OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hrdlorez 23. kapitola



Hrdlorez 23. kapitolaGrayson konečne "chytil" Ninu. Dočká sa jej plán naplnenia?

 

23. kapitola - Medzi životom a smrťou

 

 

Chcela som pri Oliverovi zostať aj na noc. Hoci pol dňa strávil v posteli a bol unavený, bolo mu dobre a podľa neho sa cítil  v poriadku. Nerobilo mu problém vstať, prejsť sa po budove, navštíviť Emily, osprchovať sa a podobné veci. Videla som na ňom, že sa premáha. Všetko robil pomaly a s malým vynaložením síl. Šetril sa. Nechcel, aby mu stúpol krvný tlak.

Držal sa odo mňa a len občas ma pohladil po tvári, po ramene. Vedela som, že je to kvôli jeho dobru.

 

Oliver už na pol oka spal a ja som sa práve vrátila zo svojej izby, keď som na chodbe stretla Emily a Richarda.  Nemohla som prehliadnuť balíčky krvi a infúzie, ktoré držali v rukách.

„Čo to je?“ chcela som vedieť. Postavila som sa pred nich so založenými rukami na hrudi a čakala na vysvetlenie.

„Určite teraz nebudeme riskovať Oliverove oslabenie. Potrebujeme mu dostať z tela meď. Najrýchlejšie to bude, keď mu zriedime krv v žilách a vypije čistú krv,“ oboznámil ma Richard. Aj tak som mala o Olivera strach. Grayson ho nebude môcť ani len vidieť. Spomenula som si na svoju otravu. Vtedy to trvalo dlho, no neužila som veľa medi. Ktovie, ako to zapôsobí teraz.

„Nemusíš sa oňho báť,“ dodal. Zamračila som sa. akoby mi čítal myšlienky. „Bude v bezpečí.“

„Je úplne slabý, otrávený a nemôže robiť takmer nič, aby mu srdce nezačalo biť príliš rýchlo,“ pripomenula som mu. „Tak mi povedz, ako môže byť v bezpečí?“

„Vymysleli sme dokonalý plán, no bude lepšie, ak o ňom zatiaľ nebudeš vedieť. Pre tvoje vlastné dobro. Všetko je vymyslené a dotiahnuté do detailov tak, aby sme boli všetci v bezpečí. Preto sa poriadne vyspi, zajtra s tebou preberieme detaily.“ Znova rozhodovali o mne a bezo mňa. Už sa z toho stávala tradícia. Teraz im šlo aj o ich vlastné zadky a ja som nemala silu na premýšľanie.

Mávla som rukou. „Fajn.“ V mojom hlase musel počuť rezignovanie... nemala som chuť sa s ním o ničom naťahovať. Len som dúfala, že im môžem zveriť svoj život do rúk.

Keď sa jednalo o Graysona, nebola som si istá už ničím.

 

Vošla som s nimi do izby, Oliver sa na to strhol a posadil sa. keď zbadal tých dvoch, zvedavo si ich premeral a potom povzdychol.

„Čo sa deje?“ pohľadom prechádzal po Emily a zvraštil čelo. „Tie hadičky a podobné veci sa mi nepáčia. Iba ak je tá krv na pitie a nie je otrávená.“

„Skoro si sa trafil,“ zasmial sa Richard.

„Takže je na pitie?“

„Nie. Nie je otrávená. Máš v krvnom obehu veľa medi, potrebujeme to zriediť, aby ti bolo lepšie,“ povedal mu, na čo Oliver en pretočil očami.

„Je mi fajn.“

„Musíš nabrať sily.“

„Cítim sa fajn,“ zopakoval inými slovami.

„Samozrejme. Vôbec si neprespal polovicu dňa.“

Okamžite sa pozrel na mňa. Keby pohľad mohol zabiť, asi by som už bola mŕtva. A mne by urobil obrovskú láskavosť. „To ti povedala Nina?“

„Nie. S Ninou som dnes nebol. Nevidel som ťa poriadne celý deň, tak si viem domyslieť. Teraz ukáž jednu ruku, nech to máme za sebou.“

Emily už mala všetko takmer nachystané a Oliver neprotestoval, len na mňa zazeral. Zrejme mu neveril. Vystrčil jednu ruku a pozeral sa na to, čo robila. Keď mu šla napichnúť žilu, pootvoril ústa a som mohla som vidieť jeho špicáky.

Zavesila krv nad posteľ a uistila sa, že je všetko  v poriadku. Ja som sa zatiaľ posadila na pohovku. Plánovala som tu spať a dať naňho pozor. Ich rozhovor som už poriadne nevnímala, počula som nejaké inštrukcie.

Zložila som si hlavu na operadlo a zatvorila oči. Bola som vyčerpaná a to posledné, čo som teraz potrebovala, bolo hádať sa s Oliverom. Nech to bolo preňho akokoľvek ťažké priznať, po užití medi bol slabý.

„Nina? Preboha, nespi tam, bude ťa bolieť celý človek.“ Oliverove slová ma prebrali z polospánku. Otvorila som oči a zbadala ho, ako na mňa pozerá z postele. „Poď si ľahnúť tu.“ Potľapkal miesto vedľa seba.

Nevedela som, kedy tí dvaja odišli. Pomaly som sa posadila a ponaťahovala si chrbát. Stačila mi chvíľa v zlej polohe na to, aby ma z toho bolelo takmer celé telo. Čo by bolo, keby som tak spala celú noc? Zajtra by som sa pravdepodobne nemohla hýbať. Prešla som si teda k nemu.

Mala som pocit, že kým som padla do postele, už som spala.

 

***

 

Ihla sa nebezpečne blížila k môjmu predlaktiu a ja som stisla pery. Neznášala som doktorov, injekcie a striekačky... Trochu som ľutovala dobrovoľnú otravu. Keď ihla prešla cez pokožku, sykla som a zhlboka sa nadýchla. Emily sa na mňa pozerala s pohľadom „je mi to ľúto“.

„Ver mi, nie som o nič nadšená než ty, že to musím robiť.“

„Ako to?“ spýtala som sa. Nieže by ma to extra zaujímalo, ale aspoň som nemyslela na ihlu v mojej ruke.

„Keď som bola človek, pri pohľade na krv som odpadávala. Ešte stále s tým musím zápasiť.“

Zasmiala som sa. Koľká irónia. Upír, ktorému je pri pohľade na krv zle. Našťastie, nebola som z tých ľudí, no pokiaľ som videla príliš veľa krvi, bolo mi na zvracanie.

Obsah striekačky skončil v mojom krvnom obehu. Netešila som sa na následky.

„Dobre, takže... snaž sa zostať pokojná. O pár minút ti dám ďalšie lieky. Zrejme budeš potom veľmi unavená, takže Richard s Paulom s tebou teraz preberú zajtrajšie plány. Neskôr ti dám ešte jednu dávku.“

Prikývla som na súhlas.

 

Celým telom sa mi pomaly šírilo nezvyčajné pálenie. Prirovnala by som to k podpáleniu všetkých žíl v mojom tele. Zvláštne. Kým neprišli tá dvaja, bála som sa čo i len pohnúť. Vedela som, aké to je dusiť sa a nemôcť sa nadýchnuť. Pokojná som nebola, musela som sršať nervozitou.

„Morris volal pred chvíľou s Graysonom,“ začal hovoriť Richard a pozrel sa na mňa s obavami v očiach. Určite nebol jediný, kto bol z toho úplne mimo. „Povedal mu, že ťa chytil, no si v bezvedomí, pretože si sa snažila utiecť a nepodarilo sa ti to.“

Zahryzla som si do jazyka, aby som na to niečo nepovedala. Všetci určite vedeli, aké som nemehlo a že si ublížim aj na rovnej zemi. Okrem toho, Grayson iste vedel, čo sa mi stalo pri úteku od upírov, keď som bola ešte človek. Toto znelo uveriteľne.

„Keď si sa snažila ujsť pred Morrisom, spadla si zo schodov a udrela si hlavu. Oliverovi sa podarilo utiecť.“ Od úľavy som vydýchla. Teraz som len dúfala, že ho tu nepríde hľadať. Bolo už síce niekoľko minút do svitania a Grayson by sa tu nestihol dopraviť, riskovať sme nemohli.

„Dúfam, že je Oliver v bezpečí.“ Bola pravda, že som posledné hodiny ani netušila, kde sa nachádza. A bála som sa oňho, pretože mal určite v krvi ešte veľa medi. Ráno tvrdil, že sa cíti výborne. Neverila som mu.

Richard prikývol. „Je s Adamom. Grayson príde po zotmení. Vraj chce po teba prísť on, čo nám hrá do karát. Morris ho ubezpečil, že nemusí cestovať cez deň. Grayson ťa chce zobrať k sebe, aby si mu povedala, kde je Oliver. Zatiaľ neprišiel na to, že sme Morrisa odhalili a nemá žiadne podozrenie. Aspoň to hovoril ten zradca. Musel o úteku Olivera informovať lovcov, ktorí sa ho pokúšajú chytiť. Čo sa týka bezvedomia, prebrala by si sa až keď príde. Čo môže byť aj skôr, ako plánujeme, preto sa na to musíme pripraviť.“

Chvíľu mi trvalo, kým som to vstrebala.

„Všetci, čo tu budú... budete v nebezpečí, ak sa niečo stane. Grayson určite vie, že ty a aj Adam ste boli s nami v kontakte. Nemôžete tu byť!“ takmer som vykríkla.

„Nina, ak sa neupokojíš, tak ti asi fakt hlobnem niečím po hlave!“ okríkol ma Richard. „Chceš si privodiť infarkt a zadusiť sa?“ Pozrel sa na Emily a kývol hlavou smerom ku mne. Tá bola v momente pri mne a podávala mi sklenený pohár vody s nejakou tabletkou. Bez komentára som si ju vložila do úst a zapila.

„Tak ako to teda vyriešite? Snáď ma tu s ním nechcete nechať samú.“

„Nuž... máš pravdu, nebudeme tu môcť byť. Budeme v blízkosti, keby sa niečo stalo. Určite nepríde sám, Morris nezistil, koľko upírov s ním príde. Povedal mu ale že tu veľa upírov  nie je, že väčšina odišla po tvojom útoku.“

Sama. S Hrdlorezom. S mojim bývalým priateľom. S upírom, ktorý ma chce zabiť.

„Preboha, Ricky, chceš ju zabiť? Pozri, ako si ju vydesil!“ ozval sa Paul. „Nebudeš tu sama, to ani náhodou. Ja tu zostanem, mňa Grayson nepozná. Emily bude musieť odísť, lebo pracuje v Centrále. Okrem toho, pred chvíľou prišli ešte dvaja upíri z Pheonixu. Niekde sa tu zašijú, aby sa neprezradili.“

„Vyrobili sme špeciálne guľky do zbrane. Obsahujú meď a ak sa s nimi spôsobí smrteľná rana, upír sa ti doslova rozplynie pred očami. Všetci budú mať pri sebe podobnú zbraň. Niečo také majú aj na Centrále, no nepočítajú s tým, že by sme to mohli mať aj tu. Guľka musí byť vyrobená špeciálne.“

„Musíme využiť moment prekvapenia,“ doplnil ho Paul.

„No hlavne musíš ty oslabiť Graysona.“

„A čo Eric? Nie je tiež problém? Čo ak príde aj on?“ opýtala som sa hneď.

„Erica si beriem na starosť ja. To on zaviedol všetky tie nezmysly, musím sa ho zbaviť,“ vyhlásil Paul a usmial sa. „Aby som bol o niečo bližšie k môjmu snu.“

Mala som z toho veľmi zmiešané pocity. Znelo to tak úžasne, uveriteľne, no na druhej strane nebezpečne. Niečo sa pokazí, niekto povie viac ako by mal a všetci sme v prdeli.

„Eric možno ani nepríde, tak sa zbytočne neteš,“ schladil ho Richard. „No aj tak bude problém, tak dúfam, že sa oňho postaráš.“

Emily sa pretlačila cez tých dvoch, aby mala opäť prístup k mojej ruke. Cítila som sa ako pokusný králik... a vlastne som ním aj bola. Tentokrát som dostala asi rovnakú dávku medi do krvi, no viac liekov.

 

***

 

Urobila som všetko, čo mi bolo nakázané. Od osprchovania, po oblečenie sa do bežného oblečenia. Cítila som, ako lieky začínali pomaly účinkovať a jediné, na čo som myslela, bola posteľ. Až neskôr sa priznali, že ma nadopovali aj liekmi na spanie a keď príde Grayson, dostanem ďalšie na upokojenie. Vraj to boli nejaké omamné látky. Nevedela som, či sa tešiť, alebo sa rozrevať.

Na tričko s ozdobnými kamienkami mi Richard pripevnil mikrofón, nebolo ho vôbec vidieť. okrem toho mi ešte priniesol pohár s krvou, za ktorý som mu bola vďačná. Opäť som na krv nemyslela.

„Asi ti to už nevyhovorím, však?“ vyrušil ma z mojich myšlienok a vychutnávania si krvi Oliverov hlas. Prekvapene som nadvihla hlavu. Opieral sa o rám dverí. Pripomenulo mi to pár hodín pred pohrebom.

„Už je neskoro.“

„Nie je. Môžeme znovu utiecť.“

Usmiala som sa. Oči mi už klipkali a mala som čo robiť, aby som ich udržala otvorené. Chcela som byť ale s Oliverom. Ktovie, možno už takú možnosť viac mať nebudem. Vošiel do izby a zatvoril dvere. Prišiel k posteli a posadil sa vedľa mňa.

„O štvrtej odchádzam. Vtedy by tu ešte nikto z Centrály nemal byť. Pôjdem zariadiť pár vecí. Prichystali sme im menšiu pascu. Ak sa na to chytia, nemusí tu prísť toľko upírov, ktorí plánujú príchod. Ak ma cestou uvidia, ak zistia, že som blízko, budú ma hľadať. V okolí budú aj upíri od nás, takže by sme ich mohli zlikvidovať. Grayson sa zrejme bude chcieť vrátiť na Centrálu, takže pri odchode by mali prekvapenie. Alebo ich napadneme tu. To je jedno. Len potrebujeme, aby sa rozdelili.“

Do očí sa mi tlačili slzy. Bolo to tak nebezpečné. V Centrále bolo určite veľa upírov. Čo sa stane, ak ich tu príde viac ako čakáme? Čo ak nás Morris znovu zradí? Tak strašne som sa bála. Už som ale nebola nervózna. Mala som len strach. Debilné lieky...

„Stále je však možnosť, aby sme utiekli, Nina,“ dodal.

„Tak rada by som šla,“ vzlykla som. „Ale Graysona sa už musíme zbaviť, inak budeme naháňaní celý život.“ Alebo nás zabijú a už sa to skončí.

„Našli by sme nejaký spôsob.“

Nadvihla som obočie a vydýchla. „Toto je spôsob. Oliver, obetoval si sa, aby si skúsil, ako funguje meď. Teraz, keď to vieš, tak by si mal byť pokojnejší. Grayson má pre mňa slabosť, malo by to vyjsť.“ Pohladila som ho po ramene. Potrebovala som, aby sa o mňa tak nebál. Aby bol silný.

Každou sekundou som zápasila so stále väčšou únavou.

„Práve to, Nina. Práve to.“

Rukou ma objal okolo pliec a pritiahol si ma k sebe. Vtisol mi bozk na čelo. Chcela som ho pobozkať, no celé telo som mala príšerne ochabnuté a chcela som len zatvoriť oči a nestarať sa už o nič. Okrem toho, pri bozku by sa mi určite zdvihol krvný tlak. Zadusenie sa bolo to posledné, po čom som teraz túžila. Keď to zašlo tak ďaleko, musela som sa pokúsiť to dokončiť.

 

***

 

Zobudiť sa bolo to posledné, po čom som túžila. Vedela som, že Oliver tu nebude. Nebude tu nikto, komu by som mohla veriť. Mohla som len dúfať, že všetko vyjde podľa plánu. Na stolíku vedľa postele som si našla ďalšie lieky a vodu v sklenenom pohári. Okamžite som ich zjedla, pretože som nechcela byť úplne pri zmysloch, keď sa stretnem s Graysonom.

Aj bez toho mi bolo nanič. Cítila som sa akoby som prišla len pred chvíľou z nejakej diskotéky. Príšerne ma bolela hlava. Všetky svaly som mala stuhnuté a ak by som chcela, nedostala by som sa ani len do kúpeľne. Nechcela som ani vedieť, koľko je hodín. Proste som sa otočila na druhú stranu a zatvorila oči. Potrebovala som si pospať a načerpať energiu.

Pootvorila som oči, aby som aspoň skontrolovala, či je von tma.

Grayson!

Takmer som skolabovala. Srdce mi okamžite začalo biť ako o život. Zamrkala som očami, aby som sa uistila, že to nie je len výmysel mojej fantázie.

Sedel na pohovke, ktorá bola teraz bližšie pri posteli. Snažila som sa upokojiť. Nemohla som zomrieť, musela som bojovať!

Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Zopakovala som to niekoľkokrát.

Nepohol sa a pozoroval ma.

Vedel o tom, že pád zo schodov bol len výmysel? Tušil to?

„Prečo si nikdy nedáš povedať, Nina? Keby si neutekala, nestalo by sa ti nič.“ Nesúhlasne pokrútil hlavou. „Prečo sa nepoučíš?“

Dobre, Grayson nebol len výplod mojej fantázie. Nevedela som sa sústrediť na to, čo hovoril. Mala som v hlave toľko myšlienok, ktoré sa zlievali do jedného. Čo som mu na to mala povedať? Že je on ten dôvod? To by mi asi na situácii nezlepšilo nič.

Dúfala som, že lieky zaberú tak rýchlo, ako keď som si ich dala prvýkrát. Nechcela som sa s ním rozprávať, keď budem pri plných zmysloch. Najradšej by som prespala celý ten čas.

„Nie je to moja vina, kde som sa dostala,“ odsekla som. Grayson sa zatváril, akoby dostal odo mňa facku. Zhlboka sa nadýchol a potom sa mu pery skrivili do divného úškrnu.

„Vždy som pre teba chcel to najlepšie. Nemôžem za to, ako to dopadlo.“

„Prosím?“

„Nebudem sa opakovať. Všetko som ti povedal pred pohrebom. Chcel som ťa pre seba. Bol som rok bez teba, Nina. Celý ten čas som bojoval s nutkaním ťa navštíviť a prezradiť sa. Ani si nevieš predstaviť, čo to pre mňa bolo...“ Skočila som mu do reči, pretože toto som nemohla počúvať. Dobre som vedela, že to sú naučené frázy, ktorými si ma chcel získať. Podľa plánu by som mu to mala zožrať aj s navijakom a donútiť ho napiť sa krvi. Lenže mi z neho bolo akurát tak zle. 

„Čo to bolo pre teba? Zamyslel si sa niekedy nad tým, čo všetko som musela prežiť ja? Čomu si ma vystavil, odkedy som zistila, že nie si až tak mŕtvy?!“

Pritiahla som si kolená k hrudi a objala si ich rukami. Potrebovala som sa upokojiť. Myslela som na to, že celú konverzáciu počuje Richard alebo kto... ak by sa niečo stalo, určite by sa pokúsili ma zachrániť. Nechcela som Graysona provokovať.

„Nechcem sa s tebou rozprávať o minulosti.“ Postavil sa z pohovky a pomaly vykročil ku mne. Nervózne som si hrýzla spodnú peru a cítila som v ústach krv. Špicáky mi pri tom spôsobovali dosť veľkú bolesť. Bolo to však niečo, na čo som sa  mohla sústrediť. Ešte naschvál som viac tlačila zuby oproti perám.

V mysli mi skrsol nápad, ktorý stál za vyskúšanie. Ak by Grayson ucítil vôňu mojej krvi, možno by ho to donútilo sa napiť. Lenže moja krv priťahovala asi len Olivera. Nikto z upírov mi nikdy nepovedal, či to vnímajú rovnako. Alebo nejako.

Za skúšku to stálo.

„Takí, ako si ty, nemajú v našej spoločnosti žiaľ žiadne miesto. Sľúbil som ti, že ťa ochránim. Mala si prísť na Centrálu. To je jediné miesto, kde by som to mohol urobiť. Všade inde by si bola v nebezpečí.“ Pojem nebezpečie nabral úplne iný zmysel po tom, ako sa ma snažil chytiť. A zabiť.

„Sonia ma bola varovať, že ma chceš zabiť. Aj Olivera. Čo iné mi zostávalo?“ Posadil sa na posteľ vedľa mňa, ja som sa automaticky o kúsok od neho odsunula. Lieky už zrejme začínali účinkovať, pretože by som Olivera a Soniu pri normálnom uvažovaní nespomenula.

„Takže Sonia ti povedala toto?“ Prikývla som na súhlas, aj keď to zrejme nemyslel ako otázku. „Netuším, odkiaľ to vzala, no nie je to pravda. Ako som povedal, chcel som ťa mať na Centrále, kde by si bola v bezpečí. To sa ale netýkalo toho tvojho drzého nápadníka. Preto som ťa sledoval a čakal, kedy dostaneš rozum. Očividne k tomu budeš potrebovať trochu pomôcť. A čo bude s tým tvojím polovičným objavom...“ Mykol plecom. „Nechajme sa prekvapiť. Tentokrát to už možno vyjde.“

Otvorila som ústa od úžasu. Nevedela som už, kde je pravda. Sonia klamala? Alebo to bol on? Kto sa tu s nami všetkými, dopekla, hral? Jediný to mohol byť on. Pretože ak by to myslel vážne, neublížil by Oliverovi. Teraz vlastne povedal, že sa ho pokúsi zabiť. Znovu.

Môj mozog mi vypovedal službu. Pretože ak by som bola normálna rozmýšľajúca osoba, už dávno by som sa odtiaľto pokúsila utiecť.

Hoci som bola nadopovaná liekmi, zrazu mi to prišiel ako veľmi zlý nápad.

„Čo, Nina? Stratila si reč? To mám na teba až taký vplyv?“ zasmial sa. „Alebo to je tými liekmi od bolesti, čo si užila? Po tom páde, čo mi ukázal Morris, sa divím, že si celá. Poriadne si si udrela hlavu, mala by si oddychovať. Keď sa zotmie, ideme na Centrálu. Už mi viac neutečieš.“  Mala by som cítiť strach? Prečo som sa ho, sakra, nebála?

Pocítila som, ako sa dotkol môjho líca. Pohladil ma po ňom a potom sa trhane nadýchol. Vedela som, že mi krv začala tiecť cez kútik úst. To ho zrejme prekvapilo.  Dotkol sa mojej brady prstami. Potom ruku priložil k jeho ústam a prst si vložil do úst.

„Hmmm, chutné.“ Dych sa mi zadrhol v hrdle a ja som sa nemohla nadýchnuť. Nemohla som sa ani pohnúť. Znel, akoby ma hodnotil podľa chuti, akoby som bola nejaký dezert.

Ak bol nejaký vhodný moment na to, aby som dostala svoj zadok z tejto izby a šla od toho psychopata čo najďalej, tak to bol tento.

Posunula som sa na druhý koniec postele. Hýbala som sa pomaly. Stále som si veľmi dobre pamätala na to, aké účinky má meď. Zvesila som nohy z postele na zem a postavila som sa.

Prekliaty nápad, prekliaty Grayson. Prečo som tiež nevyfasovala zbraň, aby som ho mohla zabiť? Prečo mi nedopriali tú radosť?

„Kam si myslíš, že si sa vybrala?“

Bol predo mnou v momente.  Od ľaku som padla zadkom späť na posteľ.

„Nikto, kto by ťa mohol zachrániť, tu nie je. To ťa ubezpečujem.“

Ak sa stalo niečo Oliverovi, Rickymu, alebo komukoľvek inému, asi by som to neprežila.

Sklonil sa ku mne a povzdychol si. Schytil ma za bradu, prstami mi stláčal pokožku a bolo to nepríjemné. Nadvihol mi hlavu. Pokrútil hlavou zo strany na stranu. Kľakol si predo mňa.

Nemyslela som na nič. môj rozum ma musel opustiť spolu so strachom. No ten sa prejavoval aspoň trochu.

Pootvorila som oči. Jeho tvár bola len pár milimetrov od mojej. Prekvapene som cukla dozadu, no on bol rýchlejší. Rukou mi vošiel do vlasov a priložil svoje pery na moje. Cítila som, ako jazykom prechádza po každej kvapke krvi, ktorá bola na perách, na brade...

Zdvihlo mi žalúdok a bola som kúsok od toho, aby som ho ovracala. Toto nemohol myslieť vážne!

Úplne som zmeravela. Pokúšal sa ma aj pobozkať, o nereagovala som na to nijako. Pobavene sa kúsok odtiahol, mohla som počuť, že sa smeje, a oblizol si pery. Usmial sa a pri tom odhalil svoje špicáky.

Ak bol dôvod na paniku, bol teraz!

„Hra sa pre teba  skončila,“ šepol mi do ucha. Mala som zimomriavky na celom tele. Bola som zhnusená a dúfala som, že ak prežijem, toto si nezapamätám. Neviem, kde sa podeli zvyšky rozumu, no zjavne ma opustil bez toho, aby mi tu niečo nechal.

Pri jeho slovách som sa zachvela. Domyslela som si, čo bude nasledovať. A vedela som, že to nebude vôbec príjemné. Určite nebude taký jemný ako Oliver.

Nechcela som to urobiť. Zaprela som sa mu do hrude rukami. Musela existovať ešte nejaká iná cesta, ako ho dostať. Prečo som toto hneď schválila?

Nalepil sa na mňa ako kliešť. Rukami mi zvieral ramená a ja som mala slzy na krajíčku. Zatvorila som oči. Nechcela som ho ani vidieť. Bola som naštvaná sama na seba. Ľutovala som toto rozhodnutie.

Grayson sklonil hlavu k môjmu ramenu. Na pokožke som cítila jeho zuby, ktoré sa v momente zaborili do kože. Bolo to nepríjemné a štípalo to. Akoby mi niekto zaťal do hrdla dýku.

Vykríkla som od bolesti.

Neodradilo ho to od toho, aby pokračoval vo svojej činnosti. Cítila som, ako pil, ako si zo mňa bral stále viac a viac krvi. Neprestal ani vtedy, keď sa výkriky zmenili na vzlykanie. Nemala som ani silu na to, aby som ho od seba odvrátila. Prstami mi tlačil bradu do druhej strany ako bol prisatý k môjmu krku. Bolelo to.

Nemohla som dýchať.

Len matne som si uvedomovala ten moment, keď sa odo mňa odtiahol. Prekvapene sa postavil a zapotácal sa dozadu. Pri tom vrazil stehnom do pohovky a takmer padol na zem.

„Čo to-“

Začal kašľať a chytil sa za golier, akoby si ho chcel odtiahnuť od krku, aby sa mohol nadýchnuť. Lapal po vzduchu.

Ležala som na posteli, neschopná akéhokoľvek pohybu. Snažila som sa zakloniť hlavu, aby sa mi dalo lepšie dýchať. Rana na krku pálila, štípala a bolesť sa mi šírila celým telom.

Ticho v izbe preťal až výstrel.

 

  


V nasledujúcej časti sa objasní, čo sa dialo, kým sa Grayson napil z Niny, keďže to určite nebolo také ľahké. ;) 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hrdlorez 23. kapitola:

4. SunShines
21.07.2016 [23:19]

Prišlo mi to príliš jednoduché, že by na to Grayson takto rýchlo naletel. Ale zas postoj Niny mi prišiel taký realistický. A zaujímalo by ma, čo ostatní, napríklad taký Oliver. Takže sa teším na ďalšiu, aj na vyjasnenie toho v čom mám ešte zmätok. Emoticon

3. miky
21.07.2016 [12:40]

Super kapitola boze nemozem a nechcem sa zmierit s tym ze za chvilku bude koniec Emoticon pises uzasne a chcem novu kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. zaneta
20.07.2016 [20:38]

Tak vlk sa chytil na baránka ale čo ten výstrel Emoticon ach jooo z takého konca sa mi točí hlava Emoticon Som zvedavá čo sa bude diať Emoticon na budúce, super Emoticon jedinečné Emoticon

1. Blacky
19.07.2016 [13:12]

Cítila som, že mi skutočne urobíš povôly a ja ju tu nájdem už pred obedom. Emoticon

Musím uznať, že zareágovala realisticky. človek je nabudený z predstavi zachovania sa heroicky, no keď príde a lámanie chleba všetko už vníma inak. Emoticon

Som rada, že to vyšlo, len dúfam, že tá strelba bola z jej radov a nebol to trebárs Eric, predierajúci sa cez mŕtvoli k Nine a Graysonovi.

Neviem, či mám veriť jemu alebo Sonyi je to tak popletené, že rozum postojí, keď všetci ukazujú prstom na toho druhého. Jedine ak by Sonya chcela byť jedným z nich alebo dlho chcela Graya pre seba, a niečo by na Ninu kula, ale to je blbosť, keďže tu máme čo chvíľa koniec a toto je zasa moja konšpiračná teória tvoriaca ďalších dvadsať kapitol.

Teším sa na ďalšiu. Som zvedavá čo ďalej a hlavne, kto koho strelil, a či to Rezníka položí alebo bude ako Tim a bude umierať pomalou a nepeknou smrťou. Chudáčik... Emoticon
Šup trochen, bischen romantiky po šťastnom ukončení plánu kamikatze. Emoticon
Tí dvaja si to zaslúžia. Emoticon Neostýchaj sa obmedziť, nech tu máme trošíčku upírskeho korenia Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!