OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » The Guardians - 4. kapitola



The Guardians - 4. kapitola Nájde Andy v sebe aspoň štipku pochopenia pre Samuela? A s kým strávi polovicu dňa? :)

Naslednujúce ráno bolo ako za trest. Už teraz som vedela, že dnes ku Thompsonovcom nepôjdem, ani keby mi za to mali platiť. Proste Sama nechcem niekoľko dní ani vidieť. Mám na to aj dobrý dôvod: keby sa mi dostal pod ruky a stratla by som kontrolu, asi by skončil veľmi zle.

Lenže ako toto vysvetliť mame? Ako jediná možnosť mi prišla vyhovoriť sa, že mi nie je dobre. To by mohlo zabrať. Ale ako vždy ma prekukne, no pravý dôvod... ten sa dozvedieť nemôže.

 

Rozhodla som sa pre vypnutie mobilu. To je prvá cesta, ktorou by ma Sam kontaktoval. Ak nebudeme pár dní v kontakte, uvedomí si, čo sa stalo. Ale ja pochybujem, že sa to ešte môže zmeniť. Už si každý z nás bude pamätať, čo sa stalo.

Vzdychla som si. Na toto som teraz nemala náladu. Mobil som položila na písací stôl. Zívla som si a odostrela zelené závesy z okna, čím som do izby pustila lúč slnka. Pousmiala som sa, dnes to vyzerá nakrásny deň.

Začala som rozmýšľať, čo dnes budem robiť, keďže mám tréning až zajtra. Túžila som vidieť Zacharyho. Lenže to si tiež musím nechať na zajtra.

Celý deň som trávila vonku na lehátku s knihou v ruke, dokonca som si aj zdriemla. Na obed prišiel otec. Proste pohodový deň. Vlastne... pokým neprišla mama za mnou s tým, že ideme k Thompsonovcom.

„Mami, dnes asi pôjdete bezo mňa, nie je mi dobre,“ snažila som sa to povedať čo najpresvedčivejšie.

„Och, zlatko. Všimla som si, že dnes celý deň len ležíš. Stalo sa niečo?“ opýtala sa ma a prišla ku mne. Ruku položila na moje čelo.

„Nie, nič sa nestalo.“ Nerada som jej klamala. „Je mi proste nevoľno už od rána.“

„Jedla si?“ Ako odpoveď som súhlasne prikývla. „Tak ich teda od teba pozdravím.“

Usmiala som sa na ňu. „Ďakujem.“

„Mimochodom, pokazilo sa nám auto, tak si požičiame to tvoje.“ Súhlasne som na to prikývla. Aj tak sa dnes nikde nechystám. Taktiež budem mať výhovorku, že som sa nemala ako dostať k Thompsonovým.

 

Naši odišli okolo štvrtej hodine poobede. Hneď som sa pohodlne usadila pred televízor s chipsami. Medzitým som si ešte zašla do izby po mobil a zapla ho. Prišla mi len sms s textom: Prídeš dnes?

Neobťažovala som sa odpísaním. Vypla som si zvonenie a mobil položila pred seba, aby som videla, keď mi bude volať. Mala som chuť ho úmyselne ignorovať. Aj keby som mu to zdvihla, nič by sa nezmenilo na fakte, že by som neprišla – nemala som ako.

 A nečakala som dlho. Po niekoľkých minútach skutočne volal. Pousmiala som sa a ďalej sa venovala televízii. Dokonca som si priniesla angličntinu a niečo sa poučila! To sa u mňa len tak nevidelo.

Mobil mi znovu začal zvoniť a vibrovať. Úplne som ho ignorovala. A potom zas. Otočila som ho displejom nadol, ani som sa nepozrela, kto volá.

Telefón znovu zavibroval, ale len dvakrát, čo znamenalo, že mi prišla sms. Pôvodne som nemala v pláne ju ani čítať, ale moja zvedavosť nepozná hraníc. Ihneď som vzala mobil do rúk a začala čítať.

Bolo poslané z nejakého čísla.

 

Adriana, zavolaj mi späť hneď, ako si toto prečítaš, potrebujem s tebou hovoriť.

Zachary

 

Srdce sami rozbúchalo a na tvári sa objavil prihlúpy úsmev. Nečakala som ani sekundu a okamžite som mu začala volať.

„Adriana? Si doma?“ ozvalo sa už po druhom zazvonení.

„Ahoj, áno. Čo sa deje?“ opýtala som sa ho. Začala som si predstavovať rôzne scenáre. Najkrajší by asi bol taký, že ma chce vidieť. Ale o tom som mohla len snívať.

„Mali by sme sa stretnúť, potrebujem s tebou brebrať briebeh ďalších tréningov. Máš dnes večer čas?“

„Uhm...“ Začala somrozmýšľať, čo všetko mi treba dnes ete urobiť. „Myslím, že by som si mohla nájsť čas,“ povedala som napokon. Bola som celá bez seba, že ho uvidím aj dnes.

„Máš sa ako dostať na miesto, kde sme mali včera tréning?“

„Bohužiaľ nie,“ odvetila som. Momentálne som začala ľutovať, že som našim požičala auto. Zachary chvíľu nevravel nič, akoby rozmýšľal.

„Tak mi daj tvoju adresu, stavím sa po teba.“

 

Po tomto telefonáte mi prišlo na um, že čo ak to bude stretnutie všetkých a bude tam aj Sam? Nuž, asi ho budem ignorovať a zabávať sa na tom, ako sa so mnou bude snažiť naviazať reč.

Vybehla som do svojej izby, prezliekla sa a svoj výraz skontrolovala v zrkadle, rukami som si prehrabla blonďavé vlasy a na pery naniesla jemný lesk. To celkom stačí.

Keď som nakukla vonku, stál tam tmavomodrý mercedes. Zachary z neho práve vychádzal. Rýchlo som vybehla zo svojej izby a zbehla po schodoch na prízemie. Zach stihol medzitým zazvoniť.

 

Keď sme prišli na miesto, kde sme mali včera tréning, Zachary otvoril kufor a začal z neho niečo vyťahovať. Zavolal ma, aby som mu prišla pomôcť. Podal mi do ruky luk a tulec so šípmi, ktorý bol hnedej farby. Boli na ňom povýryvané rôzne symboly. Niektoré z nich som videla po prvý raz.

„Ideme strieľať?“ opýtala som sa ho, keď vytiahol ešte tri terče z molitánu.

Pozrel sa na mňa so zdvihnutým obočím. „Nie, učiť sa lietať,“ zasmial sa. „Strieľala si už niekedy?“

„Nie. Ani neviem, ako sa taký luk vôbec drží.“ Prezrela som si ten kus dreva, ktorý vyzeral fakt z každej strany rovnako. Ako na tom tie šípy držia?

„Myslel som aj na to najhoršie,“ povedal a vybral ešte jeden luk, ten už vyzeral celkom lepšie. Teda lepšie pre mňa. Bol odlišný od toho prvého.

„No vďaka...“ vzdychla som. Pozrel sa na mňa a pousmial sa.

„Ale no táák.“ Podišiel ku mne a rukou mi rozstrapatil vlasy. Pri každom jeho dotyku som cítila, akoby ma pálil a elektrizoval. „Každý tréner má o svojom človeku všetky informácie.“

„Hmm, aha.“

 

„James!“ zvolal zrazu Zachary na človeka, ktorý sa k nám približoval. „Čo tu robíš?“ opýtal sa ho. Človek, ktorý k nám prišiel, mohol mať okolo dvadsaťpäť rokov. Bol vysokej, chudej postavy. Mal krátke plavé vlasy, hnedozelené oči a krásny úsmev. Už na prvý pohľad pôsobil dojmom fajn človeka.

„Vlastne môj zámer bol taký istý ako váš,“ zasmial sa. Pristúpil ku mne a podal mi ruku. „Som James Hawkins,“ predstavil sa.

„Adriana Clementová.“

„Je to tréner Samuela,“dodal Zach. Prekvapene som sa nanich pozrela.

„Príde tu aj on?“ opýtala som sa ich. Dúfam, že Jamesov zámer nebol prísť tu aj so Samom. Jeho som tu zatiaľ nikde nevidela, takže myslím, že nič také sa nekoná.

Nesúhlasne pokrútil hlavou. „Nie, má toho veľa do školy. Vlastne som mu chcel povedať, že mu to ani ne...“

„Už by sme mali ísť. Treba rozložiť terče,“ prerušil ho náhle Zachary a na Jamesa sa pozrel významným pohľadom. Takže je tu niečo, o čom neviem? No skôr mi to prišlo, akoby chcel povedať, že Samovi strieľať z luku nejde. Nad tým som sa len pousmiala, lebo to bola čistá pravda.

James vzal dva terče a zamieril na opačný koniec lúky. Zachary zatiaľ začal spojazdňovať luky. Natiahol na ne tetivu, tulec si založil na opasok a hlavou naznačil, aby som ho nasledovala. Do ruky mi dal luk, ktorý bol zložený z troch častí.

 

„James jemôj najlepší priateľ.  Boli sme takto pridelení na Ianovo želanie,“ oznámil mi.

„To je fajn.“ To bolo všetko, čo som mu na to odpovedala. Mala som taký pocit, že sa snaží načať tému ja a Samuel. Nechcela som o ňomnič počuť.

Zachary mi podal jeden šíp, ktorý mal dve letky biele a jednu čiernu. Začala som rozmýšľať, ako ten šíp založiť a ako vystreliť. Potichu sa zasmial a ja som po ňom strelila vražedný pohľad. „Môžem ti pomôcť?“ opýtal sa nakoniec.

„Budem ti vďačná.“

Postavil sa za mňa, luk mi vložil do ruky  správne. Potom založil šíp, vzal mi pravú ruku a ukázal, ako chytiť šíp a ako si ho správne otočiť.

Samozrejme, tu som toho už vnímala viac, aj keď stál za mnou a plne som si uvedomovala, že stojí dosť blízko. Snažila som sa na to nemyslieť.

„Namier na terč, natiahni a pusti,“ vyzval ma. Urobila som to, no šíp zaletel len dva metre predo mňa. Nič na to nepovedal, len mi podal ďalší šíp. Za ten prvý výstrel som sa cítila fakt trápne. Toto už musím vystreliť ďalej!

Znovu som šíp založila a tentoraz sa pokúsila natiahnuť tetivu o niečo viac. Cítila som na sebe pohľad Zacharyho. Pustila som tetivu spolu so šípom. A výsledok? Šíp ostalna svojommieste a tetiva mi narazila do prsta.

„Au! To bolo čo?“ opýtala som sa ho. Tá rana dosť štípala, naprste mi ostal krásny červený pásik.

„Zlé držanie,“ odvetil. „Chcel som vedieť, ako si poradíš sama. Ale držanie nemáš najlepšie.“ Znovu sa postavil za mňa a ja som zatiaľ založila šíp. Keď sa nahol, aby mi chytil tú ruku, oprel sa o mňa. Na celkom tele mi znovu naskočili zimomriavky a srdce začalo biť ako o preteky. „Lakeť musí smerovať smerom von. Tiež si skús luk zdvihnúť kúsok vyššie, bude sa ti lepšie mieriť.“

Takto to pokračovalo, až kým som netrafila do terča aspoň päť šípov. Zachary ma celkom chválil. Neskôr sa k nám pridalaj James.

Nechala som ich tak, nech si zastrieľajú aj oni. Vôbec ma neprekvapilo, keď šli od terča ďalej. Ich postoj pri streľbe vyzeral dobre. Všetky ich šípy skončili v terči a ja som mohla len ticho závidieť. Ako som tak na nich pozerala, uvedomovala som si, že o Zachovi vlastne ani nič neviem. Rada by som to však zmenila. Ešte nikdy ma nezaujal žiadny chlap natoľko, aby som sa tak oňho hneď zaujímala.

Spomenula som si na Samuela a na môj mobil. Koľkokrát mi mohol volať? Úprimne, nemala som chuť to zistiť, aj keď bola moja zvedavosť fakt veľká. Mobil som si aj tak nechala v aute a teraz mi po mysli behali iné - lepšie veci. 

 

Všimla som si, že Zachary prestal strieľať a vzdialil sa od nás. Mal telefonát. James si  prisadol ku mne. Sedela som na tráve v tieni a užívala si čerstvý vzduch, keďže v meste to nie je nič extra.

„Ide ti to celkom dobre. Ian dokonca vravel, že môžeš byť pridelená priamo do kráľovskej rodiny a že nemusíš nahradiť niekoho z tvojich rodičov,“ začal hovoriť. Prekvapene som sa naňho pozrela, pretože som si nemyslela, že som na tom tak dobre. „Hovorím pravdu,“ zasmial sa, keď si to všimol. Mal naozaj pekný úsmev. A jamky v lícach! Okolo očí sa mu vytvorili jemné vrásky a jeho oči vyzerali tak úprimne.

„Ďakujem.“ Mykla som plecom.

„Už sa teším, kedy budeme kolegovia.“

„Si strážca v kráľovskej rodine?“ opýtala som sa ho. Prikývol na súhlas. To sa mi nejako nezdalo. „Prečo potom trénuješ nových strážcov?“

Vzdychol si a pozrel na Zacharyho. „So Zachom nás na chvíľu vylúčili, my tomu hovoríme, že sme potrebovali oddych. Ale inak to je na veľmi dlho, boli sme tak trochu nezodpovední.“ Mykol plecom.

„Aha.“

„Ale pauza nám len prospeje. Sami sme sa ponúkli na cvičenie nových strážcov. Asi sme vtedy mali horúčku,“ zasmial sa.

„Myslím, že toje dobrá voľba.“

Zach sa k nám pridal. „Budeme musieť končiť. Volal mi otec, potrebuje s niečím pomôcť,“ vzdychol.

„V pohode,“ zareagoval James. „Ak to je súrne, tak choď, ja to tu spracem a odveziem Adriannu domov,“ ponúkol sa. no to dúfam nie! Chcem so Zachom byť ešte sama.

„Nie je to súrne,“ ubezpečil ho. „Ty by si sa mal skontaktovať so Samuelom a povedať mu novinky.“

„Jáj, jasné. Ešteže si mi to pripomenul.“ Aké novinky?

 

James a Zachary pobrali terče a naložili ich do auta. Ja som zatiaľ nasadla do auta. Tí dvaja sa ešte potrebovali porozprávať, tak som im nechala súkromie. Pozrela som sa na mobil.

Jedna sms-ka s textom - Porozprávajme sa.

Nie.

Neodpísala som mu, len som si to pomyslela. Pozrela som sa na chalanov, ktorí ešte stále o niečom diskutovali. Trvalo im to ešte asi tri minúty.

 

 

„Zajtra nejdeš do školy,“ oznámilmi Zach hneď ako nasadol do auta.

„Mhhm, to sa mi páči,“ zasmiala som sa.

„Do školy už vlastne nepôjdeš vôbec.“ Pozrel sa na mňa s ustráchaným pohľadom v očiach.

„Moment... čo?“

Vzdychol. „Začína intenzívny kurz, na konci ktorého budú už skúšky. Nebudeš mať čas učiť sa, nieto ešte chodiť do školy.“ Zdvihla som jedno obočie a nemo naňho civela. Nevedela som, čo si o tom mám myslieť. Po chvíľi dodal: „Myslel som si, že budeš rada. Väčšina ľudí by na to reagovala inak.“ Pousmial sa.

„Zjavne som čudná...“

„Nie si,“ ubezpečil ma. „Zajtra a v utorok ešte tréning nebude, musíme s vami prebrať dôležité veci. No do školy aj tak nepôjdeš. Je to už vybavené.“ No pekne! O mne, bezo mňa. Takéto jednanie nenávidím.

„Napríklad aké?

„Zajtra napríklad návšteva nemocnice, krvné testy...“

 

To bude deň. 


Pozor, aj medzi riadkami je toho popísaného veľa! :) 

Ospravedlňujem sa, že je kapitola tak neskoro, ale nestíham. No môj luk vypovedal službu, tak bude viac času na písanie. :D 

A na koniec? James! :P

 


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek The Guardians - 4. kapitola :

5. LiliDarknight webmaster
09.09.2013 [15:36]

LiliDarknightTrošku detinské od Andy, ale ruku na srdce, ja by som sa asi v takej situácii skryla pod zem. Emoticon Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon

4. mima33 admin
02.05.2013 [20:02]

mima33No nebudem sa tváriť, že ma Adriana nenaštvala a jej chovanie by som popísala asi ako chovanie sa malého decka Emoticon chúďa Sam Emoticon a som zvedavá o čom to ten James hovoril, keď ho Zach prerušil Emoticon
Inak super Emoticon Emoticon

3. Lizzienka
28.04.2013 [23:09]

Uzasna kapitola!!!! Emoticon Ale chudacik Samuel, zas taka hnusna k nemu byt nemusela Emoticon Emoticon Ale zivot bez skoly, celkom zavidim Emoticon Emoticon Rychlo pokracko!
Emoticon Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. #CeCe
27.04.2013 [22:19]

je t oúplne super, som zvedavá, ako to bude pokračovať ďalej :O P.S. - som rada, že stratu luku si prežila ;) :D nech odpočíva v pokoji O:) & samozrejme, čo najrýchlejšie si prosím pokračovanie O:)

1. voldy
27.04.2013 [21:59]

bravúrne, ako vzdy Emoticon Emoticon som zvedava ako to vyriesi so samom... ale naozaj zvedava Emoticon takže dufam ze nas nenechas cakat, pretoze by so bolo velmi nemile k nam tvojim vernym citatelom Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!