lebo ona... je pokladík. Emoticon Emoticon Emoticon

Inak, vieš ako som sa zasmiala hneď na začiatku? Akurát včera mi sestra spomínala, čo by dokázala v živote robiť a na prvom mieste bolo kreslenie komiksov... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon S Nataly si môžu ísť založiť niečo vlastné. Emoticon

Adam je zlatý a síce sám nevie, čo ju k Sam ťahá, myslím, že o to väčšia láska to bude, keď si všetko uvedomí. A ja sa budem roztápať pri každej kapitole, v ktorej budú spolu. Emoticon

Som zvedavá, ako to bude pokračovať, hlavne na reakciu Smainej mamy, keď sa dozvie, čo sa stalo, či si to bude vyčítať, či vôbec bude v stave, že ju to bude zaujímať. Emoticon Doteraz sme predsa videli, že dokáže cítiť aj výčitky, hoci malé, ale tak ublížila svojej dcére, mohla by sa uvedomiť. Znamená to vlastne, že Jared vezme Liz domov, nech si zbalí veci? Príde do kontaktu s ich mamou? Alebo to za neho preberia Nataly? Kde sa inak vyparil ten chlap, ktorého Sam obarila, že si to Liz nevšimla, keď odchádzala? Nebodaj sa jej mama zbavila tela? Emoticon
Vytočilo by ma, kebyže to ten chlap rozchodil akoby nič. A aj keď pôjde niekto na súd, Adam by mohol byť ich právnik, nie??? Emoticon Emoticon Emoticon

Teším sa na pokračovanie, táto kapitola bola úžasná. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!