OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ukradnúť si šťastie - Kapitola 13.



Ukradnúť si šťastie - Kapitola 13.Každá akcia má svoju reakciu

Kapitola 14.

Pred niekoľkými dňami

S tichým žuchnutím dopadol na tvrdú stoličku. Pri tom prudkom pohybe sa takmer zvalil na zem, ale nezáležalo mu na tom. Aj keby sa teraz zatúžil intímne sa zoznámiť s kobercom vo vlastnej kancelárii, nezmenilo by to nič na situácii, v ktorej sa našiel čírou náhodou. A sám seba sa pýtal, ako bolo možné, že si to nikdy predtým neuvedomil. Všetko to predsa do seba zapadalo. A na druhej strane nič nedávalo zmysel.

Zadíval sa von oknom a ešte raz si zosumarizoval výsledky vlastného výskumu. To, čo sa stalo so Zoey mal vlastne očakávať. Existoval dôvod, prečo ju Arwan zobral pod ochranné krídla, aj prečo aj po svojej zinscenovanej smrti zostával v jej blízkosti. Tým len potvrdzoval všeobecne platnú špekuláciu – a to fakt, že Zoey predsa len nebola človekom. V sekunde, keď videl jej rozstrieľaný príbytok a škvrny od krvi, pochopil, že to bude viac ako len teória. Nebola obyčajná.

Ale to mu nepomohlo v hľadaní. Zmizla len tak zo dňa na deň a bolo ťažké priznať si, že to mal na svedomí jeho brat. Ale na druhej strane, ak mu to kráľovná prikázala, skutočne nemal na výber. Tak ako nikdy predtým a to ho štvalo najviac. Robiť hrozné veci z vlastného rozhodnutia si zasluhuje smrť. Ale konať tie isté skutky, hoci sú kruté, len kvôli neschopnosti vzoprieť sa voči nezmyselným rozkazom, je snáď ešte horšie.

Zúrivo zavrčal a zaškrípal zubami. Keby mohol, zakrútil by tej ženskej krkom. Ale ruky mal zviazané a čokoľvek by sa snažil urobiť, len by tým ostatných vystavil nebezpečenstvu. Takže miesto toho, aby sa pokúšal uniesť Zoey späť a zavariť tak bratovi, všetko nechaj v jeho rukách.

Vedel, že on sa o ňu postará bez ohľadu na to, ako veľmi sa snaží vzoprieť ich vzájomnej príťažlivosti. Hoci... to bolo viac ako len obyčajná dychtivosť po jej tele. V duchu sa nad tou myšlienkou zachechtal. Jeho braček sa mohol brániť ako chcel, ale osud s ním mal iné plány. Len dúfal, že tentoraz si ho nenechá len tak utiecť pomedzi prsty.

Bože, ako veľmi nenávidel ten fakt, že sa nemohol len tak vrátiť domov. Všetko by sa tým zmenilo a bohužiaľ nie v ich prospech. Takže zatlačil do úzadia všetky rušivé myšlienky a sústredil sa na analyzovanie papierov pred sebou. Ak bola nejaká nádej, tkvela v nájdení Arwana. Ako jediný neskorumpovaný odporca kráľovnej by mu mohol povedať, prečo chcú Zoey všetci vidieť mŕtvu. Ak by to tak nebolo, prečo by po nej strieľali? Pochyboval, že chceli zniesť zo sveta princeznú Caladwen. Tú potrebovali zmanipulovať, aby robila to, čo chceli oni.

Arwan teda predstavoval jediný bezpečný zdroj informácií. Keby ho len tak mohol nájsť. Ale jediné, čo dokázali získať, boli kopy papierov plné obchodných záležitostí nie práve čestného charakteru. Ale vzhľadom na to, ako on sám dosahoval vytýčené ciele, nemenil kritizovať postupy ostatných.

Dopekla, veď keby nebolo Arwana, len ťažko by sa mu dostala do rúk Zoey, ktorá mu dokázala všetko priniesť bez ohľadu na to, ako veľmi vždy hovorila o opaku. Pousmial sa na poslednej príhode, ktorá ho ešte stále rozčuľovala, no stále bola neklamným dôkazom toho, že len nehovorila do vetra a skutočne si stála za každou hrozbou, ktorú po ňom kedy hodila. A Arwan o tejto jej vlastnosti určite vedel, inak by ju...

Zarazil sa uprostred myšlienky a náhle mu z hlavy všetko vyfučalo, keď sa zadíval na krátky list, ktorý práve držal v rukách a takmer ho hodil na hromadu všetkého nepotrebného, čo už od rána našiel. Ten rukopis nepoznal a podľa fľakov na papieri bolo jasné, že tá správa musela byť napísaná minimálne pätnásť rokov, možno aj viac. Niečo také ako listové tajomstvo mu už dávno nič nehovorilo, a tak sa bez ostychu znovu začítal, aby si overil, že všetko pochopil správne.

 

Drahý priateľ,

dúfal som, že budem mať možnosť upozorniť ťa a pripraviť, ale nestihol som to. Pred pár dňami sme na prahu našli opustené dievča v nočnej košeli s fľakmi od krvi. Nič si nepamätá, ale obaja vieme, o koho išlo. Teraz však zmizla a niečo mi hovorí, že sa vydá naspäť domov. Ak sa nemýlim, pôjde cez tvoje územie. Zastav ju a postaraj sa o ňu. Raz príde čas, keď v našom svete bude musieť zasadnúť na svoje právoplatné miesto.

O tomto sa nesmie nikto dozvedieť.

 

Zamračil sa. Ak to pochopil správne, znamenalo to, že Zoey je... jednou z nich? V duchu tú nepravdepodobnú myšlienku zvážil a len veľmi neochotne musel sám sebe priznať, že to bolo uveriteľné. A mnohé by to vysvetľovalo. Možno v tom bol ten problém. Bolo oveľa jednoduchšie považovať ju len za človeka. Podľa Arwana tak mala pôsobiť. Toto je jediný možný vysvetliteľný dôvod, ktorým by sa dal ospravedlniť, fakt, že jej o sebe nikdy nepovedal pravdu. Lebo to tak pre ňu bolo bezpečnejšie.

Prúd myšlienok odrazu prerušilo otvorenie dverí. Chcel svoju asistentku poslať priamo do pekla, ale napriek tomu, že otvoril ústa, nič z neho nevyšlo. Nie kvôli tomu, že by snáď bol ešte prekvapený alebo zaskočený tým, čo sa dozvedel o Zoey, ale niečím úplne iným.

Pred ním stála žena, ktorá s ním spolupracovala už niekoľko rokov. A teraz v očiach mala niečo, čo by tam nehľadal. Poznanie, že je predsa taká ako on, ho neprekvapila. To vedel už predtým. Ale v tejto sekunde si všimol ešte niečo – tá zmena v jej očiach predstavovala nenávisť a chlad, ktoré tam nikdy predtým nehľadal.

Asi prišiel čas prepustiť starých zamestnancov a prijať nových. A najefektívnejšie sa zbaví nepohodlných ľudí tak, že ich zabije.

Rozhodne si to užije.

***

Súčasnosť

Zoey cítila, ako sa jej v žilách pomaly začína variť krv a ako prudko a plytko dýcha. Jej prchlivosť dostala nové rozmery, ktoré boli neznáme aj jej. Ruky i nohy sa jej triasli túžbou niekoho poriadne zmlátiť a ten niekto bude predstavovať asi tú pomaľovanú nádheru, ktorá stála pred ňou a mala v sebe toľko drzosti, že ešte okato prijímala gratulácie od ostatných tupých nasledovníkov zo svojho stáda.

A ten malý bastardík, ktorého ešte pred niekoľkými sekundami chcela zatiahnuť niekam do tmavého rohu, aby si tiež trošku užila, tam len stál ako strašiak v maku a nebol schopný reakcie, hoci v očiach mu horel plameň nenávisti.

Asi tiež nebol nadšený tým, čo si jeho milovaná panovníčka vymyslela. Tá ženská v sebe živila malého bastarda samotného satana. Jej budúceho druha, či ako ho to nazvala, nejaká jej časť považuje za osobné vlastníctvo. A aby toho nebolo málo, bola darovaná ako nejaká antická obeta veľaváženému bratovi budúceho kráľa a ten niekto nie je nikto iný ako jej na nervy lezúci šéf Dante. Svoj ironický život priam milovala. A hlavne to, ako jej neustále podkopával nohy.

To, že vykročila vpred, aby dotyčnej krásne upravila fasádu, si uvedomila až v sekunde, keď ju zastavil ostrý hlas z klietky pre divoké zvery. Títo ľudia sa správali horšie ako dozorcovia v Zoo, len s tým rozdielom, že tam do ohrád dávali len skutočné zvieratá. Hoci ľudskosť bola na tomto mieste veľmi relatívnym pojmom.

„Hlavne neurob nič nečakané. Tým by si to ešte všetko pokazila. Snaž sa správať racionálne.“

Odfrkla si a priblížila sa k nemu bližšie, aby mu mohla veľmi názorne ukázať, ako veľmi rozumná vie byť. Aj keď miera jej kultivovanosti sa mu rozhodne nebude pozdávať.

„To mi hovorí idiot, ktorý sa nechal zatvoriť do klietky ako prašivý pes?!“

Pokrútil hlavou. Bol pomaľovaný a vyzdobený rovnako ako jeho údajný brat, ale osobne bola v pokušení reklamovať služby maskérky, keď pod farbou našla veľmi kvalite viditeľné podliatiny a škrabance. Ten chlap vyzeral, akoby ho niečo zrazilo. S jeho obchodnými metódami to bol pravdepodobne mercedes niektorého jeho bývalého obchodného partnera.

„Ty tomu nerozumieš, Zoey. Si vo veľkom nebezpečenstve. Prestaň sa správať ako fúria a proste prijmi to, čo ti kráľovná ponúkla. Ja s Theom to už zariadime.“

Prižmúrila na neho oči a hranou dlane udrela po jeden z mreží. Bola naozaj z pevného materiálu. „S tvojou pomocou by som behom hodiny skončila s guľkou medzi očami.“

„Skôr by si sa mala obávať roztrhania na kusy.“

Odfrkla si. „Asi si dostal úpal vo svojej momentálnej dovolenkovej destinácii, ktorú tvorí psia búda, ale dovoľ mi spresniť jeden fakt – títo ľudia sú možno sociopati a trpia istým druhom bludov, ale stále sú tú len ľudia.“

Dante sa len neveselo zasmial. „Ty žiješ v ilúzii. Tu by si vážne mohla aspoň predstierať, že sa nepokúšaš ostatných presvedčiť, aby ťa proste zabili.“

„Ty vážne očakávaš, že len tak prežijem fakt, že sa tu správate ako v stredoveku?“ Bolo to len sarkastické konštatovanie, na ktoré ani neočakávala odpoveď. Niektorá časť jej vnútra jej našepkávala, že na jeho slovách bude možno niečo pravdy, ale jej horúca hlava to odmietala počúvať.

Ju nikto nebude používať ako odmenu alebo niečo podobné. Nie je predsa nejaká panna obetovaná na počesť draka! Kurva, tá kráľovnička mala šťastie, že sa ešte stále cítila pod psa a nestihla si zbaliť žiadnu zbraň, inak by už teraz ležala na zemi a hľadala svoju hlavu. Možno by jej však tú prázdnu schránku, v ktorej majú normálni ľudia mozog, mohla utrhnúť aj vlastnými rukami. Dávka adrenalínu, ktorá jej teraz pretekala žilami, by jej v tom dokázala pomôcť.

„Zoey, aspoň raz v živote počúvaj to, čo ti hovorím. Nedopadne to dobre. Navyše, ak pár dní vydržíš, budem po smrti a ty nikdy nebudeš musieť pristúpiť na kráľovninu hru. Tým pádom sa o teba postará Theo, čo je aj tak jeho úloha,“ šepkal naliehavo, akoby sa snažila zachovať ilúziu súkromného rozhovoru. Aj tak vedela, že minimálne polovica miestnosti natŕča uši.

„Ja sa o seba dokážem postarať aj sama, ďakujem pekne,“ odsekla nevrlo. „Ale musím uznať, že vďaka tejto nehoráznej ponuke už viem, odkiaľ sa vzala dementnosť toho paka tamto vedľa kráľovnej. Pravdepodobne je to nejaká rodinná záležitosť.“

Niečo v nej sa začínalo pomaly upokojovať. Bola to jeho prítomnosť, ktorá ju nejakým spôsobom učičíkala a odrazu sa sama seba pýtala, či mala skutočne v pláne tú ženskú proste zabiť. Nebola predsa vrah, nie? Ale len pri spomienke na jej predchádzajúce slová jej stuhol každý sval v očakávaní nejakej akcie. Zavraždiť niekoho bola iná vec, ale vysvetliť jej dobre mierenou ranou alebo kopancom čo si myslí o jej nezmyselnom bľabotaní znelo viac ako jej štýl. Majú predsa slobodu názorov, nie?

Bola dostatočne upokojená svojou vlastnou logikou na to, aby si pri zúrivom útoku neublížila, keď vtom išla všetka jej dobrá vôľa na dovolenku. A stačilo na to len niekoľko slov, ktoré sa vzniesli do miestnosti ako slzný plyn.

„Obrad bude pri najbližšom splne.“

So všeobecnou radosťou, ktorá premenila sálu v zástup uškriekaných opíc, sa jej na oči vzniesla červená clona znamenajúca vytočenie najvyššieho stupňa. Predstavovala si paru stúpajúcu z nozdier i vlastnú päsť, ktorá vybíja tie krásne sa usmievajúcej perličky. Nikomu nebude slúžiť ako prekliata atrakcia. Slepá a hluchá k Danteho slovám i protestom, ktoré vnímala ako šum vody na pláži, vykročila vpred. Pomalý krok ešte umocnil jej rozzúrenosť a hladina povoleného nesúhlasu dávno prekročila hranicu.

Keď bola dva kroky od pódia, vrhla sa vpred, no zastavili ju čiesi mocné a nie práve najnežnejšie ruky. To čakala. Ten malý pankhart sa tváril ako veľký humanista a pritom to bola len bábka v rukách mocných. Bude chrániť toho, kto mu poskytne lepšie výhody. A kráľovský trón bol odmenou, ktorú by nedokázala nikdy pretromfnúť.

„Och, som si istá, že si nadšená mojou voľbou tvojho druha. Dante je dokonalý milenec a ak budeš k nemu dobrá, možno ťa aj rozmazná. Každopádne mi nemusíš ďakovať za česť, ktorej sa ti dostane už len pri predstave, že by si mohla patriť niektorému z našich mužov.“

Zoey zaškrípala zubami. „Odvolaj si tohto svojho poskoka a ja ti vysvetlím, že nie som žiadny balík sena, ktorý môžeš venovať svojmu susedovi za skvele odvedenú prácu.“

Kráľovná na ňu zacmukala ako na neposlušné domáce zvieratko. „Ale zlatko, ty si ešte menej ako to. Si človek. Nie si hodna ani len toho, aby som sa tu s tebou takto rozprávala.“

Mávla jej smerom rukou, ale v očiach mala nevraživosť, ktorá by dokázala nejedného človeka vydesiť. V nej to vyvolávalo celkom opačné city. Keby ju ten magor nedržal silnejšie ako blondínka novú kabelku od Prady, práve teraz by kráľovnej zaručovala, že do novej sezóny pôjde na parket jedine s parochňou. Pri pohľade na ňu sa prebúdzal jej vnútorný domorodec. Všetko na nej ju iritovalo.

A akoby toho nebolo málo, v hlave sa jej prebúdzala k životu nejaká predstava. Nie, bola to skôr spomienka.

Žena v červených šatách chodila z jednej miestnosti do druhej a satén sem-tam zdobili tmavšie škvrny, akoby na ne niekto vylial farbu. Alebo skôr... krv. A pri jej bosých nohách ležali telá so známymi tvárami, ktoré nedokázala pomenovať. Snažilo sa jej podvedomie nahovoriť, že tú ženskú už niekedy predtým stretla? Nezaoberala sa tým. Proste potlačila predstavy do úzadia a ešte mocnejšie sa vzopäla silnému zovretiu. Opäť neúspešne, ale aj tak sa nemienila vzdať.

„Ty malá potvora, myslíš si, že si vtipná, keď niekomu navrhneš, že ma zabalíš do škatule a daruješ ako nejaké trápne ponožky?! Poď bližšie, nech ti môžem vysvetliť, čo si o tvojej takzvanej veľkodušnosti myslím, ty zmija.“

Kráľovná jej venovala zhnusený pohľad plný pohŕdania. „Odstráň ju z mojej prítomnosti skôr ako zabudnem, že som jej vďačná za nájdene princeznej.“

Nahromadená zlosť sa nutne pýtala von, otvorila ústa, aby frustrovane zakričala pred novým kolom boja s neoblomným budúcim kráľom. No z hrdla jej vyšiel úplne iný zvuk. Neuvedomovala si aký až do chvíle, keď všetci okolo nej nestíchli a k nej sa nevrátila ozvena zavrčania, ktoré jej ešte stále vibrovalo v hrudi.

Na chvíľu ju to prebralo z červeného oparu, ktorý jej prikryl myseľ.

Ona vážne práve teraz zavrčala ako nejaký pološialený leopard v ruji? Tá sekunda, v ktorej zaváhala o stave vlastného rozumu, stačila na to, aby ju Theo dostal na lopatky, hoci len v obraznej podobe. Skôr, ako stihla zahájiť druhý frontálny útok v podobe protestu voči vládkyni, prehodil si ju cez plece ako vrece mrkvy a proste odkráčal z miestnosti. Nie, vlastne odtiaľ utiekol ako nejaký zbabelý zajac pred vlkom.

Prudký príval nadávok neprerušil ani fakt, že zamieril niekam po chodbe smerom hlbšie do paláca. Netrápilo ju to. Jediné, čo chcela, bolo povoliť jeho zovretie, aby sa mohla rozbehnúť späť. Chcela len ničiť, trhať na márne kúsky a konečne sa zbaviť toho moru v podobe hnevu, ktorý ju vnútorne požieral a stále sa zhoršoval.

Nepomáhalo ani to, že jeho zadok, ktorý sa v pravidelných intervaloch pohyboval do rytmu jeho chôdze, bol taký príťažlivý. Kedysi túžila len po tom, aby ho mohla pohladiť a dotýkať sa ho rovnako ako zvyšku jeho tela. Teraz chcela roztrhať každý odkrytý kúsok jeho kože. A keď zaťala nechtami, zistila, že sa jej to skutočne podarilo. Ale to už letela vzduchom, aby pristála na vlastnom pozadí na niečej posteli.

Opäť sa z nej vydral ten vrčivý zvuk, ktorý jej pripadal divne známy. Zodvihla pohľad, aby mu mohla poriadne od pľúc vynadať, ale zarazila sa pri vymýšľaní dostatočne originálnej nadávky, ktorá by vystihovala jeho zadubenosť. Ten chlap sa na ňu díval s divnou zvedavosťou, ale inak jeho telo dokonale kopírovalo nesúhlas a hnev, ktoré sa v nej prevaľovali rýchlosťou piesku na púšti za silného vetra.

„Ak si myslíš, že ma presvedčíš, aby som svoju kráľovnú nezabila za to, čo vyviedla, tak si na omyle. Môžeš si ale vybrať, či mi pomôžeš, alebo sa ťa budem musieť najskôr zbaviť.“

Neodpovedal na jej ostré slová. Aké prekvapivé! Veď tu ju len každý ignoroval. Ufňukanosť dostávala nové rozmery vnútornej nevyrovnanosti a nespokojnosti. O chvíľu sa asi bude hlásiť na sedenia k cvokárovi.

Čakala, že jej robí prednášku o slušnom správaní, možno jej vylepí zo dve výchovné. Nič z toho sa však nestalo. V sekunde, keď sa k nej natiahol a rukou jej strhol to neexistujúce oblečenie, ktoré jej zakrývalo nohy, bola taká fascinovaná jeho telom, že nedokázala ani len protestovať. Toľko k jej túžbe ničiť. Teraz mala sklôr chuť premeniť jeho oblečenie na rovnaké franforce, aké sa práve vznášali okolo jej hlavy.

No nevrhol sa na ňu – na jej veľké sklamanie. Len rukou neomylne našiel ledva zacelenú ranu po guľke na jej stehne. Bez zaváhania prstami kopíroval kontúry čiernych žíl, hoci ich zakrývali obrazce vytvorené henou. Cítila, ako sa jej zvyšuje teplota a jej pulz sa presunul práve to miest, kde sa ich pokožky dotýkali. Nesúhlasne zamrnčala, ale neurobila nič, aby ho zastavila v prieskume, ktorý jej spôsoboval bolesť. Prečo bol však fascinovaný jej alergickou reakciou na nejaký jed alebo infekciu v osudovom náboji, to netušila. Možno len chcel zistiť značku, aby ju mohol doraziť.

Zrazu jej nechty zaťal do svalu. Cítila, ako jej prenikol skrz kožu, ale nebola v kondícii, aby si uvedomovala bolesť alebo sa ho pokúsila odtisnúť.

„Kto si, Zoey?“ vybafol na ňu naliehavo.

Pretočila očami. To sa jej vážne nemohol spýtať niečo ľahšie? Prečo vlastne stále rozprával? Mal by sa sústrediť skôr na činy. Hlavne, keď v tomto momente netušila ani len to, kto, dopekla, bola tá Zoey a čo robila v miestnosti spolu s nimi.

Počkať! zarazila sa s potrasením hlavy. Prečo o sebe hovorí v tretej osobe?

Vážne jej už načisto preskočilo alebo to bol len následok nevyfiltrovanej zúrivosti?

Kapitola 12. ¦¦ Kapitola 14.


Máte nejaké teórie o tom, ako to bude pokračovať?



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnúť si šťastie - Kapitola 13.:

5. PrincessCaroline přispěvatel
12.01.2015 [20:12]

PrincessCarolineBlacky teba pustili z reťaze alebo čo? Emoticon Emoticon

4. WendyMoon
12.01.2015 [14:04]

Mohla by byt tygr :3

3.
Smazat | Upravit | 12.01.2015 [11:40]

Musela som si dať pauzu po prečítaní, lebo si mi odpálila mozog.TAk, teraz, keď som sa upokojila už konečne vidím moju teóriu.

Hádam, že tá jej amnézia je krátkodobá, to sa zobudila princeznina sesternica a na chvíĺu zabudla na svoj ľudský život. myslím, že Aj Theo vždy o svojom zvierati rozprával, ako o niečom čo si tam v jeho tele pokojne žije zvlášť mimo jeho radary a udržanie ho pod pokličkou ho stojí bolestne vela sili.

Takže predpokladám, že v okamihu, keď sa jej ponúkla spomienka na vraždu jej rodičov, už to nebola celkom ona, ale šelma. A práve ten hnev spôsobil, že si spomenula na úplne všteko na to kým je, na to čím si prešla a proste všetko.

A kráľovnú skutočne zachránilo jedine to, že ju Theo odtiahol. Aj ked si zas naopak myslím, že Theo chránil Zoe, lebo je nad Slnko jasné, že ak by zabila kráľovnú, sama by si už dlho nepožila.

ďalej taktiež uvažujem, že už posledné odstavce to vôbec nebola Zoey, dokonca ani to, čo si nám predostrela, ako vzkriesenie znovu mysle. stále je v nej šelma a stále má nad ňou moc. akurát si už spojila svoju druhú podstatu s tou ľudskou. TAkže je skutočný zver s minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou.

A teraz sa dostávam k tomu, čo by mohlo byť, Ale mám to premyslené iba do nasledujúcej kapitoly, viac indícii by som potrebovala aby som vytvorila rozsiahlejšiu teóriu. :p

Ona ho osloví tým Arwan, či ako ho to Dante volá, menom. Inak si ty potvora jak hrom. TAkto si nám ho predsatvovala dlho predlho a a úplne si ma zmiatla. Som myslela, že to dáky tretí... no v každom prípade, by ho tak teoreticky mohla osloviť. "Zoey" jej vadila v tej miestnosti, tak predpokladám, že chcela po Theovi , no... šak vieš... následne Krik ako mohol zradiť ju a prísĺub čo jej dal. A spustiť sa s kráľovnou. Aj keď ona sama vyhlásila, že DAnte je dobrý milenec, oni tam žijú ao v skazenom Ríme. prisahám, že by sa nemali nad ľudí tak povyšovať, lebo sa hovajú ako suky a psy. Každý s každým. a nikomu to zo zákona vadiť nemôže. Mal by im niekto otvoriť oči.

Vraciam sa k teórií:

A on na oplátku by jej mohol povedať tým jej zvieracím menom. konečne by sme sa ho dozvedeli... A bol by prúser jak vrata. Lebo by mu docvaklo, že sa zaslúbil královnej a jeho snúbenica bola celý čas pri jeho nese a potom malá bratovražda...

Aj keď si tak úplne nemyslím, že by bol Theo takého schopný. je to prchkoš,ale sám si uvedomuje, ako je kráľovná nebezpečná, takže by pravdepodobne pristal na hru Buď jej druh, ale dotkneš sa jej a si mŕtvi.

A ďalej? nemám páru, dievča.

Ale teraz už všetci vedia, že ona nie je len taká ľudská ženská a ak šelma z nej začne vyondiavať typický zverolovský, či aký smrad... Kráľovná si dá dve a dve do kopy a bude usporiadaný lov na princezninú poslednú príbuznú, ktorá by teoreticky tiež mohla byť princezná a nakoľko je staršia právom by trón patril jej?

No vidíš? Musím končiť, bo ti tu napíšem sloh a budú ťa oči bolieť.

Radím ti aby tu do troch dní bola kapitola inak ma máš na svedomí, pre uškvarenie mozgu. :p

Inak také malá ps: Ako to Dante myslel, že umrie? kráľovná mu nieč otaké prisľúbila, či to má v osude? či? Ja viem, že DAnte tu nemal príliš veľa času na seba predsatvenie,ale hádam ho nehcheš zabiť skôr ako mu tú šancu dáš.

Alebo vieš čo? Radšej ho skántry čim skôr. Kým mi neprirástol ks rdcu bo potom by som to len tak nepredýchala.

A vysvetlíš mi, prečo jej ten Theo bojovník zaťal do rany? Bolo to na štýl, my sa liečime inak ako obyčajný ľudia, my máme pri tom znamenia, alebo sa liečime rýchlejšie? Tie čierne žily by mohlo byť to, čo ho tak zaujalo a čo hladal keď z nej strhol šaty?

Už som písala, ako hrozne milujem tvoje príbehy? Hlava mi ide vybuchnúť. Milujem to proste!( ten výkričník je zvolací, nie kričiaci) :D

Tak sa ponáhľaj.

2. izzie22
11.01.2015 [23:38]

Emoticon takto som na to ostala civet.
ja proste nemám slov... Taktiež žiadnu teóriu a ani šajnu jak to pôjde v ďalšej kapitole.
Emoticon krásny večerníček.

1. PrincessCaroline přispěvatel
11.01.2015 [22:54]

PrincessCarolineAnooo, anooo šelma sa derie von!! Kto to je? Leopard? Levica? Krokodíl? Emoticon Emoticon

No nebudem ti písať o tom, ako tancujem doma indiánsky taneček, ale štveš ma, že to zasekávaš v takýchto častiach! Áno, zlepšuje to napätie po kapitole, ale taktiež aj moje podráždenie!! Emoticon

Moja teória je minimálne tak rozsiahla ako tvoja kapitola Emoticon
Takže v skratke, keďže píšeš tajuplne a rozhádzane, snažila som si len pospájať fakty, ktoré si pamätám, aj keď neviem či si pamätám dobre.

Uvažujem o tom či je Caladwen pravá princezná, už si presne nepamätám, ako Theo rozvádzal tú históriu o tom, kto všetko bol zabitý v kráľovskej rodine. Ale asi je, keďže to Theo berie ako samozrejmosť.

Tým pádom, Zoey je aj tak niekto dôležitý (podľa mňa Caladwen je len obetný baránok, ale vekový rozdiel mi zas nenahráva do kariet) a Theo by mal byť prisľúbený jej. Kráľovná jej vyvraždila rodinu pretože jej rodičia BOLI dôležitý aaa aj tak si myslím, že Zoey je princezná a Dante mal byť druh Cal.

A možno som úplne mimo, ale ani sa nedivím, že vtom mám šalát keďže to nečítam celé naraz, ale po častiach takže mi možno nejaké veci vypadli. Okrem toho som z toho ešte napichaná aaaaaa trasem sa na stoličke ako maniak.

Na ďalšiu kapitolu nech nečakáme dlho Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.smile22.gif./] [.smile25.gif./] [.smile10.gif./] [.smile17.gif./] [.smile19.gif./] [.smile08.gif./] [.smile06.gif./] [.smile01.gif./] [.smile34.gif./] [.smile33.gif./] [.smile41.gif./] [.smile18.gif./] [.smile16.gif./] [.smile11.gif./] [.smile24.gif./] [.smile23.gif./] [.smile40.gif./] [.smile32.gif./] [.smile35.gif./] [.smile07.gif./] [.smile09.gif./] [.smile38.gif./] [.smile36.gif./] [.smile31.gif./] [.smile04.gif./] [.smile03.gif./] [.smile12.gif./] [.smile15.gif./] [.smile20.gif./] [.smile27.gif./] [.smile29.gif./] [.smile02.gif./] [.smile05.gif./] [.smile30.gif./] [.smile37.gif./] [.smile39.gif./] [.smile42.gif./] [.smile28.gif./] [.smile26.gif./] [.smile21.gif./] [.smile14.gif./] [.smile13.gif./]



Uživatel:
Heslo:
Nemáte účet?


Stmívání.eu



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře


Kdo je tu z členů? Klikni!