Special Academy Prológ • OurStories.cz ~ naše povídky

Predstavte si akadémiu plnú tínedžerov, ale nie hocijakých. Do akadémie prichádzajú iba tí, ktorí vlastnia schopnosti ako čítanie myšlienok, levitácia a podobne. A prečo tam vlastne prichádzajú? Pre dve veci. Prvá vec: Ich rodičia a ostatní "normálni" ľudia sa ich boja. Druhá vec: Aby sa vo svojich schopnostiach zdokonalovali. Čo sa stane ak tam príde šestica tínedežerov? Nastanú v akadémii zlé časy? A prečo sa ich rodičia a ľudia boja? Kvôli čomu si musia zdokonalovať schopnosti? A je to nakoniec tak, ako si ostaní myslia? Všetko sa dočítate v tomto príbehu :) Ďalší jedne z mojich nápadov. Prosila by som vás o komentáre pretože chcem vedieť, či sa to oplatí písať ďalej. Kikush :)

03.10.2011 (13:00) • • Povídky » Na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 1003×

SPECIAL ACADEMY

Prológ

Nastala núdzová situácia. Chcela zabrániť skaze, ale nemala žiakov so správnymi darmi. Potrebovala ich celkom šesť. Rukou si prešla po unavenej tvári, keď vstúpila do miestnosti útla malá žena so slovami: „Našli sme ich! Všetkých šiestich!“ Na jej tvári sa objavila malá nádej. „Tak na čo čakáme!“ Nato obidve vyšli z miestnosti, aby mohli vyplniť prácu.

V tej isteh chvíli:

Elizabeth

Vychádzala som z domu, keď som znovu pocítila nevoľnosť. Neviem prečo, ale vždy, keď mi bolo zle, zmenilo sa počasie. Bolo to veľmi divné. Raz svietilo slnko a raz bola obloha pod tmavými mračnami. Stávalo sa to od mojich šestnástich narodenín, presne jeden celý rok. Už mi to liezlo krkom a rozhodla som sa ísť na vyšetrenie, ale to bolo v poriadku! Nakoniec som to začala brať ako súčasť môjho obyčajného života.

Neprešla som ani za roh ulice a zistila som, že ma niekto pozoruje. Želala som si, aby obloha stmavla, aby ma dotyčný nevidel. Nevychádzala som z úžasu, keď sa to naozaj stalo. Lenže to mi bolo na nič. Niekto mi zakryl ústa rukou. Vtedy som zacítila pocit bezpečia. Vôbec som sa nebránila. Išla som s neznámou osobou smerom do lesa.

Savanah

„Pozri na tieto!“ povedala Suzie a ukázala na čierne šaty ber ramienok. „Sú úžasné! No nemám pravdu?“

„Máš,“ odpovedala som podráždeným tónom.

„Savanah, znova si sa nevyspala? Potom si podráždená a nedá sa s tebou rozprávať!“ Vyčítala jej.

„Prepáč, Suzie. Viem...ja len...neviem sa zbaviť pocitu, že sa vznášam nad zemou.“

„Prosím ťa. Neviem si ťa predstaviť, že zrovna ty sa budeš vznášať.“ Musím uznať, že má pravdu. Zdalo sa to smiešne. Lenže ja som bola takáto od svojich šestnástich narodenín a celkovo to trvá jedenásť mesiacov. Niečo v tom bude. Zamyslene som kráčala k teniskám, keď ma zastavila veľmi zvláštna žena, pri ktorej som sa ctila príjemne. Bola som ako omámená. Chytila ma za ruku a viedla ma von z obchodov a z mesta. Preč od Suzie. Preč od všetkých.

Derek

Mrcha! Nech sa prepadne pod zem! Nechápe, že nemám záujem? Naštvaný som vyšiel zo školy a mieril som si to do športového centra. Musel som sa niekde vyzúriť. Po ceste som stretával známych ľudí, ktorých som pozdravil, ale oni nič. Iba sa obzreli a zisťovali, kto to bol. Stávalo sa mi to veľmi často a vždy som kvôli tomu bol viac nervavý. Neskôr sa za mnou ozval hlas:

„Chceš vedieť prečo?“ Prikývol som.

„Poď za mnou a ja ti to poviem.“ Poslúchol som, bol som príliš zvedavý.

Mathew

Fú... namáhavý týždeň. Môže ma poraziť. Kvôli škole som vynechal futbalové tréningy. Tréner ma po každé poriadne zhučal. Ale zvykol som si tak ako si zvykli ostaní. Pozrel som sa na hodinky a začal som šprintovať. Mal som sa stretnúť s Nateom pri lese, aby sme išli k chate. Prišiel som k lesu a zbadal Nateov naštvaný výraz.

Nate

Mathew meškal. Bol som naštvaný lebo sme sa dohodli na presnom čase. Lenže on je známy tým, že musí meškať. Cítil som, že je vystrašený.

„Z čoho si vystrašený?“

„A-ako to vieš?“ zatriasol sa mu hlas.

„Cítim to z teba. Vyžaruje to z tvojej energie.“

„Energie? Ty si divný.“

„Ja viem, ale teraz sa deje veľmi veľa divných vecí. Nemám pravdu?“

„Máš.“ Prišli sme k chate. Otvoril som dvere a neveril som vlastným očiam. V chate sedeli dve baby o jeden dva roky mladšie a jeden chalan v mojom veku. A za nimi stáli staršie ženy.

„Čo tu robíte?“ Vyhŕkol som.

Nikol

Otec znova kričal na mamu. Vraj sa nemá flákať so svojimi kolegyňami a má prísť hneď domov. Neprešiel ani jeden deň bez toho, aby sa nepohádali. Vybehla som z domu a nevedela som kam to bežím. Z očí mi padali slzy, ktoré zahmlili zrak. Išla som stále rovnakým smerom. Neviem ako hlboko som bola v lese, no zbadala som chatu. Mala som nutkanie tam ísť. Nakoniec som tam išla. V chate bolo sedem ľudí. Mladých ľudí.

***

Svoju prácu splnili. Našli všetkých šiestich žiakov, ktorých potrebovali. Niektorých doviedli oni sami, niektorí tam mali nutkanie prísť a niektorí na tom mieste radi trávili voľný čas.

Nikto z nich nevedel, čo majú s nimi obidve ženy v úmysle ale vedeli, že sa pri nich cítila pohodlne a bezpečne. Ako keby ich poznali, a preto im aj verili.

Je dosť možné, že som Vás mohla s prológom sklamať, možno bol moc urýchlený alebo nedomyslený. Ale aj tak by som vás prosila o váš nazor. :) Aspoň budem vedieť na čom som. Budem Vám za to veľmi vďačná. :) Kikush

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Special Academy Prológ:

Smazat | Upravit | 02.10.2011 [8:03]

Ale aj tak ti ďakujem za tvoj názor. Celú poviedku plánujem napísať z jedného pohľadu takže to asi bude lepšie.

1. MillieFarglot admin

01.10.2011 [21:14]

Ahoj, pri opravovaní som si k tomu nemohla odpustiť aj komentár. Prosím ťa, neber to ako kritiku. Je to len môj vlastný názor.
Tak už z názvu som tak trošku tušila, o čo pôjde. Podľa mňa je v poslednej dobe až príliš veľa diel, v ktorých sú hlavní hrdinovia v škole a majú nejaké schopnosti. Raz to prepadlo aj mňa, ale našťastie som to dielo nedokončila. :D Ale je to tvoj nápad, nenechaj si do toho kecať. Emoticon
Podľa anotácie som si zas myslela, že to bude niečo ako film Superhrdina a niekoľko kníh dokopy. Som zvedavá, čo s tým nakoniec urobíš. Podľa mňa píšeš skvele. Keď som ja mala napísané toľko, koľko ty, boli to samé priame reči bez opisov. No jo, opisy... Podľa mňa si do prológu mohla pridať aj opisy tých šiestich teenagerov a aj tých postáv , pri ktorých sa cítili tak skvelo. Myslím, že ak by si to tam dala, bolo by to dokonalé. Až na jednu vec, ktorá mi tam fakt prekážala:
Keby som bola na tvojom mieste, napísala by som to z jedného pohľadu alebo z tretej osoby. Aspoň ten prológ. Ja osobne v láske nemám, pokiaľ sú na jednu kapitolu použité minimálne 3 pohľady. Ešte predýcham, keď to nie je rovnaká scéna. Ty si ju to tu tak síce nemala, no dávam to len ako príklad. Úprimne dúfam, že tých pohľadov v ďalších častiach bude menej.
Som naozaj zvedavá, čo bude ďalej a čo majú s nimi ženy v pláne. Taktiež sa teším, keď odhalíš, aké schopnosti majú ďalší z tých šiestich teenagerov.
A tu máš ešte niečo k posledným vetám v článku - Prológ nemusí dávať zmysel, väčšinou to je buď časť z nejakej časti z príbehu, úvod alebo niečo podobné. Ale tiež od neho závisí aj viac vecí - či to čitateľa hneď zaujme, alebo nie. Možno bol trošku urýchlený, ale to nevadí, je to len začiatok a príbeh sa predsa musí nejako rozbehnúť, nie?
Dodávam ešte toto: Emoticon
PS: Teším sa na pokračovanie.