OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Nexus 1.



Nexus 1.

Hrdlorez 2

Po tom, ako sa svet dozvedel o upíroch, sa ľudia rozdelili na dva tábory. Na jednej strane sú tu tí, ktorí ich akceptujú a ich existencia im neprekáža, na opačnej strane sú lovci. Práve tí začínajú byť v prevahe. To pre upírov neveští nič dobré.
Allyson je iná ako ktokoľvek na tomto svete a jediná osoba, ktorá jej rozumie najviac, je jej starší brat. Obaja sú dva zázraky, ktoré si nik nevie vysvetliť. Hoci sa od každého líši, nevie si vybrať svoje miesto v tomto svete. Ťahá ju to k zakázanej láske v podobe ľudského mládenca, no zároveň má nevysvetliteľné puto medzi najvyšším upírom. Ktorého z nich si vyberie, keď sa rozpúta vojna medzi ľuďmi a upírmi?
A prečo je to vždy rodina, kto sa postaví proti sebe?

 

Prebudila sa na to, ako jej niekto vošiel do izby a odtiahol závesy. Lúč slnka si našiel cestu priamo na jej tvár. Bola si istá, že ak otvorí oči, naveky oslepne.

„Allyson, vieš, koľko je hodín?"

Prehodila si ruku cez oči a vzdychla. Bol víkend, čo znamenalo žiadna škola. Myslela si, že si dnes konečne pospí aj celý deň, len aby nazbierala energiu na nasledujúci týždeň. Úplne však zabudla na to, že dnes mala ísť s mamou po svadobné šaty a zároveň si chcela obhliadnuť tie, ktoré obzerala už niekoľko týždňov. Bola veľmi nerozhodná.

Uvedomila si, že slnko už vlastne zapadalo, keďže svietilo na jej izbu. Prevalila sa nabok a načiahla sa po mobil, aby sa pozrela, koľko je vlastne hodín.

„Ahoj, mami."

„Za chvíľu zapadne slnko. O hodinu máme prísť po Rachel k nej domov a stihnúť vyzdvihnúť šaty pred tým, ako zatvoria. Preto ti radím, pohni si, inak pôjdem bez teba."

Pretočila očami. Bez nej by nešla nikde, potrebovala ju, len si to nechcela pripustiť.

Nevedela pochopiť rozhodnutie rodičov, že sa vezmú. Niekoľko rokov po tom, čo sa im narodilo druhé dieťa. Na čo čakali doteraz?

Prinútila sa aspoň posadiť na posteľ a pozrela na svoju matku. Vyzerali ako dvojičky, nie ako matka s dcérou. Spolu s bratom boli nezvyčajní, jediní svojho druhu. Boli deti dvoch polovičných upírov, malý zázrak, ktorý nik nevie, ako sa podaril. Bolo to prvý raz v histórii, čo upíri dokázali mať potomka.

Necítila sa výnimočná, skôr by sa prirovnala k nejakému cvičenému zvieraťu v cirkuse. Každý na ňu pozeral ako na nejakú atrakciu a hneď chcel vedieť, či je rovnaká, ako všetci upíri, či zdedila niečo z ľudskej stránky, či jej bije srdce a dokáže zjesť klasické jedlo. V tom momente by sa najradšej postavila na slnko, pripojená na EKG prístroj s hamburgerom v ruke.

Mysleli si, že je spolu s bratom rovnaká, ako jej rodičia. Lenže mali kopec výnimiek, ktoré ich od nich odlišovali. Dlhý pobyt na slnku ju vyčerpával a spôsoboval jej nevoľnosť, odvtedy sa na ňom nepokúšala ostať dlhšie. Taktiež potrebovala oveľa menej spánku, čo bola pre ňu obrovská výhoda. Ak by mala spať ako normálny človek, asi by nezvládala školu a sociálny život zároveň. S jedlom si musela dávať pozor, pretože nie všetko bol schopný jej organizmus stráviť. Ešte stále zisťovala, čo môže zjesť a čo nie. Najzaujímavejšie pre každého bolo, že k prežitiu potrebuje oveľa viac krvi ako normálny polovičný upír. Ešte stále zisťovala, čím sa odlišovala od týchto dvoch svetov.

Výhoda pre ňu bola tá, že sa veľa vecí o sebe naučila cez svojho staršieho brata. Finn bol od nej o tri roky starší a ako malý si prešiel doslova peklom. Záujem okolia o jeho osou bol podstatne horší. Pri nej už aspoň rodičia vedeli, čo s ňou bude.

„Kým zapadne slnko, tak zo seba spravím človeka," povzdychla. Tešila sa na svoju najbližšiu priateľku, Rachel. Nevidela ju pár týždňov, bola v novej Centrále, kde pomáhala ako interiérová architektka zariaďovať hlavné miestnosti. Párkrát jej poslala fotky, vyzeralo to tam takmer ako palác.

„Raňajky máš na stole. Alebo skôr večeru?"

„Ďakujem."

Vydupkala si kľúče od auta a s víťazoslávnym úškrnom sa pobrala na miesto vodiča. Nemala vodičský preukaz dlho, no potrebovala sa naučiť jazdiť. Spoliehala sa na svoje zmysly, rovnako ako počas celého kurzu. Realita bola však iná, každý na ňu hučal, keď urobila nejakú blbosť. Kvôli tomu ju k volantu nepúšťali tak často.

„Len opatrne, dobre? Chcem sa tej svadby aj dožiť," poznamenala jej mama, keď si zapla bezpečnostný pás.

„Vidím tvoj vydesený výraz. Som si istá, že to zvládnem bez problémov odšoférovať do obchodu a späť bez toho, aby som ti skrivila čo i len jeden vlások." Pomaly vyšla z garáže a zamierila na cestu. Nemala veľmi dobrý výhľad, no keďže nevidela žiadne svetlá a nepočula iný motor, pridala plyn a zatočila doprava, aby sa napojila na cestu.

Nepočítala však s tým, že tam bude zaparkované tmavé auto, ktoré v šere nebolo takmer vidieť. Stihla dupnúť oboma nohami na brzdu, inak by takmer plnou rýchlosťou napárala do nablýskaného čierneho Chevroletu. Namiesto toho pocítila len jemné ťuknutie. Snáď neškodné. Prestala dýchať a pustila volant.

Jej matka takmer zinfarktovala, zatiaľ čo sa ona v sekunde príšerne vytočila. Nechápala, ako mohol niekto odstaviť auto v strede cesty. Ich príjazdová ulička bola takmer nenápadná poľná cesta, keďže bývali na okraji mesta.

V momente vystúpila z auta, lebo si všimla dve osoby vycivene hľadiace na autá, ktoré k sebe mali veľmi blízko. Očividne boli v strede perfektnej konverzácie, keď ich vyrušila. Spoznala svojho brata, avšak druhá osoba jej bola len veľmi matne povedomá. Bol to mladý upír, o hlavu nižší ako jej brat. Svetlohnedé oči mal od šoku rozšírené a hľadel na obraz pred sebou ako na zjavenie.

„Hej, vy dvaja idioti! To sa vážne idete rozprávať vedľa auta, ktoré je postavené v strede cesty?! Prečo ho neodstavíte aspoň kúsok na druhú stranu, aby niekto iný vedel prejsť okolo?" Netušila, koho to bol čin, no mala mu chuť odtrhnúť hlavu. Ďalšie slová venovala neznámemu upírovi: „Čo tak nemyslieť len na seba? Už len z úcty k tomu drahému auto, kriste pane! Ihneď ho odsuň, aby sme stihli vyzdvihnúť šaty pre nevestu. Okamžite!" Pri poslednom slove obaja nadskočili.

Finn sa na ňu najskôr pozeral, akoby sa práve dostala do veľmi nepekného problému, no nakoniec sa začal rehotať ako zmyslov zbavený. Blondiak si prehrabol svoje vlasy a len pokrútil hlavou. Počula, ako sa zhlboka nadýchol, no nedala mu priestor na to, aby sa nejako vyjadril k celej situácii.

„A Boh ťa chráň, ak bude nejaký škrabanec na otcovom aute." Nasadla do auta a čakala, kým sa neznámy uráči preparkovať ho inde. Nemala ho ako obísť, bolo to jediné riešenie.

„Vieš, kto to je, Allyson?"

„Totálny pako."

Najskôr skontroloval auto a až potom si doňho sadol, aby jej uvoľnil miesto. Bola taká naštvaná, že mu ešte naschvál zapla diaľkové svetlá, nech sa fešáčik potrápi. Ako mohol byť upír taký sprostý?

„Je to Paul. Paul Ellis."

Tak preto jej bol taký povedomý. Nevedela o tom, že ich kvázi vodca sa objaví pred ich domov s autom v strede cesty. Na malú chvíľu ju oblial studený pot, no neurobila nič zlé, preto zachovala pokoj. Bola to jeho chyba.

„Mne je jedno, kto to je," odvetila.

„A vieš, že ťa môže počuť?"

Nadvihla obočie a pozrela sa na ňu. Zároveň naštartovala auto. „A to ma má trápiť už prečo?"

„Allyson! Mala by si sa mu ospravedlniť."

„Za to, že nerozmýšľa? Mami, pozri, ja nemôžem za to, čo sa stalo. Bola to jeho chyba, všetko a všetci to prežili bez výraznej ujmy na zdraví môžeme to hodiť za hlavu. Tak mi napadlo... čo tu vlastne robí?"

„Pozvali sme ho na svadbu a prišiel už včera s Rachel. Je to náš dobrý priateľ, v minulosti nám dosť pomohol. S Finnom si poslednú dobu začali veľmi dobre rozumieť."

Povzdychla si. Dúfala, že to bol len nejaký bratov kamarát. Ešte týždeň a prinajhoršom celú večnosť bude musieť žiť v hanbe z toho, čo sa stalo. Paula takmer vôbec nepoznala. Vedela len to, kto je a čo vlastne robí. Riadil celú upírsku komunitu, avšak ľudia o ňom nevedeli. Na verejný styk s ľuďmi boli určení upíri, ktorí boli s Paulom v úzkom kontakte.

Všetci mali pred ním rešpekt, hoci nemala tušenia, čím si to vlastne zaslúžil.

„Ako vám vlastne pomohol?" opýtala sa jej. Teraz nemala kde odísť ako vždy, keď ju táto skutočnosť zaujímala. Vedela, že im bol nápomocný, ale ako?

„Pamätáš si na Hrdloreza?" Súhlasne prikývla. Nedokázala pochopiť, ako taký človek mohol existovať a už dupľom si predstaviť, že to bol takmer jej otec. Pri tej predstave ju striaslo. „Bola som už upír, keď som sa s ním stretla. Zistil, že som polovičná a taktiež aj tvoj otec. Chcel nás zabiť, bolo to proti jeho ideálnej predstave o upíroch."

„Počkaj... to vážne? Nehovorila si kedysi, že ťa chcel premeniť na upíra?"

Prikývla na súhlas. „Nuž, stalo sa, čo sa malo. S tvojim otcom sme odišli k Richardovmu kamarátovi do Pheonixu, čo bol vlastne Paul. Na pár dní nás prichýlil, kým sme nevymysleli plán. Neskôr nám pomohol so zneškodnením celého vedenia upírov, vrátane ich vtedajšieho vodcu a Graysona. Za to mu budem dlžná do konca života."

Z jej slov cítila, že za tým bolo omnoho viac, než jej povedala. Tak rada by poznala celý príbeh. Ona sa do tohto sveta narodila a upíri boli pre ňu prirodzení. Aký šok to musel byť pre jej mamu, keď zistila pravdu?

Avšak, Paul mohol by hocijako nápomocný, no jej prvý dojem z neho bol totálne zruinovaný.

„Fajn, keď bude príležitosť, tak sa mu ospravedlním." Nie, nikdy, radšej vidličku do oka. Tie slová povedala len pre pokoj v rodine. 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nexus 1.:

2. Arminka
31.03.2019 [13:08]

Jsem zvědavá, jak to bude dál pokračovat. Podle první kapitolky ještě nemůžu nic říct, ale anotace se mi líbí. Emoticon

1. Blacky
31.03.2019 [10:10]

Super, uz sa tesim az sa to rozbehne. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!