OurStories.cz ~ naše povídky » Potomkovia anjelov - Kapitola 15.



Potomkovia anjelov - Kapitola 15.Ako dlho môže Aeon odolávať svojim väzniteľom? Nájde sa niekto, kto by jej pomohol?

Kapitola 15.

Aeon strácala prehľad o čase. Nevedela, či je ráno alebo noc, tma, či svetlo. Dokonca nedokázala ani len určiť, ako dlho tu leží. Mohli to byť minúty, ale celkom pokojne aj roky. Po chvíľke sa tým aj tak prestala zaoberať a radšej si to rozdelila na úseky, keď spala a keď bdela. Vždy, keď sa jej oči zatvorili, hoci sa bránila zubami-nechtami, aby sa tak nestalo, mala pocit, že dokonca aj v nepokojnom spánku ostražito sleduje svoje okolie. Keď sa preberala, cítila sa vždy podivne prázdna. Už ani nevedela ani to, či je to od hladu alebo preto, že je sama.

S hlodavých strachom v srdci sa opäť poobzerala okolo seba. V duchu samu seba okríkla, aby sa upokojila, no nemalo to žiadny efekt. Jediné, vďaka čomu prestala kŕčovite zatínať päste bol fakt, že osamela. Videla a počula, ako okolo nej prechádzajú, alebo pobehujú, nejaký ľudia v čiernych plášťoch a zvláštnymi čiernymi skrinkami na pleciach alebo pri ústach, no neprišli k nej bližšie ako na desať metrov. Akoby sa jej báli. Nedokázala to pochopiť – veď nebola nebezpečná. Skutočnú hrozbu predstavoval ten hrôzu naháňajúci muž s ryšavými vlasmi a hnedovlasá žena. Tí, ktorí ju našli. Boli dokonca strašnejší ako čiernovlasý muž v bielom s neustále prižmúrenými očami.

Obzrela sa okolo, zaťahala za putá. Vedela, že jej to nepomôže, ale ten pocit bezmocnosti ju doslova dusil a škrtil. Nemohla len tak nečinne ležať, trpieť bolesťami a v mysli si maľovať najhoršie scenáre toho, čo sa jej ešte stane. Zápästia mala celé červené a opuchnuté, miestami dokonca zodreté do krvi, ale aj tak sa metala, keď nikto nebol nablízku. Nemohla sa vzdať, už len kvôli vlastnej hrdosti. Nikdy by nenašla pokoj, ak by zomrela takýmto ponižujúcim spôsobom – ako hračka smrteľníkov.

„Hej, maličká, spíš?“ ozval sa zrazu kdesi pri nej naliehavý šepot. Keď si spomenula, odkiaľ pozná ten hlas, rýchlo sa otočila tým smerom. No aj tak nemohla uveriť, že by sa na ňu konečne usmialo šťastie.

„To si ty?“ spýtala sa ho rovnako potichu, hoci vedela, že ich nikto nemôže počuť.

Odrazu sa zľava, spoza akejsi veľkej hučiacej veci, vynorila vysoká postava mladíka s vypestovanou briadkou a opatrným úsmevom. Oscar. „Povedal som predsa, že sa ti pokúsim pomôcť. No nebol som úspešný. Nenašiel som žiadneho Darrena Slococka, ktorý by býval niekde v púšti, či len v jej blízkosti. Preto som popýtal o pomoc svoju sestru,“ kývol rukou kamsi za seba, „pretože so svojím postavením nám môže pomôcť.“

Aeon sa naňho zmätene pozerala, no to už sa spoza jeho chrbta vynorila vysoká ženská postava s dlhými blond vlasmi. Prižmúrila oči, aby si ju lepšie prezrela. Vzápätí sa začala opäť celá mykať. Tá žena totiž nebol nikto iný než pomocníčka toho čiernovlasého muža.

„Nie! Prečo ju!?“ zavyla bezmocne. Cítila, ako jej po prstoch steká horúca krv, no aj ak sa neprestala mykať.

No žena sa na ňu len upokojujúco usmiala, natiahnuc k nej ruky, akoby jej ukazovala, že je neškodná. „Prosím ťa,“ oslovila ju milým hlasom, „neboj sa ma. Viem, že predtým som ti nepomohla, no nemohla som. Dovoľ, aby som sa predstavila. Moje meno je Stella.“ S posledným slovom sa na ňu srdečne usmiala.

Aeon si ju s prižmúrenými očami začala prezerať, prestanúc sa metať. Vyzerala inak ako si ju pamätala. Strhanú tvár vystriedal výraz plný nadšenia a láskavosti, modré oči boli vrúcne a nie odmerané ako si ich pamätala. No prvé, čo ju na nej zaujalo, bol zvláštny prívesok, čo nosila na krku. Keď sa prizrela lepšie, došlo jej na čo sa pozerá – na obrovský kríž, symbol kresťanstva. Hoci o svete smrteľníkov vedela len veľmi málo, pri učení hebrejštiny čo-to pochytila aj o histórii náboženstva. Žena pred ňou bola zrejme kresťanka a podľa toho, ako silno zvierala svoj prívesok pochopila, že jej od nej naozaj nehrozí žiadne nebezpečenstvo. S tou myšlienkou sa uvoľnila.

No odrazu jej niečo napadlo. „Prečo ťa ten muž volal Amy?“

Stella sa pobavene zasmiala, no v očiach mala smútok. „Vieš, on každú svoju... otrokyňu, ktorá by inak mala byť asistentkou, volá Amy. Podľa svojej bývalej manželky. Nepracovala by som preňho, je to príšerný fanatik posadnutý skúmaním všetkého, čo sa od neho aspoň trochu líši... Lenže po roku uňho si nájdem miesto kdekoľvek. A mojim snom je pracovať vo výskume a pomáhať ľuďom. Verím, že na všetko existuje liek. Stretnutie s anjelom ma v mojom presvedčení len utvrdzuje.“

Aeon sa zatvárila nechápavo. „Ako ti stretnutie so mnou môže ovplyvniť život?“ Netušila, či je jej nechápavosť spôsobená únavou a bolesťou, alebo jej zložitým prejavom.

„Si predsa anjel, sväté stvorenie nášho Stvoriteľa. Je zázrak stretnúť sa s tebou,“ povedala láskavým hlasom. Aeon ten tón z neznámeho dôvodu pohladil na duši.

Zatrepala hlavou. Vedela, že sa blíži čas, keď sa vrátia nebezpeční smrteľníci v bielom. Netušila, ako to vedela, ale proste to cítila hlbokov kostiach. Musela sa rýchlo dozvedieť, či jej dokážu tí dvaja pomôcť alebo nie. „Ako mi chceš pomôcť?“

Stella sa odrazu napriamila, postaviac sa vedľa brata. Až teraz si uvedomila, ako sa na seba podobajú. Pri tej myšlienke ju pichlo pri srdci. Kiežby ona mohla teraz stáť vedľa Lili a Elijaha. Oni by nedovolili, aby sa vzdala, hoci k tomu nemala ďaleko.

„Vieš, ako asistentka doktora Chenga,“ budil ju zo zamyslenia hlas patriaci Stelle, „mám prístup aj tam, kde sa nedostane takmer nikto. Stačí povedať, že ma poslal on a neodporujú. Ani si neoverujú, či je to pravda, pretože sa nikto neodvažuje na niečo sa ho pýtať.“

Aeon sa ešte viac zachmúrila. „A to mi má nejako pomôcť?“ zašepkala unavene. Opäť cítila, ako stojí na okraji priepasti. Ak prepadne dole, opäť sa ocitne v tme. A tá ju teraz desila viac ako kedykoľvek predtým.

Takmer bytostne cítila, ako obaja v duchu zaúpeli. „To znamená,“ pokračovala akoby ju ani neprerušila, „že som sa dostala aj na také miesto, ktoré voláme hlavná ústredňa. Nebudem ti vysvetľovať, čo sa tam nachádza, ale dozvedela som sa, že po púšti sa už pár hodín ponevierajú dva objekty. Je to neďaleko od nás. Tak mi napadlo, že by si ich mohla poznať. Je to muž a žena.“

Aeon sebou trhla, akoby sa chcela posadiť. Tým pohybom si podráždila ešte nezahojenú ranu na bruchu. Zalapala po dychu, no nenechala sa odradiť od svojho pôvodného zámeru. „Vieš aj ako vyzerali?“ spýtala sa dychtivo.

Súrodenci sa na seba zmätene pozreli. „Vonku sú kamery, ktoré zamerali tých dvoch, ale nevideli sme im do tváre. Vieme len, že sú obaja svetlovlasí, hoci žena má tmavšie vlasy ako muž,“ odpovedal vyhýbavo Oscar.

Skôr ako stihla Aeon sklamane skloniť hlavu, ozvala sa Stella: „Myslíme si, že niekoho hľadajú, pretože sa neustále točia dookola, stále chodia po tom istom mieste. Akoby presne vedeli, čo tu nájdu. Mysleli sme, že by sme ich mohli nejako kontaktovať. Čo na to povieš?“

Aeon sa zadívala na vysoký strop. Zdráhala sa uveriť, žeby mala práve ona také šťastie a Darren s Macy by ju našli na takom obrovskom priestranstve. Pobyt na tomto hrôzostrašnom mieste ju obral o posledné stopy optimizmu. No keď sa pozerala na nadšenie v ich tvárach, nechcela ich sklamať. Chceli jej pomôcť, splniť slovo, ktoré jej dal Oscar. A to si na nich nesmierne cenila – vždy mala rada čestných ľudí.

„Dobre teda,“ prisvedčila s povzdychom. „Choďte za nimi a spýtajte sa ich, či hľadajú mňa. Ale potom ma neobviňujte z toho, keď vás vysmejú. Veď aká je pravdepodobnosť, že by ma našli v tejto púšti?“ vyslovila nakoniec svoje čierne myšlienky.

Obaja sa na ňu nesúhlasne zamračili, akoby jej chceli vyčítať, že tomu neverí. No skôr, ako stihol čo i len jeden z nich niečo povedať, ozvalo sa z opačnej strany zhrozené zalapanie po dychu, nasledované rinčaním skla.

„Čo to robíte, preboha živého?!“ ozvalo sa vzápätí zhrozene neprirodzene vysoký ženský hlas.

***

Pomerne nízke dievča stálo pri otvorenom okne. Vonku zúrila prudká búrka. Ľadový vietor jej strapatil dlhé, hnedé vlasy, no ona akoby to nevnímala. S neprítomným pohľadom upretým kamsi do neznáma vyzerala akoby tam vôbec nebola.

„Lili,“ napomenul ju jej čiernovlasý brat, „poď od toho okna. To chceš ochorieť?“

No ona ho nechcela počúvať. V tyrkysovom pohľade mala takú obrovskú bolesť, žeby ju ani desať anjelov neunieslo. Skutočne ho začala vnímať až vtedy, keď ju schytil za lakeť a násilím posadil na posteľ. Lili zodvihla hlavu a až teraz si všimla, že v izbe nie je len jej brat, ale všetky Tiene. A každý z nich mal na tvári ten istý starostlivý výraz.

Nerissa postúpila o krok k nej. „Toto musí prestať, Lili. Musíš nám povedať, prečo sa tak trápiš. Galadriel stále mlčí, vraj si jej zakázala o tom hovoriť.“

Lili prudko kývla hlavou, až sa jej navlhnuté vlasy opäť roztancovali. „Máte pravdu, zakázala som jej to. Nevedela som totiž, čo to všetko znamená. Ani ona to nevedela. Bála som sa, že som sa z toho všetkého zbláznila. Veď uvážte, žeby sa to dalo čakať. To, čo sa v posledných dňoch deje v Akadémii, je naozaj zvláštne. Elizabeth sa už načisto musela zblázniť,“ skonštatovala mŕtvym hlasom.

Ostatní štyria sa na ňu súčasne zamračili. „Ty vieš niečo o tom, čo robí Elizabeth? Chceš povedať, že tie zmeny majú nejaký špeciálny dôvod?“ pobádal ju k odpovedi nedočkaný Elijah, narážajúci na príkazy, ktoré dostali pred pár dňami. Kvôli nim museli prerušiť výcvik. To by nebolo také zlé, keby nemali aj zákaz vychádzania a nestrážili ich elitní bojovníci z kráľovskej gardy.

Lili pokyvkala hlavou. „Neviem presne aký dôvod má, ale myslím, že to súvisí s Darrenom a Aeon a hlavne tým, kam odišli. Určite o tom už vie a z nejakého dôvodu sa obáva. Akoby sa bála niečoho, čo vedia a hlavne toho, aby sa to niekto nedozvedel. Niekto v Akadémii. Ale čoho sa presne bojí neviem. Odpoveď je niekde v mojich víziách, ale akoby som ju nemohla polapiť. Poletuje tak ako motýlik na lúke. Všetkým na očiach, ale príliš rýchly než aby ho niekto polapil.“

Nezodvihla hlavu, no bytostne cítila, ako sa ostatní na seba nechápavo a s obavami pozerajú. „Chceš povedať, že by Darren mohol vedieť ešte viac, ako sme si mysleli?“ spýtala sa jej Nerissa.

Lili si unavene pošúchala čelo. „Možno ty sama vieš viac, ako si myslíš. Galadriel hovorila, že ty vieš, kto je v skutočnosti. Skús sa zamyslieť.“

No ona len začala nesúhlasne krútiť hlavou. „Skúšala som to už najmenej stokrát, ale stále nič. Viem, že mám niečo v hlave, ale keď sa na to zameriam, akoby som narazila do hrubého múru. Tie spomienky sú tam, ale niekto ich začaroval. Alebo ma o ne obral.“

Všetci vypleštili oči, akoby ich ovládala jediná myseľ. Millie padla sánka, až sa ostatní začali obávať, aby ju nehľadala na zemi. „Toto je väčší cirkus ako som si myslela na začiatku,“ zamrmlala si viac pre seba ako pre ostatných.

Elijah sa opäť sústredil na  svoju malú sestričku. „Lili, čo si videla. Nie je to len o tom, čo sa deje teraz v Akadémii. To by ťa takto nepoložilo. Čo sa deje?“ naliehal na ňu.

Lili si ťažko povzdychla. Nepodarilo sa jej to zahovoriť. No čo, aspoň sa o to pokúsila a koniec koncov – Galadriel mala pravdu. Komu inému by mala veriť ak nie práve im piatim, svojej rodine? Zodvihla hlavu, no vedela, že aj tak uvidia, ako sa trápi. Bolo jej to jedno. Niesla to všetko na pleciach sama príliš dlho.

Smutne si povzdychla. „Videla som Aeon. Bojím sa, že ak niečo neurobíme, môžeme o ňu prísť. Už navždy.“

Kapitola 14. ¦¦ Kapitola 16.

 


 

 

Najskôr by som sa chcela ospravedlniť za dlhé čakanie, ale poznáte to - pred Vianocami je všade zhon a ten, bohužiaľ, neobchádza ani mňa.

Kapitolu by som rada venovala všetkým verným čitateľom s prianím šťastných a veselých Vianoc prežitých v kruhu rodiny a priateľov naplnené pokojom a láskou.

S pozdravom vaša Lili :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Potomkovia anjelov - Kapitola 15.:

6. semiska přispěvatel
02.01.2012 [21:02]

semiskaMoc povedené, doufám, že se jim povede Aeon zachránit. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Nerissa přispěvatel
28.12.2011 [16:32]

NerissaPěkná kapitola. Emoticon Emoticon Emoticon

4. Elanor
28.12.2011 [13:04]

wau, páni.. konečne som prečítala všetky zameškané diely a ... no páni. Naberá to zaujímavý smer.
Hlavneby som už chcela vedieť kto a čo je tá Elizabeth, lebo nehovoria o nej príliš v dobrom ale aj tak akoby ju uznávali, no čudné čudné :D
a veľmi dúfam že Aeon nájdu a pomôže im, alemám pocit, že pred tým ich čaká ešte veľa SúžENIA... :)
tak na skoré pokračovanie! :D Emoticon

3. blotik přispěvatel
26.12.2011 [23:13]

blotikDvojčátko, to nemyslíš vážně, co se mnou zase zamýšlíš? Jak tohle můžeš udělat? Doufám, že to je Darren a Macy, jinak budeš uškrcená a potom znovu probuzená. No, nevím, jak ti mám říkat, protože jsme to spolu ještě nesepsaly, ale prozatím jenom cvoku. Zbytek pak spolu domyslíme.
Díl byl úžasný, líbilo se mi, že Oscar vážně dodržel slovo a Stella jí chtěla taky pomoct. Akorát se obávám, že teď tam nastanou potíže a s Aeon bude chtít co nejrychleji skoncovat, aby se "nenakazili". Aspoň tak soudím podle toho, že pořád nosí nějaké ochranné obleky.
No a Lili by teda měla něco udělat. I s Elizabeth i se mnou. Jinak jakože... ach jo. Já se s... ehm... Gwithel (už si přesně nepamatuju jméno) chci setakat, tak mi to nekaž.
Ale mám 2 výhrady. A velice vážné.







Krátká kapitola, o hodně kratší než obvykle (asi jako kdybys nějakou dlouhou kapitolu četla ty, tak tak rychle jsem to pročetla já Emoticon )
A druhá chyba, není pokráčko, a zrovna v takových napínavých koncích. Emoticon Emoticon Ale jinak úžasné. Emoticon Emoticon

2. DarknessB přispěvatel
25.12.2011 [20:22]

DarknessBDokonalý díl... Kdy už ji najdou???

1. MillieFarglot admin
25.12.2011 [19:39]

MillieFarglotSi si vedomá toho, že tá dĺžka kapitoly mala byť oveľa oveľa dlhšia, keď sme si na kapitolu museli počkať 2 týždne? Emoticon
V každom prípade si oba pohľady ukončila tak napínavo, že by som bola najradšej, ak by si okamžite napísala ďalšiu kapču. Emoticon
Som zvedavá, či sa Lili nakoniec vyberie sama pomôcť Aeon, alebo niekto z Akadémie. Taktiež dúfam, že tá ženská nepočula, čo povedala Stella Aeon. To by znamenalo, že jej nepomôže.
Kapitola bola napísaná tak dokonale a čítala sa takmer sama. Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!