OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Cut-throat 4. kapitola



Cut-throat 4. kapitolaKeď sranda končí...
Odchod do Centrály sa odkladá, takže Nina je nútená zostať pri upíroch, čo jej neprospieva.

 

4. kapitola - Keď sranda končí

 

„Byť tebou, už teraz by som sa bála o svoj život. Ktovie, kvôli čomu ťa chce vidieť.“ Natalie podišla k Timovi a prstom mu pomaly a jemne prešla po jazve na krku. „Ak by toto urobil človekovi alebo poloupírovi, zabilo by ich to hneď,“ povedala, akoby mi to hneď nebolo jasné. Ale poloupír? „Ak je zbraň špeciálne upravená, môže to zabiť aj upíra.“ Pobozkala Tima na pery. On ju objal okolo pása a usmial sa na ňu.

„Mal som šťastie.“

Nevedela som, z čoho som bola rozladená viac. Či z toho, že existuje aj polovičný upír, alebo že je možnosť zabiť upíra podrezaním jeho hrdla, alebo tým, že Timothy má priateľku. Prišlo mi, že je slobodný, hlavne po tom, ako sa ku mne správal a ako ma ubezpečoval, že sa mi nič nestane. No už by ma uňho nemalo prekvapiť nič. Tim bol zrejme totálny idiot a ja tiež, keďže som sa mu takpovediac chytila do pasce. Chcela som sa opýtať na toho poloupíra, no Natalie začala klásť otázky skôr.

„Kedy s ňou chcete ísť na Centrálu?“

„Chcel som ísť hneď, no Oliver odmietol. Vraj keď to bude bezpečnejšie,“ odvetil Tim. „Zatiaľ som dúfal, že by si na ňu mohla dať pozor.“ Len nechápavo nadvihla obočie a pozrela sa pohľadom typu Toto nemyslíš vážne. „Bol to len návrh.“

„Už som sa zľakla. A čo sa týka tej bezpečnosti...“ Ďalej nepokračovala, pozrela sa na mňa. „Bude lepšie, ak ti to poviem v súkromí. Môžeš ju dať zatiaľ k darcom a upozorni Adama, že ona tu kvôli krvi nie je. Tam by sa jej nemalo stať nič.“

Myslím, že bolo na mieste, aby som sa cítila ako nepotrebná hračka, ktorú hocikto pohodil, kam chcel. Rozhodla som sa, že sa nebudem zbytočne ľutovať a počkám, kým neuvidím Graysona. Neviem, čo mám od neho očakávať a čo on vlastne odo mňa chce. No tušila som, že to nebude nič príjemné.

 

„Bude tam o teba dobre postarané, môžeš si tam pospať, ak si hladná, je tam jedlo. Neskôr  ešte dohodnem s ostatnými návštevu Centrály. Dnes by sme tam s tebou už pravdepodobne nestihli zájsť. Prídem ťa skontrolovať.“

„Prídeš a povieš mi všetko, čo vieš o Graysonovi. Všetko.“

Prikývol na súhlas a odišiel.

Tim ma nechal vo väčšej miestnosti. Rozhliadla som sa okolo. Všetko tu bolo bieločierne, žiadna iná farba. Biele steny, nábytok a tmavá podlaha, doplnky. Všimla som si, že sú tu ešte ďalšie dvere. Ktovie, čo za nimi bolo. Okrem mňa tu boli ešte traja ľudia. Dvaja, muž so ženou, sedeli na pohovke a rozprávali sa. Tá tretia osoba bolo mladé dievča. Sedela na kresle a v rukách držala tablet. Hneď vedľa nej bola polička s knihami, tak som sa k ním vybrala, že si niečo prečítam.

Bol tu celkom pestrý výber. Dracula ma však prinútil sa pousmiať. Nakoniec som siahla po niečom, čo vyzeralo, že z toho bude nejaký zamilovaný príbeh. Keď som sa však posadila na druhé kreslo, padla na mňa únava. Uvedomila som si, že je vlastne noc. Doteraz som sa bála čo i len oka zažmúriť a na spánok som ani nepomyslela. Teraz, keď som vedela, že som tu aspoň na chvíľu v bezpečí, opadlo zo mňa všetko, čo ma držalo pri vedomí.

Kreslo bolo veľmi pohodlné, stačilo len zakloniť hlavu. Spánok prišiel veľmi rýchlo.

 

„Eric vydal zákaz tvorenia nových upírov. Majú nejaké problémy... Ricky vie o tom viac, bol na porade v Centrále. Pokiaľ vytvoríš nového upíra, zneškodnia ťa a nebudú sa tebou viac zaoberať. myslím, že tieto veci má na starosti práve Grayson.“ Počula som hlas Natalie, no to, čo ma naozaj zobudilo, boli čiesi ruky. Cítila som jednu pod chrbtom a  druhú pod kolenami. Musel to byť nejaký chlap, pretože ma bez problémov zdvihol z kresla.

Prestávalo sa mi páčiť, ako hovoria o Graysonovi. On predsa nie je zabijak!

„Tak to som zvedavý, kvôli akým problémom bol vydaný tento zákon.“ Tim, jasné... kto iný by mi medzi upírmi venoval pozornosť.

„Ďalšia vec, ktorá sa riešila, boli vraj poloviční. Stále sú hrozba, keďže sa podobajú na ľudí a Eric stále tvrdí, že môžu zničiť všetko, čo on vybudoval. Celý systém fungovania upírov. Akoby sme chceli, aby nás ľudia odhalili. Neboli by sme už nikde v bezpečí. Aj tak si myslím, že nie sú žiadna hrozba,“ hovorila ďalej Natalie. Tim ma niekde niesol a ja som mala pocit, že každú chvíľu zletím rovno na zem. Nechcela som im však dať najavo, že som pri vedomí  a počúvam ich. „A naozaj nechápem, prečo sa staráš o tohto človeka.“ Doslova som cítila jej pohľad, ktorý ma prebodával.

„Zlato, nežiarli,“ zasmial sa. mala som hlavu opretú o jeho hruď, tak som cítila jemné vibrácie, ktoré sa odtiaľ šírili, keď sa smial.

„Mohla ísť do Centrály predsa sama. Takto nás vystaví nebezpečiu. Eric a Grayson sa predsa nemôžu dozvedieť o Oliverovi...“

„Nikdy sa nedozvedia, že je poloupír. To nedopustím.“ Keď to vyslovil, až vtedy mi došlo, čo myslel tým, že Oliver je divný. „Graysonovi pravdepodobne záleží na tom, aby sa tam dostala v bezpečí, preto nás o to požiadal. Keď tam budem, aspoň pôjdem znovu na testy.“

„Aj tak tam mohla ísť sama...“

Timothy ma položil na posteľ a od úľavy vydýchol.  Pod hlavou som cítila mäkký vankúš. Bola som príšerne unavená a chcela som pokračovať v spánku, no nútila som sa zostať hore a počúvať ich. Chcela som vedieť čo najviac informácii o upíroch, o mieste, kde som sa ocitla.

„Natalie, prosím ťa. Vieš, že by som človeku neublížil.“

„To viem. No si slabý, mohol si požiadať niekoho iného, aby ju premiestnil. Musíš si šetriť sily, ak chceš ísť do Centrály. Pôjdem do sprchy, a potom si ľahnúť. Budem ťa čakať.“ Počula som, že sa pobozkali a Natalie odkráčala z izby. Cítila som na sebe Timov pohľad. Pomaly som sa otočila, zívla a otvorila oči. Snažila som sa tváriť, že som sa práve teraz zobudila. Mala som pravdu, hľadel na mňa.

 „Prepáč, že som ťa zobudil. Spanie v kresle by nebolo  dobré pre tvoj chrbát.“

„Ale...“ chcela som namietať.

„Predstieranie spánku ti nejde.“ Uškrnul sa. Ja som sa posadila a spomenula si na to, že mi má povedať o Graysonovi.

„Aspoňže som neskončila na zemi,“ poznamenala som. Oprela som sa o stenu a nohy si pritiahla k hrudi, objala ich.

„Nikdy by som ti neublížil, no v tomto stave som rád, že som to zvládol bez umy na tvojom zdraví.“ Pousmial sa. Timothy sa vôbec na upíra nehodil. Skôr by som ho prirovnala k nejakému ochranárskemu anjelovi. Upír by mal predsa človeka vydesiť. Taktiež sa hovorilo o tom, že sú upíri krásni a tým k sebe lákajú ľudí. To uňho aj platilo. Vždy, keď som sa naňho pozrela, sa moje srdce rozbúchalo a chcela som, aby ma ešte pobozkal.  Vedela som, že k takému niečomu už pravdepodobne nepríde, keďže Timothy má priateľku. Všetko to slúžilo len na prilákanie ma k nemu. To sa mu, samozrejme, podarilo. Bola som jednoducho sprostá a naivná.

„Ako upír stojíš za nič. Fakt si mal ísť radšej pracovať pre charitu alebo čo,“ povedala som a tajne dúfala, že sa ho to nejako dotkne, no mýlila som sa. Sklonil hlavu a nahlas sa zasmial.

„Vďaka. Nuž, na výber nemám. Ani som nemal. No neľutujem.“

„Musel si sa stať upírom?“

„Zachránilo mi to život, no musel som sa vzdať života na slnku. Niečo som získal, niečo stratil.“

„Aha.“

„No dosť o mne. Chcela si vedieť nejaké veci o Graysonovi...“ zmenil tému. „Pýtaj sa.“ Znovu mi zovrelo srdce. Nevedela som, či budem pripravená sa o ňom rozprávať. Veľmi ma prekvapilo, že je ešte nažive.

„Ako sa dostal k upírom?“

„Podľa toho, čo viem, sa k nám pridal dobrovoľne.“ Nadvihla som obočie a neverila vlastným ušiam. „Vyzeráš prekvapene.“

„On proste z ničoho nič zmizol z mojej narodeninovej oslavy. Myslela som, že ho niekto uniesol. Prečo by to robil?!“

Tim odpovedal na moju rečnícku otázku: „Vidina lepšieho života. Ak sa to teda životom dá nazvať. Musel poznať niekoho od nás. Podľa mňa niekoho veľmi vysoko postaveného. Hneď sa dostal k Ericovi a vykonáva zaňho špinavú prácu.“ Grayson bol vždy mierumilovný a milujúci človek.

„Kto je Eric? A o akej špinavej práci hovoríš?“

„Eric je niečo ako náš kráľ. Treba mať na čele nejakú osobu, ktorá všetko riadi, súdi a dáva do poriadku náš svet. Nebyť systému, ktorý je vytvorený, bol by tu chaos. Všetci by o nás vedeli a nikto, dokonca ani z nás, by nebol v bezpečí. Eric povolil darcovstvo. Upíri môžu mať vlastných darcov, ktorí vedia o našej existencii a nesmú nás prezradiť.

Čo sa špinavej práce týka, poloviční upíri sú rizikoví. Slnko im neublíži, môžu sa pohybovať medzi ľuďmi. Môžu nás odhaliť. Preto... preto ich zabíjajú. Boja sa, že sa im celý systém kvôli ním zrúti. Samozrejme, že to nerobia len tak, boli tu prípady, kedy sa naozaj poloviční správali neprimerane a pili aj z obyčajných ľudí. No to nie je jediná špinavá práca.“

„Ty si pil zo mňa, ja darca nie som,“ pripomenula som mu. „Preto Oliver nikdy nebol na Centrále.“

„Ani nikdy nebude. Rozdiel medzi upírom a poloupírom je v tom, že polovičný potrebuje aj normálnu stravu a spánok každý deň. Môže ísť na slnko bez toho, aby ho to zabilo a hlavne – telom mu prúdi krv.  Normálny upír spí len raz do týždňa, aby načerpal sily. A z teba som pil, lebo... lebo...“ Tim akoby nevedel nájsť správne slová. „Tvoja krv ma priťahovala. Takému niečomu sa nedá odolať.“ Nadvihla som obočie.

„Všetky veci, čo si o sebe hovoril, boli klamstvá.“ Teraz som sa ho však už nepýtala na nič, len som ho obvinila z toho, že mi klamal a potom ma ubezpečoval, že budem v poriadku a že mi nikto neublíži.

„Predpokladal som, že tu budeme riešiť Graysona a nie mňa,“ vzdychol a založil si ruky na hrudi.

„Ja viem, no ako ti mám teraz veriť?“ Povzdychol si, tak som sa ho teda opýtala k veci: „Grayson sa ťa pokúšal zabiť?“

„Nie.“ Znovu klamal. Videla som predsa tú jazvu na jeho krku.

„Čo potom tá jazva...“

Povzdychol si. „Nedorozumenie spred niekoľkých týždňov.“

„Je možnosť, že keď sa k nemu dostanem, budem žiť?“ opýtala som sa ho.

„Neviem. Poznala si ho aj predtým, však?“ spýtal sa teraz on mňa. Myslela som, že vedel o našom vzťahu. Ako by inak vedel o tom, čo povedať, aby ma prinútil ísť s ním.

„Áno, bol to môj priateľ. Po tom, čo zmizol, som si toho vytrpela naozaj veľa. Neverím, že je ten Hrdlorez. Musí to byť niekto iný. Nedokázal by niekoho zabiť bez mihnutia oka.“ Do očí sa mi tlačili slzy, pretože som si opäť spomenula na všetku tú bolesť okolo. Grayson mi už nechýbal a po týchto slovách som mala pocit, že ho nikdy nechcem ani vidieť. Ak sa fakt zmenil v beštiu, nechcela som sa k nemu ani priblížiť. Cítila som, ako mi jedna slza prešla po líci. Timothy si to všimol a chcel podísť bližšie ku mne, no varovne som naňho zazrela a zotrela si ju chrbtom dlane.

Timothymu sa na čele zjavila vráska. „Budeš v poriadku. Ak by si chcela ísť k darcom, tak s tým nie je problém, je tam všetko potrebné.“

„A ty by si mal ísť za svojou priateľkou,“ povedala som, hoci som naňho mala ešte asi milión otázok. Prikývol na súhlas.

„Najskôr sa pôjdem napiť.“ Chcel odísť, no ja som práve vtedy urobila niečo, čoho by som asi nikdy nebola schopná. Postavila som sa a povedala:

„Napi sa zo mňa.“ Nevedela som, kde sa vo mne stala chyba, no zrazu som chcela zažiť to, čo som zažila, no nepamätala si. Síce som kvôli tomu odcudzovala Soniu... lákalo ma to.

„Myslím, že to nie je najlepší nápad, Nina. Síce ma tvoja krv láka, no nemôžem to urobiť. Nechcem ti ublížiť,“ namietol. Ak by to bol akýkoľvek normálny upír, pravdepodobne by som už ležala na zemi vycucaná do poslednej kvapky krvi. Zahanbene sklonil hlavu, no videla som mu jeho upírske zuby. Snažil sa ich schovať. Zrejme túžil po mojej krvi, no kontroloval sa.

„Keď sa budeš ovládať, neublížiš nikomu.“

„Čo ak sa ovládať nechcem?“ opýtal sa a pristúpil bližšie ku mne. Automaticky som o krok cúvla.

„Budeš musieť.“ Srdce mi tĺklo tak rýchlo, až sa mi začala točiť hlava. „Máš ma predsa doviesť ku Graysonovi.“

„Ak to nezvládnem?“ Znovu sa o krok priblížil, no ja som už nemala kde cúvnuť. Bola za mnou posteľ.

„Verím ti,“ povedala som. Hrdlo som mala stiahnuté, klepala som sa od vzrušenia. Bol to neopísateľný pocit. Akoby som bola drogovo závislá a práve prišiel díler, ktorý mi mal podať dávku. Prvé uhryznutie som si až tak nepamätala. Chcela som to zažiť.

„Nemala by si,“ šepol. Ústa mal pootvorené, tak som mohla vidieť jeho zuby. Prvé dva v strede mal normálne ako človek. No tie okolo nich boli predĺžené a špicaté. Určite veľmi ostré. Prebehol mi mráz po chrbte. Posadila som sa na posteľ a striaslo ma. Nie od toho, že by som sa bála, ale od vzrušenia.

„Ale ja ti naozaj verím.“ Tentokrát znel môj hlas roztrasene, a to prinútilo Timothyho sa uškrnúť. Posadil sa vedľa mňa a ja som čakala, čo bude robiť. Hlavne, či sa zo mňa napije. Nahol sa ku mne a vlasy, ktoré boli na krku, dal rukou dozadu, aby mu nezavadzali. Pri tom sa prstami jemne dotkol mojej pokožky, čo bol jasný signál pre moje srdce. Mala som pocit, že mi o chvíľu vyskočí z hrude. Nahlas som vydýchla a zaklonila hlavu.

Všimol si, čo so mnou robia jeho dotyky. Nebolo to tak, akoby som k nemu niečo cítila. Mala som ho rada možno len preto, že ma ako jediný nechcel zabiť. No priťahoval ma... fyzicky. Dlaň priložil na môj krk zozadu. Oči sa mu rozšírili a oblizol si pery. Snažila som sa zhlboka dýchať, aby som sa aspoň trochu upokojila. Zatvorila som oči.

Práve to bol moment kedy sa Tim ku mne sklonil. Najskôr som cítila pery, ktoré sa zľakla dotkli mojej pokožky. Zdalo sa, že chvíľu hľadal žilu. Potom sa k tomu pridali zuby, ktoré boli studené. Zimomriavky mi nabehli na celom tele.  Druhou rukou prikryl moju ruky. Len teraz som si uvedomila, že som zatínala päste.

„Uvoľni sa.“

Zaboril zuby do mojej pokožky a ja som sykla od bolesti. Bolo to nepríjemné, no dalo sa to vydržať. Tim vzdychol a pritlačil sa ku mne ešte tesnejšie. Nebola som jediná, kto bol z toho trochu nervózny. Stisol mi prsty a môj krk k sebe tlačil bližšie a bližšie. Všetko ma prestalo bolieť, uvoľnila som sa.

Celým telom sa mi začal šíriť blažený pocit. Timothy bol jemný. Prstami na krku jemne krúžil, čo bolo niečo úžasné. Stále som mala zatvorené oči. Vnímala som pohyby jeho pier, prstov, hrudníka, ktorý sa dvíhal a klesal pri každom jeho nádychu a výdychu. Srdce sa mi upokojilo, hlava sa mi však ešte stále neprestávala točiť.

Timothy sa po chvíli odtiahol a ja som užasnuto otvorila oči. Bolo to iné, než som si myslela. Predpokladala som, že ma to bude bolieť a že pri tom budem trpieť. Mýlila som sa. momentálne som sa cítila, akoby som vypila tri poháre vína. Ľahla som si a vychutnávala tento stav. Oči sa mi znovu zatvorili.

„Ďakujem,“ šepol a pobozkal ma na čelo.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Cut-throat 4. kapitola:

3. MillieFarglot admin
01.03.2016 [17:48]

MillieFarglotGracewhite: Ďakujem. Emoticon K tomu príde, no treba trochu počkať.

2. Gracewhite přispěvatel
01.03.2016 [13:04]

GracewhiteSuper povídka. Těším se, až se Nina a Grayson konecně potkají. Emoticon Emoticon

1. Blacky
29.02.2016 [10:55]

Ja ti neviem, on mi stále lezie na city. Idem rýchlo na ďalšiu.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!