OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hate - Kapitola I.



Hate - Kapitola I.

Poviedka sa umiestnila na 1. mieste o Naj poviedku mesiaca července/júla. Na deň ju umiestňujme na titulnú stranu. Gratulujeme!


Milovaná bratmi, no nenávidená rodinou. Uznávaná školou, ale nedocenená priateľmi. Má to, o čom ostatní môžu len snívať, avšak ona túži po jedinom. Odísť a aspoň na chvíľu zabudnúť na to, kam patrí.
Hate Maxwellová má celý svet na tanieri, ale to, čo chce ona, sa kúpiť nedá. Priateľov a lásku si človek za peniaze nekúpi, nech si jej otec vraví čokoľvek. Budúcnosť jej vybral ešte keď bola malá a každý deň sa prebúdza do sveta, ktorý sama nedokáže ovplyvniť. Študuje, čo jej bolo vybrané a robí, čo jej bolo prikázané. Nič viac a nič menej.
Nájde v sebe raz Hate dosť odvahy vzoprieť sa pravidlám?

Kapitola prvá

Naniesla som si na tvár ešte jednu vrstvu make-upu a pozrela sa na výsledok do zrkadla. Vyzerala som ako bábika s dokonalou, nepoškodenou tvárou. Škoda, že to bol všetko len klam, ktorý mal oklamať ľudí na večierku. Pravda musela ostať skrytá, inak by som mala ešte väčší problém.

S povzdychom som prešla k šatníku, z ktorého som vylovila nejaké šortky a priehľadné tielko, pod ktorým som mala celé plavky, nakoľko dvojdielne som si dovoliť nemohla. Pritiahli by mnoho zrakov a s tým aj mnoho otázok, na ktoré som odpovedať nechcela. Zvlášť nie dnes, keď tento deň nemal byť o mne.

Mobil na stolíku zavibroval už asi po stý raz a ja som si uvedomila, že som zabudla na Lauren, ako vždy. Okamžite som prijala hovor, aby som si ušetrila o jednu prednášku menej.

„Kde trčíš?!“ rozčuľovala sa a aj cez telefón som si dokázala predstaviť, ako jej z očí sršia blesky. Nemala veľmi rada moju nedochvíľnosť, no toto bol môj dom, v ktorom sa konala párty. Mohla som tam prísť, kedy sa mi zachce.

„Potrebovala som sa dať dohromady.“ To bola vcelku pravda. „O chvíľu som dole...“

„To by som ti aj radila, pretože inak tvojho sprostého brata asi zabijem!“ precedila pomedzi zaťaté zuby a ja som len stisla pery, aby mi neušiel smiech. Jej výraz som si živo vedela predstaviť, čo ma rozosmievalo ešte viac.

„Myslím, že bez jedného sa zaobídem,“ zažartovala som. „O minútku som pri bazéne.“ A skôr, ako ma mohla po telefóne zožrať, som ju zrušila. Mobil som nechala pohodený na stole a vybrala sa von, aby na mňa kamarátka nečakala celú večnosť.

Party bola v plnom prúde. Usporiadať ju nebol žiaden problém, pretože Benjamin mal viac priateľov ako jeho všetko súrodenci dohromady. Teda... minimálne viac ako ja, istotne. Hudba hrala na celý náš pozemok a každý sa výborne bavil. Polovica z nich už bola opitá, hoci bolo len sedem hodín poobede. Druhá časť tancovala, plávala v bazéne a zabávala sa na náš účet. Opovrhovala som týmito ľuďmi a nebola som o nič lepšia ako oni.

„Gratulujem, Ben!“ počula som z každej strany a netušila som, kde ho hľadať.

„Dobrá práca, Ben!“ kričali ostatní a ja som bola stále mimo. Kde, do čerta, bol ten kretén, keď som na neho čakala?

Zem pod nohami sa odrazu stratila a niečie ruky ma držali okolo pásu, točiac mnou. Od prekvapenia som vykríkla a chytila sa silných rúk, hoci hneď mi bolo jasné, komu patria.

„Idiot,“ zamrmlala som, keď ma položil na zem. Okamžite som sa k nemu otočila tvárou v tvárou a hodila sa mu okolo krku.

„Aj ty si mi chýbala, sestrička,“ podotkol s úsmevom a objatie mi opätoval. Jeho objatie bolo to jediné, čo ma vždy dokázalo upokojiť natoľko, až som zabudla na okolitý svet. Existovala som len ja a nič iné. Benjamin bol ten, kto v mojom živote najviac spĺňal popis rodiča.

„Chýbal si mi,“ neuvedomila som si ani kedy a už som mala v očiach slzy, ktoré som však rýchlo potlačila. Odtiahla som sa od neho a našla sa v jeho svetlo-zelených očiach, ktoré vždy vraveli pravdu, aj keď ústa mohli klamať.

„Je super byť doma,“ usmial sa pri pohľade navôkol. „To si spravila kvôli mne? Vieš, že si si nemala robiť starosti...“

„Ale no tak,“ drgla som ho. „Pre teba všetko, Ben...“

„A pre mňa nič?“ ozvalo sa odrazu spoza brata a do svetla vstúpil rovnako vysoký brunet, ktorého oči ma sledovali, akoby čakal, či odpadnem, alebo sa na neho vrhnem.

Hoci ma zastihol nepripravenú, nemala som v pláne ukázať mu, ako sa hnevám za posledný raz, kedy si ho môj brat priviedol domov.

„Teba som nepozvala, Robert,“ precedila som pomedzi zuby a zamračila sa na neho. „Myslela som, že porazený sa na verejnosti neukazuje.“

„Prestaň, Hate,“ zapojil sa do toho Ben. „To, že som vyhral môj prvý sólový prípad, zanemená, že Rob ho prehral, ale férovo...“

„Keď myslíš,“ strelil po ňom pohľadom modrooký brunet, čomu som presne nerozumela, ale rozhodla sa nechať to tak. Veci, ktoré boli medzi nimi dvoma, neboli nič pre mňa.

„Pozval som ho sem ako cenu útechy,“ ozrejmil môj skvelý, o šesť rokov starší, braček, ktorého aj keby som chcela nenávidieť, nedokázala by som to. Na to bol až príliš dokonalý a zachránil ma nespočetne veľa ráz, takže ak tu chcel svojho spolužiaka z výšky, hold, asi si budem musieť ísť vypiť.

„Tak si to tu, vy dvaja, užite, len, prosím, nieže si ho pozveš aj do postele,“ kyslo som sa usmiala, potľapkala brata po pleci a vydala sa hľadať Lauren, keďže bolo možné, že ju môj brat už priviedol na pokraj šialenstva. V tom bol dokonalý.

Ako sestra štyroch starších bratov, zvykla som si rozlišovať ich hlavne podľa rýchlosti, ktorou ma dokázali naštvať. Zatiaľ čo Benjamin bol stále najstarší a dokázal sa chovať zodpovedne, ani jeden zo zvyšku to nevedel. Možno len nechceli, predsa len, nestarať sa bolo najjednoduchšie. Potrestať ich aj tak nemal kto. Mamu sme nemali a otec... ten chlap by nikdy nepovedal ani krivého slova na svojich chlapcov. Preto mal mňa, najväčšie sklamanie v dejinách – svoju dcéru.

„Hate!“ okríkol ma známy hlas a ja som sa len s úsmevom pozrela na Lauren, ktorej čiernej kučery leteli do očí.

„Nathaniel môže byť tvoj brat, ale je to ten najväčší kretén, akého som kedy videla!“ Fakt, že som meškala viac ako dosť bol očividne dávno nezaujímavý, čo bolo len dobre.

„Kde vlastne je?“ vykukla som spoza nej a snažila sa nájsť o dva a pol roka staršieho brata, ktorý sa vyžíval v otravovaní druhých. Nemyslela som, že by sa vyparil tak rýchlo.

Čiernovláska sa otočila mojím smerom, no bolo neskoro. Niekto skočil do bazéna z mostíka takou rýchlosťou, až sa voda rozhodla zaprotestovať a my sme sa nezaobišli bez pamiatky.

„Dievčatá,“ usmial sa na nás braček, keď vyšiel z vody a vyzliekol si tričko. Jeho telo som videla viac ako dosť, no bolo mi jasné, čo to robí s inými ženami, preto som sa Lauren ani nečudovala, že vedľa mňa stuhla.

„Prosím ťa, Nate, nájdi si vlastných priateľov,“ zaúpela som. „O chvíľu nebudem mať ani jednu kamarátku, s ktorou by si nespal...“

„A čo ja?“ Lauren okamžite ožila a naštvane si založila ruky na prsiach. „Ja takú chybu neurobím, neboj sa.“ A s prižmúrenými očami sledovala blondiaka oproti, ktorý sa len od ucha k uchu usmial.

„Je to výzva?“ počudovane pozdvihol obočie. „Vieš, Hate, možno by som sa s každou nevyspal, keby si mala škaredé kamarátky, ale takto...“ ukázal na Lauren, „môžeš mi niečo zazlievať? Je nádherná!“

„A mimo tvoj limit!“ zavelila som ako rozkaz, hoci mi bolo jasné, že čím viac mu niečo zakážem, tým viac to bude chcieť. Klasická chlapská logika.

„Choď sa radšej privítať s Benom. Isto bude rád, keď ťa uvidí,“ pokúšala som sa zmeniť tému a tentoraz to bol môj brat, kto strnul v pohybe.

„Nie som si istý, že bude rád,“ nasucho preglgol. „Vďaka za varovanie, asi sa idem niekam prejsť...“ A skôr, než som sa ho mohla na niečo opýtať, bol preč. Čo sa to, do čerta, práve odohralo?

„Dúfam, že ti je jasné, že skôr by som vyštartovala po tebe ako po tvojom bratovi, jasné?“ kontrolovala mi Lauren smerom do kuchyne, nad čím som sa ja len schuti zasmiala. Bola zlatá, keď sa snažila odoprieť mu fakt, že ju vzrušoval.

„Samozrejme,“ samoľúbo som sa usmiala. „Som predsa sexy.“ Na tom sme sa obe zasmiali a vošli dovnútra cez terasu.

„Ako sa má inak Ben?“ spýtala sa kamarátka, zatiaľ čo ja som prechádzala k chladničke.

„Vyzerá to, že sa má fajn. Je predsa právnik a myslím, že ho to aj baví. Pôjde mu to ako nášmu otcovi...“ Nemohla som pokračovať, pretože z vedľajšej izby som začula akési hlasy, z ktorých som minimálne jeden poznala.

„Nechaj ma na pokoji!“ osopila sa na akéhosi muža červenovláska a chcela sa mu vykrútiť zo zovretia, ktoré však nepovoľovalo.

„Tak to si ma určite mýliš s tým tvojím tupcom, ktorý ťa opustil, Claire,“ zasipel ten chlap znova a nebezpečne sa k nej priblížil.

„Pomôžem vám nejako?!“ vrazila som k nim do miestnosti skôr, než by som si poriadne rozmyslela nejakú taktiku. Toho muža som rozhodne nespoznávala a aj keď Claire áno, nebol to jej priateľ, čo ma nútilo zasiahnuť.

„Čo sa tu obšmietaš, maličká,“ zavrčal na mňa ten chlap a z jeho hlasu ma až mrazilo. Chlapom ako on som sa snažila vyhýbať už nejeden piatok. Až príliš mi pripomínal jedného, kvôli ktorému sa môj svet rozpadol na drobné úlomky.

„Toto je môj dom a chcem, aby si odtiaľto vypadol!“ povedala som oveľa silnejšie, než som plánovala, čo ma len potešilo. Nebudem slabá, aj keď sa bojím, nech si len myslí, že mám všetko v hrsti. A nech páli do čerta preč tam, odkiaľ prišiel.

„Takže toto je tvoj dom, hej?“ naštvane ukázal na všetko naokolo, avšak stále pevne držal Claire, ktorá skoro ani nedýchala. Slzy mala na krajíčku, no držala sa, za čo som jej bola povďačná. Ak by dala najavo slabosť, ten chlap by vyhral.

„Odíď odtiaľto, Marcus,“ zašeptala červenovláska jemne.

„Vypadni odtiaľto skôr, než ťa ja donútim odísť,“ pridala som sa k nej, no tentoraz to bola vyhrážka. Nikto predo mnou nebude terorizovať kamarátov, aj keď sa jedná len o bývalú priateľku môjho brata.

„Vypadni?!“ zopakoval rovnakým tónom, aký som na neho pred chvíľou použila ja. „Vypadni? To hovoríš mne, maličká?!“ Bez zaváhania pustil Claire, ktorej som len kývla, nech sa prace kadeľahšie. Nepotrebovala vidieť nič viac. „Keby som chcel, už dávno by som ti ten tvoj dlhý krk vykrútil...“ podišiel bližšie a načiahol ku mne ruku, čo bola obrovská chyba.

V sekunde som mu ju chytila a bez mihnutia oka mu ju vykrútila, pričom sme si vymenili pozície a on sa nachádzal pri dverách. Počula som, ako penil od zlosti a zatínal zuby, aby nekričal ako dieťa. Vytočila som ho a ponížila, ale na jeho mieste... brala by som sa kade ľahšie.

„Ešte raz sem vkročíš a s tou rukou sa rozlúčiš,“ bojovne som vystrčila bradu. On na mňa len nenávistne zagánil.

„Vy Maxwellovci ste všetci rovnakí. Povedz bratovi, že sme neskončili, maličká,“ zasipel a vytratil sa medzi ľudí. Ostala som v miestnosti síce sama, ale zmätená a bez poňatia, ktorý z mojich skvelých bratov niečo vyviedol tentoraz. Jedine Ben nezapadal do okruhu, keďže bol dlhšie preč, ale traja stále ostávali. Do frasa, prečo to som vždy ja, ktorá sa ocitne uprostred všetkých ich problémov? Nemám dosť svojich vlastných?


Kratšia časť na úvod a ja len dúfam, že sa vám páčila. 

Perla


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hate - Kapitola I.:

7. Perla přispěvatel
21.02.2017 [20:13]

Perlavivi: Niekedy totiž prídu aj dlhšie kapitoly, hlavne, keď človek potrebuje vysvetliť viac vecí alebo chce opísať dlhší časový úsek... Som rada, že sa časť páčila. Emoticon

6. vivi
21.02.2017 [19:26]

Proč jako kratší, mně taková délka úplně vyhovuje. A navíc nemám ráda zrovna dlouhé povídky, protože se mi to nechce číst Emoticon Ale jinak se mi ten díl moc líbil. Emoticon Emoticon

5. Perla přispěvatel
20.02.2017 [19:44]

PerlaMillie: ďakujem krásne drahá, nuž, uvidíme, čo z toho vznikne. Emoticon Emoticon

4. MillieFarglot admin
20.02.2017 [18:58]

MillieFarglotMiláčku, ja som strašne zvedavá, aké bude toto, keď sa to rozbehne. Zatiaľ to vyzerá skutočne zaujímavo. Emoticon

Emoticon Emoticon

3. Perla přispěvatel
19.02.2017 [20:38]

PerlaTrisha: Jop, I'm back. Príde mi to ako večnosť... Emoticon Ďakujem krásne a dúfam, že predsa len sa tie predstavy niekde stretnú, inak by to bolo až príliš smutné, nemyslíš? Emoticon

LiliDarknight: ďakujem krásne, drahá, je to super pocit. Emoticon Emoticon
Áno, inšpirácia je niekedy fakt neodbytná, a tak je na svete tento príbeh. Kapitoly by mali pribúdať tak cca raz do týždňa, možno častejšie, uvdím podľa toho, koľko budem mať predpísané. Emoticon

2. LiliDarknight webmaster
19.02.2017 [14:47]

LiliDarknightV prvom rade hovorím - vitaj späť! Emoticon Emoticon
Keďže viem čím je inšpirovaný tento príbeh a čo podnietilo jeho vznik, bude jeho čítanie nesmierne zaujímavé. A nielen kvôli tomu. Neviem, či ma viac zaujal obsah, alebo perex obrázok. Vo vzduchu cítim niečo akčné a spojené, ja neviem, možno s undergroundovými zápasmi. Uvidíme, ako veľmi sa mýlim. Emoticon
Čo sa týka samotnej kapitoly, bola v podstate dosť krátka, ale na druhej strane dostatočne dlhá na to, aby ma zaujala. Vyzerá to, že Hate má za sebou dosť ťažkých dní a čoskoro ju príde minulosť nakopať do zadku. Alebo ona nakope ju, ako sa jej to podarilo s tým chlapíkom. Emoticon
Teším sa na ďalšiu, tak dúfam, že bude čoskoro. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Trisha přispěvatel
19.02.2017 [14:23]

Trishatak si späť. Emoticon Nebudem sa opakovať, proste je to dokonalé a naozaj neviem, čo viac dodať. Snáď len, že sa teším na to, keď si naše predstavy opäť zamávajú, keď pojdu okolo. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!