OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zúfalá - Kapitola 17.



Zúfalá - Kapitola 17.Keď staré nahradíte novým

Kapitola 17.

Sam vedela, že by sa mala hnevať.

Ostatní sa rozhodli o nej bez nej. Vďaka Liz a jej rýchlemu súhlasu teraz mala čeliť bratovi a otcovi. Ale keďže sa nikdy nepovažovala za zbabelca, zaťala zuby a dovolila im to. Našťastie pre ňu prišiel Adam a nie Jared. Podľa všetkého jej brat nemal dostatok času, tak požiadal priateľa, aby Sam vyzdvihol.

Za to bola vďačná. Hoci by to nikdy nepriznala na hlas, v jeho prítomnosti bola zvláštne uvoľnená. Často sa pristihla pri tom, že sa s ním chce rozprávať. Dokonca jej niekedy chýbal. Avšak teraz na neho bola nahnevaná.

Najskôr ju prinútil sadnúť si na invalidný vozík, akoby bola nejaká starenka. Nemohla namáhať chodidlá. Mali sa jej lepšie zahojiť. Tak len zatínala zuby a dovolila mu robiť z nej atrakciu. Musela vyzerať vskutku komicky. Na prvý pohľad bolo jasné, že nie je chorá ani polámaná. A predsa ju vozili.

Potom to ešte zhoršil.

S vozíkom mohol ísť len k recepcii. Tam musel okolieskované zariadenia odparkovať. Namiesto toho, aby ju pri chôdzi podopieral, však urobil čosi celkom iné. Tašku, v ktorej jej Liz doniesla veci, si hodil cez plece. A ju si vychodil do náručia. Akoby bola len obrovským plyšákom. Zo začiatku protestovala. Kým prišiel k autu na druhej strane parkoviska, začala si jeho dotyk užívať. Bolo jej takmer až ľúto, že ju musel posadiť na sedadlo spolujazdca.

Cesta prebehla v priateľskom tichu. Teraz obaja bez pohnutia sedeli v aute a čakali, kým naberie dostatok odvahy na to, aby vystúpila. Sam vedela, že Jared býva v ich starom dome. Toľko pochopila z ich rozhovorov.

Bývali v inom meste, ale teraz sa rozhodli vrátiť späť. Pretože toto bol ich domov. Sam takmer až bolel pohľad na dom, v ktorom prežila prvých trinásť rokov svojho života. Nemyslela si, že na ňu tak veľmi za pôsobí. Keď sa rodičia rozviedli, urobila by čokoľvek, aby sa na toto miesto mohla vrátiť. Teraz by zaplatila akúkoľvek cenu len aby ju Adam odviezol niekam veľmi ďaleko.

„Som si istý, že ten dom ťa nezhltne,“ podpichol ju Adam.

Zarazene sa na neho zadívala. „Je to dom, nemal by byť niečoho takého schopný.“

„A predsa vyzeráš, akoby si sa tej budovy bála.“ V jeho slovách nebola žiadna výčitka. Nevysmieval sa jej. Vyzeral, akoby mal o ňu skutočný záujem. Čomu rozumela ešte menej.

Zhlboka sa nadýchla. „Niekedy nejde o samotné miesto, ale o spomienky, ktoré v sebe ukrýva. Toto miesto som kedysi nazývala domovom. Teraz mi je cudzie. Akoby som prišla na návštevu k vzdialeným príbuzným, ak by som s nejakými vychádzala dobre.“

Nemala potuchy, prečo mu to vlastne hovorila.

Adam sa natiahol a stlačil jej ruku. „Je to len dom. Možno v sebe skrýva staré spomienky, ale to je už minulosť. Pred tebou je budúcnosť. Stačí, aby si vkročila dnu a dala tým ľuďom šancu napraviť niečo z toho, čo sa stalo.“

„A keď to nepôjde?“

„Tak ti nikto nebude vyčítať, ak sa rozhodneš odísť.“

Sam pomaly prikývla. Na jednej strane bola rada, že je tu. Aspoň sa presvedčí, že je otec v poriadku. Na tej druhej však stále bola veľmi neistá. Keby tu nebola Liz, asi by sa všemožne bránila. No keď Adam vystúpil z auta a otvoril dvere na jej strane, len mu odovzdane dovolila zodvihnúť ju.

Ruku mu zavesila okolo krku. Snažila sa k nemu príliš netlačiť, no jej telo malo očividne iné plány. Pritúlila sa k nemu, akoby bola nejaká prekliata mačka. Prestávala rozumieť vlastným reakciám. Jej telo väčšinou bolo nezaujaté. Jej reakcie, ak nejaké prišli, boli skôr vlažné a odovzdané.

Pri Adamovi sa prebúdzala.

Možno ju to malo desiť.

Miesto toho cítila fascináciu.

Tá sa však premenila na obavy, miestami až na paniku. Úmerne k tomu, ako sa Adam približoval k vchodovým dverám. Všetko bolo tak, ako si to pamätala. Záhrada rovnako udržiavaná, sídlo rovnako honosné. Dvere však neotvoril nijaký personál. Stál v nich jej otec. Pri pohľade na ňu sa sprudka nadýchol.

Bez slova ustúpil stranou. Adam so Sam v náručí prešiel do obývačky. Tam ju posadil do jedného z kresiel. Nohy jej podložil akýmsi stolčekom. Vďačne sa na neho u smiala. O niekoľko sekúnd neskôr bola pripravená na to, aby sa porozhliadla okolo seba. Upokojilo ju, že aspoň vnútri dom vyzerá inak. Nábytok a zariadenie sa zmenili. Teraz boli viac osobné. Podľa všetkého všetko vybrala osobne nová pani domu.

Adam jej položil ruku na plece. „Už musím ísť. Keby si niečo potrebovala, do mobilu som ti uložiť svoje číslo. Zavolaj. Kedykoľvek. Pokojne aj o polnoci.“

Netušila, čo by na to mala povedať, tak len vďačne prikývla.

Postavil sa a otočil k jej otcovi. „Ako sa držíš? Už ti je lepšie?“

„Áno, už je to lepšie.“

Jeho hlas bol tichý a takmer neistý. Takmer až hladne si prezeral Sam. Akoby sa snažil dohnať tie roky, keď ju nevidel. Skúmal jej tvár, telo, proste všetko, čo dokázal vidieť. Sam si pripadala nepríjemne.

„Ja už musím ísť do školy. Majte sa. A nebite sa,“ prehodil nakoniec. Nikto sa jeho vtipu nezasmial. Sám sa otočil, otvoril si dvere a odišiel. Bez toho, aby Sam alebo jej otec nejako reagovali.

Sam si odkašlala. „Naozaj si v poriadku?“ uistila sa. Pretože ju to naozaj zaujímalo.

Jej otec pokrčil plecami, sadajúc si na pohovku oproti nej. „Prežil som to. Hoci ma zaskočilo, že som ťa tam videl. Hlavne, keď ťa Peter predstavil ako platenú spoločníčku. Čo si o tvojom zamestnaní myslí tvoja matka?“

Zodvihla na neho obočie. Vážne chce začať rozhovor práve takto? „Ak chceš počúvať o výčitkách svedomia iných ľudí, asi ťa sklamem. Nemôže si veľa myslieť o niečom, čo ju nezaujíma.“

„Nezaujíma? Ona sa o vás nezaujíma?“ V jeho hlase sa ozvalo niečo zvláštne – snáď hnev.

„Vážne jej chceš vyčítať niečo, čo sám robíš?“ povedala mu miesto toho. Na chvíľu vyzeral, akoby ho udrela. No nič nepovedal. „Na to nič nepovieš? Žiadna obhajoba? Žiadna útecha?“

Jej otec sa zhlboka nadýchol. Akoby nebol schopný aj naďalej ticho sedieť, vyskočil na nohy a začal sa prechádzať po obývačke. Takmer mu závidela, že je toho schopný. Ona sa nemohla len tak postaviť. Čo bol jediný dôvod, pre ktorý s ním ešte zotrvávala v obývačke. Nemala z tej situácie dobrý pocit, Na podobný rozhovor sa nikdy nebude môcť dostatočne pripraviť.

Lenže to očividne nikoho netrápilo.

„Ja viem, že som to pokašlal. Preto som rád, že si prijala Jaredove pozvanie. Ani netušíš, ako veľa to pre mňa znamená. To, že si bola ochotná urobiť taký ústupok.“

Na chvíľ sa zamračila. „Za tento skutok pripíš body k dobru skôr Liz. Keby nebolo jej, nikdy by som tú ponuku neprijala.“ Prekvapilo ju, ako veľmi pravdivé tie slová boli.

„Liz...“ pošepkal takmer prekvapene. „Ako sa... má?“

Sam si uvedomila, že ju možno ešte ani nevidel. Keď včera s Jaredom odišli z nemocnice, bol už takmer večer. Takže tu asi všetci spali. Ráno zase musela ísť do školy, z ktorej sa ešte nestihla vrátiť.

„Liz sa má ako niekto, koho opustil otec,“ vmietla mu do tváre, avšak v hlase nemala žiadny hnev. „Prečo si to vlastne urobil? Ak si nechcel vidieť mňa, zmierila by som sa s tým, ale Liz...“ Zarazene pokrútila hlavou. Akoby tomu ešte stále nemohla uveriť. „Mala byť tvojim miláčikom. Ale očividne nebola.“

Keď sa tentokrát jej otec posadil, urobil to preto, aby sa jej mohol pozerať do očí.

„Neprosím ťa o odpustenie pre to, čo som urobil. Pretože je to neospravedlniteľné. Hanbím sa, že som s vami stratil kontakt a potom som nebol schopný opäť ho nadviazať. Nie som pripravený hovoriť o tom, čo sa stalo. Ale prosím ťa... daj nám šancu zistiť, či si k sebe môžeme ešte nájsť cestu. Neodchádzaj ešte.“

Sam sa nad jeho slovami úprimne zamyslela. Netušila, čo si sľubovala. Celý čas prisahala, že ak by sa jej otec alebo brat opäť priplietli do cesty, predstierala by, že ich nepozná. Pretože by to tak pre ňu bolo oveľa jednoduchšie. Pravdou však bolo, že toho nebola schopná. Napriek všetkému niekde v jej vnútri bola časť z nej, ktorá dúfala, že sa to všetko bude dať napraviť. Nebola si však istá, či to bude možné bez toho, aby sa o sebe navzájom dozvedeli pravdu.

Ale nateraz mu môže dopriať aspoň toľko luxusu.

Ostane, aj keď túži len po odchode.

„Nie je to tak, že by som mala na výber. Ani keby som chcela, nemohla by som odtiaľto utiecť,“ povedala nakoniec potichu, ukazujúc na svoje obviazané chodidlá.

Otec sa mierne usmial. „Ak ťa to veľmi bolí, môžem ťa odniesť do izby.“

Napriek tomu, že bolo ešte len krátko po obede, musela uznať, že by si veľmi rada pospala. Pravdepodobne za to boli zodpovedné tie lieky proti bolesti, ktoré do nej napchali pred odchodom. Mala ich odložené v taške s vecami. V prípade potreby si mala jednu alebo dve zobrať.

Za normálnych okolností by si ich nezobrala, ale zdalo sa, že za ňu niekto zaplatiť všetky výdaje spojené s ošetrením. Netušila, či to bol Jared, jej otec alebo nebodaj Adam. Nechcela sa veľmi pýtať. Potom by musela vysvetľovať, prečo jej odľahlo a zároveň sa hnevá.

Pred akoukoľvek odpoveďou ju zachránil zvuk otvárania dverí.

Dnu vbehlo malé dievča. Mohlo mať okolo sedem alebo osem rokov. S dlhými blond vlasmi vyzeralo ako princezná. Hneď za ňou vošla Liz. Podľa všetkého sa tie dve už stihli zblížiť, pretože sa na niečom nehorázne smiali. Procesiu uzatvárala elegantná žena.

Mala blond vlasy a na tvári príjemný úsmev. Sam netušila, či by sa dokázala na ten pohľad pripraviť, ani kedy ho očakávala. Avšak vidieť otcovu novú rodinu... Cítila sa, akoby ju niekto udrel do žalúdka. Zo všetkého najviac si priala, aby sa jej otec spýtal skôr, či ju má odniesť do izby. Dopekla, mala o to rovno požiadať Adama. Hoci netušila, akú dlhú prípravu by asi potrebovala.

Sam sa sústredila na Liz. Zdalo sa, akoby ju sestra ani nevidela.

S veľkými očami pozerala na svojho otca.

Natiahol k nej ruku. „Lizzie...“ pošepkal, používajúc jej detskú prezývku.

Liz nevyzerala, že by jej to prekážalo. Pretože v tom momente sa vymrštila do vzduchu a hodila sa otcovi okolo krku. Akoby s len veľmi dlho nevideli. Akoby sa vôbec nič nestalo.

„Oci, oci, oci...“ opakovala stále dokola so smiechom.

Sam doslova cítila, ako sa v nej niečo láme. Všetky presvedčenia sa rúcali ako domček z kariet. Jej vetché istoty padli rovnako rýchlo. Celý ten čas verila, že Liz ochraňuje. A pritom jej ubližovala. Nielen, že si na otca spomínala. Ona s ním chcela tráviť čas. A čo robila ona? Bránila jej.

Dych sa jej zadrhol v hrdle. Ak by ju niekto škrtil, cítila by sa rovnako. Keby mohla, ihneď by odtiaľ utiekla. Len aby tomu nemusela čeliť. Chcela sa zbaviť pocitu zrady, ktorý ju zachvátil. Na niečo také predsa nemala nárok. Ani dôvod. No jej podvedomie to vnímalo inak. Chcela len vstať a utekať. Miesto toho sa musela prizerať. Bola si istá, že pohľad na vlastnú popravu by ju zaskočil menej.

Bola taká ponorená do vlastných úvah, že nič nevnímala.

Ani to, keď na ňu Liz prehovorila.

„... si v poriadku? Sam?“

Sam potriasla hlavou. Zistila, že sa na ňu upierajú tri páry ustaraných pohľadov. Najmenšia osoba sa z miestnosti vytratila. Čo jej osobne vyhovovalo. Netušila, či by bola schopná čeliť tomu dieťaťu. Musela sa veľmi ovládať, aby sa vôbec dokázala do očí pozrieť Liz.

„Prepáč, čo si hovorila?“

Liz sa ustarane zamračila. Sam sa snažila nevidieť, ako sa držala otcovej ruky.

„Pýtala som sa, či si v poriadku.“

„Prepáč,“ ospravedlnila sa opäť, tentoraz oveľa viac previnilo, „to tie lieky, čo mi dali. Som po nich hrozne ospalá.“ V podstate neklamala. Lenže doteraz to neplánovala využiť vo svoj prospech. Teraz však bola vďačná, že je to dôvod, pre ktorý by proste mohla odísť. Alebo skôr utiecť.

Výčitky svedomia však nemusela rozoberať príliš dlho. Jej otec to pochopil ako impulz a okamžite sa k nej vrhol. Za niekoľko sekúnd už ju držal v náručí. Napadlo jej, že po tej nedávnej príhode by sa najskôr nemal tak namáhať, ale nič nepovedala. Určte sám dobre vie, čo robí. Keď sa s ňou však otec postavil, zjavila sa pred nimi jeho žena. Vystrela pred seba ruku a bolo jasné, čo plánuje.

„Ahoj, ja som Lucy. Veľmi rada ťa spoznávam,“ zašvitorila naozaj milým hlasom.

Sam sa pozerala na jej ruku a netušila, čo by mala urobiť.

„Sam,“ povedala len s miernym kývnutím hlavy.

Sklamanie na ženinej tvári bolo očividné. Ale takisto nechcela, aby ju to znechutilo. Povzdychla si a venovala Sam oslňujúci úsmev. Potom im odstúpila z cesty a nechala ich prejsť. Zatiaľ čo predtým sa cítila v Adamovom náručí bezpečne a príjemne, otcova blízkosť jej pripadala zvláštna. Po takom dlhom čase, čo sa nevideli, sa zrazu ocitla v jeho náručí. Niesol ju, akoby bola najdôležitejší poklad na svete. Hoci sa tak k nej nikdy nesprával.

To ju zarmútilo ešte viac.

Avšak najhoršia rana prišla, keď vyšli na vrchol schodiska. Na hornom poschodí sa nachádzali len izby. Otec zamieril do zadnej časti. Sam si pomyslela, že ju možno nesie do jej starej izby. No mýlila sa. Kedysi jej patrila izba na konci chodby, ktorá bola takmer najväčšia a cez okno bol nádherný výhľad na záhradu.

Dvere boli pootvorené, takže si Sam všimla, že jej izba už je obsadená. Bývalo v nej to malé dievča. Po poličkách na knihy nebolo ani stopy. Všade boli hračky, veľa ružovej. Izba typickej malej princeznej. Sam však mala pocit, akoby sa ocitla v horore. Cítila, ako sa jej zovrelo srdce.

Tak rýchlo bola nahradená niekým iným...

Nemalo by ju to prekvapovať. Niečo podobné mala očakávať. No napriek tomu sa nemohla striasť bolesti. Hlavne vtedy, keď otec zamieril k hosťovskej izbe. Vo vnútri bola len obyčajná posteľ, jedna skriňa a nočný stolík. Neosobné a takmer až sterilné.

Nič vás neprinúti cítiť sa viac ako votrelec v dome, v ktorom ste vyrástli. Ale nahlas nič z toho nevyslovila. Len mlčala. Dokonca aj vtedy, keď ju opatrne pokladal na posteľ a vedľa nej dopadla jej taška. Veľa vecí v nej nebolo. Aj tak toho veľa nepotrebovala.

„Pokojne si pospi. Prídem ťa skontrolovať pred večerou.“

Len prikývla. Netušila, čo by mu mala povedať.

S úsmevom odišiel. Potichu za sebou zavrel dvere. Sam sa zvalila na chrbát. No o chvíľku neskôr sa schúlila do malého klbka. Na chvíľu si priala, aby mala schopnosť odpustiť a zabudnúť. Jej život by bol oveľa jednoduchší. Lenže jej to prišlo príliš cudzie. Z náhleho popudu siahla po svoj telefón. A namiesto toho, aby sa od zúfalstva rozplakala, vytočila telefónne číslo. Adamove. Zodvihol po dvoch zazvoneniach, akoby doslova sedel pri mobile a čakal, kedy mu zavolá.

„Sam? Deje sa niečo?“ spýtal sa opatrne, keď bola ticho.

Úzkosť jej zo vrela hrdlo. „Cítim sa ako votrelec,“ pošepla skľúčene.

Začula, ako sa zhlboka nadýchol. „Prečo sa cítiš ako votrelec?“

„V mojej izbe býva otcova nová dcéra.“ Konečnosť v jej hlave bola až smiešna.

„Amelie,“ povedal Adam opatrne, „volá sa Amelie.“ Sam nevedela, čo by mala na to povedať. To isté si asi uvedomil Adam, keď pokračoval: „Nečakala si, že to bude jednoduché. Ty máš svoj život, tvoj otec má svoj život. Má novú rodinu. Manželku, dieťa... ja jasné, že tam, kde si kedysi mala svoje bezpečné miesto ty, ho teraz získal niekto iný. Ale to neznamená, že ťa nemá rád.“

„Ale ja nemám miesto v jeho živote.“

„Chceš sa tak skoro vzdať?“

Sam si pritisla telefón bližšie k uchu. Akoby tak mohla cítiť jeho prítomnosť. „Ale boj je už dávno prehraný. Liz už má otca, určite je z toho nadšená. Má aj malú sestru. Možno si s ňou bude rozumieť viac ako so mnou. Ja som tu... zbytočná. Mala by som ísť.“ Prekvapilo ju, že tú poslednú vetu dokázala vysloviť nahlas.

Na druhej strane začula nejaké šuchotanie.

Možno niekam išiel?

„Asi by si niečo mala vedieť,“ začal opatrne. „Keď sa Paul s rodinou vrátil naspäť, stálo ho to veľa síl. Nakoniec sa rozhodol dať dokopy svoju odvahu a vrátil sa. Spoločne s Lucy zariadili opätovne celý dom a keď prišla Amelie, mysleli si, že bude bývať na prízemí, kde pre ňu pripravili izbu. Lenže potom Amelie raz vyšla na poschodie a prišla až do izby na konci chodby. Zapáčilo sa jej tam. A požiadala svojich rodičov, aby sa tam mohla presťahovať. Paul nakoniec privolil, hoci podľa Jareda z toho nebol nadšený. No urobil to pre svoju dcéru.“

Takže si vybral jednu dcéru na úkor druhej.

Ak jej chcel nasypať do rán soľ, mohol si vybrať aj príjemnejší spôsob.

„Čo tým chceš povedať? Že som melodramatická?“

Adam sa zasmial. „To rozhodne nie. Ty a melodramatická? To nie je dobrá kombinácia.“

„Tak čo teda hovoríš?“

Ihneď zvážnel. Doslova bytostne to cítila.

„Nie vždy je všetko tak, ako sa zdá na prvý pohľad. Ty si myslíš, že tvoj otec ťa bez zaváhania vymenil za Amelie. Dal jej tvoju izbu a z teba urobil votrelca. Ale od Jareda viem, že tvojmu otcovi trvalo niekoľko dní, kým sa rozhodol, že Amelie urobí radosť a dovolí jej bývať v tej izbe.“ Keď nič nepovedala, pokračoval: „Daj mu šancu vysvetliť ti to. Porozprávajte sa. Ak to ani potom nebude fungovať, pokojne odíď. Ale vzájomne dlžíte jeden druhému aspoň toľko – príležitosť.“

Sam sa zamračila. Pretože s takou logickou sa nedokázala hádať. „Znieš ako nejaký terapeut.“

„Dobre, ale Jaredovi to nehovor. Určite by mi to každý deň pripomínal.“

„Teraz ťa aspoň mám čím vydierať.“

Schuti sa zasmial. „Si zákerná!“

Tiež sa usmiala. Bolo také jednoduché hovoriť s ním.

Možno aj preto, že sa pri tom na neho nemusela pozerať.

„Jared ma pozval k vám na večeru. Asi dúfal, že sa mi podarí zachovať medzi vami mier, aby ste sa nepozabíjali ešte pred dezertom,“ povedal, zmeniac odrazu tému.

Sam naprázdno prehltla. „A... ty... prídeš?“ ozvala sa opatrne.

„Chceš, aby som prišiel?“ opýtal sa potichu. Akoby ju po tvári pohladil vánok.

Pevnejšie zovrela mobil. Tak veľmi túžila po jeho blízkosti. Bolo to nerozumné. Z podobných vzťahov nikdy nič dobré nevzíde. Ľudia boli zvyknutí brať si to, čo chceli bez ohľadu na názor toho druhého. Lenže... toto bol Adam. Človek, ktorý ju prinútil tešiť sa na rozhovory o ničom. Keď mu odpovedala, skutočne jej záležalo na tom, čo si myslí. Mala pocit, že sa pred ním musí obhajovať. Len preto, aby si bola istá, že všetko pochopil. V jeho spoločnosti sa dokázala uvoľniť. Usmievala sa. Tešila sa ne neho.

V tej sekunde mala pocit, že by mala konečne urobiť niečo sebecké.

Aspoň raz.

„Áno,“ pošepla nakoniec po dlhom tichu. Jej hlas bol prekvapivo chrapľavý. „Chcem, aby si prišiel.“

Kapitola 16. ¦ Kapitola 18.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - Kapitola 17.:

5. LiliDarknight webmaster
05.06.2017 [23:49]

LiliDarknightPioggia, tak Sam to zvládla ešte celkom dobre. Na nikoho predsa nekričala. Emoticon Ďakujem za komentár. Emoticon

Perla, však ja ti tiež ku kapitolám stále píšem dookola to isté, takže sa netráp. Navyše mňa poteší akýkoľvek komentár, aj keby si tam nahádzala len štyroch smajlíkov. Emoticon
Som rada, že scéna s Adamom a Sam mala požadovaný efekt. Dosť dlho som ju dolaďovala (v hlave) a keď som ju nakoniec napísala, nebola až taká veľkolepá. Ale aspoň splnila svoj účel. Emoticon Ale určite ešte nad Paulom nelám palicu. Ešte to všetko vysvetlí, tak aby si sa nenašla v situácii, že ho ľutuješ. Emoticon Neboj sa, Samina mama sa objaví. Skôr, ako by si chcela. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

Blacky, ani nevieš, ako sa teraz červenám. Som nesmierne rada, že to takto vidíš a veľmi ďakujem za krásne a milé slová. Ty vieš, ako človeka povzbudiť. Emoticon
Súhlasím s tým, že Sam má trochu sklon k dráme. Ale nie je to extrém, takže sa to dá zniesť. Emoticon
Som rada, že sa ti kapitola páčila a ďakujem za komentár.

SunShines, takže ďalší fanúšik Adama a jeho filozofických rečí. Emoticon Len žartujem, neboj sa. Aj ja mám pre Adama istú slabosť, hoci si to dosť pokazil tými predsudkami na začiatku. Ale zase je dôkazom, že je možné urobiť dobrú druhý dojem. Emoticon
Viem, že sa veľa z vás teší na interakciu Sam a Amelie, ale na tú si ešte budete musieť počkať. Ale ona raz príde. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

4. SunShines
05.06.2017 [8:52]

To bola úžasná kapitola! Emoticon
V prvom rade Adam bol neodolateľný. Emoticon Od začiatku, keď len čakal a netlačil na Sam, cez to vložené číslo, až po ten rozhovor na konci! A to, že mu Sam dokázala povedať, to, čo mu povedala považujem za extrémny pokrok. Emoticon
Ale tomu, že sa tam Sam cíti ako votrelec rozumiem. Nech sa správajú akokoľvek milo, predsalen, neprišlo to po roku, ani po dvoch. A Sam už vtedy rozumela tomu, čo sa deje, takže to je pre ňu omnoho väčšia krivda ako pre Liz. Napriek tomu som zvedavá ako sa bude Paul snažiť. A že by sa mal teda snažiť poriadne! Ked ho majú všetci za takého skvelého človeka, tak nech to ukáže aj Sam, nech je to akokoľvek ťažké. Myslím, že nemá chodidlá nepoužiteľné len tak. Emoticon
A ešte ma zaujíma ako zareaguje Amelie na Adamov záujem o Sam. Emoticon Emoticon Emoticon
Teším sa na ďalšiu! Emoticon

3. Blacky
04.06.2017 [21:33]

Nie nadarmo si moja bestka. Tak nadherna kapitola. Tak realisticka. Ten boj v nej a typicka ludskost. Nik nie je dokonaly. Som naozaj rada ze si zachytila aj trosku z negativnej stranky povahy cloveka. Ze si z toho neurobila iba blabol. Ale na teba sa clovek vzdy moze spolahnut.
Adama milujem. Je to sialenec a vtipalek ale dokaze byt tak rozumny a spravny. Nebyt jeho myslim ze ostatni by sa povrazdili alebo utapali v depkach.
Tesim sa na stret Amele a Sam. Myslim ze dievcatko bude sladke. Dufam ze nebude jedno z tych oteckovich mazankov. Liz si zasluzi mladsiu sestricku pre ktoru bude rovnako dolezita ako je Sam pre nu. Dufam ze bude dobre to dievcatko. Prosiiim...
Krasne vystihnute pocity. Dokonale dialogy v ktorych bolo vsetko tak akurat.
Aj ked nesuhlasim s Adamom. Sam ma tendencie k drame Emoticon

2. Perla přispěvatel
04.06.2017 [12:43]

PerlaDlho som premýšľala, čo napísať, pretože mi berieš slová každou ďalšou kapitolou a pripadám si zvláštne, že sa len tak opakujem.

Rozhovor Sam s Adamom a to, čo mu povedala... bože, to bolo tak perrfektné, dokázala som sa do nej úplne vcítiť, až som sa na chvíľu bála, že sa aj cez tu bolesť zoberie a odíde. Možno to bude tým, že sama sa tak často cítim, ako votrelec, a preto obdivujem Sam, že sa dokázala tváriť viac-menej neutrálne. A hlavne, že ostáva s Liz, jej sestra sa síce môže tváriť veselo a šťastne, avšak myslím, že dosť vníma Sam a aj to, ako nad všetkým rozmýšľa. KOniec koncov, Liz je veľmi múdra. Niekedy by som ju najradšej vymenila s tou mojou sestrou. Emoticon Emoticon Emoticon

Paul si bude minulosť ešte dlho vyčítať, ale na druhej strane... neviem či by som dokázala odpustiť človeku, ktorý sa mal o mňa starať, a tak ľahko sa vzdal. Emoticon Snáď sa to zmení a ja mu uverím, pretože je vidieť, že si prešiel všeličím, ale zatiaľ, bohužiaľ, nemám voči nemu žiadne sympatie. Emoticon

Adam je... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Zdá sa mi, že on potrebuje niekoho, o koho by sa mohol postarať, musí cítiť, že je potrebný a už teraz mám pocit, že patrí viac do Paulovej rodiny než k svojmu otcovi. Za čo som veľmi rada, keďže ten človek je naozaj hrozný. Keď sa nad tým tak zamyslím, pripomína mi možno miernejšiu verziu Vinnca. Emoticon Tí dvaja by si mohli podať ruky, nie je náhodou aj on právnik či niečo také?

Tá Paulova žena... som zvedavá, ako zareaguje na jeho deti, či bude taká milá a chápavá, ale potom cítim, akoby zo všetkéh vynechali Saminu mamu a nechcem, aby sa jej niečo stalo. Aj keď je na tom tak zle, je crazy, zaslúžila by si aspoň aký taký život. Možno pomoc v novom začiatku, kto vie. Verím ale, že pre ňu máš niečo pripravené, či? Emoticon Emoticon

Kapitola bola úžasná, zaryla sa mi pod kožu a aj po dočítaní ma mrazilo zo Saminých myšlienok, tak podobných mojim. Nádherná práca, drahá. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Pioggia
04.06.2017 [11:07]

Nádhera Emoticon Chápem Sam aj ja by som sa asi cítila dotknutá... Dúfam že si to čo najskôr všetko vysvetlia Emoticon A že sa to medzi ňou a Adamom posunie niekam ďalej Emoticon Emoticon Teším sa na pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!