OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zúfalá - Kapitola 24.



Zúfalá - Kapitola 24.Hlavné je nevzdať to

Kapitola 24.

Adam bol nervózny. Čo bolo smiešne. No náhlu bolesť žalúdka si nevedel inak vysvetliť. Čakal pred kinom, kým prídu Nataly s Jaredom a... Sam. Odkedy ju pobozkal, nemali príležitosť skutočne sa porozprávať. Netušil, či by sa jej mal ospravedlniť. Lenže snažil sa riadiť zásady, že jej nebude klamať. Nemohol s určitosťou tvrdiť, že to ľutovať. Pretože to tak nebolo.

Skutočne ju chcel pobozkať. Aj vtedy. Aj teraz. Túžil po tom viac ako po ďalšom dúšku vzduchu. Doslova po tom dychtil. Prichytil sa pri tom, že si nervózne podupkáva nohou. Ako štrnásťročný fagan, ktorý sa konečne osmelil, aby dievča svojich snov pozval na limonádu.

Až na to, že Sam bola o niečo staršia a nepozval ju on. Tak trochu to zorganizovala Nataly. A tá momentálne prichádzala v Jaredovej spoločnosti. Za nimi, v úctyhodnej vzdialenosti, kráčala Sam. Vydýchol si. Do posledného momentu ho hlodala pochybnosť, že nakoniec nedorazí.

„Už som si začínal myslieť, že budem ten film sledovať sám,“ prehodil, keď sa k nemu priblížili.

Jared sa zasmial. „Ešte sme niečo museli... vyriešiť,“ nadhodil a opatrne sa zadíval na Sam.

Takže čokoľvek ich zdržalo, súviselo to s ňou. Prepadla ho zvedavosť.

No nespýtal sa.

„Mali by sme si pohnúť. Čoskoro sa vypredajú lístky,“ pripomenul im.

Akoby nepotrebovali viac povzbudzovania. Zrazu sa všetci pohli vpred, akoby ich niekto naháňal. Pri platení však nastal prvý problém. Nie že by sa nevedeli dohodnúť, kto bude platiť. Rozdelili si to medzi sebou Jared s Adamom a ani si nepýtali povolenie.

Avšak vyzeralo to tak, že nebudú môcť sedieť vedľa seba.

Dvaja mali sedieť niekde v strede a ďalší dvaja na kraji. Viac ako to, že budú od seba vzdialení, Adama trápilo, ako by sa mali rozdeliť. Samozrejme, preferoval by sedenie so Sam. No nemal v pláne navrhnúť to. Ani netušila prečo. Našťastie nad tým nemusel dlho premýšľať. Pretože sa čoskoro ozvala Nataly:

„Ale no tak, to nejako zvládneme. Ja ostanem s Jaredom a Sam bude s Adamom. Aké logické.“

Adam sa úkosom pozrel na Sam. Nevyzerala byť pobúrená tou ponukou.

Vlastne sa tvárila úplne neutrálne.

„Tak dohodnuté,“ povedala Nataly, keď im dala niekoľkosekundovú príležitosť hádať sa, „teraz si môžeme ísť kúpiť pukance. A rýchlo. Tá vôňa ma zabíja. Ak čoskoro neprehltnem aspoň jeden pukanec, dopadne to veľmi zle. Bože, toto nie e fér! Prečo musia voňať tak pekne!“ zafňukala, čím ich všetkých rozosmiala.

Čo najskôr bol jej zámer.

Priblížil sa k Sam. „Dáš si pukance alebo niečo iné? Colu? Niečo sladké? Možno majú aj nachos.“

Na chvíľu sa zamyslela. „Pôjdem sa najesť potom – keď dopozeráme film.“

„Možno sa k tebe pridám,“ prehodil opatrne, čakajúc, či náhodou nebude protestovať.

Na jeho veľké prekvapenie sa tak nestalo. Čo mu na perách vyčarovalo mierny úsmev. Zatiaľ čo čakali na Nataly a Jareda, nerozprávali sa. Sam sa obzerala okolo seba. Adam ju sledoval, no netušil, ako by mal nadviazať rozhovor. Takže tam stáli v trápnom tichu niekoľko minút, kým čakali na ich návrat. Potom sa spoločne pobrali do takmer plnej sály.

So Sam si vybrali miesta na kraji. Nataly s Jaredom zatúžili po troške vzrušenia a predierali sa cez spokojne usadených divákov na svoje miesta. Nie všetci s ich plánom boli úplne spokojní. Usmial sa. No potom opäť znervóznel. Pretože medzi ním a Sam bola opierka. Za normálny okolností by si tam položil ruky a ani by o tom nepremýšľal. Ale teraz?

Keď vedľa neho sedela Sam, mal pocit, že by jeho gesto mohlo vyznieť úplne rovnako. Keby boli na rande, vlastne by jej tak ponúkal, že ho môže držať za ruku. Teda, nie, že by po tom netúžil, ale na druhej strane nechcel provokovať. Sám sebe sa čudoval, že premýšľa nad takou hlúposťou. Sam na tom určite nezáleží.

Tak dlho sa dohadoval sám so sebou, že si ani nevšimol, a v sále sa zotmelo. Úvodné reklamy ho mierne rozladili a ukážky nových filmov ho navnadili. Zdá sa, že v najbližších mesiacoch strávi v kine veľa času.

Po očku sledoval Sam.

Zrak upierala na obrazovku, no tvárila sa zachmúrene. Vraštila obočie, až sa jej kvôli tomu objavila hlboká ryha na čele. Uvažoval, čo by ju mohlo trápiť. Na nič neprišiel. Otočil sa späť k plátnu. Práve sa ich snažili nalákať na nový horor o nejakom strašidelnom lese. Takmer si odfrkol. Akoby to mohlo byť vôbec strašidelné. Určite to bude trápne komické ako to, čo sa práve teraz chystali pozerať.

Úvodné titulky sa snažili navodiť správnu atmosféru, ale v skutočnosti jediná pozitívna vec na tom filme bola hudba. Výkony hercov boli až príliš vlažné, zápletka predvídateľná. Adam sa proste nudil. Po niekoľkých minútach si všimol, ako sa Sam vedľa neho hniezdi. Ruky si žmolila v lone. Pohľadom tekala po sále. Keď sa na plátne zjavila klišéovitá scéna uprostred temného lesa, kde hudba naznačila, že na hlavných hrdinov niečo určite vyskočí z kríkov, Sam si zakryla oči. To už bolo podozrivé.

Nahol sa až úplne k nej. „Si v poriadku?“ opýtal sa tak, aby ho počula.

Trhla sebou, akoby on bol tá príšera.

Namiesto odpovede len potriasla hlavou.

„Chceš ísť von?“

Ešte to ani nestihol vysloviť a už sa hrabala zo svojho miesta. Sám pre seba sa usmial, ,no rovnako rýchlo ju sledoval von. Takmer pred ním utekala. Keď vyšli von, našiel ju stáť v časti miestnosti, kde skoro nikto nebol a v kontraste oproti prítmí v sále tam bolo až príliš veľa svetla. Mračila sa. Obzerala. No inak vyzerala byť v poriadku.

„Je ti zle?“ uisťoval sa, hoci mal podozrenie, čo vyvolalo jej reakciu.

Rukou mávla smerom k sále, z ktorej vyšli. „Fuj, to bol odporný a hrôzostrašný film. Niekto za to vážne platí? Radšej sme si mohli ísť pozrieť nejaký animák!“

Vtedy sa už otvorene smial. „Tebe sa to zdalo desivé? Veď to bolo až smiešne!“

„Prestať sa na mne zabávať,“ ohradila sa ostro. „Ja sa proste nerada bojím. Okrem toho mi príde naozaj zbytočné sledovať filmy, ktorých primárnym účelom je vydesiť každého, kto si to stominútové zúfalstvo pozrie!“

„Mala si povedať už predtým, že nechceš vidieť horor. Myslel som si, že Jared ti povedal, aký film ideme pozerať. On a Nataly sa v podobných veciach vyžívajú, ja zase hľadám film, ktorý by ma dokázal vydesiť. Nič také som doteraz nenašiel. Hoci ty s tým asi nemáš problém,“ nadhodil.

Varovne na neho zodvihla prst. Akoby bol neposlušné decko sediace v prvej lavici a ona zakomplexovaná učiteľka angličtiny. Tá predstava mu prišla absolútne absurdná. Takže sa opäť začal usmievať. No Sam si myslela, že sa vysmieva jej.

„Nie je to zábavné, vieš. Ja nemôžem za to, že mi niektoré scény prišli proste strašidelné. Ale nie je to len preto, že to bol horor. Mne prišli strašidelné aj niektoré scény z filmového Pána prsteňov.“

Úsmev mu zamrzol na perách. „Teraz žartuješ.“

„Nie, fakt som sa bála.“ Nadýchla sa poobzerala okolo seba. Keď si všimla pohovku o pár metrov za nimi, vybrala sa k nej. Automaticky ju nasledoval. Aj keby v tej sále premietali najzaujímavejší film na svete, nevymenil by ho za tento moment. Až príliš po ňom túžil.

„Tak?“ pobádal ju k dopovedaniu tej historky, keď sa posadili.

Zhlboka sa nadýchla. „Som si istá, že si tie filmy videl, takže ťa nebudem nudiť detailmi.“ Nebola to otázka, no predsa odpovedal. „Viem, že to bolo hneď v prvom filme, hoci ja som si niečo desivé našla v každom, to mi ver. Bolo to vtedy, keď prízraky naháňali Froda cez ten les a on utiekol tak, že preskočil na tú plť. Ešte asi dva alebo tri týždne po tom som nedokázala normálne prejsť po chodbe do izby. Hlavne keď som išla večer zo záchoda. Doslova som musela utekať a neupokojila som sa, až kým som neležala ukrytá pod perinou. Ani uši mi netrčali! Ale posteľ bola bezpečné miesto.“

Musel sa skutočne premáhať, aby sa nesmial. Niekoľkokrát sa nadýchol. Dokonca naprázdno prehltol. Zodvihol prst na znamenie, aby počkala. Určite uhádla prečo, pretože na neho prižmúrila oči.

„Do toho, len sa smej, nebol by si prvý.“

Mávol rukou. Z veľkej časti upokojený odvetil: „Musím priznať, že tá scéna je naozaj pôsobivá. Spojenie temnoty a tej hudby vytvára dosť temnú atmosféru. Nečudujem sa, že ti to prišlo hrozivé. Hoci ja mám iný názor, dokážem pochopiť ten tvoj.“

„Je to od teba milé, hoci si to vymyslel práve teraz,“ povedala, dokonale ho prekuknúc.

Pousmial sa. „Čo ťa tam ešte vystrašilo?“ spýtal sa. Keď mlčala, zodvihol obočie: „Snažím sa viesť s tebou konverzáciu. Nevyzerá to tak, že by sme sa mali vrátiť do sály a takisto tu nechcem nechať Jareda a Nataly. Takže?“

Chvíľu si ho ešte prezerala. Potom sa zadívala kamsi do neznáma. Akoby potrebovala premýšľať. So zamysleným výrazom v tvári vyzerala čarovnej. Vlastne, ona vyzerala dobre nech sa tvárila akokoľvek. Nedokázal od nej odvrátiť pohľad. Neustále musel myslieť na to, ako ju bozkával. Dokonca sa mu zdalo, že sa to páči aj jej. Snažil sa nahovoriť sám sebe, že mu bozk opätovala preto, lebo to cítila rovnako. Nie preto, že by išlo o nejaký druh zvyku.

„Teraz si asi nespomeniem na to, čo mi pripadalo desivé v Dvoch vežiach. Ale určite by som tam niečo našla. Už dosť dávno som filmy nepozerala. Vlastne som dosť dávno nečítala ani tie knihy. A moja pamäť už nie je to, čo bývala.“ Zodvihol obočie nad tým, s akou ľahkosťou s ním hovorila. „Ale som si dosť istá, že v trojke ma desil ten pavúk. Ten bol naozaj nechutný.“

Naklonil hlavu na stranu. „Bojíš sa pavúkov?“

„Pokiaľ nenarúšajú môj osobný priestor, tak nie,“ pokrčila plecami. Čo nebol vyslovene súhlas.

„Tak to si musela naozaj trpieť pri pozeraní Harryho Pottera. Aragog by určite nebol tvoj najlepší priateľ. V tom sa podobáš na Rona,“ nadhodil nadnesene.

Zovrela pery. „Ani nevieš ako. Ale viac ako tie pavúky ma dostala Nagini, keď v prvej časti posedného filmu skočila na Harryho a Hermionu. Tak som sa strhla, až som skoro spadla zo sedadla. Pani, čo sedela podo mnou, to naozaj neocenila.“

Pošúchal si bradu. „Hm, to si nepamätám.“

„Vážne?“ Pohľad, ktorý na neho uprela, jasne vypovedal o jej názore.

Zasmial sa a zodvihol ruky v obrannom geste. „Tie filmy som videl len raz. Nie som fanúšik týchto fantastických somarín, ale Jared ma vždy zobral do kina, či sa mi to páčilo alebo nie. No musím uznať, že filmy to boli dobré. Ale na druhej strane, Pána prsteňov som si naozaj obľúbil a aj to len vďaka Jaredovi.“

„Asi mu za to poďakujem,“ zamumlala Sam a pozrela do zeme.

Adam sa pre zmenu poobzeral okolo seba. V kine bolo stále rušno. Príliš veľa ľudí, ktorí sa snažili kúpiť si lístky. Potom tí, čo sa nevedeli rozhodnúť pri občerstvení. Zamestnanci. Nebolo tam príliš veľké súkromie na rozhovor.

Otočil sa k Sam. „Nechcela by s ísť na kávu?“

Zvedavo sa na neho zadívala. Nakoniec pohodila plecom. „Prečo nie.“

Úľavne si vydýchol. Keď vstala, zamieril za ňou. Ani nie o tri minúty neskôr si sadali do kaviarne hneď oproti kinu. Vybrali si jeden z odľahlých stolov, kde vládlo celkom príjemné prítmie. V skutočnosti to bola orientálne pôsobiaca čajovňa, takže na kávu mohli zabudnúť. Sam nevyzerala, že by jej to extra prekážalo. Proste si vybrala z ponuky. On urobil to isté. Nie, že by mal na výber. Chcel s ňou tráviť čas a určite sa nebude sťažovať na miesto, kde ich stretnutie muselo prebiehať.

„Takže tak,“ povedala zrazu Sam. Akoby sa snažila nadviazať na ich predošlý rozhovor.

Prehltol. „Takže tak,“ zopakoval, čo bolo asi také originálne ako pohľadnica so srdiečkom na sviatok svätého Valentína. Okrem toho to okolo nich vytvorilo veľmi trápnu atmosféru.

Prikrčil sa. „Chcel som... vlastne... vieš, ten bozk... ehm... no...“

Zastavila ho tým, že mu objala ruky položené na stole. „Ak sa snažíš ospravedlniť za ten bozk, tak nemusíš. A mal by si prestať skôr, ako si pri tom ublížiš.“

„Nechcel som sa ospravedlňovať,“ priznal napokon.

Prikývla. „To je v poriadku. Nemáš sa totiž za čo ospravedlňovať.“ Usmiala sa na pol úst. „Ale pobav ma – prečo si to urobil? Nesťažujem sa, to mi ver, ale niečo ťa muselo vyprovokovať. Vpadol si ku mne do izby, akoby ťa niekto naháňal. To si prehral stávku alebo čo?“

Zamračil sa. Akoby potrebovala nejakú hlúpu stávku na to, aby ju pobozkal!

„Nie, urobil som to preto, lebo som chcel,“ ubezpečil ju. „Ale takisto ma trochu vyprovokoval... no... môj otec.“ Venovala mu veľavýznamný pohľad. Nemou cestou sa ho pýtala, čo s tým má spoločné jeho otec. „Bol som na jednom z jeho večierkov. Bola to rozlúčka so slobodou. Tam som stretol aj Jareda a Paula a... neviem, rozprával som sa s Jaredom a ten sa pýta na to, či všetky večierky môjho otca tak vyzerali. A ja, že hej. Pochop, on tam privliekol striptérky. A potom mi čosi napadlo a...“ Jeho bľabotanie zastavila tým, že mu pevnejšie stlačila ruky.

Zodvihol pohľad.

Sam sa na neho usmiala. „Nechaj ma hádať – myslel si si, že som jedna z tých striptérok.“

„Horšie,“ pošepol a prehltol. „Myslel som si, že ty... že môj otec... on... teda, on väčšinou venuje pozornosť jednej spoločníčke a potom... no... ja som...“

Tentoraz sa zastavil sám. Nemal by sa viac zosmiešňovať. Ale asi si boli rovní – on sa jej predtým smial, pretože bola vydesená z toho smiešneho filmu. Ona by sa mala zabávať na jeho koktaní. Ale nič také neurobila. Len blahosklonne krútila hlavou na znak nesúhlasu.

„Asi by som ti mala niečo objasniť – s tvojím otcom som nikdy nič nemala. Predtým večierkom, na ktorom nás zoznámil, som sa s ním videla len raz. Keď prišiel k nám do agentúry osobne si vybrať spoločnosť na večer. Potom bľabotal niečo o tom, že neuznáva sex na prvom rande.“

Zrazu mal pocit, že mu žalúdok pláva na vode.

„Nemohli by sme sa rozprávať o niečom inom? Myslím, že toto nie je vhodná téma.“

Práve ten moment si čašník vybral na to, aby im priniesol ich objednaný čaj. Teda, aspoň sa o to pokúsil. Pri pokladaní čajníka na nízky stolček ho takmer rozbil. No stihol ho včas položiť, takže sa nestalo nič vážnejšie. To isté sa nedalo povedať o pohári, ktorí dopadol na dosku stola z pomerne veľkej výšky. Doslova sa rozprskol na tri kusy. Našťastie to bola keramika a nie sklo, inak by to mohlo byť nebezpečné. Takto to bolo skôr vtipné. Hlavne to, ako sa trošku nemotornou angličtinou snažil ospravedlniť za svoju nešikovnosť.

Keď to po niekoľkých minútach vzdal a vydal sa radšej po novú misku, Adam aj Sam sa smiali.

„Nechceš ísť radšej niekam inak skôr, ako nás obleje tým čajom?“

Sam vyzerala, že nad tým chvíľu premýšľala. „Radšej ostanem tu,“ odmietla zdvorilo. „Nie je tu až tak hrozne a navyše som sľúbila Jaredovi, že po filme pôjdeme niekam na večeru, aby sme sa mohli porozprávať. Hoci mám pocit, že tam asi nebudeme len dvaja.“

Naklonil hlavu. „Už ste sa pomerili?“

Zachmúrila sa. „Tak by som to nenazvala. Dá sa skôr povedať, že sme uzavreli istú... dohodu. Nebudeme sa zaoberať minulosťou a miesto toho sa budeme snažiť nájsť si k sebe cestu. Som v ich dome už dosť dlho na to, aby sa spýtal na všetko, čo ho zaujíma. Nevyužil to. Tak sme sa dohodli na niečom inom.“

„A teraz to nerobíš len kvôli Liz?“ nadhodil opatrne.

„Prečo by som to mala robiť kvôli Liz? Teraz ide o mňa. Ona im už odpustila.“

V jej hlase začul horkosť. No nemienil ju trápiť tým, že by na to poukazoval.

Usmial sa. „Tak som rád. Tá vaša dráma je už trošku únavná.“

Zodvihla na neho obočie. „Takže únavná, hej?“

„Podľa mňa by bolo omnoho jednoduchšie, keby ste spolu prosto hovorili. Očividne toho máte dosť spoločného. Obaja máte radi knihy. To je asi dostatočne rozsiahla téma na to, aby ste sa nenudili.“

„Hej, tak to možno bolo kedysi.“

Na chvíľu sa odmlčal. Počkal, kým ich menej šikovný čašník na stôl pokladal druh kanvicu s čajom a novú miskovitú nádobu na pitie. Čo na tom, že ten druhý čaj bol najskôr už niekde na polceste k vychladnutiu. Rozhodol sa netrápiť ho.

„Prečo už pre teba knihy nie sú také dôležité? Vyzerá to, že si všetkých zaskočila rozhodnutím študovať niečo iné ako angličtinu.“

Povzdychla si. „Kedysi som o ničom inom nehovorila. Len o tom, ako budem študovať o literatúre, pretože to jediné by ma bavilo. Dokonca som hovorila o tom, ako sa sama stanem spisovateľkou. Ale to boli len detské sny. Potom mi do života vstúpila realita. Zistila som, že ak by som vyštudovala angličtinu, perspektíva dobre platenej práce by mi bola skôr vzdialená. Tak som si vybrala iný odbor. Hoci som si zo začiatku myslela, že to len pretrpím, zistila som, že ma to celkom aj baví.“

Svoje rozprávanie zakončila pokrčením pliec, akoby to nebolo nič dôležité. Len jej oči vypovedali o opaku. Chcel ju nejako utešiť. Povedať jej niekoľko prázdnych fráz. No nedostal sa k tomu. Pretože v tej chvíli sa ozval jej mobil. Podľa všetkého jej niekto posielal správu. Pozrel na hodiny visiace na stene. Ak neklamali, tak bolo ešte príliš skoro na to, aby ich začal Jared s Nataly hľadať. Navyše im napísal, kde ich neskôr nájdu.

Podľa Saminho výrazu išlo o niečo vážnejšie. Vypleštila oči a tvár mala bledú.

„Stalo sa niečo?“ prihovoril sa jej opatrne.

Zhlboka sa nadýchla a vystrčila bradu. „Zajtra mám prísť na políciu vypovedať.“

Niekoľkokrát zažmurkal. To nečakal. „Kvôli tomu útoku v parku?“

„Nie,“ pokrútila hlavou, „kvôli tomu som tam už bola. Teraz je to kvôli mame. Netuším, čo odo mňa budú chcieť a čo všetko by som im mala povedať. Nechcem ju dostať do problémov. Navyše to, čo urobila, je čiastočne aj moja vina.“

Pri slovách o vine prižmúril oči. No o tom si budú musieť pohovoriť inokedy.

„Liz a ostatným si o tom nepovedala, čo?“

Sklonila hlavu. Mala v sebe toľko úsudku, aby sa cítila zahanbene. „Nie, nepovedala,“ priznala. „Nechcem ich zaťažovať. Liz by sa mala sústrediť na štúdium. Otec s bratom majú tiež dosť vlastných starostí. Navyše ani neviem, čo im mám povedať. Našťastie sa nič nestalo a mamu zachránili. Takže by som im hovorila o niečom, čo sa nestalo.“

„Bojíš sa, že sa o tom... incidente dozvedia príslušné úrady a začnú sa zaujímať o Liz.“

„Liz patrí k nám.“ Tých niekoľko slov v sebe skrývalo oveľa viac, než sa zdalo na prvý pohľad.

„Prečo o tom nepovieš aspoň Paulovi? Je predsa jej otec. Som si istý, že by si Liz k sebe veľmi rád zobral. Podľa toho, čo si hovorila, si na seba dokonca dobre zvykli. Liz sa spriatelila aj s Amelie a Lucy. Nie je to tak, že by ju získali do opatery neznámi ľudia. Navyše by si s ňou stále mohla tváriť čas a medzitým by si sa starala o matku.“ Sam však v očiach mala tvrdosť. Bola odhodlaná držať to v tajnosti čo najdlhšie to bude možné. „Možno by o tom mala vedieť aspoň Liz. Je to jej matka. A okrem toho – mala by mať možnosť rozhodnúť sa.“

Tá posledná veta bola poriadna podpásovka. Veľmi dobre si to uvedomoval.

Rovnako ako Sam.

„Budem o tom premýšľať,“ vydýchla potichu.

Obaja však vedeli, že je to lož.

Kapitola 23. ¦ Kapitola 25.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - Kapitola 24.:

5. Perla přispěvatel
29.06.2017 [10:49]

PerlaKapitola bola skvelá, troška oddychovejšia, čo je na tvoje pomery veľmi neobvyklé. Emoticon Emoticon Emoticon

Adama so Sam ešte čaká dlhšia cesta, ale sú spolu tak úžasní, až sa mizdá, že aj 50 kapitol by pre nich bolo málo. Emoticon Koľkože ich tak plánuješ? Teda, bude ich ešta veeeeeľa, však? Prosíííín... Emoticon

Som zvedavá, čo bude, keď sa dostaví a políciu a ako o bude s Liz. Bolo by fajn, ak by ostala pri otcovi a teda aj Sam, lenže neviem či to by nebolo až príliš rýchle vyriešenie všetkého. Emoticon Očakávam ešte nejaký zvrat, hoci žiaden nechcem. Uvítala by som takéto zlatučké kapitoly až do konca. Emoticon Emoticon Emoticon Oni dvaja by si zaslúžili pokoj a šťastie.

Drahá, už teraz sa teším na ďalšiu. Nech je tu čím skôr. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. LiliDarknight webmaster
29.06.2017 [9:11]

LiliDarknightkamik, budem sa snažiť nekaziť im to veľmi. Emoticon Ďakujem za komentár. Emoticon

SunShines, to vieš, Nataly má za ušami a musí tých dvoch nejako dokopať ku spolupráci, keď oni sa k tomu bohvieako nemajú. Emoticon Som rada, že sa ti kapitola páčila a máš pravdu nie vždy to bude také pohodové. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

Blacky, neboj sa, nebudem ti to vy čítať. Poznám veľa ľudí, ktorých Pán prsteňov neláka a nebaví. Hoci osobne mi to príde nemožné, ale sú takí. Emoticon Nenazvem ťa barbarom, neboj sa. Emoticon
Horory sú hnus, na tom sa zhodneme. Emoticon
Ďakujem za komentár. Emoticon

3. Blacky
29.06.2017 [8:26]

Som barbar. Tak ma nazval moj brat pred rokmi, ked som mu povedala ze ma prsten ani dojazvenec nezaujimaju. No čo. ešte že to bol trhák a bolo to sfilmované. Emoticon
Páči sa mi, že je Sam predsa len dievča a bojí sa. Tiež nemám rada horory, kto by sa,do kelu,dobrovoľne, ochotne, zbytočne bál? potom keď skončíš doma sama trháš sa a pozornieš po každom malom zvuku v byte. Nie, ďakujem veľmi pekne.

Oni dvaja su na zozratie. Je mu ĺuto toho napatia co tam vznika pre jej povolanie, pre tie nevypovedane veci a obavy toho co so zakaznikmi robi.

Ach, proste je to tazke pre oboch. Dúfam, že dedko Sanders , či ako sa volal bude nápomocný a zaťahá za nitky a niečo urobí. neviem ešte čo.

Teším sa na ďalšiu. ako vždy.

28.06.2017 [22:25]

SunShinesVieš ako si ma doobedu potešila, keď som tu videla novú kapitolu? Emoticon Emoticon Emoticon Len ku komentu sa dostávam až teraz...
Na jednej strane som bola veľmi rada, že Sam nijako neprotestovala a že sa netvárili, že nie, radšej budeme sedieť s vami, my sa ani nepoznáme. Emoticon Nataly to mala očividne tiež dobre premyslené a všimla si aj to, čo jej Sam nepovedala. Emoticon Aj to ako odišli z kina bolo milé a ten rozhovor o strachu z Pána prsteňov a HP. Emoticon Emoticon Emoticon
Ale potom v tej kaviarni mi to prišlo také, neviem, že vďaka tomu čím všetkým si Sam prešla a prechádza to nebudú mať až také ľahké, respektíve, že nie vždy bude ich komunikácia jednoduchá, pohodová a tak, takže som veľmi zvedavá ako budú pokračovať ďalej. Emoticon
Teším sa na ďalšiu! Emoticon Emoticon

1. kamik přispěvatel
28.06.2017 [22:08]

kamikTi dva jsou sladcí! Jejich vztah je na správné cestě, doufám, že jim nehodláš dávat do cesty moc překážek. :-)
Tvůj styl psaní mě baví, kapitolu mám vždy přečtenou hned, čtu to jedním dechem.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!