OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ostatní FanFiction » Potomok Dračích jazdcov - 2. kapitola



Potomok Dračích jazdcov - 2. kapitolaNathalie mala v minulej kapitole zaujímavý sen. Alebo to bola vízia? V každom prípade - Nath sa bude snažiť niečo vypátrať...

2. kapitola - Škola

„Čas pohnúť kostrou," povzdychla si. Zamkla bránu, nasadila si čiernu helmu, nasadla na svojho tátoša a vyrazila do cvokárne na predmestí. Cesta pešo síce netrvá dlho, ale Nath má rada rýchlosť, akú ľudské nohy nevedia poskytnúť. Aj pri povolenej rýchlosti (ktorú vždy dodržiavala) za necelé tri minúty dorazila na miesto.

Zaparkovala čo najbližšie ku vchodu do budovy a vypla motor. Helmu položila na sedadlo a s ťažkým srdcom vošla do školy. Nebála sa, že jej motorku niekto vezme, pretože – na to aký to bol hrozný blázinec – mala škola dobre strážené parkovisko. A okrem toho motorka niesla na boku biely nápis s jej menom a na helme sa vzadu vynímala nálepka Angel olemovaná anjelskymi krídlami.

Do ošumelej kovovej skrinky si odložila bundu s rukavicami, prezrela si fantasy plagáty pokrývajúce každý centimeter starého kovu a našla medzi pestrými farbami obyčajný, biely rozvrh nalepený pod maličkým  zrkadielkom.

„Je pondelok – to znamená: matika, francúština, literatúra, angličtina, geografia a telesná. Lepšie o snáď ani nemôže byť!" skonštatovala v duchu sarkasticky a do tašky si nachystala potrebné veci. Okrem geografie všetky predmety, čo v ten deň mala, nenávidela a najviac zo všetkých angličtinu a literatúru.

Deň ubiehal veľmi pomaly, akoby bol čas unavený a chcel si odpočinúť na úkor Nathaliných nervov. Prestávky boli ešte horšie než nudné hodiny, keďže takmer všetky predmety mali vo svojej triede. Tým pádom mali debili v ich skupine čas na vymýšľanie zlomyseľností.

Nathalie každú voľnú chvíľu strávila kreslením. Jej najnovšie dielo malo podobu ležiaceho draka, ktorému sa od hlavy po koniec chvosta tiahol pás srsti a pod bradou trčala malá briadka, čo sa niektorým ľuďom zdalo náramne vtipné.

„Hej, to je koza?" ozval sa jeden.

„Pozri, aké má dudy! To musia byť aspoň päťky!" zasmial sa a ukázal na drakove trochu nepodarené prsné svaly.

„Strč sa Kevin," zasyčala Nath naštvane a premerala si ho pohľadom á la ak sa do desiatich sekúnd nestratíš, bude to bolieť.

Na ďalšej prestávke sa chalani naháňali a hádzali po sabe všetko, čo im prišlo pod ruku – v tomto prípade to znamenalo aj Nathalin plný peračník. V polovici letu sa otvoril a jeho obsah sa ako pri výbuchu rozprskol po triede.

Vytočená do nepríčetnosti vstala a zavrčala smerom k dotyčnému, ktorý peračník hodil:

„Teraz to pekne pozbieraš a Boh ťa chráň, ak tam niečo bude chýbať!" pričom ukázala na perá váľajúce sa po zemi. On sa s malou dušičkou pustil do zbierania vecí, pretože vedel, že Nathalie je schopná ho zmlátiť – ako sa raz presvedčil, keď v prvom ročníku videl, ako tretiakovi, ktorý sa jej vysmieval pre strojček na zuby a potom ju zhodil na zem, zlomila nos. Preto aj radšej nikto nekomentoval Nathalino oblečenie.

Keď dozbieral, podal Nath znova plný obal na perá. Tá si ho bez slova vzala, a keď si sadala, zavrela oči a prstami si zovrela koreň nosa.

„Čo som komu spravila," pomyslela si zúfalo.

Škola konečne skončila a Nathalie krivkala k svojej motorke – krivkala preto, lebo na telesnej do nej vrazila najväčšia krava na škole a Nath pristála v kope športového náčinia potrebného na beh cez prekážky.

Keď si nasadila helmu, naštartovala motor. Jeho tiché pradenie ju upokojovalo. Zo školy zamierila do centra mesta, kde pracovala v rodinnom obchodíku, čo fungoval už bezmála dvadsať rokov.

Zaparkovala v uličke za obchodom a s helmou v ruke vošla cez zadné dvere do skladu, ktorý skôr vyzeral ako trochu preplnená obývačka. Na jednoduchých drevených policiach lemujúcich citrónovožlté steny sa tlačila väčšina sortimentu obchodu – prevažne knihy, ale aj rôzne kryštály, sviečky, bylinky, amulety a všeličo iné.

Okrem kamenného obchodu prevádzkovali aj internetový predaj. Dohromady celkom slušne vynášali, lebo prekvapivo veľa ľudí malo o ich tovar záujem.

Nath si odložila veci na broskyňové kreslo – jedno z troch, čo stáli okolo starožitného okrúhleho stola. Linoleum so vzorom svetlých parkiet v strede pokrýval veselý oranžovožltý koberec. Celý obchod bol ladený do oranžovožltej, čo tak trochu nesúhlasilo s ,,bosoráckymi" vecami, ktoré tam predávali.

Prezula sa z čižiem do pripravených mäkkých papúč. Cez tmavé dubové bvere prešla do samotného obchou, kde zbadala Grace, ako práve obsluhuje staršiu pani, čo mala záujem o nejaké liečivé bylinky.

Grace Hartová je dvadsaťštyriročná gotička s pírsingom v nose. To od nej dostala Nathalie mikinu s náhrdelníkom, čo mala na sebe. Grace je veľmi spoľahlivý pracovník – Greenleafovci jej veria natoľko, že dostala na starosť chod celého obchodu. Grace má aj brata – o štyri roky staršieho, Jamesa. Ten pre zmenu riadi internetový predaj.

Jamesovi a Graciny rodičia boli dobrými priateľmi Greenleafovcov, pokým pred štrnástimi rokmi nezahynuli pri autonehode. Súrodencov potom vychovávala ich teta Amber, ktorá našťastie tiež žila v Lyndene. Keď dospeli, Nathalina mama si ich vzala pod ochranné krídla a zamestnala ich. Oboch vnímajú ako súčasť rodiny, každé sviatky trávia spolu a James dokonca býva v ich chate v mestečku Glacer na hranici Skalnatých hôr.

Je to tak lepšie, pretože sa aspoň má kto postarať o dva kone, čo Greenleafovci v Glaceri majú – na chatu sa totiž dostanú akurát cez víkendy a sviatky. Grace žije v malom byte nad obchodom, takže to nemá ďaleko do práce.

Stará pani po chvíli odišla s taškou plnou kryštálov, bylín a knihou o použití liečivých rastlín v kuchyni. V tomto Grace nikto neprekoná – dokáže človeka presvedčiť, aby si kúpil čokoľvek, preto sa tak hodí na vedenie obchodu – má neuveriteľne podmanivý charakter.

„Vitaj, Nath!" zvolala a rozbehla sa k nej, aby Nath mohla objať.

Dnes mala oblečenú bielu riasenú blúzku s krátkymi rukávmi a šnurovačkou, čo na sebe niesla výšivku v podobe chrbtice s rebrami, čiernu riasenú minisukňu, čiernobiele pruhované pančuchy a vysoké bagandže. Ruky až po lakte jej zakrývali čipkované rukávniky previazané saténovými stuhami, čo zakrývali niekoľko nepekných jaziev po žiletke na Graciných zápästiach.

Svetlobelasými očami si premerala Nath a krvavočervené ústa sa jej roztiahli do širokého úsmevu.

„Ako vidím, mikina ti dobre slúži a, jéj, ty máš aj ten prívesok – to som rada, že sa ti páčia," rozplývala sa, držiac Nath za plecia. Nebyť bagandží na desaťcentimetrovej platforme, Grace by bola o pol hlavy nižšia, no takto si mohli s Nathalie pohodlne pozerať do očí. Nath sa zasmiala, ,,To vieš, že páčia, sú geniálne."

„Ako bolo v cvokárni?" spýtala sa Grace s úprimným záujmom. ,,Ja celý deň trčím tu a čítam si, aby som zahnala nudu." Nathalie jej teda porozprávala o tom, aký hrozný deň zase mala.

"Z toho si nič nerob," povedala gotička a mávla rukou, ,,tým si musí prejsť každý." Myslela tým každého ako ona a Nathalie, každého, čo sa odlišuje od sivého priemeru dvadstiatehoprvého storočia.

Poobedie v obchode ubehlo pokojne – až na pár zákazníkov vlastne celkom nudne. Keď Grace o pol siedmej zatvorila dvere za posledným chlapíkom – gotikom v čienom plášti po zem, čo chcel pár amuletov proti démonon – povedala:

„Tak, na dnes končíme."

„Nechceš ísť k nám na večeru?" spýtala sa Nath po chvíli.

"Bohužiľ to dnes nepôjde, Nath." pokrútila hlavou, ,,Musím ešte dokončiť nejaké papiere a tak," odvetila Grace smutne a ukázala na štós dokumentov pod pultom.

„Hm, to ma mrzí," uzavrela debatu Nath. Potom, čo Grace objala, pobrala sa domov. V sklade si prezula topánky, vzala veci a vyrazila. Vďaka motorke už o pätnásť minút stála v hale a vyzliekala si bundu z jemnej kože. Mama ešte neprišla (väčšinou chodí tak okolo pol ôsmej, podľa toho, aká je premávka).

Nath si ohriala v mikrovlnke večeru – cestovinu s mäsovou omáčkou – a šla do obývačky. Sadla si na pohovku a zapla malý LCD televízor. Nepozerala ho príliš často – jednak nemala čas, a jednak ju viac bavili tituly z knižnice v pivnici. Nathalin otec zbožňoval knihy, čo sa prejavil tým, že keď sa vracal z nejakej služobnej cesty, vždy doniesol najmenej jeden-dva nové prírastky do zbierky.

Nath bezcieľne prepínala kanály – ktorých bolo takmer dvesto – a snažila sa nájsť niečo, čo by stálo za pozeranie. Na jednom z filmových kanálov narazila na svoj obľúbený ne-fantasy film – Gladiátor s Russelom Crowom. Odložila prepínač a pustila sa do jedla. Aj keď ten film videla aspoň desaťkrát, na konci sa takmer vždy rozplakala.

Tesne pred ôsmou prišla domov mama. Nath vstala a šla ju privítať do haly. Keď ju mama objala, spýtala sa:

„Aký si mala deň v škole?"

„Pravdu alebo milosrdné klamstvo?" odpovedala Nath na otázku otázkou.

„Bolo to až také zlé?"

Nath prikývla. ,,Hrozné."

„Poď do kuchyne, porozprávaš mi o tom," navrhla mama, šla do kuchyne a dcéra ju poslušne nasledovala. Popri tom ako si zohrievala večeru, jej Nath rozprávala zážitky z dnešného dňa.

„Ak to takto pôjde ďalej, zavolám do školy a budem to riešiť," vyhlásila mama, keď Nath skončila.

„Len to nie, mami, nerob to," prosila, ,,bude to len horšie."

„Veľmi sa mi to nepáči, ale rob, čo chceš," mykla plecami mama.

Keď film skončil, Nath sa pobrala do izby, spravila si domáce úlohy a prezliekla sa do pyžama. Potom si umyla zuby, rozplietla dlhé vlasy a zaliezla do postele, kde si pred spaním ešte čítala encyklopédiu o drakoch – výcuc zo všetkých mytológii, filmov, kníh, umeleckých diel a všeličoho iného, týkajúceho sa týchto bytostí. Popud k tomu, aby knihu vytiahla z pivnice, jej dal sen z rána, no nech hľadala akokoľvek usilovne, nič o Dračích jazdcoch nenašla.

„Asi mi už začína šibať," pomyslela si unavene, odlažila knihu na nočný stolík a zhasla svetlo.

Tej noci sa sen opakoval.

 


1. kapitola > 3. kapitola > 4.kapitola

Zhrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Potomok Dračích jazdcov - 2. kapitola:

11.
Smazat | Upravit | 04.04.2011 [20:07]

Bianka: Hm...Paolini tie knihy v skutočnosti napísal Emoticon

10. Bianka
04.04.2011 [15:29]

Táto kapitola má tiež niečo do seba. Opis mi bol opeť blýzky. Dal si nám dobre vedieť aký je jej život v bežnom dni, zase si sa v tejno druhej kapitole, vlasne z jednej z prvých, tých ktoré sú pre niekoho nezaújmavé, ale pre iného dosti nápomocne,vyhla neskorším obkecávačkam. Vanesledujúcich kapitolách to už nebude nuté. Dobrá práca.
P.s. nesúhlasím s kritykou od johanna ( nerátam všeobecnú gramatickú opravu a ani to s tým Paolin či čo toje xD. O drakoch nepíšem, ale toto vyzerá ako dôležitý detail.

9. johann
15.02.2011 [23:22]

no, tak to som zvedavý na tie časti, kde už budú draky:) pretože ak Paolini v tvojom svete nejestvuje, musíš vymyslieť všetko všetko všetko všetko k Jazdcom a drakom ako takým sama.....a zároveň sa pritom vyhnúť podobnosti s tými jeho, lebo týmto komentárom si sa odsúdila:)

podľa mňa, buď sa držíš Paoliniho príbehu a jeho detailov (plus, čo on nespomenul, pokojne vymysli)
alebo urob niečo maximálne vlastné....len nech to potom nekopíruje ani slovo z Paoliniho:)

8.
Smazat | Upravit | 14.02.2011 [14:00]

johann: asi som tam mala napísať, že Paoliniho knihy v mojom príbehu neboli napísané, takže ich Nathalie nemôže poznať a zážitky s drakmi má len v snoch (zatiaľ..)
A väčšina mojich nudných kapitol tam bude mať nejaký význam - aspoň dúfam, že väčšina
Ďakujem za pripomienky, porozmýšľam o nich

7. johann
13.02.2011 [19:05]

tvrdo upozorniť čitateľa že niekoho meno nemá pre príbeh význam? tým čitateľovi povieš, že to je len príbeh a to je škoda, vytiahnuť ho z niečoho, s čím sa stotožňuje...

rovnako ako pri prvej kapitole, veľa prídavných mien, celkovo opisy mi už začínajú prekážať - spomaľujú dej a niekto si môže povedať "veď čo, aj tak sa nič nedeje, dočítam inokedy..." a viac sa k tomu nevráti....nehovorím o takýchto kapitolách, je to pre prípad, že by sa to skutočne spojilo do jednej dlhej knihy

ak už existoval film Gladiátor, neverím, že sa v encyklopédii drakov nenájde zmienka o Paolinim :) to proste nejde..

celkovo bola kapitola dejovo doslova oničom - neudialo sa prakticky nič podstatné, návšteva v obchode nepriniesla žiadnu novú informáciu okrem kopy opisov ....občas sa vyskytli zmienky, ktoré stáli za spomenutie, no tie by spolu vytvorili polovičnú dĺžku a zvyšok by sa dal odbiť vetou: "čas v škole bol rovnako nudný ako v ktorýkoľvek iný deň"
ak ide o to, aby bola kapitola krátka, pokús sa tam dať aj veci, ktoré aj náročnejšieho čitateľa zaujmú

máš potenciál, stačí na sebe popracovať

keďže o drakoch píšem aj ja, budem sledovať ďalšie kapitoly :)

6.
Smazat | Upravit | 12.02.2011 [14:39]

To vieš, že áno, nemôže si predsa nechať skákať po hlave... Emoticon

5. lied
12.02.2011 [12:22]

moc hezký dílek koukám že má ve škole pořádný respekt Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Ai
10.02.2011 [17:22]

Brawo!!!! Emoticon Emoticon

3. Kiara
10.02.2011 [14:50]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2.
Smazat | Upravit | 10.02.2011 [14:08]

Ďakujem za opravy, viem, že sa úvodzovky píšu dole a viem aj to ako sa to robí, no na mojej klávesnici to zrejme nejde aj keď sa veľmi snažím Emoticon

1. MillieFarglot admin
09.02.2011 [20:40]

MillieFarglotAhoj, kapitolu som ti opravila, no daj si pozor na prvé úvodzovky, ktoré sa vždy píšu dolu. Taktiež sa aj číslovky píšu slovom, nie číslicou. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!