OurStories.cz ~ naše povídky - Básničky » Priatelia

Každý má svojho najlepšieho priateľa... ja som o svoju najlepšiu kamarátku prišla asi pred štvrť rokom, no až teraz som si uvedomila, že už sa to nedá napraviť, a tak aj keď sa rozprávame, cítim, akoby som sa rozprávala s cudzincom... preto tá báseň.

02.05.2011 (18:00) • Moonlight • Básničky • komentováno 10× • zobrazeno 1121×

PRIATELIA

Pamätám na časy, keď sme boli všetky spolu,

žiadne spory, hádky.

Keď každá mala v našom živote istú rolu,

boli sme skrátka kamarátky.

 

Však v jeden deň všetko sa zmenilo,

niť priateľstva pretrhla sa.

Povedané bolo viac, než by malo,

už viac napraviť to nedá sa.

 

Namiesto vzťahu už len pretvárka,

úsmevy v kŕči na tvári.

Je to ako krutá zastávka,

na ktorej rozchádzajú sa naše cesty.

 

Srdce ľútosť pohltila,

pocit viny malý,

či ja sama som to zavinila,

či na vine je niekto iný.

 

A teraz pred sebou už len cudzinca mám,

všetko spoločné zmizlo razom,

tvoje správanie voči nám,

zabalilo sa mrazom.

 

A teraz už len mlčím sama,

hľadajúc slová.

Šťastná kým nepríde do školy Ona,

zraziac moju náladu pod bod nula.

Únava z tých hádok samých,

vraj všetko je to len a len naša vina.

Keď vidím jej výraz urazený,

trpezlivosť opúšťa ma.

 

No vždy ovládnem sa,

nevykričím jej, čo na srdci mám,

že chová sa ako veľká primadona,

že lezie na nervy nám.

 

A tak z piatich už len tri sú spolu,

dve sa bavia oddelene.

Tráviac čas v úzkom kruhu,

existuje návrat pre ne?

Autor: Moonlight (Shrnutí povídek), v rubrice: Básničky



Sdílet

Diskuse pro článek Priatelia:

Tak ti poviem, že ani u mňa sa staré časy nevrátia. Ale je mi to v podstate jedno, som jej napísala, keď sa raz uvedomí, nech za mnou pokojne dojde. Čo je u nej dosť nepravdepodobné, takže kašlem na to, takíto kamaráti nestoja za nič.

Myslím, že by mala otvoriť oči a poriadne sa okolo seba rozhliadnuť čo robí. Pretože opustiť priateľov len pre frajera, ktorý ju podvádza je trošku divné. Mne je mojej kamarátky naozaj ľúto, lebo než sa začala chovať ako namyslená trubka, len preto, že má ryšavé vlasy, dalo sa s ňou aj pokecať o obyčajných veciach, ibaže teraz sa na mňa díva ako teľa na nové vráta... najhoršie na tom je, že už sa to nevráti do starých koľají...

Niektorí sa správajú ako malé deti, prisahám! Tá moja sa aspoň nezaháňa fackami :D Ona ťa začne okato ignorovať a nasledujúcich päť rokov o teba ani nezakopne. Ale mne je to u riti, na čo mi je taká kamoška, ktorá sa stará iba o svojho debilného frajera, ktorý ju podvádza, ona o tom dobre vie, ešte aj sama mi to povedala, a ďalej sa na neho lepí?! Môže ísť niekam... nemám záujem tráviť čas s takými ľuďmi... ešte keď to je správanie ide na úkor celej rodiny... ktorú mám mimochodom skvelú. Na jej mieste by som prestala konečne šaškovať. Bude mať 19 preboha!

Millie a to čo si robila, keď ti spadli hodiny na hlavu???
budem sa snažiť, ale básne idú ťažšie ako poviedky :D

Moonlight. Nemáš za čo.
Hehe, tak u mňa to bola skvelá životná skúsenosť. Pamätám si, že sklo som mala ešte v podprsenke, a to som na sebe mala rolák.
Ešte, ešte, ešte píš nejaké básničky.

Millie ďakujem za komentár, ani ja básne veľmi nepíšem, to len keď sa naskytne životná skúsenosť, ktorá tie verše ponúka sama som veľmi rada, že sa ti báseň páčila

Páni, tak táto báseň úplne vystihuje to, čo teraz prežívam. Taktiež sa mi podarilo stratiť kamarátku, ktorú som mala veľmi rada a často o nás hovorili, že sme ako sestry. Mohla som sa jej zdôveriť s hocičím a naopak.
Nuž, časy a ľudia sa menia. Taktiež som jej povedala, čo si o nej myslím - otočila sa a odišla.
"Priateľstvo, ktoré skončí, nikdy v skutočnosti nezačalo" - keď sa to stalo, našla som tento citát a ním sa aj riadim.
Inak, obdivujem ľudí, ktorí dokážu písať básne. Ja som písala len vtedy, keď sa mi na hlave rozbili sklenené hodiny.
Takže:

Safira ďakujem za komentár, aj ja dúfam, že sa to napraví ale už to pol roka z toho dva mesiace som sa s ňou nerozprávala... je to smutné, ako jedna osoba dokázala rozbiť celú našu partu...

Lyn vzťahy sú už raz také. Mňa dojalo, ako moja najlepšia kamarátka nezniesla pravdu o svojom chovaní, vlepila mi poriadnu facku - ktorú jej mimochodom ešte dlžím - a potom utiekla... dva mesiace som sa s ňou nerozprávala a tajne dúfala, že príde a ospravedlní sa, ale nič... potom to začala riešiť cez fb - čo ma totálne dojalo - ale aj tak to nepomohlo... nakoniec som jej po tých dvoch mesiacoch potvrdila priateľstvo na fb - ona si ma hneď po tej facke odtiaľ vyhodila - a teraz sa tvári, akoby sa nič nestalo, ale my tri už to vidíme inak... a ešte ona sa sťažuje, že sme k nej odmerané, keď ona nie je ochotná podať človeku pero zo zeme, pretože "jej sa nechce"...

Tak o tomto by sme sa vedeli rozprávať. Moja najlepšia kamoška urobila to isté. Strašne je tvrdohlavá. Ja sa pri nej vždy nenápadne veziem, ale teraz už posledné mesiace robila strašné problémy mame, so mnou sa sotva bavila a aj keď, bolo to len také "no dobre, už choď". A v kuse sedela u frajera, ktorý jej tlačil kaleráby do hlavy. Ešte aj sedí pokiaľ viem.
Tak som je to všetko napísala do jedného dlhého komentu, nech sa konečne uvedomí, že čo už robí a teraz sa so mnou nebaví. Ale jej mama povedala, že doma je to už trochu lepšie. Vraj keď dôjde zo školy, už sa aspoň pozdraví. Tak verím, že moje "konečne sa uvedom, dievča!" pomohlo. Na čo mi je taká kamarátka, ktorej som ukradnutá... to nemusí mať žiadnu, ale nech sa aspoň k materi nespráva ako k handre!

Určitě se k sobě vrátí, jenom to chce čas. Pak si to spolu vyřešíte a bude dobře uvidíš. Taky jsem to zažila, většinou to trvalo měsíc, než se všechno napravilo. A pak jsme si to vyřešili, pokud se tak nestane není to pravé přátelství. :) Tak držím palečky.

Přidat komentář:

Nick:

Text: