OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » The Guardians - 2. kapitola



The Guardians - 2. kapitolaAndy je úplne paf zo svojho trénera. Túto kapitolu by som označila za trošku nudnejšiu, no začať sa predsa nejako musí. :)

 

„Och, ahoj," odzdravil ma a pousmial sa, iste si spomenul na to, kto som. „Tak tu si sa tak ponáhľala. No, aspoň sa nemusíme zoznamovať... vlastne, toto je Aysha." Ukázal na svojho psa. Bol to zlatý retriever s červeným obojkom okolo krku. Pozoroval ma už od chvíle, čo som sa priblížila ku Zacharymu. Teraz sa ku mne rozbehla a začala ma ovoniavať. Mala som v pláne ju pohladiť, no sadla si a zaštekala. „Páčiš sa jej." Aysha sa teraz sama rozhodla, že sa nechá odo mňa pohladiť a podišla ku mne. Pozrela sa na mňa a čakala. Milovala som zvieratá, a tak som sa k nej zohla a pohladila ju po hebkej zlatej srsti.
„Už by sme mali začať trénovať, dnes na tréning nemáme veľa času.“ Pozrel sa na oblohu, čím naznačil, že sa schyľuje k poriadnej búrke. Nuž, z toho tepla raz búrka prísť musela. Ale myslím, že sme ešte mali dosť času, tmavosivé oblaky sa tiahli len z východu. „Aysha, ostaň!“ prikázal jej a ona ho hneď poslúchla. Ľahla si do tieňa, hlavu si položila na labky a pozerala sa na nás. Páni, tá je teda vycvičená!
Zach sa postavil predo mňa a ja som si len teraz všimla, že v ľavo na opasku ma pošvu s mečom. Dosť ma to prekvapilo. Všimol si môj výraz, tak sa len zasmial, vybral ho a podal mi ho. Bol chladný a ťažký. Jeho váha ma tiež zarazila, tipovala by som, že má okolo dvoch kíl. Neviem si predstaviť, že by som sa s takým niečím mala oháňať aj ja, zdal sa mi príliš ťažký.
Obzerala som si ho asi dve minúty. Bol naozaj nádherný. Pochádzal niekedy zo začiatku stredoveku, pretože bol jednoručný a kratší. Cez stred čepele sa ťahala len jedna čiara, ktorá sa smerom ku koncu zužovala. Záštita bola širšia a na koncoch trochu zaoblená tak, aby chránila ruku. Rukoväť bola pre mňa až moc hrubá, meč som nemohla poriadne chytiť do jednej ruky. Tiež bola oviazaná kožou. Hruška meča bola úplne jednoduchá – tvoril ju kruh s nejakými vzormi, ktoré boli do železa vyryté. Bol jednoducho úchvatný.
„Bacha, nieže mi ho oslintáš!“ zasmial sa. Hodila som naňho ospravedlňujúci pohľad.
„Ja som si myslela, že si mi ho dal práve kvôli tomu,“ obvinila som ho. Usmial sa.
„Nuž, pravý zámer bol takýto: chcel som, aby si mi ukázala, čo všetko si sa naučila.“ Pri týchto slovách som dosť zneistela. To bude trapas, ak si nebudem pamätať nič. Jednu ruku si dal vbok a pozrel na mňa. „Učili ste sa predsa základné útoky a obrany podľa nemeckej školy šermu, nie?“
Prikývla som. „Ale áno.“
„Zatvárila si sa, ako keby si o ničom nevedela. No... tak poď a ukáž mi obranu,“ vyzval ma. Prikývla som na súhlas a začala obranou zdola. Pri poslednej obrane som sa však naklonila dosť nabok, keby som úplne stratila rovnováhu, asi by som spadla. „Teraz útoky.“
Toto som už šla na istotu, útoky som vedela perfektne, Ian ma za ne veľmi chválil. Zach stál stále na svojom mieste, ani sa nepohol, keď som sa k nemu blížila, pri obrane som cúvala a pri útokoch kráčala vpred. Bohužiaľ, nevydali mi kroky, takže posledný útok, útok zhora, som zakončila tým, že som mu mečom opatrne prešvihla ponad plece a jemne sa dotkla jeho krku. Aby som mu neublížila, tak som meč držala naozaj opatrne a neodpustila som si prejsť mu ním po krku.
Zach ma celý čas sledoval a nič nerobil. Keď som mu držala meč pri krku, jednoducho ho chytil, jednou rukou za čepeľ, druhou za hrušku, zaklonil hlavu a vytrhol mi ho z rúk smerom nahor. Mal to ľahké, keďže som ho ani nedržala, no stále som ho zvierala v rukách. Zach sa premiestnil za mňa, takže teraz som mala meč pod krkom ja. Z druhej strany krku som cítila, že mi naň dýcha.
Z tejto kombinácie mi úplne nabehli zimomriavky.
„Zbytočne neprovokuj,“ šepol a odtiahol sa. „Avšak, mám pár výhrad k... obrane hlavne.“ Spustil prednášku o tom, aká je obrana dôležitá a podobné veci, ktoré som už takmer počula naspamäť. Nevnímala som tak tie slová ako jeho hlas. Bol zaujímavý a taký pekný... Začala som si uvedomovať, že ten môj tréner vôbec nie je na zahodenie.
Ďalej hovoril o tom, aký je dôležitý postoj a že naň úplne kašlem. Nuž, som síce žena, ale sústrediť sa až na toľko vecí... to proste nejde. Už som ho vôbec nevnímala. A on si očividne tiež nevšimol, že nedávam pozor, bol úplne pohltení svojou prácou.
„Mal by som ťa dnes naučiť ešte pár vecí, teda trikov," povedal zrazu. Spozornela som, pretože mojou povinnosťou bolo sa to všetko naučiť. A taktiež som túžila po tom, aby ma pochválil, aby videl, ako mi to ide dobre. „V boji je hlavné poraziť súpera. Ale to nie je jediná dôležitá vec. Ak sa zraníš, nemusí to byť len nejaké škrabnutie, ktoré sa hneď zahojí. V boji môžeš prísť k oveľa vážnejším zraneniam. Preto je najlepšie sa im vyhnúť a správne sa vybrániť, keď na teba útočí nepriateľ." Na tieto slová som len prikývla. Predstavovala som si, ako asi budem vyzerať s tým mečom, ako s ním budem bojovať a tak. Pri tej predstave som sa takmer zasmiala.
„Prečo ich máme ochraňovať mečom?" opýtala som sa ho. Toto mi naozaj nedávalo spávať už dosť dlho. Ian nám síce hovoril, že je to niečo špeciálne, ale vždy sa šikovne vyhol odpovedi.
„Pretože nepriatelia na tvojich zverencov, ktorí majú moc, budú útočiť mečom alebo podobnou zbraňou," odvetil jednoducho.
„Hm, to som už počula niekoľkokrát. Ale keby chceli, tak ich zabijú hocičím a tú moc si proste od nich vezmú, nie?"
„Máš veľa otázok a my máme málo času."
„Pokojne mi to môžeš povedať aj skrátene." Vyzeral, že mi to nepovie, ani keby som sa tu poskladala. Tak, budem musieť ešte vydržať.
„Nabudúce." Len som si povzdychla, nemalo zmysel ho presviedčať a šanca, že by som to z neho dostala, bola nulová. „Naozaj potrebujem, aby si sa dnes naučila nové veci, inak budeš pozadu a to by bol pre teba dosť veľký problém," upozornil ma. Dobre som vedela, že toto všetko je potrebné a aj malá chyba môže spôsobiť, že by sa zo mňa strážca nestal. To som dopustiť nemohla, preto som len prikývla a na viac vecí sa nepýtala. V kútiku duše som dúfala, že na to bude čas inokedy.
Zachary mi začal vysvetľovať niečo o trikoch a šikovných ťahoch, hlavne o tých, ktoré sa dnes budem učiť. Snažila som sa dávať pozor, lenže znovu som sa sústredila na veci, ako napríklad jeho tón hlasu. Bolo počuť, že toto všetko ho veľmi baví, znovu bol tým všetkým úplne pohltení: ako sa tváril, ukazoval všetko mečom. Obdivovala som ho, pretože ja som okrem spevu nenašla nič iné, čo by ma až takto bavilo a napĺňalo ako jeho.
„Takže, keď na teba niekto zaútočí zhora, jednoducho urobíš krok vpred a meč zdvihneš takto." Urobil to, čo povedal. Pravou nohou vykročil, meč držal tiež v pravej ruke a tú zdvihol tak, že meč mal popred plece a smeroval za chrbát. „Alebo môžeš urobiť toto." Ukázal ďalší krok, kde urobil to isté, len meč nesmeroval dozadu, ale ho len zdvihol dohora, čepeľ smerovala nadol a ruku mal na úrovni tváre.
„Teraz si to vyskúšaj ty. Ja ti to ešte raz zopakujem.“ Prikývla som na súhlas. „Zapamätaj si, že teraz urobíš krok vpred. No poď, ukáž mi to.“
Zdalo sa mi to veľmi jednoduché. Lenže zdanie často klame a teraz to nebolo inak. Keď som urobila krok dopredu, Zach len nesúhlasne pokrútil hlavou a povzdychol si. Ešte raz mi to vysvetlil a vyzval ma, aby som to zopakovala. Lenže všetko sa mi doplietlo, takže som to znovu dobabrala.
„No nič, tak to teda skúsime takto.“ Postavil sa za mňa. Znovu som na krku cítila jeho dych. Teraz sa ma takmer dotýkal. Vlastne nie takmer. Zachary si položil jednu ruku na moje ľavé rameno, pravou rukou chytil tú moju. Meč mi dal do ruky tak, ako sa má správne držať, potom svojou dlaňou prekryl moje prsty. „Postavíš sa do základného postoja...“ Keď za vami takto stojí chlap ako Zachary, moc sa nesústredíte na to, čo vraví a koná.
Nakoniec som sa to naučila, síce mi to trvalo dlhšie.

„Si šikovná, ak to takto bude pokračovať celý výcvik, budeš jedna z najlepších,“ pochválil ma na konci tréningu. Červeň v tvári som skryť nemohla. Bola som taká rada, myslela som si, že budem od radosti skákať. Predsa som sa dočkala pochvaly, aj keď cez tréning to vyzeralo tak, že to skončí katastrofálne.
„Ďakujem,“ odvetila som.
„Za pravdu sa neďakuje.“

„Andy!“ zvolal zrazu Samuel. „Pomaly by sme mohli ísť domov.“ Úplne som zabudla nato, že som tu s ním a musím ho ešte zaviesť domov.
„Vy ste súrodenci?“ opýtal sa nás Zachary. Pozeral sa raz na jedného a raz na druhého, nechápavo krútil hlavou. Ja som sa začala smiať, Sam sa našťastie ovládol.
„Nie,“ povedal Sam.
„Zvláštne.“ Zach sa usmial a pozrel na mňa. Tie jeho oči... také nádherné. Dokázala by som sa do nich pozerať celú večnosť. No len som si povzdychla. Nemôžem sa nechať rozptyľovať!
„Ideme? Či?“ opýtal sa Sam znovu a pri slove či sa pozrel na Zacharyho. Prikývla som a pobrala sa s ním odniesť meče a vziať si svoje veci. Už sa stmievalo a les pôsobil naozaj strašidelne. Obloha bola k tomu zatiahnutá. Celá lúka sa pomaly začala vyprázdňovať a chladnejší vlhký vietor naznačoval, že sa schyľuje k dažďu.
Sam so mnou neprehovoril ani slovo, čo sa mi zdalo naozaj čudné. K tomu sa ešte vyhýbal očnému kontaktu so mnou. Hmm, cestou domov to z neho všetko vytiahnem, či sa mu to páči,alebo nie.
„Tréning je v pondelok o pol piatej v hale, tam kde ste boli vždy,“ oznámil mi Zach, ktorý práve stál za mnou. Vôbec som si ho nevšimla, tak som sa ho dosť zľakla. Práve som vchádzala na malé parkovisko bez osvetlenia, niet sa čomu čudovať. Sam už síce čakal pri aute, no aj tak som sa ho zľakla.
„Áno, viem.“ Usmiala som sa. „Už naozaj musím ísť, maj sa.“ Rukou som naznačila, že je tam Sam a že by som si mala pohnúť, lebo jeho výraz v tvári hovoril za všetko.
„Ahoj.“ A urobil niečo, čom nečakala. Pristúpil o krok bližšie a objal ma. „Dúfam, že ťa ešte niekedy stretnem v pizzérii.“


Takže, keďže mi dosť trvalo pridať ďalšiu kapitolu, tu máte bolestné v podobe nového obrázku k poviedke. :) 

 

 

 

 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek The Guardians - 2. kapitola:

7. LiliDarknight webmaster
09.09.2013 [15:26]

LiliDarknightSuper kapitola. Vidno, že rozumieš tomu, o čom píšeš. Zach vyzerá ako zlatíčko. A len tak medzi nami - na tej fotke je Kristián, alebo sa mi to len zdá? Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. lysithea20 přispěvatel
26.03.2013 [8:23]

lysithea20Je to stále zaujímavejšie a zaujímavejšie. Čakám pokračovanie. Emoticon Emoticon

5. voldy
24.03.2013 [17:41]

fuu ja neviem ja som uplne mimo... je to riadne... wowo... dalsi prosim.. ale rychlo :D

4. mima33 admin
24.03.2013 [10:29]

mima33Zachary je Emoticon Emoticon Emoticon no proste mňam Emoticon ja by som asi tiež veľmi nevnímala, čo mi hovorí Emoticon zaujímavo to začína a som zvedavá čo sadlo Samovi na nos. Teším sa na ďalšiu Emoticon Emoticon Emoticon

3. Christine přispěvatel
23.03.2013 [23:44]

ChristineMať trénera ako Zachary, tiež by som sa nesústredila na vysvetľovanie Emoticon. Som zvedavá ako to bude ďalej pokračovať Emoticon.

2. Simones
23.03.2013 [21:49]

no začíná se to rozjíždět :) skvělá kapitola

1. Hejly přispěvatel
23.03.2013 [21:25]

Hejly Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!