OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Potomkovia anjelov - Kapitola 4.



Potomkovia anjelov - Kapitola 4.Čo všetko sa Aeon dozvie o neznámom cudzincovi? Zapáči sa jej?

Kapitola 4.

Aeon rozrazila dvere, vôbec sa nezaujímajúc o to, že by ich ešte niekedy potom chcel niekto používať. Jemné triesky sa potichu zniesli na zem a s nimi aj samotné dvere, ktoré ani omylom nedopadli nehlučne. S pekelným rachotom pristáli na mramorovej podlahe, od ktorej sa rozoznel tupý zvuk. Len na chvíľočku sa pozastavila nad silou, o ktorej ani nevedela, že je jej schopná.

„Anjel,“ zašepkal neznámy cudzinec, čím na seba upriamil pozornosť.

Dvere, ktoré ležali na zemi ako nemý pozorovateľ tejto prazvláštnej situácie, boli opäť nepodstatným kusom dreva. Aeon bez jediného zaváhania kráčala k smrteľníkovi, celú cestu sledovaná jeho pozorným, uhrančivým pohľadom, pod ktorým sa celá chvela a mala pocit, že jej vidí až na samé dno duše. V očiach farby oblohy pred búrkou sa zračila taká inteligencia, až ju na chvíľu zmiatol. Viac ju však znepokojovali všetky tie city, ktoré v nich videla a ani omylom sa ich nesnažila rozpoznať.

„Ako si sa sem dostal,“ pýtala sa ho anglicky, keď sa posadila na stoličku vedľa vysokej postele, na ktorej spočívalo jeho telo, ktoré bolo celé obviazané po tom, keď ho Galadriel viac ako tri hodiny ošetrovala. Miestnosť, ktorú poznala takmer rovnako dobre ako vlastnú dlaň, jej teraz pripadala rovnako cudzia ako smrteľníkove oči.

„Ty vieš ako,“ pošepol, zatvárajúc oči.

„Počkaj, ja to neviem!“ vyhŕkla rýchlo, obávajúc sa, že stratí možnosť niečo sa dozvedieť. Bola taká sústredená, že sotva vnímala, ako jej Lili položila ruku na rameno, aby ju podporila a zároveň upokojila.

Sivé hlbočiny sa opäť opreli do jej tváre. „Kde je moja sestra?“ spýtal sa namiesto odpovede.

Izbou sa ozvalo prekvapené zalapanie po dychu, ktorého ozvena akoby ostala visieť vo vzduchu. „Chceš povedať, že takých, ako si ty, je tu viac?“ spýtala sa Nerissa, no v jej hlase nezaznieval ani náznak prekvapenia.

Aeon sa to zdalo nanajvýš čudné, ale s prísľubom, že sa jej na to spýta neskôr, to vypustila z hlavy. Pohľadom sa sústredila na cudzincovu tvár, v duchu sa baviac pomenovaním, ktoré mu venovala. Skutočne sa k nemu hodilo – tu nepatril, bol ako pocestný, ktorý náhodou prechádza horami, hoci žije v nížinách. A jeho vetrom ošľahaná tvár, taká fialová, opuchnutá a zároveň príťažlivá, vyzerala ako tvár dobrodruha. Aspoň takto si ho predstavovala v príbehoch, ktoré im rozprávala Nerissa, hoci si nepamätala, či tí odvážni muži mali aj také krásne a dlhé vlasy, aké lemovali jeho tvár. Páčilo sa jej, ako sa na koncoch krútili do jemných vĺn.

„Macy... kde je?“ spýtal sa, akoby nepočul Nerissinu otázku.

Aeon odrazu prepadol pocit, že ten muž, nech je už kýmkoľvek, vie viac než všetci v Akadémii. Videla mu to dokonca aj v očiach. V mysli jej, akoby odozva na jej úvahy, zasvietila veta, ktorú povedal: ty vieš ako. Znamenalo to snáď, že niečo skutočne vedel alebo sa len snažil hádať? V mysli sa jej nahromadilo najmenej tisíc otázok, ktoré mu chcela položiť, no dokázala sa udržať. Chcela mu dať čas na zotavenie, možno aj na upokojenie, ale hlavne s ním potrebovala byť osamote – teda bez Nerissi stojacej im za chrbtom. Z nejakého dôvodu k nej po prvýkrát v živote pocítila nedôveru. Ten pocit ju zaskočil takmer rovnako ako ju miatol.

„Macy je tvoja sestra? Tak sa volá?“ pobádala ho k odpovedi namiesto toho, aby sa ho na niečo pýtala, pritom ho hladiac po celej dĺžke predlaktia. Zvláštne, vôbec si nepamätala, žeby ho chytila za ruku. Vlastne ani nevedela, že urobila nejaký pohyb.

Namáhavo prikývol. „Bude sa ti páčiť a ty jej tiež. Veľmi sa na teba tešila,“ mrmlal.

„Počkaj, chceš snáď tvrdiť, že ty o nás niečo vieš?“ dožadovala sa Aeon pozornosti skôr, ako mohol jej cudzinec opäť zaspať.

Môj cudzinec... zopakovala si v duchu, akoby bola zvedavá ako to znie. Vzápätí rýchlo pokrútila hlavou nad absurdnosťou svojich myšlienok. Nie je jej a absolútne by sa oňho nemala zaujímať, mohol byť nebezpečný. No svoje rozochvené srdce o tom mohla len sotva presvedčiť. To mu dôverovalo už od toho prvého pohľadu, ktorý sa jej naskytol, keď ho našla v tmavej kutici v kaluži krvi.

„Možno viem, možno neviem, Aeon.“

V miestnosti razom nastalo hrobové ticho, v ktorom by niekto počul aj tiché ševelenie krvi v tepnách. Aeon pripadalo, že jej krv musí v žilách doslova vyskakovať, rovnako ako jej srdce, ktoré sa rozhodlo ísť sa pozrieť do sveta. Mala pocit, že jeho ozvena jej búši aj v hlave, vďaka čomu nemohla premýšľať. Snažila sa uvažovať, no nemala vlasatne ani nad čím, bolo to jasné – cudzinec bol buď blázon, alebo len veľmi šikovný a dobre informovaný šarlatán. Odmietala veriť čo i len jednej zo svojich šialený myšlienok, ale nič lepšie nemala. Bolo vylúčené, že muž, ktorý sa na ňu tajomne usmieval, bol niečím viac ak obyčajným človekom. To by Galadriel cítila.

„Počul som tvoje meno, keď ste sa rozprávali. Len by ma zaujímalo, čo to bol za divný jazyk,“ podotkol odrazu, akoby reagoval  na nechápavý výraz, ktorý sa zrkadlil na každej tvári obklopujúcej posteľ.

„To je náš rodný jazyk,“ komentovala jeho vyhlásenie Lili, vidiac, že jej sestra nie je schopná akejkoľvek reakcie. Ani sa jej príliš nečudovala, ona sama mala čo robiť, aby sa pozbierala.

„Ako si sa sem dostal?“ zopakovala svoju pôvodnú otázku Aeon, keď sa po pár minútach ticha prebrala zo zamyslenia.

„Neviem, ako som sa sem dostal. S Macy sme boli v parku, prechádzali sme sa. Pamätám si, že nejaký chalan na bicykli do nás strčil. Potom som sa prebral až v tej tme,“ zhrnul chrapľavo a potichučky.

Z nejakého dôvodu mu neverila. Nevedela to rozumne vysvetliť a ani sa o to nepokúšala. Rada sa však spoliehala na svoju intuíciu, nikdy ju predsa nesklamala. A tá na ňu doslova kričala, aby sa nenechala tak ľahko učičíkať. V mysli ju stále strašila najdôležitejšia otázka – kto je tento cudzinec v skutočnosti? Bol obyčajný smrteľník, o tom nebolo pochýb, pretože z neho nič nevyžarovalo, žiadna magická energia či hrôzostrašná aura. Ale vedel toho viac, akoby mal. Vedel toho viac, ako smel.

„Kde je potom tvoja sestra? Nie je tu a ani sa tu neobjavila,“ pošepla Aeon rovnako ticho ako predtým cudzinec.

Odrazu zavrel oči, akoby naňho padla únava celého sveta. „Neviem, ale chýba mi.“ V jeho hlase rezonovala taká veľká bolesť, až zvonila v ušiach. Aeon si ani nechcela predstaviť, žeby sa stratilo jej milované dvojča. To by najskôr neprežila. Preto veľmi živo dokázala precítiť jeho zúfalstvo, akoby bolo jej vlastné.

Z náhleho popudu sa naklonila k jeho uchu. „Neboj sa, nájdeme ju,“ pošepla mu potichučky, aby to počul len on. Odpoveďou bol chabý pokus o unavený úsmev.

„Mal by si odpočívať,“ rozkázala mu Nerissa, akoby si všimla to, čo sa deje niekoľko metrov pred ňou na posteli zahalenej baldachýnom tmavomodrej farby.

Cudzinec iba súhlasne pokýval hlavou, akoby mu odľahlo, keď to začul. No Aeon ho nemohla nechať odpočívať. Ešte nie.

„Ako sa vlastne voláš?“ spýtala sa na to, čo ju najviac zaujímalo. Teda, to, čo ju zaujímalo takmer tak veľmi ako to, čo sa mu v skutočnosti stalo a kto ho tak doriadil. S kým sa stretol v boji, že to takmer neprežil?

Zasmial sa, no oči neotvoril. „Darren Slocock.“

„Teší ma, ja som...“ No on ju nenechal dohovoriť.

„Viem, si Aeon. A jedna z tých dvoch je Lili a tá druhá asi... Elanor?“

„Nie, to je Nerissa,“ opravila ho s úsmevom. Ani netušila, prečo má nutkanie zdvíhať kútiky úst dohora.A prečo práve v tejto situácii.

„To bola možnosť bé,“ zamrmlal, ale všetkým prítomným v izbe bolo jasné, že už takmer spí a nič nevníma.

V miestnosti nastalo takmer hrobové ticho. Aeon, hoci vedela, žeby mala odísť a nechať cudzinca Darrena vyspať, nemohla od neho odtrhnúť pohľad. Prechádzala ním po celej jeho siluete, zastaviac sa na vždy pri tvári. Bol celý obviazaný, ale aj napriek tomu vyzeral viac ako silný a pevný ako skala. Jeho telo bolo priam obrovské a musel byť veľmi vysoký, keďže mu nohy dosahovali až na okraj postele a to ešte ležal krížom cez matrac zabalený v prikrývke ako motýľ v kukle.

Na rukách, ramenách i na bruchu videla svaly, ktoré síce neboli nejaké extra výrazné, ale aj tak sa dosť jasne rysovali. A hoci bol takmer celý obviazaný obväzmi so škvrnami od jeho vlastnej krvi, videla ho ako mocného muža so zvodným telom. Hneď, ako na to pomyslela, cítila, ako jej horia uši a bola si istá, že aj jej tvár ma rovnako bordový odtieň.

Ten pocit, ktorý ju k nemu priťahoval, nikdy predtým necítila. Nevedela ho pomenovať, keďže všetkých mužov a chlapcov v Akadémii brala ako svojich mladších bratov. Vyvolal v nej emócie, ktoré nemohla a nechcela ignorovať. A tie sa zintenzívnili vždy, keď ju prepaľoval sivým pohľadom a skúmal jej telo. Snažila sa ho ignorovať, ale nedokázala to. Ťahalo ju to k nemu, akoby bol med a ona malá včela. Však sa pri ňom aj cítila vzlášne malá, takmer až bezmocná. Vyžarovalo z neho niečo, čo zatienilo aj mágiu tohto miesta. Ale nebolo to z ich sveta, bolo to niečo, čo vnímala len Aeon.

Budú z toho problémy, preletelo jej náhle hlavou.

„Aeon, mali by sme ísť, už spí,“ pošepla za ňou jej sestra, až nadskočila. Až teraz si spomenula, že tam okrem nej a cudzinca stále stoja aj Lili a Nerissa.

„Máš pravdu, poďme,“ súhlasila so sklonenou hlavou. Bála sa, žeby jej sestra mohla vyčítať z tváre aká je zmätená. Nie, žeby si s ňou o tom nechcela podiskutovať, ale nie teraz. Najskôr si to chcela urovnať v hlave sama.

„Idem za Galadriel,“ prezradila sestre, keď sa ocitli na chodbičke pred zničenými dverami. Ostali tam sami dve, pretože Nerissa zamierili späť do miestnosti oproti, ktorá slúžila ako pracovňa, študovňa a jej izba zároveň. Bolo jasné, že potrebuje premýšľať.

„Ja idem s tebou. A nechcem počuj žiadne protesty,“ prehlásila okamžite Lili, ukazujúc na sestru prstom na znak varovania.

„Vieš, čo povedala. Je to pre teba nebezpečné. Nechcem, aby si mala celú noc zlé sny,“ namietla chabo Aeon, ale dobre vedela, že sestru nepresvedčí.

„Je mi to jedno, musím sa s ňou porozprávať a konečne ju vidieť. Cítim sa ako bez nohy, keď nie som s ňou. A okrem toho, musíme ju poprosiť, aby pohľadala tú jeho údajnú sestru. Ak vôbec nejaká existuje,“ argumentovala Lili, vedúc sestru smerom k Dračiemu zubu.

„Podľa mňa má sestru a možno je tu. Neviem prečo, ale verím mu. Nevyzeral na to, žeby mu klamstvo niečo prinieslo. Skôr si myslím, že toho vie dosť veľa aj bez toho.“

„Takže si si to všimla aj ty,“ vyhŕkla zarazene, odrazu sa zastaviac na mieste.

Aeon sa, s rukami založenými na hrudi, zadívala na sestru. „Prečo by som si to nemala všimnúť?“

„Pretože sa ti páči,“ vypálila Lili, pokračujúc v chôdzi. Na perách jej hral spokojný úsmev, keď Aeon otvorila ústa, akoby sa snažila niečo povedať, no nevydala ani hlásku. Bolo nezvyčajné vidieť vlastnú sestru takúto zaskočenú.

„Myslela som, že ste si to nevšimli,“ brblala, keď sa ako-tak spamätala z toho, že pred svojou sestrou sa jej naozaj nič nepodarí ukryť. Veď boli dvojčatá a to svedčí za všetko, no aj tak dúfala, že si môže ponechať aspoň maličké tajomstvo. Mýlila sa.

„Nerissa si to nevšimla, ale ja nie som slepá. Videla som, ako ti iskrili oči, keď si si ho prezerala od hlavy po päty. Aeon, neblázni,“ otočila sa na sestru s naliehavosťou v očiach, „viem, že je pekný, veď aj mne sa pozdáva, ale nie je z tohto sveta. Skôr alebo neskôr sa bude musieť vrátiť tam, odkiaľ prišiel, ale ty s ním nebudeš môcť odísť. Nechcem, aby si sa potom trápila.“ V očiach mala teraz aj úprimnú starosť o sestru.

„Takže tebe nevadí, že sa mi páči, len sa bojíš, aby som sa netrápila, keď odíde?“ zopakovala po nej, akoby tomu nemohla uveriť.

„Bolo načase, aby sa ti niekto zapáčil! Bože, veď si päťsto rokov žila ako svätica!“ zvolala nečakane nadšene Lili.

„Aha, aká kráľovná pobehlíc sa práve ozvala,“ prehodila ironicky Aeon, pretože jej sestra bola rovnako čistá ako ona sama. Ani jedna z nich si za tie roky nenašla vhodný objekt svojich túžob. Obidve sa na tom zasmiali.

„Čo keby ste sa prestali baviť o blbostiach a prišli za nami?“ ozval sa im odrazu v hlavách hlas patriaci Galadriel.

„Kam máme ísť?“ spýtala sa Aeon, obzerajúc sa okolo, až siluetu jej pružného tela zazrela vysoko v mrakoch.

Ešte nikdy sa nestalo, žeby sa Galadriel vybrala preč z veže bez toho, aby sa premenila na elfa alebo podobnú bytosť. Takto nikdy v živote neriskovala, nebola hlúpa, aby desila obyvateľov Akadémie, ktorí ani netušili, že draci žijú. Okamžite ju napadli rôzne scenáre, ktoré ju prinútili konať tak, ako teraz.

„Choďte do Azúrovej rokliny,“ pošepol hlas v ich hlavách a takmer zároveň s nim počuli tiché zasyčanie v oblakoch.

Aeon sa zamyslela, prečo sa majú stretnúť práve tam. Ak existovalo nebezpečnejšie miesto ako Azúrová roklina, určite nebolo v Pardene. Na dne rokliny boli ostré skaly a hoci bola krásna kvôli vode z vodopádu, ktorá tam dopadala, nikto sa z krásy toho pohľadu nedokázal tešiť dlho. Na dne jazierka totiž žil Glandur a ten nikdy nemal rád spoločnosť nezvaných hosťov a keď chcel, dokázal naozaj naháňať hrôzu. Lenže Aeon ho dobre poznala a preto vedela, že to robí hlavne preto, aby si tam nikto neublížil. Je pravda, že okraje priepasti lemovali vysoké stromy a pevná pôda, ale aj napriek tomu bol zráz chatrný a mohlo sa ľahko prihodiť, že by sa prepadol a s ním aj ten, čoby na tom kúsku zeme stál. A teraz sa na tom istom mieste chcú stretnúť?

„Myslíš, že do toho zatiahli aj Glandura?“ uvažovala nahlas Lili, keď nasledovala svoju strážkyňu do oblakov.

Aeon sa tiež vzniesla. „Myslím, že to zistíme, keď sa tam dostaneme.“

Leteli mlčky, obe zabraté do vlastných úvah. Aeon, hoci sa tomu snažila brániť, sa v mysli stále vracala k tomu, čo jej povedala sestra. Bola rada ako berie skutočnosť, že ju zaujal ten cudzinec. Sklamal ju však fakt, ktorý si mala uvedomiť aj sama – nech je akokoľvek pekný, príťažlivý a záhadný, ona ho nesmie mať. Odíde a potom jej ostanú oči pre plač, ako to často sledovala na svojich adoptívnych sestrách v Akadémii. Netúžila po takej bolesti, ktorá by ju položila na kolená. Nechcela ju.

Odrazu jej do tváre zavial vzduch prevoňaný kvetom magnólie. Milovala tú vôňu, evokovala v jej miesto, ktoré by považovala za domov. Jemná, mäkká vôňa jej opäť s mrazivou krutosťou pripoemnula , že Akadémia je pre ňu len miesto, kde spí a žije v kruhu svojich najbližších, ale nikdy tu nebola skutočne šťastná. Chýbalo jej tu niečo podstatné, niečo, čo hľadala celý päťsto rokov svojho osamelého života. Lásku, porozumenie, vášeň.

Pokrútila hlavou, obzrejúc sa za seba, aby sa pokochala pohľadom na biele kvety, zároveň si všímajúci drobné pierko, ktoré odletelo z jej krídel. Bolo všeobecne známe, že potomkovia nie sú ako papagáje alebo iné vtáky, z ktorých neustále padajú pierka. Krídla vtákov neustále menili perie, aleich krídla nie. Teda, až dovtedy, kým neleteli, vtedy z nich opadávalo až neskutočné množstvo drobných pierok. Niekedy viac ako z tých papagájov.

„Aha, tam sú,“ ukazovala Lili niekam pred seba, upriamujúc tak na seba sestrinu pozornosť.

Aeon sa pozeral tým smerom a všimla si, že čierne telo impozantnej dračice sa vznáša nad zemou neďaleko zrázu. Neďaleko nej stál modrý, a omnoho väčší, drak s nepriateľským pohľadom v čiernych očiach. Vedľa Glandura stál Elijah a aj on sa tváril nanajvýš vážne, možno rovnako ako jeho strážca.

„Čo tu máme za drámu?“ podpichla ich Aeon, hoci vedela, že na situácii nebude nič vtipné. Ešte nikdy nevidela, žeby sa ich večne vysmiaty brat tváril tak vážne, ako sa ľudia bežne tvária na pohreboch.

„Pri východnej hranici... ehm... vypukol... požiar,“ odpovedal Elijah takmer mŕtvym hlasom.

Aeon sa so sestrou takmer synchrónne zamračili. „Počkaj, chceš povedať, že v tom štrkovisku sa niečo zapálilo?“

Všetci traja, vrátane drakov, pokrútili hlavani. „Nie niečo, sestry, ale niekto.“

„Chceš povedať, že... v tej... pustine... panebože...“ koktala Aeon, neschopná akejkoľvek reakcie okrem šoku. Lili na tom nebola o nič lepšie. S ústami dokorán vyzerali ako identické odrazy v zrkadle.

„Ani netušíme, kto to vlastne bol. Snažili sme sa nájsť tú jeho sestru. Galadriel počula, o čom sa rozprávate, a poslala nás, aby sme prehľadali Parden. Namiesto dievčaťa sme našli mŕtveho a k tomu ešte aj horiaceho muža. Nech sa tu deje čokoľvek, rozpútal to príchod toho... človeka,“ pošepol ohromene. Bolo jasné, že to, čo videl, ho úplne odrovnalo.

„Chceš obviniť obyčajného smrteľníka z toho, že pri východnej hranici, o ktorej ani nevie, zhorel nejaký... nejaká... bytosť?“

„Nebol to len tak niekto, Aeon, bol to Mracivog. Nech to bolo akokoľvek, a svoju smrť si asi aj zaslúžil, otázkou je, ako sa sem vôbec dostal. Musel by prísť najskôr k bráne, ale tam určite nebol, to by sme si ho všimli,“ odvetil sestre.

„Nemyslím si, žeby za to mohol Darren. Videl si predsa ako vyzeral, keď sem prišiel. Určite si tie zranenia nespôsobil sám,“ obhajovala svojho cudzinca Aeon, uvedomiac si, že po prvýkrát vyslovila jeho meno. Páčilo sa jej, ako to znie. A rozhodne sa jej páčili aj pocity, ktoré v nej vyvolalo len to jedno slovíčko.

„Takže Darren?“ podpichol ju v mysli hrubý hlas plný irónie. Nemala rada, keď si z nej Glandur uťahoval.

„Hej, je to jeho meno a je zranený. Pochybujem, že by mal nejakú spojitosť s akýmkoľvek Mracivogom. Veď je to človek, preboha!“ rozhorčovala sa.

Drak sa tváril akoby tam vôbec nebol. „Nehovorím, že nie je človek, ale je zvláštny. A som si istý, že si si to všimla, keď si si ho tak pozorne prezerala.“

Aeon naňho vypleštila oči. „Ako to môžeš vedieť, veď si tam nebol!“

V hlave začula jeho hlboký smiech. Zubami-nechtami sa držala, aby nevybuchla, ale Elijahov pobavený pohľad jej v tom nepomáhal. „Bola tam Lili a keďže Galadriel je jej strážkyňa, videla a cítila to, čo ona. Vieš aké je pre drakov jednoduché zachovať si kolektívne vedomie zdieľané so súrodencami?“ podpichol ju.

„Prestaňte s tým!“ okríkla ich Galadriel dobromyseľne, ale aj v jej hlase sa ozýval smiech. Aeon mala pocit, že už-už vybuchne spravodlivým hnevom.

„Prečo ste nás sem zavolali? Určite to nebolo len preto, aby ste mi vyčítali toho cudzinca,“ zavrčala na nich. Neznášala, keď si z nej uťahovali takýmto spôsobom.

„Niečo sa deje v kolónii na severe,“ povedal Elijah, opäť vážny.

„Čo sa deje s našimi mamičkami? Nepočúvajú ich deti?“ zabrblala Lili nezaujato.

„Nie, Lili, včera zmizli dve staršie dievčatá. Jedna mala šestnásť, druhá pätnásť. Obe to boli Liine dcéry.“

„Liine dievčatá?“ vypálila šokovane Aeon, chytiac sestru za ruku.

„Práveže Liine. Požiadala nás o pomoc.“

Aeon nervózne prestúpila z nohy na nohu. „Našli ste ich?“

Elijah, Galadriel aj Glandur opäť synchrónne pokrútili hlavami. „Nemuseli sme, dnes ráno sa obe vrátili. A to je najzvláštnejšie. Tvrdia, že boli pri Mesačnom jazere, ale pretože začalo pršať, nemohli sa vrátiť. Lenže Lia a ostatní prehľadali jazero aspoň desaťkrát a dievčatá nenašli. Kde teda boli?“

„Len tak sa vrátili a boli v poriadku? Nemali žiadne zranenia?“ vypytovala sa so strachom v hlase Lili.

„Boli úplne v poriadku, usmievali sa, akoby sa nič nestalo,“ odpovedala Galadriel.

„Tak nechápem, prečo nám o tom vôbec hovoríte takýmto spôsobom! Mohli ste hneď povedať, že sa vrátili späť domov a boli v poriadku! Takmer sa mi zastavilo srdce,“ vyčítala im Aeon, Lili súhlasne prikyvovala.

„Bol som zvedavý,“ ozval sa Elijah, „tak som sa vybral k jazeru. Pod ním som objavili niečo ako... prechod? Na druhej strane som videl stromy. Je to cesta do Náreu a tam aj tie dve celú noc boli. Otázka je, ako sa tam ten prechod dostal.“

Aeon s Lili sa na seba úkosom pozerali. Obom hneď napadla historka, ktorú im rozpovedala Nerissa, keď sa snažila obhajovať nutnosť cudzincovho odchodu. Lenže o tom im rozprávať nemohli. Sľúbili to. „Prečo ste o tom nepovedali Nerisse? Ona by mala vedieť, čo sa deje,“ vypálila Aeon.

„Nedovolíme, aby sa to dozvedela,“ ozvali sa im v hlavách hlasy.

„A prečo?“ vyzvedali Lili a Aeon unisono.

Elijah zagúľal očami. „Pretože ten prechod je zavalený kamením. Hneď, ako som odtiaľ odišiel, zrútila sa na to miesto kamenná stena. Už nikto sa na druhú stranu nedostane, rovnako sa ani odtiaľ nikto nedostane sem.“ V jeho hlave jasne rezonoval strach.

Lili okamžite zodvihla hlavu, zadívajúc sa sestre do očí. Obom im to napadlo súčasne a absurdná situácia odrazu získala aj hlavu, aj pätu. „Myslíte si, že Darrenova sestra Macy je na druhej strane prechodu,“ hádala Aeon.

Kapitola 3. ¦¦ Kapitola 5.


 

Tak dúfam, že ste nakoniec kapitolu dočítali. Ak sa mám priznať, tá druhá polovica sa mi ani trochu nepáči. Skúsite mi preto venovať váš skutočne úprimny názor? Budem zaň nesmierne vďačná.

S pozdravom vaša Lili D. :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Potomkovia anjelov - Kapitola 4.:

28.09.2011 [15:13]

Daynera Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. semiska přispěvatel
27.09.2011 [22:10]

semiskaHm, tak Darren je ten fešák,jo??? Emoticon Aoen je v tom až po uši,co? Emoticon Emoticon Ten průchod mi nějak nedává spát, skrýva se pod ním něco? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. MillieFarglot admin
26.09.2011 [16:38]

MillieFarglotSestrička, ja proste stále nemám slov. Bolo to dokonalé! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. blotik přispěvatel
24.09.2011 [22:24]

blotikTak fajn, Darrena jsem věděla. Emoticon Je super, že tam je, a myslím, že toho Mracivoga zapálil on. Chudák jeho sestřička.
Ale bohužel pro mě mám na tebe menší kritiku. V některých částech jsem se trochu strácela a musela jsem je několikrát číst, abych pochopila, o čem se baví. Hlavně ta část, kde se už objevil Elijah.
Ale to je asi tak všechno, takže nechápu, proč jsi řekla, že je to divná kapitolka. Je to fakt skvělý. Emoticon

1. Elanor
24.09.2011 [21:48]

To mi robíš naschvál. tak krásna kapitola. a mne tečú sliny po brade... Kde je pokračovanie? :D Nemôžem sa dočkať.
Darren sa mi veľmi pozdáva. Zvláštny. Má niečo do seba...
Som zvedavá ako to bude pokračovať tak sa veľmi neflákaj ;)

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!