OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Zúfalá - Kapitola 3.



Zúfalá - Kapitola 3.Provokácia

Kapitola 3.

Sam sedela na jednom z obrovských vakov. Kolená mala ukryté pod rozmerným svetrom. Na nose jej sedeli okuliare. Nervózne poklepkávala rukou, za čo si vyslúžila už niekoľko nesúhlasných pohľadov.

V skutočnosti mala už teraz sedieť v knižnici a pripravovať sa na dôležitú skúšku, ale jej študijná partnerka sa rozhodla, že zaspí. Akoby mala päť rokov! Sam len veľmi ťažko skrývala nevôľu, keď si musela urobiť zachádzku a ísť osobne vytiahnuť Nataly z postele. Odvtedy prešlo už dobrých dvadsať minút a sprcha ešte stále šuchotala.

Tieto baby asi vážne netrápi výška faktúry za vodu.

Pokiaľ si Sam spomínala správne, bývali tu štyri zhruba v jej veku. Osobne sa poznala len s Nataly, ktorá študovala rovnaký odbor ako ona. Bývali v jednom z menších domov neďaleko školy, ktoré ich majitelia prenajímali pre študentov. Asi vedeli, kde dobre zarobiť.

Z premýšľania ju vytrhol zvuk krokov.

Niekto vošiel do obývačky, v ktorej čakal. Nanešťastie to nebola Nataly, ale jedna z jej spolubývajúcich. Tá takmer polonahá doslova vletela dnu ako tornádo. Za ňou sa so smiechom hnal nejaký chalan. Na sebe mal oblečený len hokejový dres. Našťastie bol dosť dlhý na to, aby zakryl súkromnejšie partie jeho tela. Sam celkom stačili jeho chlpaté nohy.

Keď si ju dvaja zaľúbenci všimli, reagovali takmer až prehnane.

Začali sa zakrývať.

Akoby mali niečo, čo Sam ešte nevidela.

„Och, netušila som, že tu niekto je.“

Sam sa na nich snažila nepozerať. Nie snáď kvôli vlastnej cudnosti, ale pre ich nepohodlie. Najmä kvôli tomu, že dotyčného veľmi dobre poznala. Niekoľkokrát sa ju snažil pozvať na večeru. Ona vždy odmietla. Romantika skutočne nepatrila k niečomu, čo by vyžadovala. Ak sa s ňou chcel vyspať, stačilo povedať. Nemusel okolo nej našľapovať po špičkách.

Očividne si ale rýchlo našiel náhradu.

„Mňa si nevšímajte. Len čakám na Nataly.“

Dievča sa rozosmialo. Akoby ju ten chalan šteklil.

Odolávala pokušeniu pretočiť očami.

„A nemôžeš ísť čakať do jej izby?“

Tí dvaja boli dostatočne výstrední na to, aby im neprekážalo, že tu pobehujú takmer nahí. Ale pri raňajkách chceli byť sami? Keď nad tým tak uvažovala, tí dvaja najskôr chceli použiť kuchynskú linku na niečo oveľa hriešnejšie ako prípravu palaciniek.

V duchu zvažovala, čo by mala odpovedať. Bola toho však ušetrená, keď sa na prahu objavila Nataly. V čiernej sukni po členky a blúzke vínovej farby vyzerala ako vystrihnutá z niektorého seriálu o bosorkách. Vlasy, tento mesiac prefarbené na kombináciu fialovej, modrej a ružovej, jej voľne padali na plecia.

Na rukách jej hrkali desiatky náramkov a v tvári, okrem uhrančivých tmavomodrých očí, dominoval pírsing v nose. Sam už niekoľkokrát hádala, prečo bola Nataly taká výstredná. Vždy ju to ale veľmi rýchlo prestalo baviť.

Nataly stačil jediný pohľad na polonahú dvojicu, aby sa jej na perách objavil úsmev.

„Vy dvaja naturalisti,“ pokrútila hlavou, „nabudúce ostaňte zatvorení v izbe. Nechcem hneď ráno oslepnúť.“

Ak chceli niečo namietnuť, Nataly ich ignorovala a podišla k Sam. Tá rýchlo vrátila sveter do pôvodnej podoby, alebo sa o to aspoň snažila, a vyskočila na nohy. No skôr, ako stihla vykročiť, zastavila ju Nataly tým, že jej položila ruku na plece.

Prižmúrila na Sam oči.

„A tebe sa čo stalo? Hrala si sa na nindžu a nevyšlo ti to?“

Sam si spomenula na prasknutú peru. Včerajší večer bol rovnako nudný, ako predpokladala. Musela hovoriť len vtedy, keď ju niekto otvorene oslovil. Nikto vlastne neočakával, že bude vystupovať ako inteligentná súčasť spoločnosti. Ona tam bola len na okrasu. A ako vždy, aj teraz sa našiel jeden oblekovaný muž, ktorý chcel trochu viac ako len bezduché úsmevy. Chcel niečo viac súkromnejšie, ako jej naznačila Gina.

Takže s ním odišla do akejsi pracovne.

Nikto im nevenoval pozornosť. A keby aj, prečo by sa niekto z nich snažil Sam alebo toho muža zastaviť. Preto si predsa zaplatili ich spoločnosť. Takže to Sam očakávala. Čo však nečakala bola facka, ktorú dostala hneď po tom, ako za nimi pán právnik zamkol dvere. Keď jej naznačil, aby si kľakla, splnila mu želanie.

Zase mala pravdu.

Tí v oblekoch sú najhoršie zvieratá. Ako dôkaz mohla použiť svoje chýbajúce vlasy. Tie ostali uväznené v pevne zovretej pästi toho náruživca.

Ale nič z toho nemienila Nataly povedať.

Preto len pokrčila plecami. „Zakopla som, keď som vychádzala z izby.“

Nataly sa ešte viac zachmúrila. „Vieš o tom, že si mizerná klamárka?“

Sam si odfrkla. „V skutočnosti som vynikajúca klamárka, to len ty neveríš ničomu, čo poviem.“

„Pretože viem, že niečo skrývaš.“

„Ako to bolo s tým čajníkom a kanvicou?“ nadhodila Sam, pripomínajúc kamarátke staré porekadlo.

Nataly pretočila očami. „Nemali sme už byť na ceste do knižnice?“

„Už sme tam dávno mali sedieť,“ pripomenula jej Sam, ale aj tak vykročila k dverám, dráma s polonahými spolubývajúcimi úplne zabudnutá. Rovnako aj jej rozseknutá pera.

Nataly bola jedna z mála ľudí, ktorí dokázali vydržať v jej spoločnosti dlhšie ako mesiac. Sam nemala ilúzie. Ak sa s niekým zblížila, skôr alebo neskôr o nich aj tak prišla. Málokto mal rád ľudí, ktorí sa nedokázali zdôverovať. Lenže jej život nebol niečím, čo by mohla len tak prepierať na verejnosti.

Všetko kvôli Liz.

Ak by sa náhodou niekto dozvedel o jej nočnom zamestnaní, mohlo by to ublížiť jej sestre. A to určite nechcela spôsobiť. Chcela ju chrániť. Takže musela pokračovať v zatĺkaní pravdy. Vymýšľala rôzne historky, ale v poslednom čase nechala ostatných, aby si domysleli detaily. Bolo to tak jednoduchšie. Aspoň ju nemohli obviniť z klamstva.

Pri Nataly sa nemusela ani snažiť. Ona rešpektovala jej súkromie.

Asi preto, že sama mala dostatok tajomstiev.

Jedno z nich jej práve telefonovalo.

„Och, prepáč, to je môj priateľ,“ vyhŕkla, vyberajúc z obrovskej kabely mobil.

Sam zodvihla obočie. „On aj existuje? Celý ten čas som si myslela, že si si ho len vymyslela. Vieš, niečo ako špeciálny druh dezilúzie, ktorú spôsobuje táto škola.“

Nataly jej vyplazila jazyk, čím odhalila ďalší pírsing.

Tentoraz niečo guľaté a pokryté zelenými tŕňmi.

Sam sa tvárila, že obdivuje zamračenú oblohu. Čo iné tiež mohla robiť, keď Nataly zastala uprostred cesty cez univerzitný park, aby mohla hrkútať so svojim imaginárnym priateľom.

O svojom milovanom vyvolenom rozprávala neustále, ale Sam ho nikdy nepredstavila. Vlastne ho nepredstavila nikdy nikomu. Žiadny z ich spoločných známych tajomného priateľa nevidela. Preto mali pochybnosti, či vôbec existuje. Lenže s kým by tak často telefonovala? Pochybovala, že so svojim psychoterapeutom.

Netrvalo dlho a Nataly sa k nej pridala.

Na perách jej ihral taký široký úsmev, až sa Sama začínala obávať o trvácnosť jej kútikov.

Koža sa dá roztrhnúť aj pri menšom nátlaku.

„Prepáč, len mi chcel popriať dobré ráno. No nie je sladký?“ zavzdychala Nataly.

Sam bola naozaj blízko k tomu, aby pretočila očami.

„Tak mu povedz, aby ti nabudúce poprial dobré ráno o dve hodiny skôr. Už sme dávno mali byť v knižnici!“ rozohnila sa miesto toho Sam. „Teda, za predpokladu, že ide o skutočného človeka a nie o nejakého robota.“

Nataly ju hrane udrela po ruke. „Vieš, prečo sa zdráham predstaviť ti ho.“

„Pretože nejaká trúba ti trikrát po sebe prebrala priateľa. Áno, chápem, niektoré ženy sú skutočné potvory. Ale povedz mi, čo by som asi tak robila s priateľom? Som rada, že mám čas aspoň dýchať!“

„Ty a tá tvoja práca,“ pretočila Nataly očami.

Sam ju síce videla len z profilu, ale aj to jej stačilo.

„Tá je určite skutočnejšia ako tvoj fantómový priateľ.“

S tými slovami sa naplno venovala už len ceste do knižnice. Park bol nezvyčajne tichý. Ale bolo ešte len osem hodín ráno, takže sa nemohli čudovať. Väčšina študentov ešte len vyspávala nočné radovánky a tá druhá polovica už sedela na prvých prednáškach. Ony dve mali toľko šťastia, že dnes začínali až na obed. Aj to len kvôli tomu, že pre pracovnú cestu jedného z profesorov bola zrušená výučba. A oni voľný čas aj tak strávia študovaním.

„Tak ja ti predstavím priateľa, ale ty mi musíš porozprávať o svojej práci!“ vybafla Nataly.

Nebolo to po prvýkrát, čo jej niečo podobné ponúkala.

„Už nemáš tri roky, aby si ma podplácala.“

Nataly sa zasmiala. „Hej, k tomu mám dosť ďaleko. Ale musíš uznať, že by to bolo fér. Ja ti niečo poviem, ty mi niečo povieš. Pravý výmenný obchod.“

Zodvihla obočie. „Keď už ma chceš otravovať svojimi ekonomickými fikciami, rob to aspoň správne. Daj si dokopy teóriu. Veď tvoj chlap nemá rovnakú hodnotu ako moja práca.“

„Vážne si práve povedala, že môj priateľ nemá taký význam ako tvoja práca?“

„A aký úžitok z neho máš? Teda, nikdy som nevidela, že by ti s čímkoľvek pomáhal. Dopekla, ja som ho vlastne ani nevidela. Moja práca je všeličo, ale aspoň viem, že existuje. A nikdy nebudem musieť riešiť jej náladovosť.“

Vtedy sa Nataly rozosmiala.

„Uvedomuješ si, že si práve hovorila o svojej práci, akoby to bol živý organizmus?“

Teraz bol rad na Sam, aby vyplazila jazyk.

V jej prípade však bez pírsingu.

„Čo? Veď je to pravda!“

Nataly si zaškerila. „Ty tráviš príliš veľa času na sociálnych sieťach,“ skonštatovala smrteľne vážne.

„Ja? A kto práve teraz ťuká do mobilu?“

Nataly mala aspoň toľko slušnosti, aby sa začervenala.

„Dobre, dobre, som vinná,“ prehodila ledabolo. Ale telefón nevrátila späť do kabely. „Ale musíš uznať, že podobné reči nájdeš len na tých šialených obrázkoch, ktoré vyrábajú single ženy, aby si mohli ospravedlniť, prečo je dobré byť single. Ako keď chlapa prirovnávajú k zmrzline. Prečo by som chcela život prežiť s kýblom zmrzliny? Však je jednoduchšie, keď chlapa použiješ ako misku.“

Sam vyprskla. „No ale fuj! Kaziť chuť dokonalej zmrzliny prítomnosťou chlapa!“ Ohrnula nosom. „Som si istá, že na tvoje úchylky cvokári ešte nevymysleli dostatočne podrobné tabuľky. Ty máš nejaký fetiš alebo čo? Určite musíš mať! Však prečo iné by si si zo zmrzliny chcela vyberať chlpy?“

Nataly sa pomaly zadúšala smiechom. „Prečo chlpy?“

„Pretože chlapi predsa majú chlpaté nohy, nie?“

Na to už nemohla povedať nič ani jedna z nich, pretože sa začali hurónsky rehotať. Práve pre toto Sam rada trávila čas s Nataly. Mohli sa rozprávať o čomkoľvek, na téme nezáležalo. Keď to začalo byť príliš vážne, začali vymýšľať hlúposti a ich debata sa strhla na bezduché klebetenie slaboduchých blondín. Ale tá ľahkosť bola úžasná. Sam aspoň na chvíľu mohla predstierať, že je normálna študentka. Akoby na chvíľu zmizla ťarcha, ktorá ju tlačila k zemi.

Čo na tom, že sa potom ťažoba vrátila s novou silou.

Stále sa smejúc konečne dorazili ku knižnici. Veci si nechali v skrinkách. Tie následne zamkli. So sebou mali už len perá a zápisníky. Bez zaváhania sa vybrali k pultu, kde na ne čakali knihy odložené z predchádzajúceho večera. Len hodinu im trvalo, kým to všetko našli. Ich profesor na dejinách filozofie občas zabúdal, že jeho prednášky neboli až také dôležité. Väčšina ľudí si ich vyberala preto, lebo sa na nich dobre spalo. A potom prišli jeho legendárne testy a študenti začínali filozofovať o konečnosti smrti.

Prisahala by, že tí bradatí blázni mali príliš veľa voľného času.

Inak si nevedela predstaviť, že rozmýšľali o takých somarinách.

Podobné úvahy ju však opustili v momente, ako prišli k pultu. Tam im jedna z milších zamestnankýň povedala, že ich knihy dala niekomu inému. Keďže si uvedomila, že hrozil možný výbuch hnevu minimálne jednej z nich, ochotne im prezradila, pri ktorom stole nájdu ukradnutý študijný materiál. Za Nataly musela takmer utekať, aby jej stíhala. V duchu si už predstavovala scénu epických rozmerov. Tá sa zmenila na minulosť, keď si uvedomili, kto si zobral ich knihy.

Julie. Dekanova dcéra.

Jej prechádzalo porušovanie aj dôležitejších pravidiel ako etického kódexu knižnice.

Aj keď si Sam vždy myslela, že to bola len čiastočne jej chyba.

Na to, že koná nesprávne, ju nikdy nikto neupozornil.

Lenže potom si Sam všimla, že Julie nebola sama.

Vedľa nej sedela Claire.

Claire, ktorá Sam prebrala všetkých priateľov.

Sam vedela, že to nedopadne dobre už v momente, keď Nataly vykročila k nim.

„Zobrali ste nám knihy!“ sykla na nich Nataly.

Julie sa naozaj zarazila. Vyzeralo to, že chce niečo aj povedať, ale to by ju nemohla predbehnúť Claire, ktorá na Nataly okamžite prižmúrila oči. Sam rozmýšľala, či im bude veľmi prekážať, že sa nachádzajú v knižnici. Ale veľmi o tom pochybovala. Našťastie to aspoň vyzeralo tak, že sú tam len ony.

„Toto je knižnica, ty mudrlant. Je plná kníh. Nájdi si nové.“

To Nataly nepomohlo upokojiť sa. „To isté platí aj pre teba, ty nádhera. Keď si taká múdra, choď si tie knihy nájsť na polici a vráť nám tie naše.“

„Och, to si nemyslím. Tieto sú skutočne... obohacujúce, vieš,“ zatiahla Claire a zodvihla ruku, v ktorej držala niekoľko papierov. Sam si uvedomila, že sú to poznámky, ktoré si včera písala. Pravdepodobne ich v tom zhone zabudla založené v niektorej z kníh. Až tak ale na nich nezáležalo. Obsah tých strán už sa aj tak naučili. Bohužiaľ to stále bola len polovica z toho, čo mali preštudovať.

„Okamžite ich vráť!“ skríkla Nataly, nestarajúc sa o to, či ich niekto začuje alebo nie.

Sam sa pozrela na Julie. Tá vyzerala byť bezradná.

Obe len nemo sledovali, ako sa tie dve hádajú.

Claire sa zasmiala mierne zákerným spôsobom. „A prečo by som mala? Veď to len tak ležalo na stole, nepodpísané... Kto by odolal? Veď je to takmer celé zadanie na skúšku.“

Sama mala pocit, že počuje, ako Nataly škrípe zubami.

„Veľmi dobre vieš, že tie papiere nám patria. Tak nám ich aspoň vráť.“

Claire nimi zamávala vo vzduchu. „Ale no tak, najskôr si chcela späť knihy. Teraz tieto papiere. Nechceš toho priveľa? Mala by si si vybrať.“ Papiere vystrela pred seba a rukami naznačovala, že sa ich chystá roztrhať. „Tak čo to bude?“

Nataly potiahla Sam za ruku. Akoby jej naznačovala, že teraz by mala niečo urobiť.

Lenže Sam netušila, čo by mala urobiť.

Ak tie papiere chcela roztrhať, nech si poslúži.

„Nemala by som si vôbec vyberať. Tie veci sú naše!“ odvetila zlostne Nataly, neprestávajúc ťahať Sam. K jej prehnanej aktivite pristupovala rovnako pasívne ako k celej situácii.

Vtedy sa do vzduchu zniesol nezameniteľný zvuk trhania. Sam sledovala, ako Claire poľahky pretrhla všetky poznámky na polovicu. Tie potom vyhodila do vzduchu. S úsmevom na perách sledovala, ako sa vznášajú k zemi. Julie, Claire a aj Nataly sa zadívali na Sam. Všetky vedeli, že to bola jej práca. Čakali, čo urobí. Ona tam však len stála s pohľadom upretým na neporiadok na zemi.

Vytrhla sa zo zovretia. Doslova cítila, ako Nataly zatajila dych.

Sam klesla k zemi a v podrepe začala zbierať jednotlivé kusy svojich bývalých poznámok. Kdesi nad sebou začula, ako sa Claire zasmiala. Zvuk podpätkov naznačoval, že odchádza. Hneď za ňou sa vybrala Julie, pričom zahabkala niečo na spôsob ospravedlnenia. Sam v tom nevidela dôvod. Asi nejaký naučený reflex.

„Prečo?“ ozvala sa Nataly.

Sam zodvihla hlavu. „Čože?“ Nebola si vedomá toho, že by o niečom hovorili.

„Prečo si nič neurobila? Claire vedela, že tie poznámky si písala ty. Provokovala ťa a ty si nič neurobila!“ obvinila ju Nataly.

Pokrčila plecami. „Sú to len papiere, Nataly,“ pripomenula jej, nevidiac žiadny problém vo vlastnej nečinnosti. Len hlúpy papier. Ak sa niekto rozhodne zničiť ho, prečo by mu v tom mala nejako brániť? No tak predtým patril jej. Akoby na tom záležalo.

Nataly to však videla inak.

Pokrútila hlavou. „Prečo dovolíš, aby sa k tebe takto správala? Je netvrdím, že si ju mala napadnúť, ale... ide o princíp? Nemá právo po tebe takto šliapať! A ty by si to nemala len tak prejsť s úsmevom na perách!“

Na to Sam len opäť pokrčila plecami.

Stále nevidela problém, na ktorý Nataly tak hlasne upozorňovala.

Nakoniec asi pochopila, že so Sam nijako nepohne. S povzdychom si sadla k stolu, na ktorom stále čakali pripravené ich knihy. Veď sa to vyriešilo aj bez toho, aby niečo musela urobiť. Pár smetí navyše... Sam to proste pozbierala a potom sa pridala k Nataly.

Jej nechápavé pohľady proste ignorovala.

Kapitola 2. ¦ Kapitola 4.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zúfalá - Kapitola 3.:

3. LiliDarknight webmaster
25.04.2017 [18:37]

LiliDarknightPerla, hej, Sam to má naozaj ťažké a ja jej to naozaj neuľahčujem. Emoticon Ale neboj sa, nejako sa to nakoniec vyvŕbi a ty sa čoskoro dozvieš, či si mala vo svojej teórii pravdu. Emoticon
Ja pohľady väčšinou striedam, takže nasledujúca kapitola bude z pohľadu Adama.
Ďakujem za komentár. Emoticon

SunShines, je pravda, že Sam a Nataly sú naozaj dobré priateľky, tak dúfam, že moje "uistenie" ťa trochu poteší. Emoticon
Ale Claire by som sa až tak nebála, ona nemá proti Sam nič. Teda, nie výslovne, ale to ešte budem riešiť. Emoticon
Ďakujem za komenetár. Emoticon

2. SunShines
24.04.2017 [19:09]

Fakt to bude Jaredova Nataly? Že bude takou super kamoškou aj keď to o nej zistí, že ju za to neodsúdi, ale bude ju mať rada takú aká je,lebo je super? Emoticon
No dobre predbieham, len proste nechcem, aby mala Sam ďalšiu ranu a už vôbec, aby to ublížilo Liz! A verím, že taká Claire by to vedela hnusne zneužiť. Emoticon Ale Nataly vyzerá byť super kamoška, najmä preto, že ju nespovedá z toho, čo jej sama nechce povedať aj ked ju to určite zaujíma. A že pri nej má Sam aspoň na chvíľu ,, normálny" svet.
Teším sa na ďalšiu!!! Emoticon

1. Perla přispěvatel
23.04.2017 [15:15]

PerlaMne je Sam tak ľúto. Emoticon Snaží sa ako len vie, nikomu nič nerobí, a predsa sa nájdu mrchy ako Claire, ktoré si vlastné komplexy vybíjajú na iných. Emoticon
Nataly je podľa všetkého dobrá kamarátka, a síce ide na Sam pomaly, som zvedavá, do kedy im to vydrží. Emoticon A hlavne... kto je jej priateľ? Nie je to náhodou Jared, alebo hej? Lebo tak by sa mohli stretnúť s Adamom... a naviac sa mi zdá, že Adam sa mu minule vyhrážal že zavolá Nataly... muhehehehEmoticon Emoticon Emoticon Ale tak to môžu byť len moje predstavy, nakoľko ich chcem vidieť znova spolu. A hlavne malú Liz, ako to ona zvláda. Moja zlatučká, tá tiež asi neubde mať práve najviac kamarátov v škole, či?
Kapitola bola výborná a veeeľmi sa teším na ďalšiu. Mám otázočku, plánuješ nejako pravidelne striedať ich pohľady?
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!