OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Pieseň zradených - Kapitola 2.



Pieseň zradených - Kapitola 2.Osudná krutosť

Kapitola 2.

Yelena sedela na brehu jazierka. Ukrývala sa vo vysokej tráve a sledovala svoje okolie. Potichu začala spievať. Jednotlivé tóny vytvárali srdcervúcu pieseň. Slová o láske a zrade sa pomaly šírili údolím.

Rybár na loďke spozornel.

Obzeral sa okolo, ale nikoho nevidel. Skoré ráno ozdobilo okolie krištáľovou rosou. Yelena sa zachichotala a začala spievať o niečo hlasnejšie. Tentokrát sa muž prestal venovať ťahaniu siete z vody a naplno sa začal zaujímať o svoje okolie. Presne na to čakala. Neprerušujúc melódiu, ponorila sa do vody. Jej mágia si od nej vyžadovala minimálne sústredenie na to, aby opantala zmysly nejakého smrteľníka.

Ryby uviaznuté v sieti pustila a jednotlivé oká začala splietať dokopy. Po celý čas sa smiala. Nad hladinou neustále znela jej clivá pieseň. Nezamýšľala sa nad jednotlivými slovami. Musela sa sústrediť len na to, aby úspešne dokončila svoju prvú úlohu. Zahryzla si do pery.

Zadívala sa na svoje spletené dielo.

Už ničím nepripomínalo sieť schopnú okradnúť ich hneď o niekoľko desiatok rýb. Tento rybník patril im, nie smrteľníkom. Nemali právo sem chodiť. Práve preto do jednotlivých ôk zamotala aj skaly. Teraz už svojou váhou upútali pozornosť rybára.

Yelena mala spod hladiny dokonalý výhľad. Zámerne zmenila melódiu na tiché šumenie vetra. Aby si myslel, že si to všetko len predstavil. Začal ťahať. Silnejšie. Najviac, ako dokázal. Keď sa zaprel poslednýkrát, uvoľnila Yelena závažie. Muž sa zakýval. Ako lístok vo vetre. S očakávaním čakala.

Pre istotu ešte sama udrela do strane lode.

Drevo ju takmer udrelo.

Nakoniec muž skončil vo vode. Yelena potešene zatlieskala. Len vďaka sile myšlienky sa objavila na loďke. Nakláňala sa nad hladinou. Dlhé vlasy jej splývali až do vody a vytvárali mliečnu hmlu. Vtedy sa na ňu upriamila mužova pozornosť. Yelena v jeho očiach čítala prekvapenie. Potom očarenie. Mala ho vo svojej moci.

Keď sa nosom takmer dotýkala jeho tváre, fúkla. Telo mu úplne skamenelo. Začalo klesať ku dnu. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa bude snažiť, nikdy sa nevynorí nad hladinu. Nepočkala, kým zomrie. Vedela, že teraz sa o neho postarajú vodníci. Vo vnútri cítila radosť a uspokojenie. Kráľovná bude pyšná. Prešla skúškou. Galya jej bude gratulovať. Len Zuna bude nesúhlasne krútiť hlavou.

Yelena si to vedela dokonale predstaviť.

Vo vnútri cítila, že by mala Zunu počúvať.

Nevedela prečo. Jej slová predsa nedávali zmysel.

Ten rybár im kradol ryby, ktoré oni sami potrebovali, aby nezomreli od hladu. Čo ak ten muž tiež chcel nakŕmiť seba? Možno svoju rodinu. Potriasla hlavou. Také myšlienky boli nebezpečné. Ľudia boli nebezpeční. Nesmie im prejavovať svoj súcit. Vlastne by nemala byť schopná niečoho takého. Násilne pokrútila hlavou. Nútila sa k veseliu. Miesto rozmýšľania sa vybrala nájsť Galyu.

Našla ju takmer okamžite. Spolu s ostatnými vílami tancovala na lúke. Ich telá, ľahšie ako letný vánok, sa sotva dotýkali stebiel. Yelena sa usmiala. Posadila sa do tieňa vysokého smreku. Na chvíľu počká. Za ten krátky čas jej vlasy neuschnú. Ako zdroj svojej čarovnej moci ich musela chrániť. Hlavne keď sa svoje schopnosti ešte nenaučila úplne ovládať.

So smiechom sa k nej blížila Galya. S fialovými kvetmi vpletenými vo vlasoch pôsobila nádherne. Nepochybovala, že práve ona zvedie mnohých mužov, aby s ňou tancovali. Namiesto pozdravu jej Galya položila na hlavu venček z margarét. Napravila si ho, aby jej nespadol.

„Čakali sme ťa dlho do noci, ale neprišla si.“ V jej hlase bolo obvinenie.

Yelena sklonila hlavu. „Viem, že som sľúbila, ale chcela som sa pripraviť na dnešnú skúšku.“

Galya okolo nej začala poskakovať. „A? A? No tak! Nenapínaj ma toľko!“

„Vodníci majú o dušičku viac.“

Víla zvýskala. Ten vysoký zvuk ju zaštípal v ušiach. Napokon okolo nej začala poskakovať. Jej radosť bola nákazlivá. Yelena sa čoskoro smiala spolu s ňou. Dokonca jej dovolila, aby ju postavila na nohy a začala sa s ňou točiť. Tým upútali pozornosť ostatných víl. Zhúkli sa okolo nich. Jedna prekrikovala druhú. Zvedavci.

„Sestričky, máme novú rusalku!“

Akoby to pol povel k odštartovaniu všeobecného veselia. Na lúke sa strhla zábava. Víly okolo nej začali tancovať. Nenechala sa dlho ponúkať. Nemala také ľahké nohy, ani nečerpala silu z kvetov okolo seba. No tanec v nej prebúdzal číru radosť. Nemusela predstierať, ako ju všetko teší.

Často bývala zadumaná. To sa k rusalke nehodí. Teraz aspoň ostatných prinúti nepochybovať o nej. Už dávno zachytila tie klebety ostatných. Bola tu len niekoľko týždňov. Mala schopnosti, ale ostatné rusalky jej nepriali. Tvrdili, že je ako človek. To bola pre divožienky najhoršia urážka.

Keď napokon predsa len poľavili v tanci, Yelena sa posadila na zem. Galya sa uvelebila hneď vedľa. Džavot a smiech ostatných víl bol ako najkrajšia hudba. Bezstarostný zvuk, ktorý nútil jej dušu k letku. Teda, ak by nejakú dušu mala.

„Ako to ide tebe? Aká budeš víla?“

Hneď po tom, ako sa zobudili o vypití toho oslavného nápoja, každá z nich podstúpila prvú skúšku. Museli predviesť svoju mágiu. Yelena ani nedúfala, že nejakú má. Keď sa prejavila, kráľovná povedala, že z nej bude rusalka. Stačí len, aby utopila svoju prvú obeť.

S vílami už to bolo zložitejšie. Mohli sa z nich stať rôzne bytosti. Záležalo na tom, na čo sa ich schopnosti viac sústreďujú. Tie z nich, ktoré mágiu nemali, sa zmenili na bludičky. Iskriace gule plné čistej energie. Často tancovali nad vodnou hladinou.

Ich dotyk bol pre Yelenu hrejivý. Zvlášť jedna z nich sa k nej neustále vracala. Keď sa na to spýtala kráľovnej, povedala, že si ju obľúbila. Ona ju ale do ich sveta nepriniesla. Nech už to znamenalo čokoľvek.

Galya nepokojne kopala bosými nohami. Opäť by sa pustila do tanca. „Neviem, asi lesná. Nemám rada vodu.“

„My rusalky na to stačíme,“ prehlásila vzdorovito no hrdo zároveň.

„Veľmi rýchlo si si zvykla na to, že si jednou z nich.“

Yelena nakrčila nos. „Sme predsa jedna rodina, nie?“

Nech na to chcela Galya povedať čokoľvek, nedostala na to príležitosť. Pretože vtedy pocítili, ako ich niekto volá. Podľa toho, ako všetky víly zastavili uprostred tanca, bolo jasné, že ich k sebe privolávala kráľovná. Nemali by sa teda zdržiavať. Yelena kývla hlavou na Galyu, aby utekala so sestrami. Yelena sama sa ešte priblížila k vode a namočila si do nej vlasy.

Zhlboka sa nadýchla.

Bol to príjemný pocit.

Len niekoľko sekúnd si dovolila vyhrievať sa v tej dokonalosti. Potom sama vyrazila. Kráľovná nemá rada, keď musí na niekoho čakať. Preto na cestovanie využila vodu. Nevšímala si pri tom opustený čln na hladine jazera. Tentokrát si neužívala ten príjemný pocit, keď splynula s vodou. Len sa rýchlo presunula do tej jaskyne, kde sa prvýkrát prebudila.

Našťastie neprišla ako posledná.

Zároveň s ňou sa objavilo ešte niekoľko rusaliek.

Zdvorilo sa pozdravili. Yelana v dave hľadala Galyu. Zamávala na ňu. Obe držali spolu. Spájalo ich zvláštne puto. Takmer akoby boli pokrvná rodina. Podľa všetkých tých neznámych tvárí bolo jasné, že budú mať opäť prírastky. Kde sa vôbec brali všetky nové víly a rusalky? Určite nevyskakovali z dier v zemi.

Keď sa objavila kráľovná Dana spolu so Zunou, Yelena si uvedomila, že niečo bolo ohromne nesprávne. Zadívala sa na Zunu. Jej tvár bola nečitateľná. Tmavé vlasy jej tentokrát nezdobili žiadne kvety. Yelena v myšlienkach zablúdila ku dňu, keď sa staršej rusalky pýtala, kým bola Zuna.

Je to vnučka našej kráľovnej a dedička celej jej ríše.

Kto je to vnučka?

Vnučka je dieťa tvojho dieťaťa.

Dokonca aj teraz sa Yelena zamýšľala nad tým, ako je možné mať vnučku, keď nemáte dieťa. Ale ona tu nebola na to, aby niekoho súdila. Ona tu bola na to, aby zbavovala svet prítomnosti hlúpych smrteľníkov.

„Hoci dnes by sme sa mali radovať, budeme aj smútiť,“ začala svoj príhovor kráľovná, hneď po tom, ako sa jej všetci poklonili.

Po jej boku sa zjavili ešte ďalšie dve postavy. Boli rovnako vysoké a pokiaľ sa Yelena nemýlila, ich tváre boli veľmi podobné. Nesmierne krásne a jemné, no obe v sebe mali akúsi tvrdosť. Zatiaľ čo jedna mala tmavé kadere pretkané nebesky modrou, druhej vlasy žiarili zlatom dozretých klasov a ozdobovali ju najsýtejšia červená vlčích makov. Možno to boli sestry.

„Mnohé z vás sa stali rusalkami. Prešli ste skúškou a pochopili ste, že smrteľníci sú nebezpečnejší, než ste si mysleli. Lovia naše ryby, vytínajú naše stromy a zabíjajú našu zver. Ak im to dovolíme, zničia nás.“

Ak by Yelena nesledovala tie dve neznáme tak pozorne, prišla by o ich reakcie. Tmavovlasá pretočila očami a svetlovlasá zovrela pery do tenkej linky. Obe sa však rýchlo ovládli. Alebo aspoň to si Yelena nahovárala, lebo vtedy im prestala venovať úplnú pozornosť. Do jaskyne priviedli rusalku. Kráľovnina stráž ju privliekla spútanú lanami z brečtanu. Vlasy mala takmer suché a ledva prepletala nohami. Ak sa čoskoro neponorí do jazierka, rozplynie sa.

Ostatné rusalky mali asi rovnaký názor. Nikto sa neodvážil čokoľvek povedať.

„Táto rusalka nesplnila svoje poslanie. Rozhodla sa ušetriť život človeka.“

Tentokrát to davom výrazne zašumelo. Ich zákony boli veľmi jednoduché a ich porušenie sa prísne trestalo. Najhlavnejšou zásadou bolo vyhýbať sa ľuďom. Nezaplietať sa s nimi. Neveriť ich rečiam. A bez milosti ich zabíjať. Yelena nesúhlasila s tým, aby rybára utopila. No svoje protesty si ponechal pre seba. Splnila svoju úlohu, lebo to od nej očakávali. Necítila pri tom nič, pretože ju k tomu vychovávali. Aj keď v nej hlodala pochybnosť.

Pokrútila hlavou. Musí sa zmieriť so svojím životom.

Yelena!

Snažila sa nevšímať si ten vnútorný hlas. Netušila, komu patril, ale naliehavo ju k sebe privolával. Priveľa ju toho ťažilo. Možno teraz, keď prešla skúškou, sa všetko zlepší. Mala len príliš bujnú fantáziu. Veď ako inak by si mala vysvetliť to, že vidí tvár ukrytú v tieni? Netušila, komu patrí. Dokonca si nepamätala ani to, ako vyzerala. Vedela len, že je to pre ňu nejakým spôsobom dôležité.

„Ak neveríte, sami sa pozrite, čo spáchala táto rusalka!“

Yelena potriasla hlavou. Neuvedomila si, ako veľmi sa zamyslela. Sústredila sa teda na spomienku, ktorú videli na hladine vody. Snažila sa pôsobiť čo najnenápadnejšie. Po tom všetkom sa vyváľa v záhone liečivých bylín a všetko bude v poriadku. Prinútila sa pozerať na to, čo sa odohrávalo v odleskoch mláky.

Rusalka, teraz spútaná, vtedy ešte plná elánu číhala pri brehu rieky. Stál tam akýsi vysoký muž a hľadel do diaľky. Yelena očakávala, že rusalka začne spievať, aby upútala jeho pozornosť. Miesto toho sa úplne nehlučne blížila k nemu.

Keď bola na dosah ruky, schválne šuchla nohou u hromadu kamienkov. Upozorňovala na svoju prítomnosť. Niektoré prizerajúce sa ticho zasipeli. Yelena sa snažila nebyť taká veľmi kritická. Bola tu príliš krátko.

„Alla?! Si to ty?! Ach, Alla!“ skríkol mladík a vrhol sa k rusalke. vzápätí ju objal. Ona mu to dovolila! Dokonca mu tú nehanebnosť aj opätovala.

„Myslela som si, že sa mi to všetko len snívalo,“ pošepkala Alla. Yelena si na ňu spomínala. Stála obďaleč a vydesene sledovala svoje okolie v ten istý deň, ako sem prišla Yelena.

Muž sa od nej odtiahol. „Prečo si to urobila? Prečo si skočila?“

Ďalšiu časť rozhovoru už nepočuli. Videli už len to, ako ho Alla nechala odísť. Potom sa obraz vytratil úplne. Yelena si všimla, ako spútanú rusalku ostatné prebodávajú nevraživými pohľadmi. Možno sa to dá nejako vysvetliť.

„Zradila si svoju novú rodinu! Čím sa obhájiš?“

Obvinená na chvíľu vyzerala, že nedokáže odpovedať. „Ne-nemo-nemohla... som...“ Jej hlas bol slabý a lámal sa takmer na každej slabike. Smrť už mala na jazyku. „On... on... je... ot-ot-otcom...“

Nech už chcela povedať čokoľvek, nikto z nich sa to nikdy nedozvie. Pretože v ten moment kráľovná zodvihla ruku. V očiach sa jej blýskali strašidelné blesky. Svetlo v jaskyni akoby sa stlmilo.

Alline bezbranné telo sa zodvihlo do vzduchu. Prehla sa ako struna. Otvorila ústa, no nevyšiel z nich výkrik. Yelena sa podvedome priblížila ku Galyi. Jedna k druhej sa schúlili. Hrôza ovládla ich telá. Nakoniec sa objavil strach. Emócie, ktoré jej dovtedy ako rusalke nedávali veľký zmysel, teraz priezračne menili jej pohľad na svet.

„Pretože si porušila najsvätejší zákon našej ríše, stihne ťa trest. Ale ešte skôr, ako ho vyslovím, budeš sa pozerať na skazu toho, koho si ušetrila!“

Vtedy prišli ďalšie strážkyne sa ťahali za sebou nejakú postavu. Podľa všetkého išlo o toho muža zo spomienky. Yelena netušila, ako to poznala. Proste to vedela. Nejakým spôsobom si tým bola viac ako len trochu istá. Keď ho dovliekli takmer až pred kráľovnú, nechali ho padnúť na zem.

Alla si asi bola vedomá jeho prítomnosti.

Pretože odrazu začala bojovať proti svojmu uväzneniu.

Podľa všetkého sa na scéne neobjavili všetky rekvizity.

Akoby odnikadiaľ sa tam objavil malý mužík so zelenou pokožkou. Yelena spoznala vodníka, ktorý prišiel cez mláku. Kvapkala z neho voda. Vlasy aj fúzy mal tmavozelené. Poklonil sa kráľovnej. No hneď potom sa zameral na muža bezvládne ležiaceho na zemi. Predpažil ruku. Prsty ohol, akoby niečo medzi nimi zvieral. Keď ich zovrel trochu pevnejšie, muž na zemi prudko otvoril oči.

Yelena, tušiac, že sa chystá niečo zlé, sa snažila vzdialiť od scény. Ale dav za ňou ju len potlačil dopredu. Zrazu sa ocitla v prvej línii. Všetko sa odohrávalo len na dotyk od nej. Muž na zemi sa začal zmietať. Keď otvoril ústa, vyvalil sa z neho prúd neznesiteľného škrekotu. Rukami i nohami mu mykalo. Hruď sa mu mimovoľne zodvihla.

Vtedy sa zasekol. Ostal tam visieť. Nemohúci a nemý. Nakoniec bezvládne klesol späť k zemi. Vodník v rukách zvieral priesvitnú podobizeň toho muža. Jeho dušu. Tak toto vlastne vodník robil. Lenže on si jeho podstatu neponechal. Ponúkol ju kráľovnej.

„Pani moja.“

Kráľovná mávla rukou, akoby niečo odháňala. „Zbav sa toho odpadu.“

Vodník prikývol. Prsty stiahol do päste. V miernom záblesku sa to, čo ostalo z toho muža, rozpadlo na drobné čiastočky. Na zemi ostalo len jeho mŕtve telo. Jeho duch bol roztrieštený. Yelena pocítila ďalší nával strachu. Kráľovná dôsledne kontrolovala dodržiavanie pravidiel. Toto bola výstraha pre ostatných.

„A teraz ty,“ povedala kráľovná a zamerala sa na Allu.

Vodník medzitým odišiel. Vrátil sa späť do vody.

„P-p-pre-prečo?“ vykoktala zo seba Alla takmer nečujne.

„Pretože smrteľníci nás zabíjajú a ničia. Nezaslúžia si nič iné, len smrť.“ Niekoľkými krokmi sa priblížila k rusalke visiacej vo vzduchu. Vo svojej vodnej róbe bola nadpozemsky krásna. „Aj teba nakazili. Čo s tebou...?“

Kráľovná sa pozastavila, akoby načúvala nejakému hlasu. Kyvkala hlavou, akoby tie nevyslovené slová zvažovala. Potom sa jej rozžiarili oči. Luskla prstami. Zvuk sa zlovestne ozýval v jaskyni. Nikto akoby nebol schopný nadýchnuť sa.

„Keby si sa nesnažila toho smrteľníka zastať, bola by som milosrdná. Ale nedala si mi na výber. Stane sa z teba prízrak. Ani živá, ale ani mŕtva. Nikdy ťa nikto neuvidí, ani ťa nebude počuť. Naveky budeš blúdiť našimi lesmi a hľadať úľavu, ktorá nikdy nepríde.“

Zlovestne znejúce slová otriasali stenami. Alla bola vyzdvihnutá ešte do vyššej výšky. Yelena očakávala, že k zemi padne jej telo a niečo sa stane s jej podstatou. Miesto toho z jej tela začalo prúdiť svetlo. Podľa jej kriku ale nebolo príjemné.

Začala sa triasť.

Čoraz agresívnejšie.

Zvuky, ktoré z nej vyrážali, pripomínali divoké zviera. V záblesku červených iskier sa rozpadla. Ale nezmizla. Objavila sa jej priesvitná variácia. Rukami udierala do vzduchu, akoby bola uväznená v nejakej nádobe.

Po lícach jej stekali slzy.

Pohla sa smerom vpred. No nikam sa nedostala. Kráľovná mávla rukou, a jej prízrak sa začal vytrácať. Vrhla sa do priestoru. Natiahla ruku. A tesne predtým, než zmizla úplne, jej prsty prešli skrz Yelenu. Tá sa otriasla. Mala pocit, akoby sa na chvíľu v jaskyni ochladilo.

Trasúc sa, začala sa rozhliadať. Keď si všimla, že ju kráľovná pozorne sleduje, pohľad sklopila k zemi a nútila sa upokojiť. Podarilo sa jej to až vtedy, keď ju za ruku chytilo čosi hrejivé. Uvedomila si, že je to Galya. Usmiala sa na vílu.

„Je mi nesmierne ľúto, že ste toto museli vidieť, ale bolo nutné ju potrestať. Zo zastávania sa smrteľníkov nikdy nič dobré nevzišlo. Necítia tak ako my. Nevedia, kto sme. A oni ničia všetko, čo sa od nich líši,“ kráľovnin hlas mal v sebe istú neoblomnosť. Neústupnosť.

Akoby ju niekto bol začaroval, hneď na to sa začala radostne usmievať.

„Ale dnes je radostný deň, deti moje! Lebo medzi sebou môžeme privítať nové rusalky!“

Dav zdráhavo začal burácať. Veľmi opatrne sa z nich zdvíhala ťaživá atmosféra. Úsmevy začínali byť skutočne úprimné. Keď kráľovná vyzvala Yelenu a ostatné, ktoré prešli skúškou, bola radosť takmer hmatateľná vo vzduchu.

Po udalostiach s ľudským mužom a ich sestrou v nich ostali len nepríjemné spomienky. Aj telo toho muža bolo odnesené. Len Yelena mala pocit, akoby skrehla až na kosť. No nepripúšťala si to. Najjednoduchšie bude na to všetko zabudnúť. Najlepšie pri tanci s vílami. Keď si začala robiť plány, hneď sa cítila lepšie.

Nakoniec s úsmevom na perách pokľakla pred kráľovnou a sľubovala jej vernosť.

Tie dve neznáme ženy ich zvedavo sledovali.

Len Zuna ostávala zamračená. Na jedinú sekundu mala Yelena pocit, že jej dokonale rozumie.

Potom bol preč. Rovnako rýchlo, ako duša toho mŕtveho muža.

Prológ a Kapitola 1. ¦ Kapitola 3.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pieseň zradených - Kapitola 2.:

5. Valeriee
17.02.2017 [9:14]

jo, tohle se mi líbí Emoticon Emoticon Emoticon

4. LiliDarknight webmaster
20.01.2017 [21:57]

LiliDarknightNer, no, síce nerozumiem prvej časti komentáru, ale chápem, že máš toho veľa v škole a potrebovala by si prestávku. Emoticon Každopádne ďakujem za komentár. Som rada, že sa ti kapitola páčila. Emoticon Emoticon

3. Nerissa přispěvatel
20.01.2017 [21:41]

NerissaTeď ze mě vypadne kvaziontologický komentář, ale vyním z toho zkouškové. Emoticon
Modrá. Studená. Lehce psycho. Ale zatraceně se mi to líbí, mamuška. Emoticon Emoticon Emoticon

2. LiliDarknight webmaster
19.01.2017 [13:13]

LiliDarknightBlacky, v prvom rade ďakujem za komentár. Emoticon
Čo sa týka samotnej kapitoly, teraz ti toho asi veľa nevysvetlím, nakoľko by som ti pokazila zážitok z čítania. Vyzerá to naozaj dosť psycho (a možno sa to s postupom kapitol len zhorší), ale raz sa to všetko vysvetlí. Teda, fakt dúfam, teraz som v štádiu, keď ani neviem, čo prinesie ďalšia kapitola. Emoticon Ale už teraz ti môžem povedať, že tvoje myšlienky sa uberajú správnym smerom a všímaš si správne náznaky. Emoticon Už asi veľmi dobre poznáš moje príbehy, čo Emoticon Emoticon

1. Blacky přispěvatel
16.01.2017 [21:12]

BlackyĽudia ničia všetko čo nepoznajú... toľko pravdy v jednej vete, že som sa pristihla ako pritakávam.

Neviem, čo si mám o tom skákaní myslieť. Príde mi to, akoby kráľovná vyhľadávala spriaznené duše k smri do seba zamilované a snažila sa ich podlo rozdeliť,aby získala do svojich radov skutočne zronené, "zradené" a smutné ženy. Zrejme je to totálna blbosť, ale podľa toho ako sa Alyn milý pýtal prečo skočila sám nič neurobil a teraz spätne ani ten Yelenin nevystupoval akoby tušil prečo to robí, prečo uteká k bralu. Emoticon

No, rozhodne si ma získavaš týmto psychom. Práve tým, že neviem nič viac ako Yelena, ale už teraz viem, že tá smrť muža a Ally bola výstraha pre ostatné a nie nutnosť trestu. Je to sadistická mrcha.

Som zvedavá na jej príbeh, jej odkryté tajomstvá a či sa vzoprie kráľovnej alebo bude týmto utláčaním seba na konci úplne vygumovaná.

Teším sa na ďalšiu. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!