OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » The Guardians - 18. kapitola



The Guardians - 18. kapitolaOddych po skúškach. Kapitola je trochu nudnejšia, keďže jej druhú časť tvorí práve prológ. :)

Po tom, ako na mňa Millaris prestala mať vplyv, som upadla do ríše vlastných snov. Nesnívalo sa mi nič, za čo som bola nesmierne vďačná. Cítila som sa tak vyčerpane, že sa to ani nedalo opísať. Prebudila som sa na slnečné lúče, ktoré sa predierali cez okno. Príšerne ma bolelo celé telo. Lenže ako mi môže byť tak nanič, keď to všetko bol vlastne len sen?

Taktiež mi pulzovalo v pere. Okamžite som otvorila oči a doslova vyskočila z postele. Pri tom, ako som šla do kúpelne, ma začala bolieť noha. Bolo to presne v tých miestach, kde ma nepriatelia zasiahli. Keď som dobehla do kúpelne, stala som si pred zrkadlo a nechcela veriť vlastným očiam
Peru som mala rozťatú a vyzeralo to otrasne. Rukou som si po nej prešla a pri tom si spomenula na Zacharyho. Ako si mohol dovoliť ma aj takto zraniť?
Z kozmetickej taštičky som vytiahla dezinfekčný roztok. Pomocou vatového tampónu som si ranu vyčistila a nechala tak. Mala som z toho opuchnutú celú peru. Zachovi za to ešte pekne poďakujem. Skočila som do sprchy a potom si obliekla čisté riflové kraťasy a biele tričko bez rukávov. Našla som si zmeškaný hovor od Samuela. Jasné, on skúšky skončil o niečo skôr, než ja.
Okamžite som mu zavolala. „Andy!" vykríkol hneď, ako hovor prijal. „Konečne si hore. Aké máš číslo izby? Prídem k tebe."
„Štyridsať dva. Musím s tebou hovoriť, tak makaj."
O malú chvíľu sedel už Samuel u mňa v izbe v kresle. Doniesol so sebou aj nejaké buchty plnené lekvárom, lenže nemala som absolútne chuť jesť. Tak som si aspoň dala kávu, ktorú mi nezabudol priniesť. „Mne nie je absolútne nič," povedal, keď som mu zreferovala, čo všetko ma bolí. Samozrejme, moju peru si všimol už skôr. „Mám problém chodiť. A za tú peru môže Zachary! Ja im nakopem zadky, obom..."
„Pokoj, sestrička."
„Vieš, čo mi povedal Zachary? Vraj som skúšky urobila, ale chcel si so mnou zabojovať. Keby som to vedela, tak sa dobrovoľne napichnem na ten tesák." Sam na reakciu len pretočil očami a uškrnul sa.
„Počkaj si ty na to, ako ti to vysvetlí. V každom prípade, som na to zvedavý aj ja. Potom sa rozhodnem, či ti pomôžem ho doraziť, alebo mu uštedríme milosť a ja už nejako zariadim, aby si naňho nemyslela."
„Vďaka, ale to proste nejde," vzdychla som.
„Nemysli teraz na to. Skúšky si urobila, nie?"
„Zachary mi povedal, že už dávno. Netuším, čo tým myslel. Ale v tom súboji ma porazil. A taktiež neviem, čo sa stalo s Jamesom, ktorý ma šiel zabiť a zrazu tam namiesto neho stál on. Naozaj nechápem, čo sa tu deje." Klesla som do kresla a pozrela sa von oknom. Bol prenádherný deň.

Niekto zaklopal na dvere.

„Čakáš niekoho?" spýtal sa Sam. Nesúhlasne som pokrútila hlavou a vybrala sa otvoriť. 

„Ehm, ahoj?"

„Ahoj," pozdravila som ho. Dvere som však neotvorila tak, aby mohol vojsť do izby. Iste bol zvedavý na to, ako dopadli skúšky. Jeho som v sne nevidela. Bolo to možno kvôli tomu, že počas skúšok bol tu.

„Smiem ísť ďalej?"

„Nie, Janshai. Mám tu návštevu," odvetila som a rukou ukázala na vyškereného Samuela.

„Hm, aha. Ako dopadli skúšky?" opýtal sa. „Pretože keď sa tak na teba pozerám, mám pocit, že si sa s niekým mlátila aj po sne," zasmial sa.

„Vraj som skúšky urobila," uistila som ho. „Ale oficiálne sa to dozviem až zajtra."

Usmial sa. „Bude z teba skvelý strážca. Uvidíme sa neskôr, len som sa chcel uistiť, že si v poriadku."

Janshai sa rozlúčil a odišiel.

 

„Ja ho tak nenávidím," vzdychla som.

„Nemáš za čo."

„Hm?"

„Nebyť mňa, ten chlap ti vojde do apartmánu. Videl som, ako sa na teba pozeral." Len som mykla plecom. O Janshaiovi som sa baviť nechcela. Nenávidím toho chlapa! Je od neho síce milé, že sa o mňa zaujíma, no z mojej strany záujem nie je.

 

Celý deň som presedela v izbe a rozprávala som sa so Samuelom. Taktiež sme načali tému - naši praví rodičia. Rozhodli sme sa, že po celých skúškach a úspešnom pridelení usporiadame nejakú malú oslavu, kde sa to bude riešiť.

Taktiež tu prišla aj mama, ktorej som zreferovala každučký moment sna. Samozrejme, vynechala som súboj so Zacharym.

 

Do postele som zaliezla pomerne skoro. Ráno sa máme dozvedieť, ku komu budeme pridelení, tak musím byť fit. Neustále som musela myslieť na niekoľko vecí - ku komu budem pridelená, kedy sa stretnem so Zacharym a ako som mohla urobiť skúšky, keď ma Zachary porazil.

 

Niekto zaklopal na dvere do môjho apartmánu. Pretočila som sa na druhý bok a v mysli nadávala, kto môže v takúto nekresťanskú hodinu budiť človeka. V momente som si však spomenula, že dnes sme sa mali dozvedieť, kto urobil skúšky a stal sa strážcom. 
Hneď som vyskočila z postele a zamierila k dverám. Medzitým som mrkla na hodinky. Dve hodiny ráno. To si snáď robia srandu!

Pred dverami do svojho apartmánu som si našla menší kufor s obálkou. S úsmevom na perách som sa poobzerala po chodbe. Bola tam tma, svietilo sa len na schodisku. To svetlo stačilo na to, aby som si všimla, že pred niektorými dverami boli taktiež kufre, čo znamenalo, že tí študenti prešli skúškami. Nebolo ich však veľa.
Na tomto poschodí boli len dievčatá, takže som nemohla zistiť, ako je na tom môj najlepší priateľ Samuel. Určite urobil skúšky! Schytila som kufor a vtiahla ho do izby. Zasvietila som lampu a natešene otvorila obálku malým vreckovým nožíkom, ktorý som mala vždy po ruke. Nahla som sa s listom v ruke tak, aby som dokázala prečítať lesklé zlaté písmo na bielom papieri.

Strážkyňa Adriana Clementová,
Gratulujeme Vám k zvládnutiu skúšok a úspešnému ukončeniu výcviku strážcov. Bola ste pridelená k princovi Mariusovi Mayerovi.


Tie dve vety som si prečítala najmenej päťkrát. Panebože, ja som to zvládla! Som strážkyňa! Dokázala som to! – opakovala som si v mysli dookola. Nemohla som tomu uveriť. Stále som mala pocit, že som niečo zbabrala. Buď písomné testy, alebo tie praktické, či narábanie s mečom. Hlavne práca s mečom, ktorá mi bohvieako nešla. 
Marius Mayer? No páni. Síce ani v päte netuším, kto to je a ako vyzerá, no to je v tejto chvíli jedno. Jediné, čo o ňom viem, je to, že má dvoch súrodencov – mladšiu sestru Millaris a staršieho brata Andrého – ku ktorým bude taktiež niekto pridelený. 

Mala som z toho veľmi dobrý pocit. 

So zatajeným dychom som otvorila kufor. Netuším, čo som čakala, keď oblečenie budem mať aj tak také isté ako ostatní strážci. 
Jednoručný meč som položila opatrne bokom. Ďalej tu boli špeciálne kožené rukavice so strieborným lemovaním, vykladané červenými drobnými kamienkami. Tie som položila vedľa meča. Čierne topánky mojej veľkosti poputovali na zem. Nasledovala vyžehlená jednoduchá biela blúzka s nenápadnými gombíkmi, dlhé užšie čierne nohavice a čierne sako, ktoré malo taktiež strieborný lem a červené kamienky. Všimla som si aj červený opasok.
Naspodku bol ďalší lístoček. 

Po prečítaní príď do hlavnej sály v hoteli. Nič si so sebou neber, pekne sa obleč.
Ian

Ian bol tréner, ktorý mal na starosti všetkých strážcov. Dúfam, že je na mňa pyšný. Ja som so sebou teda spokojná. 

Obliekla som si jednoduché modré obtiahnuté šaty po kolená a zamierila do kúpeľne, kde som sa pokúsila zakryť fialové kruhy pod očami. Bola noc a spala som dokopy možno len dve hodiny a nedostatok spánku sa na mne vždy podpísal výraznými kruhmi pod očami. Pokožku som mala takú bledú, že aj čisto biela stena je v porovnaní s ňou totálne nič. Dala som si na tvár make-up, na riasy naniesla špirálu a na pery jemný lesk na pery s višňovou príchuťou. Takto vyparádená som sa postavila pred zrkadlo. 

Vybrala som sa teda do sály, ktorá bola na prvom poschodí. Ja som bola len o poschodie vyššie, takže som tam dorazila o také dve minútky. Celý čas som sa takmer klepala a žalúdok mi nepríjemne zvieralo. 
Srdce mi šlo vyskočiť z hrude, keď som otvorila obrovské dvere. Všetky pohľady sa zrazu upriamili na mňa. 
Ale ja som ich takmer ani nevnímala, pretože som tam videla jeho. Bol to ten muž, ktorého veľmi dobre poznám, no nikdy som nevedela jeho pravé meno. Bol to ten muž, ktorého som kedysi milovala. Teraz ma veľmi ranilo, že mi klamal a nepovedal pravdu o tom, kto je. Zistila som, že k nemu už naozaj necítim nič. Všetko bolo v momente preč. Ako mohol? 

Ten muž, okolo ktorého práve sedeli André Mayer a Millaris Mayerová - Marius Mayer. Princ Marius Mayer. 

Takmer mi prišlo zle. Vlastne nie takmer, hlava sa mi krútila už od chvíle, ako som vkročila do tejto miestnosti. Srdce sa mi šlo zblázniť. Uvedomovala som si, že s týmto človekom už budem do konca života. Lenže ako môžem? Ako môžem po tom všetkom?! A k tomu je to brat Millaris!

Moja reakcia na vzniknutú situáciu bola neprimeraná. Otočila som sa a so slzami v očiach som sa rozbehla preč. Bolo mi jedno, že práve v tom čase sa na mňa upieralo asi dvadsať párov očí. 

 



Ospravedlňujem sa za tú dĺžku, ale nemala som šajnu, čo tam dať. O:) Ohľadom nasledujúcich kapitol - netuším, ako sa tento príbeh bude ďalej vyvýjať, no probližný koniec už mám vymyslený. :) 

Tak, čo si myslíte - kto je Marius? 


Info: Nemám už najmenšiu chuť tu prispievať len kvôli 2 ľuďom, teroreticky len pre jedného. Čítať to neustále po sebe kvôli gramatike a tak podobne - najradšej to potom prepisujem a potom to neni ono... Ja nepíšem pre komentáre, ale pre seba, no keď vidím, že o niečo nie je záujem, chuť ihneď opadne.  Takže ak tu bude menej ako 3 komentáre, poviedku budem pravdepodobne len rozposielať mailom. 


Vďaka za pochopenie,

Millie

 

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek The Guardians - 18. kapitola:

4. Lizzienka
29.10.2013 [23:00]

Čoooooo?????? Emoticon Emoticon Ty mi chceš tvrdiť že Zachary je princ????? Emoticon Tak to teda nie nie nie!!! Aj keď by sa tým veľa vecí vysvetľovalo Emoticon Jejda musím ísť na ďalšiu kapitolu, zistiť, či mám pravdu!!!! Ale ja pravdu, ja to viem!!!!!!!!!!!!!!!!
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

26.09.2013 [20:05]

Dayneraahoj, akurat som precitala tuto poviedku a poviem ti som uplne mimo Emoticon a bola by skoda keby si skoncila ked som tomu konecne prisla na chut Emoticon

2. mima33 admin
26.09.2013 [18:33]

mima33 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon a takto to skončíš? Ja od prológu čakám, kto je ten Marius a ty to potom proste celé takto sekneš Emoticon Emoticon Teraz mám chuť... Emoticon
Ja už nejaký čas upodozrievam Zacha, že je ten Marius a po minulej kapitole sa mi to ešte viac potvrdzuje. Ale ak je naozaj on Marius, tak potom vlastne páchal incest - s tou Millaris Emoticon a to mi príde trošku na hlavu padnuté. Tak potom mi mohol byť Mariusom Janshai Emoticon toho mám rada Emoticon
A čo najskôr chcem ďalšiu časť, lebo inak zošaliem a budem plešivá - kvôli tebe Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Voldy
26.09.2013 [17:22]

och no neviem nevrav mi ze marius je vlastne zachary, alebo rovno janshai... cele je to hore nohami, co sa malo diat v tej sale? jasne ze sam presiel co by nie... a kedy napises viac lebo z thoto si uz mala dost dopredu napisane, oooch toto nevedomie ma uziera...prosim netryzni nas ani minutu :D

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!